Patologie společnosti
Túto prednášku som nazval "Patológia spoločnosti". Rozhodol som sa použiť metaforu ochorenia, aby som popísal súčasný stav spoločenských pomerov a trendy, ktoré sú týmito pomermi tvorené a udržované. Prvý raz som sa stretol s myšlienkou prirovnania spoločnosti k rakovine vďaka človeku, ktorý sa volá John McMurtry, ktorý napísal knihu "Rakovinové štádium kapitalizmu".

Toto prirovnanie je veľmi jednoduché. Tak, ako sa ľudské bytosti musia brániť pred všetkými patogénnymi činiteľmi, ktoré napadnú a škodia ich organizmu, takisto nám škodí spoločenský systém, v ktorom žijeme. Choroby spoločnosti samozrejme nie sú spôsobované fyzickými patogénmi a podobne, skôr prichádzajú vo forme predpokladaných princípov toho, čomu dávame prednosť, kultúrne memy, ktoré prenášajú preferované hodnoty z človeka na človeka, takisto aj systémy viery.

Tieto memy alebo inak povedané vzory myslenia a správania sú to, čo sa vlastne neskôr prejavuje v našom okolí, ako napríklad myšlienky demokracie, republikánov, demokratov, americký sen a podobne. V prvej časti preskúmame symptómy a vďaka tomu diagnostikujeme súčasný stav choroby, v ktorej sa nachádzame. V druhej časti určíme prognózu, teda určíme, čo môžeme očakávať od budúcnosti, ak by ďalej pokračovali patogénne postupy v spoločnosti. V rámci poslednej časti budeme hovoriť o liečbe tohto štádia ochorenia. V nej sa dostaneme ku konceptu Ekonomiky založenej na prírodných zdrojoch.

Ako úvod k tejto prednáške, Najprv opíšem to, čo nazývam "neviditeľné väzenie". Je to uzavretý intelektuálny systém spätných väzieb, ktorý podstatným spůsobom spomaľuje alebo úplne zastavuje proces uplatnenia nových konceptov pre zmenu spoločnosti. Zastavuje pokrok. Dovoľte, aby som vám to vysvetlil. Spoločenský poriadok, ako ho dnes poznáme, je vytvorený z myšlienok buď priamo alebo ako systémový dôsledok myšlienok.

Inak povedané, niekto niekde niečo spravil, čo vytvorilo skupinový záujem, ktorý viedol k zavedeniu špecifickej komponenty spoločnosti, a to buď vo fyzickej forme, filozofickej forme alebo oboch. Akonáhle táto skupina myšlienok získala dôveru dostatočne veľkej skupiny ľudí, stala sa z nej inštitúcia. Keď sa táto inštitúcia stala dominantnou v niektorom smere, zatiaľ čo existovala po určité časové obdobie, táto inštitúcia by sa potom dala považovať a nazvať zriadením.

Inštitucionálne zriadenia sú jednoducho spoločenské tradície, ktoré poskytujú ilúziu trvácnosti. Na druhej strane, čím viac sú uznávané, tým väčší kultúrny vplyv na nás majú, rovnako aj na naše hodnoty, naše identifikácie a názory. Myslím, že nie je prehnané tvrdiť, že zriadené inštitúcie, ktoré vytvárajú kultúrne prostredie pre človeka, zároveň plnia funkciu platformy, ktorá podmieňuje, alebo programuje daného človeka určitým súborom špecifických hodnôt, ktoré sú potrebné pre udržanie zriadenia.

Preto nazývam tieto súbory "zriadené programy hodnôt". Našiel som skvelú analógiu, ktorou možno zdôrazniť túto vec: programovanie počítačov. Zatiaľ čo stále prebieha debata o vplyvoch genetiky, vplyvy životného prostredia, ktoré mimochodom bude podrobnejšie rozoberať Roxanne Meadows neskôr počas svojej prednášky, je veľmi jednoduché pochopiť, že v kontexte hodnôt danej spoločnosti platí, že napríklad to, že niečo považujete za dôležité alebo nedôležité, pochádza z vplyvu podmieňovania, a to podmieňovanie prichádza zo sveta okolo vás.

Pravda je taká,že každý intelektuálny koncept, ktorý má pre nás nejakú hodnotu, je pod informačným vplyvom danej kultúry tak alebo onak. Kultúrne prostredie je proces programovania, ktorý sám seba udržuje vo funkcii, a podobne ako príprava softvéru pre Váš počítač, každý človek je vedome alebo nevedome programovaný do svetonázoru svojej kultúry. Pokračujúc v tejto analógii, ľudský mozog je akoby hardvér a prostredie okolo vás je tím programátorov, ktorý ovplyvňuje, prípadne vytvára vaše hodnoty a názory.

Každé slovo, ktoré poznáte, ste sa vďaka tomuto vplyvu naučili tak alebo onak, takisto aj každý koncept a viera je dôsledkom rovnakého vplyvu. Jacque Fresco sa ma raz spýtal: "Aká časť teba si ty?" Odpoveď je pochopiteľne svojim spôsobom paradoxná, pretože pravdou je, že buď nič alebo všetko som ja. Pretože všetky informácie, vďaka ktorým myslíme alebo niečo konáme, preberáme od okolia. Informácia je sériový proces, čo znamená, že jediný spôsob, akým môže človek prísť na nejaký nový nápad, je pomocou nezávislej informácie, ktorá umožní uvedomiť si tento nápad.

Vyzerá to tak, že sme kultúrne programovaní od nášho príchodu na svet až to momentu našej smrti. Toľko som chcel povedať k tejto veci, myslím, že to netreba ďalej rozvádzať. Avšak následne kultúrne atribúty, ktoré považujeme za dôležité hodnoty sú často tie, ktoré sú nám v podstate vnútené kultúrou okolo nás. Poviem to znovu. Dominantné pretrvávajúce kultúrne atribúty sú tie, ktoré sú vám vnútené prostredím okolo vás. Ak sa narodíte do spoločnosti, ktorá odmeňuje súťaživosť namiesto spolupráce, pravdepodobne sa stanete súťaživým, aby ste v danej spoločnosti prežili.

Čo tým chcem povedať je, že sme do veľkej miery v podstate biochemické stroje. A zatiaľ čo naše schopnosť myslieť, spracovávať informácie a pamätať si je čiastočne závislá na genetických predpokladoch, zdroj našeho správania prichádza zásadne z myšlienok a skúseností, ktoré nám boli nainštalované na náš harvér okolitým svetom. Náš biologický počítač, ľudská myseľ, má však evolučne zabudovaný operačný systém s niektorými zdanlivo zložitými tendenciami, ktoré zvyknú limitovať našu objektivitu a teda náš rozumný spôsob myslenia, a to vo forme emocionálnych inklinácií.

Som presvedčený, že mnohí z vás ste už počuli frázu: "Buď objektívny!" Nijaký človek nedokáže byť plne objektívny. To je jedna z dôležitých vecí, ktoré som sa naučil od pána Fresca. Kvôli tomu je veľmi bežným ľudským sklonom nachádzať koncepty, ktorým rozumieme, v rámci nejakej spoločenskej štruktúry, a následne sa týchto konceptov držať do konca života, a to bez ohľadu na nové, s našimi konceptami konfliktné, informácie, vďaka ktorým môžeme racionálne očakávať logickú zmenu, ktorá nastáva.

Lenže my sa zmien bojíme, pretože nám narúšajú naše asociácie, naše spôsoby myslenia. A len tak mimochodom, čo sa týka udržovani príjmov a zisku v peňažnom systéme, vidíte túto tendenciu v plnej sile, a o tom budem viac rozprávať neskôr. Kvôli tomu, ak sa niekto v nejakom období odváži prísť s myšlienkou, ktorá je protichodná alebo nad rámec programovania zriadenia v danom období, reakcia zriadenia je zatratenie tejto myšlienky ako rúhanie, ako konšpiračná teória alebo jednoducho ako blud.

