Hnutie Zeitgeist, Londýn, UK, 20. júl 2009 Názov prezentácie je "Kde sa nachádzame?"
Podľa mojich doterajších skúseností v prednášaní o myšlienkach hnutia a projektu Venus zisťujem, že asi 95% kritikov ignoruje súčasný stav spoločnosti. Jednoducho kritizujú abstrakty našich riešení spoločenských problémov bez toho, aby zhodnotili myšlienkový proces, ktorý bol využitý na dosiahnutie týchto riešení. Ako odpoveď na túto kritiku som sa rozhodol, že sa zameriam na tie informácie, ktoré jednoznačne dokladajú zúfalú potrebu opustiť naše súčasné usporiadanie a praktiky spoločnosti.

Taktiež Vám ukážem logické postupy, ktoré Projekt Venus použil na vytvorenie myšlienok a návrhov, ako spravovať spoločnosť lepšie. Nevymýšľame si. Jacque Fresco neprišiel len s kreatívnymi myšlienkami. Používa kľúčový spôsob myslenia, ktorá má takmer empirický základ. (Vedeckú metódu = scientific method) Takže, najprv prejdeme prehľad hnutia Zeitgeist a princípy Projektu Venus.

Ďalej v časti 1 hlbšie rozoberieme povahu dnešného peňažného systému a jeho dôsledkov. V druhej časti urobíme krok späť a budeme rozprávať o stave ľudstva, o vývoji a o účinnosti spoločenského systému. Ešte kým začnem, prosím, uvedomte si, že mnoho z informácií z tejto prednášky nájdete v príručke Orientation Guide alebo vo videoprezentácii, pretože kvôli nedostatku času prejdem pomerne veľké množstvo informácii a predpokladám, že mnohým z Vás sú tieto informácie už známe.

Ak ste túto možnosť ešte nemali, nebuďte prekvapení, že niektoré veci Vám budú znieť cudzo. Táto prednáška je súčasťou dvojdielnej série prednášok. Druhá prednášku spravím v blízkej budúcnosti, aby som sa rozprával o ďalších veciach. Ako uvidíte, v prvej prednáške budem rozoberať myšlienku, že náš spoločenský systém je skazený. Druhú prednášku venujem riešeniam. Dnes o riešeniach rozprávať nebudem, dnes len o argumentácii stojacej za riešeniami.

Termín "Zeitgeist" je definovaný ako Intelektuálne, morálne a kultúrne podnebie danej éry. Termín "Hnutie" jednoducho vyjadruje pohyb a zmenu. Hnutie Zeitgeist je teda organizáciou, ktorá sa snaží presadiť zmenu v dominantnom intelektuálnom, morálnom a kultúrnom podnebí našej éry. Zmenou myslíme zmenu hodnôt a činností, ktoré by lepšie slúžili prospechu celého ľudstva bez ohľadu na rasu, náboženstvo, vierovyznanie alebo umelo vytvorené umiestnenie na spoločenskom rebríčku.

Hnutie Zeitgeist funguje ako komunikačné rozhranie organizácie zvanej Projekt Venus, ktoré je vo svojej podstate súbor myšlienok a konceptov. Tento projekt je založený na celoživotnom diele priemyselného dizajnéra a spoločenského návrhára Jacque Fresca. Pán Fresco a jeho spolupracovníčka Roxanne Meadows už niekoľko desaťročí pracujú na vytvorení technických metód a vzdelávacích programov, ktoré by mohli uľahčiť spoločnosti presun od vecí ako vojna, neustála chudoba a rozsiahla korupcia, k vylepšenému návrhu spoločnosti, založenému na správnom vzťahu k životnému prostrediu, praktickosti, vrcholnej výkonnosti a hlavne k vyššiemu životnému štandardu, osobnej slobode a prospechu nielen pre jeden národ a spoločenskú triedu, ale pre všetkých ľudí, celú ľudskú rodinu.

Konečné zhmotnenie týchto myšlienok je vo forme nového návrhu spoločenského usporiadania, ktoré by bolo aktualizované na súčasnú úroveň poznania. Návrh sa volá Ekonomika založená na zdrojoch. Slovami pána Fresca: Našim zámerom je priamočiare pretvorenie našej civilizácie, v ktorej sú nedostatky ako vojna, chudoba, hlad, dlh a zbytočné ľudské utrpenie považované nielen za vyhnuteľné, ale aj za totálne neakceptovateľné.

Čokoľvek menej bude mať jednoducho za následok pokračovanie rovnakého súboru problémov ako v dnešnej spoločnosti. (Jacque Fresco) Zhrniem to: Ekonomika založená na zdrojoch (RBE) využíva zdroje priamo miesto obchodu. Všetky tovary a služby sú dostupné ľuďom bez použitia meny, kreditu, výmenného obchodu a inej formy dlhu. Cieľom nového návrhu spoločnosti je oslobodiť ľudstvo od opakujúcich sa nudných a nadbytočných zamestnaní, ktoré nevytvárajú žiadny prínos k vývoju spoločnosti.

Podporujeme takisto nový systém motivácie, ktorý je zameraný na sebarealizáciu, vzdelanie, spoločenské povedomie a kreativitu, proti motivácii neprirodzených, plytkých, egoistických, skorumpovaných cieľov majetku, vlastníctva a moci, ktoré sú dnes dominantné. Základným kameňom tohto konceptu je uvedomenie, že pomocou inteligentného spravovania zdrojov planéty Zem spolu s liberálnou aplikáciou modernej technológie a vedy, máme možnosť vytvoriť celosvetový dostatok na tejto planéte a tak uniknúť zhubným následkom, ktoré sú vytvárané umelo vytváraným nedostatkom, ktorý je dominantný dnes.

Táto skutočnosť dokáže preukázateľne zvýšiť kvalitu života pre celú populáciu Zeme, mnoho, mnohokrát zvýšiť. Projekt Venus berie do úvahy aj niečo, čo sa stratilo v našom "modernom", financiami ovládanom svete. Základným stavebným blokom spoločnosti a základom pochopenia, ktoré je potrebné na udržanie emocionálneho, intelektuálneho a fyzického zdravia, je uvedomenie si, že všetky spoločenské systémy, nezávisle na politickom presvedčení, náboženskej viere alebo zvykoch, nevyhnutne závisia na prírodných zdrojoch, a tie sú prvým základným predpokladom fungovania spoločnosti.

Súčasne, spoločnosť sama je kultúrnym "strojom". Inými slovami, je prirodzeným dôsledkom, aby kultúra danej spoločnosti podporovala hodnoty dominantných inštitúcií danej spoločnosti nezávisle na tom, aký je z tých hodnôt úžitok. Jednoducho povedané: Spoločnosť bude žať to, čo zasiala. Ak základné inštitúcie spoločnosti podporujú zameranie na vlastné záujmy, elitizmus, chamtivosť a nečestnosť, potom by sa nikto nemal čudovať, ak niekto v tej spoločnosti neustále používa extrémy ako vraždu, peňažnú korupciu a bezohľadný sebecký zisk.

Dá sa povedať, že spoločnosť je nielen produktom súčtu hodnôt jej členov, paradoxne, je aj ich tvorcom pre každú ďalšiu novú generáciu. Nečudujte sa, že vláda neustále podporuje nacionalistické a patriotické hodnoty. Ak by to nerobili, ľudia by možno nepodporovali záujmy štátu alebo zámery ísť do vojny. Nemalo by byť prekvapením, že katolícka cirkev (a ďalšie) podporujú myšlienku, že ľudia sa rodia do hriechu.

Asi by ináč ľudia za nimi neprišli, aby sa nechali spasiť.. A určite by nemalo byť prekvapením, že každé väčšie mesto na planéte je pokryté reklamami podporujúcimi materializmus. Prečo je to tak? Pretože ináč by ľudia náhodou mohli byť spokojní s tým čo majú a nepodieľať sa na zisku a pretrvávaní korporácií v ekonomike. Bez ohľadu na to, ak príde reč na kultúrne vplyvy, nič neprekoná rozsiahle ničivé psychologické dôsledky, ktoré sa vytvorili vďaka systému monetárneho finančníctva (peňažnému systému).

Peniaze, napriek postoju väčšiny dnešnej populácie, nie sú prírodný zdroj. Peniaze ani nereprezentujú prírodné zdroje. Podľa štandardov logiky je faktom, že peniaze sú užitočné pre spoločnosť len vtedy, ak sú prírodné zdroje a mechanizmy vytvárania tovarov v nedostatku. A takto bol vytvorený systém, kde ľudia boli (peniazmi) ohodnotení za ich schopnosti, dostali peniaze ako protihodnotu za ich služby, a tie peniaze mohli použiť na zisk tých predpokladane nedostatočných zdrojov.

Nanešťastie je dnešná kultúra plne indoktrinovaná do tohto obrazu sveta, a väčšina by ani nikdy nezvažovala akúkoľvek inú možnosť fungovania spoločnosti. Skôr naopak. Niektorí sa dokonca pokúšali zdôvodniť užitočnosť peňazí tým, že si mysleli, že peniaze reprezentujú voľbu. Alebo tým, že peniaze sú nejako spojené s existenciou demokracie. A najväčšia ilúzia - že peňažný systém je nástrojom slobody.

Nuž, zatiaľčo peniaze mali svoje pozitívne uplatnenie v priebehu spoločenského vývoja, prispôsobenie, zmena a vylepšovanie je aj tak nezastaviteľné. Faktom je, že väčšina pôvodných problémov, ktoré vyžadovali vývoj toho ekonomického systému, ktorý tu máme dnes, už nie sú naliehavé kvôli dramatickému pokroku vo vede a technike. Dnes už máme spôsoby, aby sme sa pohli k novému obrazu sveta, kde by negatívne dopady nášho súčasného spoločenského zriadenia ako neustála vojna, ľudské vykorisťovanie, chudoba a ničenie životného prostredia by už neboli tolerované.