Podobne, v akademickom svete je skúmanie často obmedzené len na určité kruhy, ktoré sa vzájomne citujú. Uzavreté slučky spätných väzieb, ktoré predpokladajú, že základné predpoklady ich myšlienkovej školy sú založené na skúsenostiach, a len títo experti, ktorí sú určení pomocou ich titulov a diplomov, sú považovaní za vážené autority, ktorých názory majú dominantný vplyv na názory verejnosti. Toto je lekár Ignaz Semmelweis, prosím, prepáčte mi moju nedostatočnú maďarskú výslovnosť.

Bol to lekár, ktorý žil v polovici 19. storočia a bol to pôrodník. Vďaka sérii udalostí si všimol ten fakt, že existuje vzťah medzi prenosom chorôb a tým, že si doktori po pitvách nikdy neumývali ruky. Lekári v tom čase manipulovali s mŕtvymi telami v suterénoch nemocnice a následne vyšli na vyššie poschodia, aby sa postarali o ženy počas pôrodu bez toho, aby si medzitým umyli ruky. Tento pôrodník, ktorý si tento vzťah uvedomoval, začal sa o tom rozprávať so svojimi kolegami;

vravel: "Viete, mali by ste si umývať ruky pred nejakým zákrokom, predtým, než pôjdete na pôrodný alebo chirurgický sál, a hlavne potom, ako ste manipulovali s mŕtvym. Vysmiali ho. Vysmiali a ignorovali ho. Písal o tom vo svojich štúdiách, ale tie boli zamietnuté a zosmiešnené. Po mnohých rokoch snahy presadiť myšlienku umývania rúk bol nakoniec zatvorený do ústavu pre mentálne postihnutých, kde zomrel. Až mnoho rokov po jeho smrti, keď Louis Pasteur prišiel s mikrobiologickou teóriou nákazy, bola jeho myšlienka prijatá a ľudia si konečne uvedomili, aká hrozná chyba sa stala.

Slovami Johna McMurtryho, ktorý je profesorom filozofie v Kanade: "V rámci poslednej doby temna (stredovek) môžete skúmať myšlienky mysliteľov svojej doby, od Augustína až po Ockhama, ale nenájdete jedinú stránku textu s kritikou zriadeného usporiadania spoločnosti, a to aj napriek tomu, ako racionálne neodôvodniteľné boli koncepty feudalizmu, absolútneho paternalizmu (nadradenosti), právom byť kráľom z božej vôle a podobne. Je náša súčasná doba naozaj až taká odlišná od stredoveku?!

Môžeme nájsť v dnešných médiách a v univerzitnej tlači aspoň jediný článok venujúci sa odhaleniu globálneho režimu, ktorý odsudzuje tretinu všetkých detí k podvýžive aj napriek tomu, že na svete je dostatok jedla? V takomto usporiadaní je nemožné odlíšiť myšlienku od propagandy. Len o jednej doktríne je možné hovoriť, a kňažská kasta expertov predpisuje potreby a povinnosti pre všetkých. Spoločenské povedomie je uväznené do roly určitého druhu ceremoniálnej logiky, ktorá funguje len v určitom rámci dokonale predpísaného regulačného aparátu, ktorého úlohou je chrániť privilégiá privilegovaných.

Metodická cenzúra triumfuje nad vedeckou presnosťou a z jedinej oblasti prístupnej prieskumu sa stáva hra, v ktorej súťažia racionalizácie medzi sebou." Ľudia nezvyknú kritizovať usporiadanie spoločnosti, pretože sú s týmto usporiadaním zviazaní. V mysliach nám beží myšlienkový program, ktorý nám bol nainštalovaný zriadením a ktorý kontroluje rámec, v ktorom rozmýšľame. Aby som použil inú analógiu, je to, akoby sme boli v nejakej hre a spochybnenie celistvovsti samotnej hry nastáva len zriedkavo.

V skutku členovia spoločnosti sú často tak indoktrinovaní spoločensky prijateľnými normami, že dokonca aj zmysel ich existencie je rámcovaný dominantným zriadeným systémom hodnôt a interpretácia nových odporujúcich informácií je vedome alebo dokonca podvedome prefiltrovaná tak, aby zodpovedala tomu, čomu veria. Takže, keďže sme si vysvetlili tento základ, skúsme zdokonaliť náš zámer, a pouvažovať nad týmto fenoménom "zamknutej mysle", ako by sa to dalo nazvať v kontexte ekonomiky.

Konkrétne trhovej ekonomiky. Vlastne presnejší termín v tomto štádiu by bol ekonomická teológia. Ako táto prezentácia uvedie, väčšina ľudí na tejto planéte nielenže netuší, ako sú negatívne postihnutí trhovou ekonomikou vo veľkom, ale dokonca vytrvalo podporujú jej princípy, čo nie je založené na ničom inom ako na tradičnej indoktrinácii. Nedávno som dostal e-mail v tomto znení: "Ak ste proti systému voľného trhu, ste proti slobode." Prirodzene ma až striaslo nad takouto kontrolou mysle, ktorú dominantná zriadená ortodoxia úspešne nainštalovala.

Prirodzene, takto sa udržiava moc a takto sa aj vždy udržiavala dominantnými zriadenými ortodoxiami už mnohé storočia. Trikom je podmieňovať myslenie ľudí tak usilovne do zriadeného systému hodnôt, že akákoľvek alternatívna myšlienka je zamietnutá bez akéhokoľvek kritického preskúmania. Aby som vám ukázal, ako hlboko je tento fenomén zakorenený, všimnite si, že prakticky všetky aktivistické organizácie v spoločnosti, spoločenské a politické hnutia dneška vždy vylúčia, že systém trhu ako celok je to, čo determinuje škodlivé a negatívne javy.

Ani ich to nenapadne. Miesto toho sa zameriavajú na konkrétnych jednotlivcov a skupiny a na skorumpované korporácie, a aj keď si uvedomujem, že je potrebné pomenovať a kritizovať konkrétne jednotlivé problematické oblasti, vyhýba sa to mechanizmom, ktoré vo svojej podstate vytvárajú tento problém. To je osudná chyba, ktorá sa opakovane robí v tzv. aktivistickej komunite dneška.

A tak, ako bude zdôraznené v priebehu tejto prezentácie, najväčším ničiteľom ekológie, najväčším zdrojom odpadu a znečistenia, najväčším podporovateľov násilia, vojen, zločinu, nehumánnosti, chudoby a spoločenských zvráteností, najväčším generátorom spoločenských a osobných neuróz, mentálnych porúch, depresií, napätia, a najväčším zdrojom paralýzy spoločnosti, ktorý nám bráni v uplatnení nových metód s cieľov vytvoriť udržateľný svet a vytvorení pokroku na tejto planéte, nie je nejaká vláda, nie je to nejaká legistatíva, nie je to nejaká skorumpovaná korporácia, monopol alebo kartel.

Nie je to ani chyba v ľudskej povahe. Je to SAMOTNÝ EKONOMICKÝ SYSTÉM vo svojej podstate. Systém trhu, peňažný systém, voľný trh, kapitalistická štruktúra, nech to nazvete akokoľvek, je nielen zdrojom niektorých z najväčších spoločenských problémov, ktorým dnes čelíme, ale dostáva nás do bodu, ktorý by sa dal označiť ako terminálne štádium choroby spoločnosti, kde patogénna rakovina vadných hodnôt zmutovala a rozmnožila sa do bodu, v ktorom nečelíme ničomu inému, ako smrti a kolapsu modernej civilizácie, ako ju dnes poznáme.

Prosím, uvedomte si, že nie som ohlasovateľ súdneho dňa. Nie som tu preto, aby som vyvolával emocionálne reakcie oznamovaním, že sa blíži koniec sveta. Človek nemusí byť génius, aby videl, kam ukazujú súčasné trendy. Trendy, o ktorých média nebudú hovoriť. A vzhľadom k politickej a ekonomickej nedbanlivosti k zneužívaniu životného prostredia sme nasmerovaný k tomu, aby sme havarovali ako spoločnosť, čo postupne budem v prednáške vysvetľovať. Existujú na tieto problémy nejaké riešenia?