To, o čom hovorím, nie je nič iné, ako ďalší krok vo vývoji spoločnosti, ktorý by nebol diktovaný názorom človeka alebo skupiny, ale pomocou štatistiky, trendov, odvodzovaním a odhadovaním, a predovšetkým VEDECKOU METÓDOU. Nanešťastie bez ohľadu na to, ako logické, jasné a zrejmé sú tieto myšlienky, verejnosť pokračuje po starom...má hrozný strach z akejkoľvek formy spoločenskej zmeny. Je to hlavne kvôli propagande a indoktrinácii, ktorá na nich bola uvalená mocou vládnucich inštitúcií.

Tie sú, samozrejme, rozhodnuté udržať si svoju moc. Tieto inštitúcie sú vláda, náboženské inštitúcie, obchodné spoločnosti... Nie je problém v technickom pochopení a zavedení zákonov fyziky a logiky, ktoré navrhuje koncepte Ekonomiky založenej na zdrojoch. Vieme, že to dokážeme, technicky sme schopní uskutočniť tento koncept. Analýzy už boli vykonané a extrapolované. Problémom sú zastaralé kultúrne hodnoty (!!!)

Kultúrne hodnoty a vzdelávacie prekážky sú v našej indoktrinovanej kultúre najťažším aspektom na zváženie a to je jeden z dôvodov, prečo pristupujem k takejto prezentácii, pretože chcem, aby ľudia pochopili, že sme v bode, z ktorého sa niekam musíme pohnúť. Preto prichádza Hnutie Zeitgeist. Nie sme tu na to, aby sme ľuďom vraveli, čomu majú veriť, sme tu, aby sme šírili štatistické informácie a spoločensky pozitívne hodnoty v nádeji, že si ľudia uvedomia ohromné pozitívne možnosti, ktoré po zmene môže budúcnosť priniesť.

Akonáhle si tieto informácie naplno uvedomíte, vy a väčšina ľudí sa už nikdy nepozriete na svet tým istým spôsobom ako doteraz a tie problémy, ktoré sú dnes bežné, sa stanú jednoducho neakceptovateľnými, čo motivuje ľudí ku zmene. Dnes máme nespočetné množstvo ľudí so správnymi zámermi v aktivistických organizáciách a neustále sa objavujú ďalšie... je neuveriteľné, ako je ich veľa vo svete, a to je obdivuhodné a úžasné, ako z plných pľúc kričia a upozorňujú na závažné problémy a nespravodlivosť vo svete.

Avšak ako často zistíte, veľmi málo z týchto združení ponúka nejaké riešenia. Tých pár, ktoré aj nejaké riešenia ponúka, vždy zasadzuje tieto riešenia do kontextu nášho súčasného zabehnutého systému. Príliš málo pozornosti sa venuje koreňom štruktúry nášho usporiadania spoločnosti. Projekt Venus a Hnutie Zeitgeist je v tomto veľmi odlišné. Našim prvoradým zámerom je nájsť najzákladnejšie zdroje spoločenských problémov.

Vychádzajúc z tohto najmenšieho spoločného menovateľa potom hľadáme riešenia. A keď sa dostaneme ku korupcii v spoločnosti, chudobe, nerešpektovaniu životného prostredia, vykorisťovaniu ľudí a všeobecnému zmätku medzi ľuďmi v dnešnom svete... ...dôležitým poznatkom je, že väčšina z týchto problémov nie je dôsledkom nejakej konkrétnej firmy, zločinnej elitnej skupiny alebo vládneho zákonodarstva (zákonov).

Toto sú symptómy (príznaky) základných problémov (nie problémy samotné). A toto je konečné uvedomenie, keď príde na to, ako sa pozeráte na problémy dnešného sveta. Medzi ľuďmi existuje masívna poverčivosť založená na presvedčení: "My proti nim", čo je veľmi nepriateľské a jedovaté pre vývoj spoločnosti, pretože ľudia neustále hľadajú niekoho, koho by za súčasný stav mohli viniť. V skutočnosti sú to oni sami, koho by mali viniť, lebo pokračujú v podporovaní systému, ktorý tieto problémy vytvára.

Skutočným problémom je ľudské správanie. A ľudskému správaniu sa budeme špecificky venovať práve v tejto prezentácii. Ľudské správanie je tvorené a podporované spoločenskými vzorcami nevyhnutnými pre prežitie. Je vynucované spoločenským systémom v danom období. Sme prevažne tým, čo z nás spoločnosť spraví a faktom je, že to, čo vytvára tú chorú kultúru, ktorú vidíte okolo seba, nie je nič iné, ako práve základ nášho socio-ekonomického systému a podmieňovanie spoločnosťou. Naša spoločnosť je založená poväčšine na vykorisťovaní ľudí, zneužívaní zdrojov a nadbytočnom odpade.

To je to, čo systém robí. Čo sa týka neslávneho "Oni", je to len ďalšie prekrútenie skutočnosti, ktoré je podporované a posilňované prostredím. Nie sú žiadni "Oni"... Vo filme Zeitgeist 1 som opisoval "mužov za oponou", ktorí vplývajú na ekonomiku zo "zákulisia", tí, ktorí kontrolujú (peniazmi) väčšinu vládnej politiky a majú moc nad bankami. Banky vždy ovládali dianie v spoločnosti.

Ale aj to je len produkt spoločnosti, títo ľudia sú tiež ľudské bytosti. Potrebujeme sa vysporiadať s negatívnymi tendenciami. Syndróm "Oni" je zastaralý a až najbližšie budete niekoho počuť hovoriť o "Nich" prosím, pokúste sa ich opraviť. Je to náboženská mentalita, duality ako "dobro a zlo", "my a oni"... Analógia môže byť: Môžeme stráviť zvyšok nášho života ničením mravcov, ktorí nám lezú spod chladničky, pomocou pascí a sprejov, alebo sa zbaviť pokazeného jedla, čo primárne spôsobuje prítomnosť mravcov...

Toto nás vedie k prvej časti. Peňažná dynamika a jej dôsledky. Pred pár mesiacmi som dostal e-mail od doktoranda z ekonómie, krátko po uvedení filmu Zeitgeist Addendum. Milí tvorcovia filmu, môj syn mi pustil prvú polovicu Vášho filmu minulý víkend a spýtal sa ma na môj názor ohľadom úvodnej časti o Centrálnej banke USA (Fractional Reserve) a pôžičkách. Som doktorandom z ekonómie už 12 rokov a vyučujem makroekonomiku.

Zatiaľčo som vždy poznal proces tvorenia peňazí pomocou vládnych dlhopisov, nikdy som nemal dostatočný nadhľad, aby som videl väčší obraz, ako ho prezentujete vo filme. Zdá sa mi extrémne znepokojivé, že tvorba hodnoty pomocou dlhu je vskutku logicky vnútený mechanizmus tvorby nedostatku a podnecovateľ verejného zadlžovania. Nedokážem povedať, čo ma šokovalo viac: fakt, že to celé je pravda, alebo fakt, že po toľkých rokoch, čo učím ekonómiu a pracujem ako ekonóm mi toto nikdy nedošlo.

Zdá sa byť intuitívne, myslieť si, že človek, ktorý je považovaný za experta vo svojom odbore vďaka svojmu diplomu a titulom, veľmi často hlavne v čisto intelektuálnej oblasti, dokáže odhaliť chyby v usporiadaní systému. Je to však naopak: špecializácia skôr mocne zablokuje otvorenosť (voči novým myšlienkam), človek sa stane kognitívne blokovaný pred novými myšlienkami a uvedomeniami.

Ak myslíte a rozumiete iba v určitom obmedzenom rámci, nemáte šancu začať rozmýšľať mimo tento rámec a ani si to neuvedomíte. Rámec tvorí blok Vašej pozornosti. Jacque Fresco, ktorý odišiel zo školy, keď mal 14 rokov, má skvelý príklad, ktorý ilustruje tento bod: V tých časoch, keď bratia Wrightovci stavali stroj, ktorý by dokázal lietať, experti vo fyzike a inžinierstve boli zamestnaní písaním o tom, ako je nemožné, aby sa človek dokázal odlepiť od Zeme nejakým zmysluplným spôsobom.

Je očividné, že bratia Wrightovci, ktorí boli pôvodne konštruktérmi bicyklov, nečítali tieto knihy. Inými slovami, kreativita Vám vždy poslúži lepšie ako teoretizovanie. Skúsme si teraz položiť jednu jednoduchú otázku o ekonomickej štruktúre, v ktorej všetci žijeme. Čo je teda tým najmenším spoločným menovateľom, ktorý poháňa trhovú ekonomiku? 1. Ľudská práca sa musí predávať ako komodita na otvorenom trhu.

Okrem investovania alebo zdedenia majetku sú peniaze získavané len pomocou príjmu. Príjem je odvodený od platu alebo zisku v nejakej forme zamestnania. Preto vždy musí existovať dopyt po práci, lebo inak ekonomika nemôže fungovať. 2. Peniaze sa musia neustále presúvať. Od jednej strany k druhej, aby zachovával takzvaný ekonomický rast. Toto je dosiahnuté pomocou neustálej cyklickej spotreby, ktorú robí každý človek v spoločnosti.