Áno, existujú. Lenže sú ďaleko za hranicami statusu quo (súčasného stavu myslenia) a zároveň politicky a ekonomicky ohrozujú tých, ktorí sú pri moci, a preto sú okamžite zavrhnuté ako iracionálne a absurdné. Samo-ustanovení strážci statusu quo o tom nebudú chcieť ani počuť, pretože je to úplne mimo ich mienky a identity. Tu sú niektoré príklady vecí, ktoré sa práve teraz dejú a existuje ich ešte oveľa viac, toto sú len niektoré, ktoré sa objavili v hlavných médiách.

Preto existuje Hnutie Zeitgeist. Mrzí ma, že musím povedať, že sa nemôžeme spoliehať na vládnuce inštitúcie, ktoré by nás nasmerovali správnym smerom. Každá vláda na tejto planéte je zamknutá do ekonomicky orientovaného spoločenského programu, ktorý slúži v podstate len sám sebe, je neudržateľný a viac-menej deštruktívny. Možnosť plynulého prechodu do nového usporiadania spoločnosti, ktorý nemá negatívne vedľajšie produkty, o ktorom budem neskôr hovoriť, je extrémne limitovaná, keďže máme v rámci súčasného systému k dispozícii len veľmi obmedzené možnosti.

Tým myslím právny systém, politický systém a podobne. Podobne sa nemôžeme spoliehať na korporácie a finančné inštitúcie, ktorých poháňa na prvom mieste potreba zisku, ktoré kontrolujú všetky naše vzácne zdroje na planéte. Tie zdroje všetci potrebujeme, aby sme prežili. Dnešná spoločnosť je chorá a ochorenie napáda všetky jej životne dôležité funkcie. Hnutie Zeitgeist preto považujem za imunitný systém, ktorý s príčinou tejto choroby bojuje. Ďakujem

Prvá časť: Diagnóza
Predtým, než začnem s analýzou spoločenských podmienok, potrebujeme sa najprv zamyslieť nad problémom hodnôt a kultúrneho relativizmu. Dnešní ľudia si myslia, že ich názory a myšlienky sú rovnocenné s názormi iných, a to bez ohľadu na informácie, ktoré podporujú ich názory. Táto posadnutosť názormi vytvorila rámec rozmýšľania pre veľmi veľa ľudí, a ten rámec nemá žiadny podklad, dôkazy nie sú vhodné a v konečnom dôsledku si ľudia myslia, že ich názory sú rovnocenné.

Táto argumentácia sa vyskytuje často, myslím, že všetci ste už niečo podobné zažili. Je to veľmi špecifický bod. Ľudia si nie sú rovnocenní vo svojich názoroch. Je to proste nemožné, hoci tento koncept znie kuriózne a výhodne. Konečnou otázkou sa teda stáva: "Ktoré názory si vlastne zaslúžia dôveryhodnosť?" Čo je dôležité pre všetkých ľudí na tejto planéte, a ako si budeme udržiavať nášu osobnú a spoločenskú prosperitu udržateľným spôsobom?

Čo je nespochybniteľnou spoločnou pôdou pre všetkých, na čom sa všetci môžme zhodnúť, či už sme kresťanmi, moslimami, kapitalistami, socialistami, ateistami, anarchistami, scientológmi, republikánmi... Na čom sa vieme všetci zhodnúť? Nuž je tu jeden príklad, ktorý je univerzálny. Byť zdravý versus byť chorý. Byť zdravý je preferovaná hodnota, dalo by sa povedať. Normálny stav versus patologické stavy, stav zdravia versus stav choroby, to poskytuje nesporný hodnotový základ pre všetkých jednotlivcov a spoločnosti.

Prakticky všetci ľudia vo všetkých spoločnostiach dávajú prednosť byť nažive a zdraví. Takisto neexistuje kultúrny relativizmus o tom, či mať vhodnú zdravú potravu na jedenie, či sa vystríhať rakoviny, alebo mať neznečistenú vodu na pitie je tá preferovaná hodnota. A preto, naša analýza zdravotného stavu spoločnosti nebude založená na Hrubom Domácom Produkte, spotrebiteľskom indexe cien, stavom burzy, ekonomickom raste, miere nezamestanosti alebo zamestnanosti, zmluvách voľného trhu, alebo na inom bežne používanom ekonomickom ukazovateli, ktorý sa používa na určovanie, že spoločnosť sa "zlepšuje" alebo "rastie".

Miesto toho radšej preskúmame veci, na ktorých naozaj záleží, ako napríklad mieru chorobnosti, chudobu, spoločenský kapitál, konflikty, korupciu, vyťaženosť zdrojov, znečistenie, mieru vrážd, očakávanú dĺžku života, mieru vzdelanosti, počet uväznených osôb, zneužívanie drog a alkoholu, mentálne choroby, atď. To sú ukazovatele, na ktorých ozaj záleží. Tak začnime. Napriek populárnej predstave, dôkazy dnes poukazujú na to, že predkovia ľudí, ktorí žili pred neolitickou revolúciou, v skutočnosti nežili v stave neustálych konfliktov a extrémneho nedostatku, ako mnohí antropológovia predtým predpokladali.

V skutočnosti, spoločnosti lovcov a zberačov mali veľmi jedinečné spoločenské usporiadanie, ktoré bolo ponorené do obmedzujúcej, avšak samo regulujúcej sa formy. Pred vynálezom poľnohospodárstva ľudia mali len malú kontrolu nad tým, čo bolo dostupné. Nemali sme poľnohospodárstvo, nemohli sme kontrolovať životné prostredie. Takže na svete bola prirodzená rovnováha. A zdá sa, že spoločnosti ako také odrážali túto rovnováhu tým, že mali nie-hierarchickú, nekonkurenčnú spoločenskú štruktúru bez vodcov.

Zistilo sa tiež, že ich systém hodnôt a spoločenských hodnôt bol v podstate založený na rovnosti, altruizme a zdieľaní. Tým pádom prakticky zakázali zbohatlíctvo, dominanciu, agresiu a egoizmus. Dnes to vieme, pretože sa robí antropologický výskum zostávajúcich spoločností lovcov a zberačov, ktoré pretrvali do dnešných dní, ako napríklad Pirahovia, ktorí žijú na území Brazílie.

Je to ohromujúce, - a je to dôležitý bod, a to pre každého, kto tvrdí, že súčasný systém je prirodzený - pretože asi 90% ľudských bytostí, ktoré žili na tejto planéte, ako ju poznáme, žili v spoločenskej organizácii, ktorá nepoužívala peniaze, nemala hierarchiu, a dokonca mali "stratégie na prevenciu dominancie", kde väčšina spolupracovala s cieľom zabrániť akémukoľvek jednotlivcovi, ktorý sa pokúšal o získanie moci a kontroly. Protiklad toho, v čom žijeme dnes.

Neolitická revolúcia to všetko zmenila. Poskytla ľuďom schopnosť zámerne kontrolovať ich životné prostredie. Výživa pre prežitie mohla byť vypestovaná prakticky na základe toho, čo ľudia chceli. Ak keď tento vynález sa zdá byť veľmi prospešný pre všetkých, priniesol so sebou určité nepríjemné spoločenské problémy, ktoré sú dôsledkom podmieňovacích atribútov, s ktorými máme dočinenia dodnes. Slovami antropológa a profesora neurológie na Stanfordskej univerzite, Dr. Roberta Sapolského: "Lovcia a zberači mali tisícky prirodzených zdrojov jedla, ktoré využívali. Poľnohospodárstvo to všetko zmenilo a vytvorilo prevažujúcu závislosť na pár desiatkach zdrojoch jedla. Poľnohospodárstvo umožnilo skladovať nadbytočné potraviny a tým pádom aj ich nerovnomerné uskladňovanie, stratifikáciu spoločnosti a vznik spoločenských tried. Takto vlastne umožnilo vytvoriť chudobu."