Pracovné príležitosti sú podmienené dopytom po produkcii v nejakej forme, ak by nebol dopyt po tovaroch a službách, nebol by dopyt ani po práci a obeh peňazí by sa zastavil. Netreba snáď pripomínať, že tieto dva aspekty systému, ktoré sú navzájom prepojené, sú absolútne nevyhnutné pre funkčnosť ekonomického systému. Ak by mal jeden z nich podstatnú prekážku, celistvosť ekonomiky by bola vážne narušená a pravdepodobne by sme ekonomiku nazvali zastaralou.

Takto vyzerá skutočnosť, tak skúsme hypoteticky zvážiť niektoré možnosti, ktoré tento mechanizmus ohrozujú. Najprv bod jeden - práca predávaná za peniaze ako komodita na trhu. Čo ak prestane byť ľudská práca nevyhnutná na produkciu tovarov a služieb? Alebo špecifickejšie, čo ak automatizácia a umelá inteligencia bude tak rozvinutá, že to umožní nahradenie 40%, 50%, 60% ľudskej pracovnej sily? V akom bode bude takéto nahradzovanie a nezamestnanosť považovaná za priveľkú prekážku pre integritu systému a systém sa stane otáznym?

Čo sa týka bodu dva - potreba cyklickej spotreby. Čo ak by nastali podmienky, ktoré by spôsobili problémy v obehu peňazí? Inak povedané, čo keby zrazu ľudia nepotrebovali neustále kupovať veci. Čo keby, hypoteticky, boli objavené optimalizované techniky spravovania zdrojov, návrhov a produkcie a najčastejšie kupované tovary by boli zastarané a nahradené lepšími tovarmi, ktoré by mali ďaleko väčšiu účinnosť, trvácnosť a malú údržbu, že väčšina z týchto vecí by vydržala celý život človeka bez nahradenia alebo väčšej opravy.

Samozrejme, že toto sa nevzťahuje na kaziace sa veci ako potraviny, ale sledujúc rovnaký sled myšlienok, čo ak by kultivácia a produkcia jedla vďaka technológii, pochopiteľne, bola dostatočná pre všetkých a podľa rovnice dopytu a ponuky by bola cena takto produkovaných vecí zanedbateľne nízka. Aby som Vám tento bod ozrejmil z inej strany, poďme sa pozrieť na klasický ekonomický koncept teória hodnoty.

Podľa teórie, všetkému v spoločnosti je priradená hodnota založená na dvoch podmienkach: Nedostatok a dostupnosť použitých materiálov a množstvo investovanej ľudskej práce potrebnej na výrobu tovaru alebo služby. Z toho vyplýva, že ak by nebol problémom ani nedostatok zdrojov ani ich dostupnosť, a ľudská práca by nebola potrebná na vytvorenie daného tovaru alebo služby, potom by tento tovar / služba nemal hodnotu.(..)

Takže tak, ako väčšina z Vás v tejto sále už rozumie, jedným z hlavných záverov, ku ktorým dospel Jacque Fresco v Projekte Venus, a ktoré by malo byť jedným z najdôležitejších uvedomení pre celé ľudstvo v tomto čase je to, že ani jeden prezentovaný scenár nie je hypotetický. Ľudia sú skutočne postupne nahradzovaní (inými slovami "zastarávajú") ako pracovná sila kvôli pokroku v technológii produkcie.

Podobne, nové zlepšovacie návrhy vo výkonnosti produkcie a spravovanie zdrojom ukazujú prenikavú možnosť dosiahnuť globálny dostatok vďaka vrcholnej výkonnosti. Toto sa dá dokázať pomocou štatistickej analýzy a porovnaním trendov počas histórie. Je pochopiteľné, že korporácie Vám tieto informácie nepovedia..

Musíte kopať hlbšie, aby ste sa dopracovali k týmto informáciám. Keď sa pozrieme na možnosti automatizovanej výroby, tak práve v tomto období je prvou vecou na zváženie štatistické ohodnotenie fenoménu zvaného TECHNOLOGICKÁ NEZAMESTNANOSŤ.

Technologická nezamestnanosť, čo je nezamestnanosť spôsobená použitím strojov ako vykonávateľov práce, neustále a systematicky vytlačila určité množstvo ľudí z hlavného sektoru zamestnanosti v danom období počas posledných 300 rokov. Trh práce je rozdelený do 3 sektorov:

1. Poľnohospodárstvo (vrátane ťažby a rybolovu)
2. Priemysel (hmotné výrobky)
3. Služby (nehmotné "výrobky")

Takmer univerzálny vývoj sa udial vo všetkých spoločnostiach - rovnaká cesta, kde sa najprv väčšina spoločnosti venuje poľnohospodárstvu a ťažbe, neskôr vývoj priemyslu - autá, textílie, lode, oceľ...... - a nakoniec rozvoj trhu práce zameraného na služby. Prirodzene, jediný dôvod, prečo sú niektoré krajiny pozadu v tomto procese za inými krajinami je to, že nemajú dostupnú potrebnú technológiu (alebo si ju nemôžu dovoliť), aby sa dostali na ďalšiu úroveň.

Postup na ďalšiu úroveň NEzávisí na spoločenskom alebo politickom systéme, ale na vedeckom vývoji. Poďme teda zvážiť tento fenomén, použijeme USA ako príklad. Moje údaje sa síce týkajú USA, ale, prosím, zaznamenajte, že podobný trend sa dá aplikovať na akúkoľvek krajinu (ekonomiku). V roku 1860, 60% Američanov pracovalo v sektore poľnohospodárstva. Dnes však, kvôli pokroku v stojoch a automatizácii, len 1%.

Našťastie tento technologický pokrok umožnil industriálnu (priemyselnú) revolúciu a do roku 1950 bolo 33% ľudí zamestnaných v sektore priemyslu. Dnes vďaka neustálym pokrokom v automatizácii je to menej ako 8%. Takže okolo 9% je to plus mínus pár percent podľa toho, ktorú analýzu použijete, ale len asi 9% Američanov dnes pracuje v poľnohospodárstve a priemysle. Kam išli všetci ostatní? Sektor služieb.

Jediná vec, ktorá zachránila americký trh práce po technologických pokrokoch v ostatných dvoch sektoroch je presun pracujúcich do sektoru služieb. Od roku 1950 do 2002 vzrástla zamestnanosť v sektore služieb z 59% na 82%. Je to dnes dominantný zamestnávateľ Američanov a obyvateľov iných rozvinutých krajín. Samozrejme, ponúka sa otázka: Je tento sektor odolný voči technologickej nezamestnanosti? Samozrejme, že nie..

S príchodom a nárastom všestranných počítačových technológii opäť raz sledujeme nahradzovanie pracovníkov, tentokrát v sektore služieb. Náhrada pokladníkov kioskami, použitie automatizovaných systémov telefónnych služieb... Internet kompletne redefinoval maloobchod. Nehovoriac o plne automatizovaných automatoch na zaplatenie v nákupných strediskách, pokročilých zariadení na prípravu jedla a dokonca výskum vykonávaný pomocou strojov.

Ekonóm Steven Roach varoval: "Sektor služieb prichádza o svoju úlohu ako americký nekonečný zdroj tvorby pracovných príležitostí. (Zatiaľ) jedinečný príklad: v Nemecku spustili do prevádzky prvú kompletne automatizovanú reštauráciu. Používa kiosky na objednávanie a platenie. Jedlo pripravuje a servíruje plne automatizovaný systém. Nie je tam jediný čašník alebo kuchár. Nie je dôvod, prečo by sa tento nápad nemohol uskutočniť vo všetkých jedálenských zariadeniach na svete.

V skutku, ak by niekto kreatívne rozmýšľal o aplikácii technológie vo všeobecnosti, - jednotlivo stále vidíme kopu správ o vynálezoch nejakej novej technológie, ktorá niečo dokáže - ak by ste ich všetky aplikovali naraz, pravdepodobne by zajtra boli zrušené pracovné miesta v 90% sektoru služieb. Dôvod, prečo sa to nedeje je ten, že zámer spoločnosti je opačný, čo sa týka spoločenského pokroku.

Na ilustrovanie tohto bodu skúsme prestať na chvíľu rozmýšľať o technológii z pohľadu nezamestnanosti a pozrieť sa na vec z pohľadu produktivity. Najzaujímavejší je tento poznatok: čím viac rastie technologická nezamestnanosť, tým väčšia produktivita sa dosiahne. V krajinách G7 - pokročilé industrializované krajiny - zamestnanosť v priemysle klesala ale priemyselná produkcia stúpala. Tu je graf. Myslím, že hovorí sám za seba.

Páči sa mi tento výrok: "Pravda je taká, že priemyslu v USA sa darí vo všetkých oblastiach až na počet zamestnancov.. Naviac, máloktorý ekonóm by hodnotil úspešnosť alebo neúspešnosť priemyslu len na základe zamestnanosti. Podľa tohto štandardu by bolo poľnohospodárstvo najhorším odvetvím po celé desaťročia, pretože zamestnanosť poklesla. Avšak produktivita dramaticky vzrástla počas posledného storočia.

Zdravie priemyslu sa lepšie hodnotí parametrami výroby, produktivity, ziskovosti a mzdy." (Bruce Bartlett, NCAP) Človek však zabúda na jednu univerzálnu vec: Ak sú pracovníci nahradení, nemôžu získať kúpnu silu. Keď nemajú kúpnu silu, nemôžu poháňať ekonomiku ako spotrebitelia. Na tejto úrovni nezáleží na tom, ako veľmi sme produktívni.. Nikto si aj tak nemôže nič kúpiť. Tento fenomén bol niektorými teoretikmi označený ako "rozpor kapitalizmu".