Odkedy sa udiala táto dramatická zmena ľudskej spoločnosti, tvorenie nerovnováhy pokračovalo a spoločenská stratifikácia a nerovnováha príjmu sú toho svedkom v dnešnom svete ako určite dobre viete. Mnohí, ktorým nie je známa história vývoja ľudskej spoločnosti by pravdepodobne považovali tieto atribúty ako súčasť nejakého "prirodzeného ľudského poriadku," je to dnes rozšírené prakticky všade. Prešli sme od pestovania jedla k výmennému obchodu, k obchodovaniu so zlatom, neskôr k zlatom krytým certifikátom až po FIAT menu - papierové peniaze, ktorých cennosť garantuje zákon.

Prešli sme od systému, ktorého hodnoty odrážali prirodzené prírodné procesy k systému, ktorého hodnoty sú založené na certifikátoch vlastníctva vymieňané za peniaze, a ktorý je úplne oddelený od fyzických zdrojov. Prešli sme zo sveta založenom na potrebe a spoločenskom snažení o prežitie a udržateľnosť k svetu založenom na strategickej manipulácii, nezmyselnom materializme a posadnutosti majetkom a vlastníctvom.

Ako povedal filozof Jean-Jacques Rousseau: "Prvý človek, ktorý po tom, ako si ohradil kúsok pôdy, a vzal si do hlavy myšlienku, že toto je MOJE, a následne našiel ľudí, ktorí boli dostatočne jednoduchí, aby to akceptovali, ten bol zakladateľom "civilizácie".

Koľkým zločinom, koľkým vojnám, koľkým vráždam, koľkým nešťastiam a hrôzam by predišiel ktokoľvek, kto by tomu mužovi zrušil oplotenie a zasypal jamy po kolíkoch a kričal by na ľudí: "Vystríhajte sa tohto podvodníka. STE STRATENÍ, AK ZABUDNETE, ŽE PLODY ZEME PATRIA NÁM VŠETKÝM, A SAMOTNÁ ZEM NEPATRÍ NIKOMU." Navyše, nedostatok je dnes hybnou silou obchodu. V našom systéme sa nedostatok rovná zisku. Čím menej niečoho je, tým väčšiu to má hodnotu vyčíslenú v peniazoch.

Inak povedané, hojnosť je negatívna vec v systéme zameranom na zisk. Antropológ Mashall Sahlins povedal: "Systém priemyselného trhu podporuje nedostatok v takej miere ako nikdy predtým, do takého stupňa, aký svet ešte nevidel, kde výroba a distribúcia sú organizované tým ako sa pohybujú ceny, a celé živobytie závisí na kupovaní a míňaní, pričom nedostatok materiálneho bohatstva je presne tým začiatočným bodom všetkej ekonomickej aktivity." Podobne by som rád poukázal na to, že množstvo peňazí v USA má v každom momente menšiu hodnotu, ako je požadovaná hodnota všetkých transakcií v ekonomike.

Dá sa povedať, že nie je a nikdy ani nebude v peňažnej zásobe USA (ani v peňažnej zásobe inej krajiny na svete) dostatok existujúcich peňazí v danom čase, ktoré by pokryli všetky transakcie v rámci ekonomiky. Peniaze sú tvorené z dlhu, pomocou pôžičiek. Tieto pôžičky sú zaťažené úrokmi, a je jedno, či sú to štátne dlhopisy alebo osobná pôžička. Ak by bolo potrebné splatiť v tomto momente všetky existujúce dlhy v rámci ekonomiky, zostalo by ohromné množstvo dlhov, ktoré by nebolo možné splatiť v domácej mene.

Toto je hlavný dôvod, prečo je stratifikácia a nerovnosť doslova zabudovaná do nášho systému: zásadný nedostatok samotnej zásoby peňazí v obehu. Predstavte si to. V tomto systéme nie sú bankroty nejakým nepravidelným vedľajším produktom, ktorý sa stane len nezodpovedným ľuďom, bankroty sú nevyhnutným zabudovaným atribútom. Je to hra s hudbou a stoličkami. Dúfam, že je to jasné. Ekonóm Bernard Lietaer povedal tento výstižný výrok: "Chamtivosť a konkurencia nie sú dôsledkom nemenného ľudského temperamentu.

Chamtivosť a strach z nedostatku sú v skutku neustále vytvárané a posilňované ako priamy dôsledok druhu peňazí, ktoré používame. Dokážeme vyrobiť viac ako dostatok jedla pre každého na svete, ale zaručenie neexistuje dostatok peňazí, ktoré by to zaplatili. Nedostatok je v našich národných peňažných menách. Prácou centrálnych bánk je vytvárať a udržiavať nedostatok. Priamym dôsledkom je fakt, že musíme jeden s druhým vzájomne bojovať, aby sme prežili." Posledná veta výroku skutočne odhaľuje tak mnoho.

Priamym dôsledkom je fakt, že musíme jeden s druhým vzájomne bojovať, aby sme prežili. Dôsledkami týchto mechanizmov je znova extrémna spoločenská nerovnováha, a teda aj spoločenská stratifikácia. S týmto na mysli, poďme teraz preskúmať stav nerovnosti príjmov na celom svete. V roku 2005 niekorí ľudia v rámci spoločnosti Citigroup rozoslali obežník niektorým svojim najbohatším klientom, ktorý sa zaoberal stavom toho, čo nazvali "Plutonómiou". Úvodné zhrnutie v tomto obežníku bolo viac ako jasné.

"Svet je rozdelený na dva bloky - Plutonómiu a na zvyšok. USA, Veľká Británia a Kanada sú kľúčové plutonómie - teda ekonómie, ktoré sú poháňané bohatými ľuďmi." Plutonómia je definovaná ako spoločnosť, kde je veľká väčšina bohatstva kontrolovaná stále sa zmenšujúcim množstvom superbohatej menšiny. V takejto spoločnosti je ekonomický rast spoločnosti prevažne závislý na bohatstve bohatej menšiny a nie na zvyšku populácie. Skúste si to zapamätať. Ďalej sa spýtali otázku: "Čo sú faktory poháňajúce plutonómiu?"

Ich odpoveď: "Zisky plynúce z aplikácie technológií, kreatívne finančné inovácie, pro-kapitalistické vlády spolupracujúce s korporáciami, medzinárodný rozmer imigrantov a dobývanie krajín tretieho sveta kvôli zdrojovému bohatstvu a lacnej pracovnej sile, ...práca OTROKOV... vláda zákonov a patentové inovácie. Často sú tieto faktory veľmi komplexné, a sú využívané bohatými a vzdelanými v danej dobe." Základnou myšlienkou tohto dokumentu je porozumenie, že priemerný spotrebiteľ je prakticky bezvýznamný na obchodnom trhu.

Tí, čo sú superbohatí a obchodujú medzi sebou, tí sa podieľajú hlavným podielom na behu a stave ekonomiky. "V plutonómii neexistuje nič také ako "spotrebiteľ v USA" alebo "spotrebiteľ vo Veľkej Británii" alebo "spotrebiteľ v Rusku". Je zopár bohatých zákazníkov, ktorých je málo, ale ktorí majú obrovský až gigantický podiel na príjme a spotrebe, ktorú si berú. Potom je ten zvyšok, tí nie-bohatí, ktorých je zas nepomerne veľa, ale tí sa podieľajú len na prekvapivo malom kúsku národnej ekonomiky."

Ďalej sa píše: "To je dôvod, prečo sa napríklad ako obchodná spoločnosť nestaráme až tak o dopad vysokých cien ropy na celkovú spotrebu. Je jasné, že zvýšené ceny ropy budú záťažou pre naše komunity. Avšak bez toho, aby sme robili nejaké morálne súdy, príjmová nerovnosť, nech je aká je, robí túto skupinu (chudobných) menej dôležitou pre hodnotenie spoločných údajov. Záver?