Zastaranosť ľudskej pracovnej sily, zastaranosť spotrebiteľa a vysoká úroveň produktivity spôsobená technologickou výkonnosťou vytvára silnú motiváciu pre korporácie, aby sa vydali týmto smerom. Dlhodobo je to však ekonomicky samozničujúca taktika. Nezávisle na úrovni produkcie, ak ľudia nemajú prácu, nič si nekúpia. Len tento samotný fakt, že produktivita má opačný trend ako zamestnanosť vo všetkých sektoroch by mal stačiť pre snahu o úmyselný posun do nového systému so zámerom upustiť od ľudskej práce a dať technológii najvyššiu prioritu.

Dnešný systém doslovne a úmyselne upúšťa od vrcholne výkonnej produkcie a vo svete kde miliarda (!!!!) ľudí hladuje...myslím, že to je extrémne despotické. To nás privádza k jednému z hlavných bodov dnešnej prezentácie. Zámer spoločnosti. Má byť zámerom spoločnosti vytváranie a chránenie pracovných miest? Alebo... Má byť zámerom spoločnosti maximalizovať produkciu a vytvárať hojnosť? Ide to buď jedným smerom alebo druhým.

Nemôžete mať oboje. Je smutné, že to čo dnes vo svete vidíte, je "úmyselné zadržiavanie účinnosti v spoločnosti" za účelom zachovania "status quo" (= zabehnutý systém) Zopakujem to, aby som to zdôraznil. Úmyselné zadržiavanie účinnosti v spoločnosti - to robí náš systém. Hlavný dôvod, okrem tlaku na zamestnanosť, prečo nevidíte, ako sa liberálne používa technológia na všetky možné predstaviteľné účely, - vrátane výroby jedla, energie a hojnosti materiálu - je ten, že náš celý finančný systém je založený úplne na udržovaní nedostatku a neefektívnosti.

Prečo? Pretože to je najziskovejšie a najviac to chráni samotný systém.. Ak by firma vyrobila auto, ktoré bez opráv vydrží 60 rokov a je poháňané batériou bez potreby tankovať benzín, trhová cena takého auta je prakticky nulová a priemysel by časom prišiel o miliardy dolárov, pretože by časom nebolo spotrebiteľov v automobilovom priemysle (nikto by nepotreboval ďalšie auto) Aj to sa môže stať práve teraz.

Prečo sa to nedeje? Pretože by ekonomický systém nemohol fungovať, keby bol zameraný na optimálnu účinnosť. Celý systém je v ekonomickom zmysle založený na obmedzovaní. Nedostatok a neefektívnosť sú tým, čo hýbe peniazmi. Čím je viac nejakého zdroja, tým menej si za ten zdroj môžete účtovať. Čím viac problémov existuje, tým viac príležitostí zarobiť na nich peniaze. Táto skutočnosť je chorobou spoločnosti.

Ľudia vlastne môžu zarábať peniaze na nešťastí iných a ničení životného prostredia. Volá sa to "hazard s morálkou" v priemysle poisťovníctva. Celý systém je ale hazard s morálkou. Výkonnosť, hojnosť a udržateľnosť sú nepriateľmi našej ekonomickej štruktúry, pretože sú protichodné voči mechanizmu neustálej spotreby. Je maximálne dôležité, aby ste tomu rozumeli a keď si to dáte dokopy, uvidíte... ...že miliarda ľudí, ktorí hladujú na tejto planéte, nekonečné slumy chudobných a všetky hrôzy v našej kultúre chudoby a zvrátenosti nie sú prirodzené fenomény kvôli nejakému prirodzenému usporiadaniu alebo nedostatku pozemských zdrojov.

Toto všetko je produktom vytvárania, udržovania a ochraňovania umelého nedostatku a neefektívnosti. Čo je ďalšia zvrátenosť, tento nedostatok nie je prítomný len na trhu s tovarmi a službami, ale prejavuje sa aj spôsobom, ktorý ovplyvňuje správanie celej spoločnosti, keďže je zabezpečené, že aj samotné množstvo peňazí v obehu je v neustálom (umelom) nedostatku.

Ako som ukazoval vo filme Zeitgeist Addendum, centrálne banky na celom svete tvoria peniaze z dlhu, pomocou pôžičiek. Pôžičky sú poskytované s úverom, avšak len požičané peniaze sú vytvorené v peňažnom obehu, (nie už peniaze na zaplatenie úveru) čo vytvára neustály deficit v peňažnom obehu. Dlhy vytvorené pôžičkami tiež slúžia ako virtuálne väzenské cely pre priemerných občanov, udržuje ich v zamestnaní, aby si odpracovali dlh a dáva ich do postavenia neustálych povinností a záväzkov.

Existuje pre to vhodné slovo, volá sa to otroctvo. Dlhové otroctvo. Peniaze nie sú skutočné. Ani úroky nie sú skutočné. Dlh nie je skutočný. Celá táto vec je ilúzia. Celý svet uviazol v ilúzii, že nie je dostatok peňazí, aby sa dalo uskutočniť to alebo to. 98% krajín sveta sú vlastne dlžné ohromné sumy iným krajinám a bankám. V roku 2009 bolo oficiálne potvrdené, že svet je v období recesie, čo v podstate znamená masívnu peňažnú kontrakciu (znižovanie množstva peňazí).

Inými slovami, celý svet má nejako nedostatok hotovosti. Som skutočne jediný, komu sa to zdá absolútne neuveriteľné?! Táto "stupidita" nie je len neuveriteľná, je aj smrteľná. Trh a finančný systém ako ho poznáme stojí v opozícii vývoju vrcholnej výkonnosti, aby sa udržal zisk v ustanovenom "poriadku". Čo je vrcholná výkonnosť? Najvyššia možná technická výkonnosť, ktorá je známa v danom čase.

Nie je to najvyššia možná výkonnosť, ktorú si môžeme (za peniaze) dovoliť, ale najvyššia forma výkonnosti, ktorá je možná. Otázka nikdy nebola: Máme na to peniaze? Otázka vždy stála takto: Máme na to zdroje a technické porozumenie, aby sme to mohli uskutočniť? To je to, na čom vždy záležalo. Keďže toto všetko viete, je jednoduché vidieť, prečo je pre verejnosť tak ťažké pochopiť, že technológia dokáže poskytnúť hojnosť a vrcholnú výkonnosť, pretože vidia len málo príkladov, ktoré by toto tvrdenie ilustrovalo.

Všetko okolo nich podporuje myšlienku, že nedostatok vo svete je prirodzeným problémom. Prečo? Lebo honba za ziskom v priemysle vždy rok za rokom limituje kvalitu výrobku kvôli udržaniu peňažného systému. Ak chce firma byť konkurencieschopná na trhu, musí udržovať rovnováhu medzi kvalitou a cenou, nevyhnutne v neprospech kvality. Je nemožné, aby firma vyrábala výrobky s vrcholnou výkonnosťou už kvôli usporiadaniu tejto "hry".

Bolo by to príliš drahé. To je jednou z príčin, že na trhu existuje tak mnoho nezdravého jedla a výrobkov. Keď zvážite, že väčšina ľudí v spoločnosti patrí do nižšej strednej vrstvy a nižšie, prídete na to, že korporácie musia redukovať výrobné náklady, aby uspokojila finančné možnosti demograficky dominantnej skupiny ľudí v spoločnosti. Ja žijem v Brookyne, New York, čo je chudobná oblasť v NY.

V okolí 6 blokov od môjho bytu je 5 takýchto obchodov, kde je všetko po 99 centov. To sú obchody, ktoré predávajú výrobky z najlacnejších materiálov a s najnižšou efektivitou, ktorú je možné dosiahnuť. Je to brak! Veci, ktoré v prvom rade nemali byť nikdy vyrobené. Prečo je to teda tam? Lebo ľudia si nemôžu dovoliť nič drahšie..

A prečo si nič iné nemôže dovoliť? Lebo systém trhu tiež vytvára a udržuje spoločenské rozvrstvenie, teda chudobní musia existovať, aby mohli existovať bohatí. Preto je úroveň kvality výrobkov umelo a priamo úmerná kúpnej sile cieľovej skupiny populácie. Takisto sa vo všeobecnosti dá povedať, že vnímanie kvality veľmi závisí od socio-ekonomického stavu daného človeka.

Kvalita výrobkov je rozdelená na jednotlivé úrovne, presne tak, ako aj spoločenské triedy. Výsledkom je poburujúce množstvo odpadu. Viete, vo svete, ktorý tvrdi, že ho stále viac a viac trápia problémy životného prostredia, otázky zdrojov, zmeny atmosféry spôsobené človekom a znečistenie, zdá sa mi fascinujúce, že nikto nehovorí o najkonzistentnejšom spôsobe ničenia ekológie a najplynulejšom a neustálom ničení prírodných zdrojov, aký existuje: HONBA ZA ZISKOM.

Kapitalizmus je založený na honbe za ziskom AKÝMKOĽVEK spôsobom. Keď som sem dnes ráno šiel taxíkom, šofér povedal skvelý výrok, opisoval mi niečo o tom, ako si zakladal biznis, ktorý má popri zamestnaní. Povedal: "Áno, v biznise nepoznáš priateľa". Mal úplnú pravdu. Jeho výrok ešte použijem. Kapitalizmus je založený na honbe za ziskom akýmkoľvek spôsobom. Je to herná stratégia a nič viac (ako v hre monopoly....)

Tá nezodpovednosť, ktorú umožnuje svojou centrálnou filozofiou vlastného záujmu a zisku je nesmierna. Môžeme sa na to pozerať z rôznych perspektív, ponúka sa však hneď jedno hľadisko: Zámerná produkcia produktov nízkej kvality. Rozmýšľajte nad tým: Je to z pohľadu životného prostredia úplne nelogické. Neexistuje dôvod vytvárať produkt, ktorý má nízku kvalitu.

Znamená to, že sa rýchlejšie pokazí, rýchlejšie zastará, viac firiem vyrába to isté (duplikácia), a to znamená oveľa viac odpadu a znečistenia ako by bolo nevyhnutné, keby cieľom bolo jednoducho optimalizovať produkty podľa našej súčasnej technologickej úrovne. To nás vedie k záverečnej téme tejto časti: mytológia trhu.

Doteraz sme rozprávali o štrukturálnej mechanike systému, ukazujúc v systéme zabudované protirečenia a problémy a napriek tomu, že vďaka rozvoju vedy a techniky by sme peňažný systém mohli považovať za zastaraný, slúži ďalej už len ako systém, ktorý paralyzuje a odďaľuje spoločenský pokrok. Nehovoriac o ničení dôvery, ľudskej dôvery. A životného prostredia... To je kapitola sama osebe.

Nanešťastie, spoločenská indoktrinácia v rámci trhového systému vytvorila mentalitu, ktorá slepo podporuje túto dogmu bez ohľadu, čo tu dnes prezentujem. V našej mentalite je hlboko zakorenená potreba tohto systému, mnohými spôsobmi to pripomína náboženstvo. Ak ľuďom vezmete "vieru" v systém trhu, je to akoby ste im vzali vieru v Boha, a to spochybňuje to, kým sú.

Keď ste malým dieťaťom a poťaháte mamku za nohavice a poviete, že chcete cukrík, a ona možno povie: "Nie, to si nemôžme dovoliť". Okamžitá indoktrinácia do peňažného systému od prvých rokov života, pretože aj Vaši rodičia vždy zápasili s nedostatkom peňazí do istej miery. Postupne sa Vám to ako dieťaťu zabuduje do psychiky.

Tá menšina, ktorej sa úspešne podarilo nazhromaždiť dostatočné až nadmerné množstvo peňazí, u tej zistíte, že takmer vždy budú inklinovať k tomu, že Vám povedia, že systém je super.. To je prirodzená povaha podmieňovania prostredím. Takže teraz by som Vám rád povedal niečo o troch dominantných psychologických indoktrináciách a to sú: majetok (vlastníctvo), motivácia a asociácie so slobodou voľby.

Začnime s majetkom: Kapitalistická ekonómia je založená na myšlienke výmeny majetku v trhu, dokonca aj práca je formou majetku svojim spôsobom. Svet, ktorý poznáme je tak zviazaný s procesmi kupovania a predávania, že väčšina z nás si ani nevie predstaviť iný spôsob organizácie medzi ľuďmi. Vlastníctvo má tiež súvis s takzvanými právami. Používame právny systém, aby sme si chránili náš majetok a ak niekto zasahuje do toho, čo je moje, môžu mu za to zobrať slobodu.

Vskutku je tu celý priemysel na to, aby Vám povedal, ktorý majetok by bolo najvhodnejšie vlastniť. Volá sa to reklama, samozrejme. Avšak, s celou posadnutosťou majetkom, veľmi málo ľudí sa pýta: Prečo máme vlastne koncept vlastníctva? Odpoveď je jednoduchá: Nedostatok Pojem vlastníctva a majetku vznikol z nedostatku. Čím ďalej do minulosti sa pozrieme, tým ťažšie a časovo náročnejšie bolo pre ľudí vytvárať nástroje a ťažiť materiály.

Ľudia sa museli chrániť, pretože to, čo vytvorili malo veľkú hodnotu, keďže do toho museli investovať čas a materiál. Ľudia vyhlásili vlastníctvo nad svojimi vecami, lebo to je legálna forma ochrany. Majetok nie je myšlienka, ktorú vytvorila Amerika, voľný trh alebo kapitalizmus. Je to starobylý uhol pohľadu, ktorý sa ukázal byť nevyhnutný počas generácii nedostatku.

Ak neexistuje nedostatok, pojem vlastníctvo sa stáva irelevantným a nepotrebným. Poďme ďalej k myšlienke motivácie. Podľa teórie, potreba zisku poskytuje človeku alebo organizácii motiváciu pracovať na nových myšlienkach a výrobkoch, ktoré by sa lepšie predávali na trhu. Inými slovami je to predpoklad, že keby technológia úplne nahradila ľudskú pracovnú silu a bol by vytvorený celosvetový dostatok, potom by už ľudia nemali žiadnu motiváciu robiť čokoľvek spoločensky prospešné.

"Bez peňažnej motivácie žiadny pokrok" je tá myšlienka. S týmto predpokladom sú v rozpore dve nasledujúce poznámky: Tou prvou je, že motivácia je založená na určitých hodnotách, a tie hodnoty sú takmer úplne založené na kultúre. Nikola Tesla, Louis Pasteur, Charles Darwin, bratia Wrightovci Albert Einstein a Isaac Newton sa nepodieľali na rozvoji spoločnosti kvôli materiálnemu a osobnému zisku.

Kráčal Martin Luther King po ulici v Birminghame, v Alabame, zatiaľčo skupina rasistov po ňom hádzala kamene, pretože týmto spôsobom chcel získať peniaze? Ak by bola pravdivá teória o motivácii, dnes by ste nevideli žiadne dobrovoľnícke organizácie vo svete. Avšak, v roku 1992 sa v USA uskutočnil tzv. Gallop poll.

Zistilo sa, že viac ako 50% dospelých Američanov sa prihlásilo ako dobrovoľníci bez nároku na odmenu, pracovali pre dobro spoločnosti priemerne 4,2 hodiny týždenne a odpracovali dokopy 20,5 miliardy hodín toho roku. Je to dosť úžasné, najmä keď si uvedomíte, že v USA, ktoré bolo v tom čase najmocnejším voľným trhom na svete, je ideológia veľmi zakorenená, a aj preto sa mi to zdá byť ohromné.

Aj napriek chorobe vlastných záujmov, generovanej finančným systémom - aj napriek tejto chorobe - ľudia sa stále snažia pomáhať si navzájom a pracujú pre spoločnosť bez (peňažnej) odmeny. Čo je veľmi zaujímavé, je to, že chudobná a stredná vrstva je ochotnejšia sa pridať k dobrovoľníkom ako tá bohatá vrstva. Je to na zamyslenie. Sú to ľudia, ktorí majú najmenšie množstvo peňazí.

Z toho sa dá vyvodiť určitý psychologický a kultúrny záver: čím viac peňazí máte, tým je pravdepodobnejšie, že sa ešte viac ponoríte do chorého systému. Je to fascinujúci fenomén. Ďalšou vecou na zváženie je: Zatiaľčo je pravda, že z času na čas sa vynájde niečo užitočné z motivácie po osobnom zisku, zámer za týmito výtvormi nemá nič spoločné so záujmom o ľudí a spoločnosť.

Cieľom nie je predsa dostať ľudstvo na vyššiu úroveň, ale zarobiť prachy. Je to veľký rozdiel a ako sme už upozorňovali, už spôsob, ktorým sa peniaze v spoločnosti získavajú je protichodný už od základu k vývoju spoločnosti, zámerne totiž brzdí výkonnosť.

A, len tak mimochodom, ešte som sa ani nedostal k tradičnej korupcii, ktorú dennodenne pozorujeme, ktorá je tiež odvodená z tejto motivácie zisku a šíri sa ako zhubný nádor bezohľadného vlastného záujmu od nečestnosti, vraždy, podvodu, krádeže, otrockej práce, vytesňovania zo zamestnania, pevných cien, monopolistických machinácií, nadbytočného odpadu, vykorisťovania životného prostredia, nelegálnych daní, po korporačnú krádež, spoločenskú bezohľadnosť, psychologickú manipuláciu reklamy a, samozrejme, po najviac chorú peňažnú motiváciu, ktorá bola kedy vytvorená, vojnu!

Toto je realita peňažnej motivácie. A nakoniec posledný mýtus: Sloboda voľby. Voľný trh je presvedčivý pre väčšinu ľudí, pretože to vyzerá, že možnosti sú nekonečné a že oni, ako jednotlivci, majú neobmedzené možnosti. Ľudia pozorujú ponuku všemožných tovarov a služieb, ktoré im vykresľujú médiá a reklamy a myslia si, sloboda voľby v tomto smere má nejaký súvis so slobodou jednotlivca.

Môžu vojsť do obchodného domu a vyberať z 25 druhov pracieho prášku a 75 druhov cereálnych tyčiniek, avšak sú akosi slepí k faktu, že ich život ovplyvňujú 2 politické strany. Nevenujú pozornosť skutočnosti, že 40% svetového bohatstva vlastní 1% populácie a že zvyšných 99% si takýto luxus nikdy nebude môcť dovoliť.

Keď ideme ešte viac do hĺbky, väčšina je slepá k realite, že takmer každý deň života ste nútení povinnosťou vlastného prežitia a samozrejme dlhu do osobnej diktatúry, kde väčšina vašich rozhodnutí je kontrolovaná nasledujúcim, umelo vytvoreným hierarchickým stupňom. Som v úžase, keď sa rozprávam s ekonómami a oni povedia: nuž, ľudia si predsa môžu vybrať, kde budú pracovať.