"Nemali by sme sa zaujímať o priemerného spotrebiteľa - povedzme pod 50-tym percentilom - a o to, čo robí, keďže tento spotrebiteľ je podľa nášho názoru ďaleko menej dôležitý pre celkové údaje ako to, ako sa cítia a správajú bohatí. Je to otázka matematiky, nie morálky." Mali by sme im zatlieskať za úprimnosť. Predtým, než sa posunieme ďalej, dovoľte mi, aby som to trochu objasnil.

Plutonómia, ako ju popisujú dokumenty spoločnosti Citigroup, a sú to rozsiahle dokumenty, je konštatovaním stavu extrémnej nerovnováhy, tak extrémnej v niektorých krajinách, že skupiny investorov venujú len málo pozornosti tomu, aké sú potreby priemerného spotrebiteľa. Inými slovami zmena v preferenciách je dôsledkom systému finančnej motivácie, v ktorom sú spotrebiteľské tendencie väčšiny populácie takmer zbytočné v porovnaní so záujmami bohatých.

V tomto usporiadaní môže bohatá elita, Plutonómia, môže vzájomne obchodovať medzi sebou a zabudnúť na nižšie triedy. Inými slovami, toľko peňazí sa točí v rámci bohatých, že spotreba zvyšku populácie je prakticky nepodstatná. To samozrejme dáva zmysel, keď sa zamyslíte nad metódami, ktoré sa používajú na odhadovanie zdravia ekonomiky, a o ktorých sa predpokladá, že sa vzťahujú na všetkých. HDP je parameter, ktorý je počítaný podľa toho, koľko peňazí ľudia minú a zarobia na výrobkoch a službách.

Použitím príkladu "čistého imania", ak máte 1% najbohatších, ktorí kontrolujú 35% finančného bohatstva USA, ďalších 19% kontroluje 50% bohatstva a zvyšných 80% kontroluje 15% bohatstva, teda 20% Američanov kontroluje asi 85% peňazí, Na toto prišla spoločnosť Citigroup. Táto malá časť populácie je tá, ktorá vlastne poháňa celú ekonomiku. To znamená okrem iného aj to, že finančný systém má len malú motiváciu starať sa o činy alebo prospech 80% verejnosti. (!!!)

A keďže všetci vieme, že finančný systém má najmocnejší vplyv na väčšinu vlád sveta, a to hlavne na vládu USA, začneme vidieť, že jediným záujmom vládnucej triedy, čo sa týka väčšiny populácie je snaha udržať nás dostatočne spokojných, aby sa neudiala nejaká vzbura. Nie je to názor, ktorý by som si vymyslel, Citigroup si je vedomá toho, keďže tvrdí toto: "Najväčším ohrozením plutonómie je nátlak verejnosti, ktorá vznesie politické požiadavky na redukciu nerovnosti príjmov a rovnomernejšiu distribúciu bohatstva, a spochybní sily ako globalizácia, ktoré boli zodpovedné za rast ziskov a bohatstva." Ale nejako sa tým neznepokojujú: "Náš záver?

Tri brzdy, ktoré môžu vlády a spoločnosti zatiahnuť, aby ukončili plutonómiu, sú neškodné. Vlastnícke práva sú všeobecne nedotknuté, zdaňovacia politika je neutrálna až vhodná, a globalizácia neustále udržiava zásoby pracovnej sily v nadbytku, čo slúži ako brzda inflácie."

Ich záver: "Srdcom tézy plutonómine je, že bohatí sú dominantným zdrojom príjmov, bohatstva a dopytu v plutonomických krajinách, ako Veľká Británia, USA, Kanada a Austrália, teda v krajinách, ktoré majú ekonomicky liberálny prístup k tvorbe bohatstva, veríme, že činy bohatých a pomer bohatých ľudí v ekonomike pomôže rozlúštiť mnohé zo zložitých hádaniek a strachu, ktoré nedávno rozhnevali mnohých našich klientov, ako napríklad prečo vysoké ceny ropy neznížili dopyt.

Plutonómia, myslíme si, vysvetľuje tieto problémy a nabáda nás, aby sme sa nimi netrápili. Podruhé, veríme, že bohatí sa v nasledujúcich rokoch stanú ešte bohatšími, keďže kapitalisti (bohatí) majú stále väčší podiel na HDP ako principiálny dôsledok globalizácie. Očakávame, že globálna ponuka pracovnej sily v rozvojových krajinách udrží infláciu mzdy v šachu a zabezpečí stúpanie ziskov - a to z cieľom rozšíriť bohatstvo kapitalistov, a relatívne to bude zlé pre rozvinuté trhy neskúsených a vytesnených pracovníkov.

To všetko je dobrým znamením pre korporácie, ktoré budú predávať tovary a služby bohatým." Mrzí ma, že som vás musel previesť týmto rozsiahlym textom, ale verím, že je to vďaka tomu jasné, čo si ľudia na špičke finančného systému skutočne myslia o zmysle finančného systému. A pravdepodobne majú pravdu. Bohatí budú bohatnúť. Súčasná ekonomická kríza, v ktorej sa momentálne nachádzame nič neznamená pre horných 20%. Je to zvyšných 80%, ktorí budú trpieť. Ale veď, koho to trápi, že?

Je zrejmé, že vrchných 20% poháňa celú ekonomiku, a ani nebudem rozoberať to, čo to znamená pre naše naivné pochopenie demokracie v modernom svete. Bývalý sudca ústavného súdu Louis D. Brandeis povedal: verím, že som to prečítal správne: "Môžeme mať v tejto krajine demokraciu alebo môžeme mať bohatstvo krajiny koncentrované v rukách malého množstva ľudí, ale nemôžeme mať oboje naraz." Toto všetko som uviedol ako úvod k tomu, že sa v nasledujúcich minútach budeme venovať stavu spoločnosti.

S tým súvisí aj potreba ukázať vám niekoľko štatistických údajov. V roku 2007, výkonní riaditelia 365 najväčších spoločností v USA dostávali 500-násobne vyšší plat ako priemerný zamestnanec. Vo väčšine týchto spoločností zarobí riaditeľ za jeden deň viac, ako priemerný zamestnanec zarobí za rok. Rodina spoločnosti Wal-Mart, čo je asi 6 ľudí, Waltonovci, má spoločný majetok, ktorý sa odhaduje na asi 90 miliárd dolárov v roku 2009 podľa agentúry Forbes.

Spoločný majetok spodných 40% populácie USA je dokopy 95 miliárd dolárov. Najlepšie platené miesta na svete sú v oblasti obchodu a investovania. Zamestnania, ktoré nemajú akýkoľvek zmysel. Nič nevytvárajú. Sú spoločensky úplne bezvýznamné. V roku 2005, priemerný ročný plat manažérov v 26-tich najviac zarábajúcich "investičných fondoch", teda vlastne "kasín", bol 363 miliónov dolárov pre každého z nich! Porovnajte to s priemerným platom lekára, ktorý zarobí asi 150 tisíc dolárov ročne, alebo s vedcom na poli biológie, ktorý skúma a hľadá nové metódy liečby a lieky na choroby, ktorý zarobí len asi 68 tisíc dolárov ročne.

Záver je snáď jasný. Nerovnosť príjmov je reálna, rastie a zdá sa byť nezastaviteľná, keď sa pozriete na mechanizmy finančných trhov a kultúrne prijímanú realitu ohromných rozdielov v platoch na rôznych pracovných pozíciách. A tak sa musíme spýtať túto otázku: Čo to znamená pre naše zdravie, pre nášu prosperitu? Prelomový výskum, ktorému sa venoval Richard Wilkinson a Kate Picket z Veľkej Británie na poli spoločenskej nerovnosti v zdravotnom stave a ujme na zdraví kvôli sociálnym príčinám, nám ukázal prevratné zistenia o tom, čo to znamená žiť v spoločnosti, ktorá je založená a poháňaná nerovnosťou.