Lenže tí ľudia majú tú možnosť iba v určitom špecifickom rámci čo je závislé na ich sociálnej vrstve a vzdelaní, ak chcete. (pravdepodobne nejaká ironická poznámka o "priateľskosti" biznisu) Vrcholnou fantáziou je výrok, že ktokoľvek môže byť prezidentom USA. To je niečo, čo sa neustále udržiava, ako tie skupiny, ktoré udržujú a predávajú elitizmus.

Elitizmus funguje rovnako ako svet korporácií. V skutočnosti ste úplne obmedzení. Nemáte slobodu, lebo ste nútení vziať prácu takú, aká je. Nevychádzam z údivu...Tieto argumenty dostávam často od vysokopostavených ekonómov. Vravia: "Máte slobodu voľby. Môžete si vybrať, kde budete pracovať". Nie, skutočne nemôžete. Keď dokončíte školu, uvidíte stenu s prácami a nájdete si svoju zásuvku.

To je tak všetko. To je Vaša voľba. Je to predpripravená voľba. Takže sa Vás pýtam: O akej slobode sa to vlastne rozprávame? Ste len takí slobodní, ako Vám Vaša kúpna sila umožní byť. Štatisticky je dokázané, že socio-ekonomický status, do ktorého sa narodíte, Vám zvykne vydržať až do konca Vášho života. Ak sa narodíte chudobný, pravdepodobne zostanete chudobný. Prečo? Lebo všetky šance sú proti Vám.

Ak ste sa narodili ako bohatí, pravdepodobne zostanete bohatí. Prečo? Pretože všetky šance sú Vám k dispozícii. Takto je spravený systém. Ako príklad, ak máte milión dolárov a dáte si ich na účet s úrokovou sadzbou 5%, za rok "zarobíte" 50 000 dolárov len na základe toho vkladu. Zarábate peniaze zo samotných peňazí. Papier navrch ďalších papierov. Nič viac. Žiadna vynaliezavosť.

Žiadny prínos pre spoločnosť. Žiadne nič. Ak patríte do strednej alebo nižšej triedy, ktorá má obmedzené zdroje, a musíte si vypomôcť pôžičkou na dom alebo používať kreditné karty, platíte úvery do banky, ktoré potom banka teoreticky použije, aby zaplatila úroky tomu, čo má účet s 5% sadzbou.

Nielenže je táto rovnica nesmierne poburujúca kvôli použitiu úžerníctva v zmysle "ukradnite chudobným a dajte bohatým" ale podporuje principiálne rozvrstvenie spoločnosti do tried: necháva chudobných chudobnými pod ťarchou neustáleho dlhu a povinností, zatiaľčo horná vrstva bohatých bohatne ešte viac, čo im dáva ďalšiu možnosť zarobiť ďalšie peniaze z peňazí.

Už tá myšlienka, že môžete vziať peniaze a premeniť ich na ešte viac peňazí je absolútne smiešna ... a SKAZENÁ. Podobne, nemalo by byť prekvapením, že svet je riadený kartelmi a tajnými dohodami vlád. Konkurencia nie je založená na ničom inom ako na hernej stratégii, ako sme už spomínali, inak povedané: konkurencia plodí korupciu.

Tu je ďalší častý výrok ekonómov, vravia: "Voľný trh zvykol byť skvelý, ale potom sa čosi stalo a teraz tu máme všetky tie kartely..." Nie. Monopol je posledné štádium úspešného konkurenčného prostredia. (!!!) Je neuveriteľné, že si to ľudia neuvedomujú. Nezáleží na tom, koľko legislatívy máte na to, aby ste zabránili dominancii v priemysle. Stále sa bude objavovať.

Čo je ešte horšie, veľké korporácie vytvárajú nátlak na vládu - to je tiež nezastaviteľné. Je len prirodzené trhovej stratégii získať vládu na svoju stranu. Je faktom, že náchylnosť nášho svetového ekonomického systému sa rok za rokom približuje jednej veci - Fašizmu, presnejšie invertovanému fašizmu. To je stav, keď korporácie majú pod palcom vládnu politiku.

Je to prirodzená cesta. Ako sa čas posúva dopredu a pozeráte sa späť, vyzerá to tak, že sa veci zhoršujú. A oni sa naozaj zhoršujú. Dostávame sa teda k druhej časti: Kultúra a bio-sociálny imperatív. Toto bude skôr taký prehľad. Dúfam, že Vás prvá časť zaujala, ak máte nejaké otázky, zapamätajte si ich, dostaneme sa k nim v Otázkách a Odpovedích.

V druhej časti sa budeme venovať niektorým veciam zahrňujúcim naše fyzické a sociálne zdravie. To je oblasť, ktorá sa mi vidí veľmi relevantná a je relevantná k celej prednáške, nanešťastie mnohí o tejto oblasti vôbec neuvažujú v tejto súvislosti. Preskúmajme spolu cesty spoločenskej zmeny, musíme úplne pochopiť mechanizmus podmieňovania, našu biológiu a náš vzťah k životnému prostrediu.

Ako som už naznačil, pri snahe o dosiahnutie spoločenskej zmeny, najproblematickejšou prekážkou je prekonanie tradičného myslenia, identifikácii a dogiem, ktoré boli položené ako základný kameň kultúry. Z týchto myšlienok, jedna zo zásadných má tento záver: Ľudská bytosť má určitú pevnú nemennú prirodzenosť a správanie, ktoré je nemenné.

Podľa logiky teda spoločenské štruktúry sú takisto uzatvorené do daného vzorca a nemožno ich teda prekonať už kvôli tomu, že sú pre náš druh prirodzené. Aby sme sa tomuto tvrdeniu mohli vzoprieť, musíme najprv zvážiť dôsledky samotnej kultúry. Slovo "Kultúra" v spoločenskom zmysle, je definované ako množina zdieľaných atribútov, hodnôt, cieľov a praktík, ktoré charakterizujú inštitúciu, organizáciu alebo skupinu.

Najzrejmejší, hoci často prehliadaný, príklad mechanizmov kultúry je fakt, že sme dokázateľne formovaní druhom kultúry, v ktorej žijeme. Jazyk, ktorý používame, herná stratégia, ktorú vykonávame za účelom prežitia, vnímanie obrazu krásy, po ktorom túžime, rodinné vzory správania a tradície, ktoré zachovávame, a hlboko zakorenené teológie: mýty a legendy, ktoré definujú najširšie pohľady na svet - to sú všetko príklady vecí, ktoré ste svojvoľne a nevedome absorbovali v kultúre, do ktorej ste sa narodili.

Ak by ste kopali ešte hlbšie, zistíte, že nie je takmer nič, čo si kognitívne myslíte a veríte, čo Vám nebolo najskôr prezentované vo Vašom prostredí. Urazený muž, ktorý na niekoho vytiahne zbraň a zastrelí ho, sa musel v nejakom bode života naučiť, čo je to revolver, ako stlačiť kohútik, takisto ako aj to, že sa naučil vôbec vytiahnuť zbraň ako reakciu na urážku v prvom rade.

Každé slovo, ktoré teraz vravím som sa tak či tak niekedy musel naučiť. Každý koncept je kolektívna akumulácia skúseností. Čínske dieťa, ktoré po narodení presuniete a vychováte v britskej rodine v Anglicku, sa naučí jazyk, dialekt, spôsoby, tradície a prízvuk britskej kultúry. Je na prvý pohľad jasný hlboký dopad prostredia na správanie človeka.

Ale to je len jedna časť rovnice, pretože je zrejmé, že sme takisto definovaní biologicky. Nezáleží na tom, koľko času strávim snahou naučiť mačku po anglicky, proste to nejde. Sú tu limitácie, ktoré sú jednoznačne dôsledkom biologických zákonov. Tieto limitácie sú v podstate definované génmi. Gény sú pomerne nedávny objav, a bolo okolo nich mnoho špekulácií, čo sa týka spektra vplyvu génov.

Spektrum relevantnosti, ktoré gény nesú (ohľadom vlastností a správania). Pozoruhodnou je oblasť behaviorálnej biológie (biológie správania). Táto disciplína sa venuje porozumeniu, ako genetika ovplyvňuje správanie. Myšlienka, že genetika je možným zdrojom rôznych typov správania, sa stala populárnou v 19. storočí.

Jedným z prvých výskumov, ktoré sa objavili, bol výskum hypotézy, že vychýlenosť ľudského správania, ako kriminalita, by mohla byť vysvetlená génmi daného človeka. Myšlienka "génu kriminality". Dokonca eugenika svojho času vykonávala operácie vo forme sterilizácii pred mnohými rokmi v snahe zbaviť spoločnosť "kriminálnikov, idiotov, imbecilov a násilníkov".

Implikácie tejto hypotézy boli, že niektorí ľudia sú od prirodzenosti "zlí" kvôli svojej genetickej konštitúcii. Všade je možné stretnúť sa s rétorickým zvratom: "Má zlú krv" alebo "Je to proste zlý človek". Je to fascinujúce, takýto zjednodušujúci pohľad, ktorý by vysvetľoval správanie človeka sa veľmi podobá na primitívnu poverčivosť, čo sa týka dualít takmer všetkých náboženstiev.

Dobro a Zlo. Gén v tomto prípade nahradil zlého ducha, ktorý posadol človeka a teda človek nemal žiadnu kontrolu nad zločinmi. Inými slovami, človek ako otrok svojich génov. Nuž, ako výskum pokračoval, ukázalo sa, že gény nerobia nič podobné tohto druhu. Gény sú úseky DNA, ktoré obsahujú informáciu o proteínoch, ktoré sú samozrejme životne dôležitou súčasťou buniek mozgu, nervového systému a celého tela.