Aby som zhrnul tento prelomový výskum, bežný názor, že spoločenské problémy sú spôsobené priamo materiálnymi podmienkami ako nevyhovujúce bývanie, nedostatočná strava, nedostatok príležitostí vzdelávania, atď. je týmto výskumom prekonaný. Myšlienka, že bohatším ľudským spoločnostiam sa darí lepšie ako chudobnejším, čo sa týka zdravotného stavu vo všeobecnosti, nie je pravdivá. Spoločenské problémy, ktoré sa hojne vyskytujú v stratifikovaných spoločnostiach, sú prevažne spôsobené materiálnymi rozdielmi medzi ľuďmi v rámci danej spoločnosti.

Problémom nie je absolútny príjem, ale problém relatívneho príjmu. Ak porovnáte skupiny ľudí s rovnakým príjmom v rôznych krajinách, zistíte, že tým v krajinách s väčšou nerovnosťou sa darí omnoho horšie, než tým, ktorí žijú v krajinách s väčšou rovnosťou a majú rovnaký príjem. Vyzerá to byť psycho-sociálny fenomén. Nerovnosť, zdá sa, smeruje krajinu k spoločenskej nefunkčnosti. A keď sa na celú vec pozrieme s hľadiska zdravotného stavu, kriminality a prosperity, myslím, že sa dá povedať, ako vám aj neskôr ukážem, že naša súčasná štruktúra spoločnosti nie je ničím iným ako spoločenským zlyhaním.

Očakávaná dĺžka života. Na tomto grafe vidíme špecifický súbor bohatých krajín. Ospravedlňujem sa tým, ktorí to vzadu v sále nedokážu prečítať. Urobím, čo sa dá, aby som vám opísal, o čo na tomto grafe ide. Os y znázorňuje očakávanú dĺžku života, os x znázorňuje nerovnosť príjmu smer zľava doprava zodpovedá od nižšej k vyššej nerovnosti. Dĺžka života smerom odspodu hore znamená od nízkeho k vysokému veku.

Ako vidíte, Japonsko má najmenšiu nerovnosť príjmov, a zároveň neuveriteľne vysokú očakávanú dĺžku života. Zatiaľ čo Singapur, ktorý v tomto súbore vyhráva v nerovnosti nad USA, pričom tento súbor sa skladá len z bohatých krajín, má najväčšiu nerovnosť príjmov a regresná priamka v strede jasne ukazuje, ako sa znižuje očakávaná dĺžka života v smere od nižšej k vysokej nerovnosti v tomto súbore krajín. Užívanie drog. Vidíme, že USA majú najvyššiu úroveň nerovnosti v tomto súbore a sú tiež v skupine štyroch krajín, kde sa užíva najviac nelegálnych drog: USA, Nový Zéland, Austrália a Veľká Británia.

V ľavom dolnom kvadrante máme Japonsko, Švédsko a Fínsko, ktoré majú najmenšiu mieru nerovnosti a najmenšie zneužívanie drog; Grécko je tiež v tejto skupine. Dôležité sú ale tie trendy a korelácie. Tu vidíte regresnú priamku. K tomuto grafu by som rád ešte niečo dodal. V roku 2002 sa robila štúdia s makakmi. Pozorovalo sa 20 opíc tohto druhu a bolo stanovené, v akej vrstve v hierarchii sa dané makaky nachádzali, čo sa zistilo tak, že v rôznych aktivitách sa pozorovalo, ktoré jedince sa správajú dominantne a ktoré boli podriadené.

Výsledkom štúdie bolo, že opice, ktoré sa stali dominantné, mali v mozgu viac dopamínovej aktivity ako predtým, kým sa dominantnými stali, zatiaľčo opice, ktoré boli podriadené, mali len malé zmeny v biochemických procesoch v mozgu. Ďalšou časťou štúdie bolo to, že opice sa naučili, ako si vpraviť do tela kokaín obsluhou pák. Zistilo sa, že podriadené opice brali ďaleko viac kokaínu ako dominantné opice. Keď to extrapolujeme, je to analógia zneužívania drog.

Pokračujeme mentálnymi chorobami. Psychické choroby sú častejšie v krajinách s vysokou nerovosťou. Znovu máme USA s najvyšším počtom mentálnych chorôb a Japonsko medzi tými s najnižším počtom. Ako vidíte na tomto grafe, korelácia medzi duševnými chorobami a nerovnosťou je obzvlášť vysoká. Krátky pohľad na návštevy u lekára spojené s predpísaním antidepresív typu SSRI v skupine dospelých od 18 rokov a viac v USA v rokoch 1995 až 2002 ukazuje jasný trend rastúcej závislosti na antidepresívach.

Najčastejším typom poruchy je pochopiteľne úzkosť a depresia. Psychológ Jean Twenge urobil zaujímavú štúdiu, ktorá ukázala, že Američania sú ďaleko úzkostlivejší ako boli kedysi. Prieskum na univerzitných študentoch od roku 1952 do roku 1993, ktorý zahŕňal 52 000 študentov ukázal, že sučasní študenti boli úzkostlivejší ako 85% populácie USA na začiatku štúdie (teda v roku 1952). Okolo roku 1990, priemerné americké dieťa bolo úzkostlivejšie ako mnoho z psychiatrických detí v roku 1950.

Čo sa týka depresie: Štúdia s názvom "Časové trendy v mentálnom zdraví adolescentov" ukázala, že v Británii bola depresia medzi ľuďmi, ktorí mali okolo 25 rokov dvakrát taká častá, ako bola v roku 1958. Štúdia zahŕňala súbor 10 000 ľudí, ktorí sa narodili okolo roku 1970. Tiež ukázala, že, vo všeobecnosti, psychosociálne poruchy postihujúce mladých ľudí podstatne vzrástla za posledných 50 rokov. V Nemecku, Taliansku, Japonsku a Španielku, 1 z 10 ľudí je diagnostikovaný ako psychicky chorý ročne.

V Británii, je to jeden z 5, v USA je to jeden z 4. Čo sa týka populačných štatistík mentálnych chorôr - tie sú 5-krát vyššie v krajinách s vysokou nerovnosťou v porovnaní s krajinami s nízkou nerovnosťou. Samozrejme, hocikto môže povedať: "No a čo genetika?" Myslím, že Richard Wilkinson túto tému vynikajúco zhrnul: "Hoci mentálne ochorenia môže byť ovplyvnené zmenami úrovne určítých chemikálií v mozgu, nikto ešte nepreukázal, že toto je príčinou depresie, skôr to vyzerá, že sú to zmeny spôsobené depresiou.

Hoci určitá genetická zraniteľnosť môže byť sprievodnou príčinou duševnej poruchy, nedokáže sama o sebe vysvetliť obrovský nárast cpsychických chorôb v posledných desaťročiach. Naše gény sa proste nemenia tak rýchlo." Poďme sa pozrieť na myšlienku spoločenského kapitálu. Spoločenský kapitál je definovaný ako prístup, duch respektive ochota ľudí angažovať sa v kolektívnych civilných aktivitách, je teda založená na vzťahu dôvery. Ako vidíte v tomto grafe, tí, ktorí cítia, že si môžu vzájomne dôverovať sa ďaleko častejšie vyskytujú v spoločnostiach, ktoré majú menej nerovnosti.

To je viac ako zrejmé, a myslím, že väčšina z vás by s tým súhlasila. Prirodzene, s pribúdajúcou nerovnosťou, sa ľudia o seba vzájomne starajú menej. Myslím si, že nedôvera a nerovnosť sa vzájomne podporujú. Toto tvrdenie by bolo samo osebe témou na hodinovú prednášku. Čo je to za spoločnosť, ak si ľudia v nej vzájomne nedokážu dôverovať? Je dôležité si uvedomiť myšlienku priateľstva a myšlienky, ktoré s priateľstvom súvisia, pričom priateľstvo ako také je tiež formou dôvery a je charakteristicky a kompletne v opozícii konkurenčnej mentalite a ekonomickým teóriám vlastých záujmov, ktoré vidíme dnes.

Empatia, reciprocita a spolupráca sa odzrkadlí na dobrom zdraví, zatiaľ čo podozrievanie, boje, konkurencia sa odzrkadlí na vysokej úrovni stresu a deštruktivite. Ako budeme o chvíľu rozprávať, stres je jedným z najsmrteľnejších zabijákov, ktoré poznáme.

Neviditeľný vrah. A život v spoločnosti, kde sa musíte obzerať cez plece, a kde musíte bojovať o všetko, čo máte; kde musíte neustále preverovať každú transakciu a predpokladať, že každý, s kým prídete do kontaktu, vás môže podviesť kvôli vlastnému zvýhodneniu... Faktom je že prosperujeme na dôvere a spolupráci, a to vidno na zdravotnom stave. Spoločenské usporiadanie, ktoré vytvára vz´tahy založené na nerovnosti, podriadenosti a vylúčení zo spoločnosti, má najväčší podiel na spoločenskom utrpení a neurózach.

Presuňme sa na grafy vzdelávania. Tento je skutočne zaujímavý. Nielenže majú krajiny s vysokou nerovnosťou horšie výsledky v rámci vzdelávania, ale aj vyššiu pravdepodobnosť, že jednotlivec bude vylúčený zo školy. Je tiež pozoruhodné, že triedne rozdiely a ich efekt je zrejmý v tomto ohľade. Napríklad bola v roku 2004 spravená štúdia, kde vzali 321 indických chlapcov z najvyššej kasty a dali ich dokopy s 321 chlapcami z nízkej kasty, a dali im úlohu, ktorú mali vyriešiť.

Keď robili pokus po prvýkrát, vedci neoznámili týmto deťom, do akej kasty jednotlivé deti patria. Žiadne dieťa nevedelo, aké deti z akej kasty sú okolo nich. A vidíte, že keď sa deťom neoznámil ich pôvod, tak nižšia kasta tesne predbehla vyššiu kastu. Druhý raz, keď robili tento pokus, oznámili deťom ich pôvod a výsledky sa tým veľmi skreslili, keďžetentoraz nižšia kasta si počínala omnoho horšie zatiaľ čo vysokej kaste sa darilo lepšie. Je to psychologické.

Je to psychický vzťah nadradenosti a podradenosti, a to bolo opakovane mnohokrát dokázané mnohými inými štúdiami, ktoré dosiahli rovnaké výsledky. Ľudia sú veľmi ovplyvnení tým, ako vnímajú vlastný status vzhľadom k spoločnosti. Keď očakávame, že sa na nás budú dívať ako na podriadených, také výsledky aj dosahujeme. Miera samovrážd. Ako vidíte, USA je bezkonkurenčne na prvom mieste čo sa týka samovrážd v prepočte na milión obyvateľov. A pochopiteľne, keď sa pozriete na regresnú priamku, miera samovrážd je prirodzene vyššia v nerovných spoločnostiach.

Vlastne, násilie samotné je pravdepodobne najviac zabehnutým atribútom nerovnosti spoločnosti, viac ako iné atribúty, o ktorých rozprávame v týchto príkladoch. James Gilligan, ktorý bol väzenským psychiatrom 25 rokov, a momentálne je riaditeľom Centra výskumu násilia na Harvardskej univerzite, má čo povedať o svojich skúsenostiach, keď jednal s násilnými kriminálnikmi dlhé roky. "Väzni, s ktorými som pracoval, mi opakovanie odpovedali na otázku, keď som sa ich spýtal, prečo niekoho napadli, tak vraj to bolo pre to, že "ma nerešpektovali."

Slovo nerešpektovať je často v centrálnej slovnej zásobe, hodnotách morálneho systému a v psycho-dynamike týchto chronicky násilných mužov. Ešte som nevidel skutočne vážny čin násilia, ktorý by nebol vyprovokovaný skúsenosťou pocitu hanby a poníženia, nerešpektovania a zosmiešnenia, a ktorý by nereprezentoval pokus o prevenciu alebo odstránenie pocitu "straty tváre"- a to nezávisle na tom, aký prísny trest za to bude. Pretože my zle rozumieme týmto ľuďom a je to pre nás nebezpečné, keď si neuvedomujeme, že oni to myslia doslovne, keď vravia, že by radšej zabili alebo zmrzačili ostatných, alebo by boli radšej zabití ako by mali žiť bez hrdosti, dôstojnosti a sebaúcty.

Doslovne dávajú prednosť smrti pred životom bez úcty." Nie je ťažké vidieť, ako vzťahy medzi spoločenskými triedami a medzi nerovnými tpríjmovými triedami sa prepisujú so pocitov poníženia, straty kontroly, nerešpektovaniu a zosmiešneniu. Keď napríklad niekto príde o zamestanie, je to často veľmi demoralizujúce. Niekto povie: "Môj manžel je nezamestnaný." A to je na tom to demoralizujúce, čo si ostatní pomyslia, keď to počujú... Napokon, samotná existencia tried je hierarchická.

Horné triedy sa ako celok vždy pozerajú "zvrchu" na nižšie triedy. A keď sa na vás niekto pozerá "zvrchu", je to vždy ponižujúce. A preto by nemalo byť prekvapením, že USA majú najväčší počet samovrážd na svete, keďže majú extrémnu nerovnosť v príjmoch. Ďalším parametrom je počet väzňov. Trend opäť ukazuje silnú koreláciu. Vidíme, že počet väznených osôb sú oveľa vyššie v nerovných krajinách. Čím viac nerovnosti v krajine, tým viac ľudí je vo väzení.

Avšak, čo je zaujímavé o tejto skutočnosti je fakt, že sa nerovnosť nepodpisuje len na počte väzňov, ktorých je samozrejme viac v nerovných krajinách, ale navyše má nerovnosť do činenia s trestaním tzv. "kriminálnych elementov spoločnosti". Inak povedané, čím je nerovnosť väčšia, tým tvrdšie tresty sú za daný prečin. To znamená, že viac ľudí sa dostane do väzenia na dlhšie časové obdobie ako by to bolo v krajinách s väčšou rovnosťou príjmu.

Od roku 1984 štát Kalifornia postavil jednu novú školu a 20 nových väzníc.. A len tak mimochodom, pre tých z vás, ktorí si myslia, že systém väzníc snáď slúži ako terapeutická inštitúcia, ktorá mení ľudí a ich správanie k lepšiemu, pre tých by som rád prečítal výrok už spomínaného väzenského psychiatra Jamesa Gilligana. Jeho názor je tento: "Najefektívnejším spôsobom, ako spraviť z nenásilného človeka násilníka, je poslať ho do väzenia.

Kriminalistika a systém výkonu trestu funguje na základe hrubej chyby, konkrétne na základe viery, že trest odradí, predchádza a tlmí násilie, zatiaľčo pravdou je to, že je to najmocnejší stimulátor násilia, aký sme kedy objavili." Teraz jeden veľmi zaujímavý graf: Spoločenský presun. Spoločenský presun má do činenia so spoločenskou triedou, v ktorej ste sa narodili, a tým, ako ľahké je pre vás presunúť sa z tejto triedy do vyššej alebo nižšej triedy počas vášho života.

Inak povedané, ak ste sa narodili ako chudobný - akú máte pravdepodobnosť, že sa z vás stane bohatý človek? Nuž, ako vidíte na tomto grafe, USA, krajina "Amerického snu" má najnižšiu mieru presunu zo všetkých krajín vo vybranom súbore krajín. V USA máte vysokú pravdepodobnosť, že ak sa narodíte chudobný, zostanete chudobný do smrti. Podobne, ak sa narodíte do bohatej rodiny, zostanete po zvyšok života bohatými. A keď sa nad tým človek zamyslí, je to formou triednej segregácie.

Za túto skutočnosť môžeme viniť sčasti samotné mechanizmy nášho peňažného systému, ktorý udržiava chudobné triedy chudobnými a bohaté triedy bohatými, a to zámerne. Ako rýchly príklad tohto tvrdenia, ktorý je zároveň veľmi dôležitý: Ak máte milión dolárov a dáte si ich na účet s 5% úrokovou mierou, za rok získate 50 000 dolárov len na základe tohto vkladu. Zarábate peniaze z peňazí samotných, papier navrch papierov, nič viac, žiadna vynaliezavosť, žiadny prínos pre spoločnosť, nič.