Avšak nie sú autonómnymi spúšťačmi správania. Nespôsobujú správanie v pravom zmysle slova. Slovami profesora biológie a neurológie na Stanfordskej univerzite a takisto známeho antropológa, Dr. Roberta Sapolského: "Gény sú málokedy o nevyhnutnosti, hlavne čo sa týka ľudí, mozgu a správania. Gény sú o zraniteľnosti, predpokladoch a tendenciách."

Ako sa ukazuje, rozhodujúci faktor pre uplatnenie genetických predpokladov, hlavne čo sa týka oblasti správania je prostredie, v ktorom organizmus žije. Nedávny výskum, napríklad, ukázal, že by mohol existovať gén predisponujúci k depresii. Avšak len preto, že náhodou tento gén máte neznamená, že dostanete depresiu.

Je taktiež treba dramatické stresujúce podmienky v prostredí, ktoré spustia genetickú predispozíciu, ako napríklad náhla smrť milovaného človeka alebo niečo podobne kruté. Životné prostredie spúšťa existujúci genetický predpoklad. Aj s genetickou predispozíciou k nejakej chorobe, neexistuje garancia, že ju dostanete. Stolička s nalomenou nohou nie je nebezpečná, pokiaľ si na ňu nesadnete..

Ako variácia na túto tému, je zaujímavé vedieť, ako životné prostredie dokonca ovplyvňuje fyziologické atribúty, čo je oblasť tradične skúmaná genetikou v debate "prirodzenosť versus výchova" (genetika versus prostredie) Pred pár rokmi bola vykonaná štúdia na Univerzite medicíny v meste Miami s predčasne narodenými deťmi na pôrodníckom oddelení.

Spočívala v tom, že jednej skupiny novorodencov sa pravidelne dotýkali párkrát denne, zatiaľ čo tej druhej skupiny sa nedotýkali vôbec. Všetky ostatné parametre ako výživa a ďalšie boli v oboch skupinách rovnaké. Ukázalo sa, že novorodenci, ktorých sa dotýkali, rástli o 50% rýchlejšie a boli na prvý pohľad zdravšie. Z nemocnice bola táto skupina prepustená v priemere o týždeň skôr.

Po porovnaní oboch skupín o pár mesiacov neskôr, dotýkané deti vykazovali pevnejšie zdravie a pohyblivosť ako druhá skupina. Neuveriteľné. Je to dramatické zistenie na mnohých úrovniach, lebo to ukazuje, že geneticky daná produkcia rastového hormónu môže byť hlboko ovplyvnená jednoduchým a jemným podnetom z vonkajšieho prostredia.

Navyše, životné prostredie dokáže nielen spúšťať genetické predpoklady a ovplyvňovať ich rozsah, ale dokáže ich aj do istej miery prekonať. Pred niekoľkými rokmi bola uskutočnená iná štúdia na Princetonskej univerzite, kde sa vedcom podarilo geneticky upraviť niektoré myši tak, že im odstránili kľúčový gén dôležitý pre ich neurotransmitérový systém, čo malo za následok oslabenie procesu učenia a pamäti.

Dôsledok toho bol, že upravené myši mali slabé výsledky procesu učenia a pamäť. Mali problém rozoznávať jednoduché objekty, presnosť ich čuchu bola úbohá, neboli schopné sa dobre učiť v porovnaní s rovnakými neupravenými priemernými myšami. Akonáhle bola ich neschopnosť určená a potvrdená, vedci dali túto "slaboduchú" dospelú myš do stimulujúceho a na podnety bohatého prostredia.

Časom sa zistilo, že mnoho z geneticky predisponovaných neschopností myši prekonali jednoduchým vystavením intelektuálne podnetnému prostrediu. Prostredie je takto schopné podnetmi prispieť k tomu, aby sa vytvorili neurologické cesty, ktoré by na základe predispozície nemali existovať. Znovu, toto je mocné svedectvo sily prostredia, čo sa týka jeho vplyvu na mozog a tým pádom aj správanie.

Sme neustále kutí a tvarovaní tým, čo je okolo nás a takisto to má extrémne priamy účinok aj na naše gény. Naše gény a na to, čo sa zdá že dedíme (z generácie na generáciu). To je veľmi dôležité. Prečo Vám to všetko hovorím? Chcem ilustrovať fakt, že naše prostredie je dokázateľne najdôležitejším určovateľom našej funkčnosti. Výchova (Prostredie) mnohými spôsobmi určuje "prirodzenosť".

Na mnohých úrovniach, od správania po psychológiu, teda myslel som fyziológiu ...psychológia je tiež relevantná, ale teraz som mal na mysli fyziológiu a zdravie. Následne nie je správne si myslieť, že ľudská bytosť je otrokom svojej biológie. Hlavne čo sa týka jej činov. Toto je silný mýtus, ktorého je potrebné sa zbaviť. Pretože keď si uvedomíme dôležitosť nášho životného prostredia.. budeme ochotnejší ho meniť, a preto o tom teraz hovorím.

V izolovaných podmienkach to síce vyzerá ako abstrakcia, ale potrebujeme sa naučiť, že biológia je takpovediac len tak relevantná, ako je relevantné životné prostredie, ktoré s našou biológiou (genetikou) interaguje. Ešte mám pre Vás posledný príklad na zváženie tohto bodu, ktorý z môjho pohľadu sumarizuje prevládajúci vplyv a relevantnosť kultúry nášho prostredia, ktorej sme vystavení.

Zvážme teda existenciu tzv. "vlčích detí". Vlčie dieťa je ľudské dieťa, ktoré žilo izolované od kontaktu s inými ľuďmi od veľmi nízkeho veku. Izolované od ľudskej spoločnosti. Historické príklady siahajú od detí, ktoré boli roky rodičmi zamknuté sami v nejakej miestnosti, až po deti, ktoré boli opustené v divočine a takpovediac "vychované" zvieratami.

Toto je Genie. Objavili ju v roku 1970.. ..bola zamknutá v jedinej izbe prakticky sama 10 rokov. Keď ju našli, mala 13 rokov, takmer nerozumela jazyku a poznala len niekoľko slov. Merala 138 cm, jej oči nedokázali zaostriť na diaľku nad 30 cm, chodila podivným zhrbeným spôsobom. Nedokázala požuť pevnú potravu. Potom ako bola zachránená, psychológovia a vedci okamžite začali s jej rehabilitáciou a vytvárali podnetné prostredie.

Genie rýchlo začala prekonávať mnohé z problémov, ktoré mala predtým, ale kvôli veľkým mentálnym ranám, ktorými prešla, niečo veľmi špecifické sa ukázalo, čo je relevantné k tomu bodu, ktorý sa snažím ukázať. Bola to jej neschopnosť naučiť sa jazyk. Zatiaľčo ľudia očividne majú predispozíciu naučiť sa jazyku, v prípadoch ako je tento sa ukazuje, že prostredie môže túto predispozíciu prekonať.

Ak prostredie nestimuluje tento predpoklad v určitom kritickom čase, tieto jazykové schopnosti sa (už nikdy!!!) nevyvinú. Je potrebná prítomnosť prostredia na stimuláciu prejavu. Je to veľmi dôležitá vec, a to budem neustále pripomínať. Toto mladé dievča bolo zachránené v máji tohto roku (2009) v Rusku. Bola zamknutá v izbe so psami a mačkami niekoľko rokov..

To spôsobilo, že sa správa ako zviera. Nedokázala rozprávať, skákala po svojom jedle, pila lízaním ako mačka a kráčala po štyroch. Mala 5 rokov, keď ju našli.. ale jej fyzická veľkosť bola porovnateľná s dieťaťom v dvoch rokoch. To je fascinujúce, okrem toho, že je to proste strašné. Fakt, že vlčie deti pochytia a imitujú veci zo svojho prostredia, ktoré nám pripadajú absolútne "nepodobné ľudskému správaniu".

Toto dievča sa volá Oxana Malaya. Takisto bola extrémne zanedbaná a strávila väčšinu svojho detstva vo veku 3 až 8,5 roka životom so psami v priestore za rodinným domom. Skutočne spala v búde so psami 5 rokov a kým ju zachránili, adoptovala si neuveriteľné psie spôsoby. Vrátane štekania, mala nadpriemerne vyvinutý zmysel čuchu a sluchu. Jedla surové mäso, kráčala po štyroch a nepoznala prakticky žiadny jazyk.

Sú to sociologické príklady ako napríklad tieto, ktoré nás nútia spraviť krok dozadu a pýtať sa na najmenšieho spoločného menovateľa toho, čo sa nazýva "ľudská povaha". Prosím, pochopte, že nepopieram, že my, ľudské bytosti, máme pri narodení predpoklady stať sa ľuďmi. Avšak je faktom, že sme očividne, hlavne v mladom veku neuveriteľne prispôsobiteľní našemu prostrediu.

Sme neobyčajne formovateľní. Ako štúdie ukázali, prispôsobujeme sa podľa toho, čo v nás prostredie podporuje a posilňuje v spoločenských podmienkach, v ktorých žijeme. Ak známe predispozície ľudí ako napríklad chôdza po dvoch, používanie jazyka a podobne, nie sú spustené a podporené prostredím, nemusia sa prejaviť/prejavovať. Preto znovu vravím, že človek je do veľkej miery kultivovaný organizmus.

Kvalita zdravia a správania človeka závisí kriticky na kvalite prostredia, na kultúre a spoločenských vplyvoch, ktorým sme vystavení. Je nevyhnutné, aby spoločnosť plne pochopila a primerane sa prispôsobila tomuto poznaniu. Nemali by sme sa čudovať svetu, v ktorom žijeme, keď preskúmame systém a prostredie, ktoré nás vytvára. A to je ten bod - My ľudia ako jednotlivci sme mozaika našich životných skúseností.

Sme chodiace výrazy a kultivácie prostredí, ktorými sme prešli až po tento moment. Čo sa týka prežitia, len tie typy správania, ktoré majú funkciu v prostredí, sú podporené a sú použité ako dominantné. Keď toto pochopíte, skazený svet okolo Vás Vám zrazu bude dávať dokonalý zmysel. Ľudské bytosti nie sú dedične chamtivé, súťaživé a dedične skazené. Je to spoločenský systém, čo nás vytvára.

Tak ako mladé dievča začne kráčať po štyroch a brechať, pretože to videla v prostredí a prispôsobuje sa tomu, my sa stávame skorumpovanými a s bezohľadnými vlastnými záujmami, pretože tak nás naša kultúra vytvorila a položila toto "predurčenie" na nás. Takže základná úloha, ktorá nám z tohto dlhodobo vyplýva je, že je potrebné investovať mnoho starostlivosti, aby sme boli schopní upraviť naše spoločenské prostredie.

Treba zmeniť systém tým spôsobom, aby nevytváral, nepodporoval a neposilňoval tie typy správania, ktoré sú spoločensky škodlivé. O tom je dizajn spoločnosti. Je zaujímavé poukázať, a to nás vedie do pododseku našej prednášky, že súťaživosť a hierarchia, ktoré sú dnes dominantné, neboli dominantné väčšinu času, ktoré ľudská spoločnosť strávila na tejto planéte.

Pred poľnohospodárskou / neolitickou revolúciou, ktorá sa udiala asi pred 10 000 rokmi, lovci, zberači mali rovnú nie-hierarchickú spoločenskú štruktúru. Spoločenské hodnoty boli založené na rovnosti, altruizme a zdieľaní, a v podstate zakazovali zbohatlíctvo, dominanciu, agresiu a egoizmus. Vieme to vďaka antropologickému výskumu zostávajúcich spoločností lovcov a zberačov počas minulého storočia.

Zdá sa mi to fascinujúce, pretože z množstva možných typov spoločností 99% bolo v podstate nie-hierarchické a nematerialistické. Mali dostatok múdrosti, aby oceňovali hojnosť, čo je opačný postoj, ako má dnešná nestriedma nespokojná dominantne orientovaná kultúra. Navyše, toto historické tvrdenie vyvoláva otázniky nad tvrdením, že spoločenská hierarchia je ľudská tendencia.

Je to skôr spoločenský predpoklad, ktorý bol vytvorený. Pohľad Roberta Sapolského: Lovci a zberači mali tisíce prírodných zdrojov obživy, na ktoré sa spoliehali. Poľnohospodárstvo to zmenilo a vytvorilo nesmiernu závislosť na pár desiatkach zdrojov jedla. Poľnohospodárstvo pripustilo uskladňovanie nadbytočných zdrojov jedla a tak nevyhnutne nerovnomerné uskladňovanie... čo bolo nasledované rozvrstvením spoločnosti a vytvorením spoločenských tried.

Taktiež to umožnilo vytvorenie chudoby. Jadrom spoločenskej hierarchie je skutočný alebo vnímaný nedostatok. Systém spoločenskej hierarchie je formalizovaný systém nerovnosti, ktorý slúži ako náhrada neustáleho (ozbrojeného) konfliktu kvôli nedostatočným zdrojom. Pohľadom na našu západnú spoločnosť, ktorá, ako sme ukázali, pracuje na udržiavaní nedostatku, je jednoduché zbadať, ako sú rovnako udržiavané spoločenské vrstvy.

Ale tu problémy nekončia. Ďalším dôsledkom, ktorý je pomerne nový, má čo do činenia s reťazou pŕičin a následkov. Všetkých nás ovplyvňuje spôsobom, ktorý je takmer neviditeľný a má vplyv na naše zdravie. Štúdie ukazujú, že ľudia s vyšším socio-ekonomickým štandardom žijú dlhšie, majú pevnejšie zdravie a menej trpia neduhmi. Tí z nižších socio-ekonomických tried umierajú mladší a odnášajú si väčšie množstvo chorôb a invalidity.

Tieto poznatky najčastejšie prichádzajú vzostupne, čo znamená, že od najvyšších tried priamo k tým najnižším triedam, každý ďalší stupeň smerom dole na socio-ekonomickom rebríčku odráža určitú zmenu (zhoršenie) zdravia priemerného človeka. Zdalo by sa to byť absolútne logické, že? Dáva to zmysel. V určitom zmysle, nižšie triedy majú menej (výživného) jedla kvôli nedostatočnej kúpnej sile.

S väčšou pravdepodobnosťou žijú v znečistených oblastiach. S väčšou pravdepodobnosťou dostávajú nedostatočnú zdravotnú starostlivosť a kvôli nedostatočnému vzdelaniu sa o seba nepostarajú tým najlepším možným spôsobom. Zatiaľčo tieto atribúty sú očividne relevantné pre zdravie, nové štúdie ukázali, že ide ešte o niečo ďalšie, čo sa podieľa na klesajúcom zdraví a náchylnosti k chorobe u ľudí čím nižšie sa nachádzajú na spoločenskom rebríčku.

Touto témou sa zaoberala jedna z najobsiahlejších štúdií. Volá sa "Štúdia Whitehouse" a bola spravená v Londýne na Londýnskej univerzite. Študovala systém britskej civilnej služby ako pokusnú populáciu a zistili, že pokles kvality zdravia v priemyselných krajinách nie je jednoducho len otázkou chabého zdravia znevýhodnených ľudí a dobrého zdravia všetkých ostatných ľudí.

Zistilo sa ešte niečo ďalšie. Pamätajte, že je to v Británii, kde je sociálna zdravotná starostlivosť a teoreticky máte rovnakú starostlivosť pre všetkých. Tiež sa zistilo, že rozvrstvenie chorôb v spoločnosti, teda znova od vrchných priečok k tým nižším, typy chorôb, ktorými ľudia v jednotlivých vrstvách trpeli, sa líšili v priemere, ale súviseli spolu.

Napríklad najnižšie triedy mali 4-násobne vyššiu mortalitu na choroby srdca v porovnaní s najvyššou vrstvou. Ak si dobre spomínam, najvyššie triedy mali častejšie melanómy... Možno pridlho sedávali na svojich jachtách. Prišlo mi to zaujímavé. Je tu prítomný určitý vzorec výskytu chorôb, ktorý do určitej miery nezávisí na zdravotnej starostlivosti. Choroby sa vyskytujú nezávisle na sociálnej zdravotnej starostlivosti.

Aj v krajinách s univerzálnou starostlivosťou.. čím horší finančný status, čím nižšie v spoločenskej hierarchii, tým horší je ich zdravotný stav. Prečo je to tak? Ako sa ukazuje, psychologický stres vytváraný nerovnosťou v spoločnosti. Nie(len) dôsledkami nerovnosti ako slabá výživa, dostupnosť zdravotnej starostlivosti alebo vzdelanie, ale samotná nerovnosť. Psychologické podriadenie sa.

Súčasný výskum Richarda Wilkinsona na Nottinghamskej Univerzite zistil, že čím vyššia nerovnosť v príjme je v spoločnosti, tým horší je zdravotný stav a úmrtnosť. Je to nezávislé na absolútnom príjme a nesúvisí ani so zdravotnou starostlivosťou a výživou. Vyzerá to tak, že čím viac nerovnosti je v spoločnosti, inak povedané, čím viac je spoločnosť rozdelená na vrstvy, čím viac peňazí je rozdelených nerovnomerne v kultúre, tým viac zdravotných problémov sa vyskytuje v nižších a vyšších triedach dokopy.

Nie je to o peniazoch samotných. Je to o psychologických dôsledkoch, psychologickom alebo psychosociálnom strese, ktorý je tvorený spoločenskou hierarchiou. Nehovoriac o tom, že je dobre doložené tvrdenie: čím väčšia je nerovnosť príjmov, tým viac je kriminality, výskyt napadnutia, krádeží, vrážd je pravdepodobnejší. Nespôsobujú ich až tak chudoba a deprivácia, ale nerovnosť.

Všetci tomu rozumiete? Je to zaujímavý postreh. Je jednoduché ukázať Vám toto tvrdenie na príklade USA, ktoré majú najväčšiu nerovnosť v príjme na svete. Majú takisto najväčšiu zločinnosť na svete, najviac väzňov na svete a takisto je to najagresívnejší a najviac ozbrojený národ na svete. Je to zjavné. Základom je, že keď porovnáme hierarchiu a rovnostárstvo, inak povedané porovnáme ľudí, ktorí sú si rovní a ľudí, ktorí sú rozvrstvení, v zmysle vplyvu psychologicky spôsobeného stresu na zdravie, stratifikácia zvyšuje výskyt kriminality a chorobnosť v spoločnosti.

Na záver tejto časti prednášky dúfam, že som podal tieto informácie jasným spôsobom. Je to dôležitý záver, keď sa nad ním zamyslíte. Nielen, že sú spoločenské triedy relatívne moderným vynálezom ľudskej spoločnosti, veda ukázala, že spoločenské triedy sú zhoršujúcim vplyvom na zdravie všetkých už len tým, že existujú. Záverom prezentácie chcem dodať, že táto prezentácia dáva ďalšiu silnú motiváciu hľadať alternatívy, keďže spôsob organizácie našej spoločnosti je dokázateľne nezdravý. Spolu so všetkým, o čom sme dnes hovorili, myslím, že je rozhodne veľmi dôležité pohnúť sa za niečím novým.