Na druhej strane, ak ste človek zo strednej alebo nižšej triedy, ktorý má limitované zdroje, a ktorý si musí vziať úver, ako väčšina ľudí, ktorí si kupujú domy na hypotéku, alebo používajú kreditky, platíte úroky banke, ktoré banka teoreticky vypláca tomu, ktorý si vložil peniaze na účet s 5% úrokom. Nielenže je táto reality nehorázne poburujúca, keďže použitie úroku je na to, aby ste ukradli chudobným a dali bohatým, ale navyše podporuje stratifikáciu spoločnosti už len svojim návrhom a udržiava chudobných chudobnými pod neustálou ťarchou dlhu, kým bohatí neustále bohatnú, a "zarobené" peniaze môžu opäť použiť sa vykúzlenie ďalších peňazí bez nulovej práce a prispeniu spoločnosti.

Toto je však len jeden z mechanizmov mimochodom, ktorý je používaný s cieľom udržiavať triedy a triednu segregáciu. Novorodenecká úmrtnosť. Jednoducho, korelácia ukazuje, že v krajinách s väčšou nerovnosťou je vyššia. Obezita Vyššia v krajinách s vyššou nerovnosťou. Pôrody u teenagerov. Vyššie v nerovných krajinách. Inovácia. Páči sa mi tento graf, pretože je to ako facka pre tých, ktorí obhajujú voľný trh a ktorí si myslia, že systém motivácie založený na konkurenčnej snahe po zisku je metódou, ktorá zabezpečí viac nových inovácií pre spoločné dobro.

Je mi ľúto, ale to vôbec nie je pravda. Použitím meradla počtu patentov na milión obyvateľov, Fínsko, Švédsko a Írsko triumfujú nad USA, čo sa týka vynálezov. Na záver, pozrime sa na spoločný výsledný graf, ktorý bol poskladaný z všetkých atribútov, ktoré sme práve prešli. Tento graf ukazuje dĺžku života, matematické vzdelanie, úmrtnosť novorodencov, samovraždy, počet väzňov, pôrody teenagerov, obezitu, duševné choroby, spoločenský presun a ďalšie. Ako vidíte, USA s najväčšou stratifikáciou... sme to najhoršie z najhoršieho.

A aby sme zabezpečili, že porozumieme jasne tejto analýze, tu je graf absolútneho príjmu na porovnanie so súborom rovnakých krajín so všetkými atribútmi ako ten druhý graf. Ako vidíte, nedá sa tam nakresliť žiadna signifikantne významná regresia, žiadny trend. Tu sú oba naraz jeden vedľa druhého, takže vidíte ako životaschopná je táto informácia. Trend je jasný, čo sa týka dopadov nerovnosti v danej krajine na spoločenské prostredie. Ako záverečný bod k tejto téme nerovnosti a jej dôsledkov, chcel by som vám porozprávať o štúdii Whithall, ktorá sa konala v dvoch etapách, ktoré trvali 60 - 70 rokov.

Prof. Michael Marmot z oddelenia epidemiológie a verejného zdravia na Londýnskej univerzite bol riaditeľom týchto štúdií. Použil Britský systém civilných služieb ako pokusnú skupinu a zistil, že existuje vzostup kvality zdravia v industrializovaných spoločnostiach, ktorý nie je otázkou chatrného zdravia tých, ktorí sú znevýhodnení a dobrého zdravia všetkých ostatných. Niečo iné sa dialo. A pamätajte, že sa štúdia konala v Británii, ktorá má socializovanú zdravotnú starostlivosť.

Takže v princípe každý má približne rovnaký prístup k rovnakej zdravotnej starostlivosti. Zistilo sa, nezávisle na tom, že existovala spoločenská distribúcia chorôb, keď ste sa pohybovali na socio-ekonomickom rebríčku zhora smerom dole. Typy chorôb, ktorými ľudia trpeli, sa pohybom na rebríčku menili. Napríklad, najnižšie priečky hierarchie mali 4-násobný výskyt mortality na srdcové ochorenia v porovnaní s najvyššou priečkou. A tento trend bol do istej miery nezávislý na prístupe k zdravotnej starostlivosti.

Toto je len jeden príklad toho, že je tu gradient zdravotných problémov, ktoré sa v spoločnosti vyskytujú, ktorý sa nedá vysvetliť absolútnym príjmom. Dá sa to však vysvetliť stresovou odpoveďou, ak by ste skúmali tento fenomén. Aj v krajine s univerzálnou zdravotnou starostlivosťou platí, že čím horší je finančný status človeka a jeho pozícia v hierarchii, tým horší je v priemere ich zdravotný stav. Ľudia s vyššou socio-ekonomickou pozíciou, tí na špičke pyramídy, žijú dlhšie, majú lepšie zdravie a trpia menej neduhmi, zatiaľ čo tí s nižším socio-ekonomickým statusom umierajú mladší a trpia väčším množstvom neduhov a chorôb.

Je to opäť forma gradientu, čo znamená, že v smere od horných tried priamo dole k nižším triedam až na dno, každý krok smerom dole alebo hore po rebríčku sa odzrkadlí na zodpovedajúcej kvalite zdravia človeka. Veľké množstvo štatistických dát, ktoré sú k dispozícii, doslova kričí, že život v rovnej spoločnosti bez nerovnosti je zdravší, produktívnejší pre asi 99,9% populácie. Len tí, ktorí sú na špičke pyramídy sa môžu považovať za tých, ktorých sa choroba známa ako spoločenská nerovnosť, netýka.

Z rovnosti majú prospech všetci. Ponúka sa nám teda nasledujúca otázka: Čo je teda tou psycho-sociálnou príčinou týchto problémov? Ktoré sú dominantné mechanizmy v činnosti, ktoré neustále podporujú rozdelenie do tried a neurózy a choroby, ktoré stratifikácia vytvára? Nuž nemusíme dlho hľadať. Kultúrne programovanie systému trhu a reklamný priemysel, ktorý slúži na to, aby udržiaval spotrebné hodnoty, ktoré okolo seba vidíte. Avšak ide to ešte hlbšie. Ide to omnoho hlbšie ako len k snahe presvedčiť ľudí, aby si kupovali výrobky kvôli tomu, aby spoločnosť mala zisk.

Faktom však je, že hodnoty materializmu a spotreby sú veľmi dôležité pre fungovanie celej svetovej ekonomiky. Bez týchto hodnôt by systém zlyhal a dovoľte mi vysvetliť prečo. V jadre ekonomiky, ako ju poznáme, leží nezmeniteľná požiadavka na neustálu pretrvávajúcu cyklickú spotrebu. Inými slovami, celý základ toho, čo nazývame "ekonomickým rastom", ktorý sa prekladá do ukazovateľov ako Hrubý domáci produkt (HDP), o ktorých sa predpokladá, že sú meradlom spoločenského pokroku, nie je nič iné ako to, že ľudia neustále donekonečna kupujú a predávajú, znovu a znovu a znovu.

Ak by ľudia nekupovali veci, spoločnosti a obchody by si nemohli dovoliť platiť zamestnancom. Ak by zamestnanec nemal plat, potom by ten zamestnanec, ktorý je zároveň spotrebiteľom, nemohol ísť a minúť peniaze, ktoré získal v zamestnaní späť do systému, aby sa udržal cyklus spotreby. Ak by ľudia prestali míňať peniaze, celá ekonomická štruktúra, vrátane pracovného trhu, by úplne skolabovala. Keďže je to tak, najvyššou prioritou akejkoľvek korporácie a v podstate každej vlády, ktorá sa stará o svoju ekonomiku, je zabezpečiť, aby verejnosť mala neustály záujem neustále spotrebovávať.

Je zaujímavé poukázať na to, že Amerika bola pôvodne založená na určitej miere protestantskej etiky, na protestantskom svetonázore, kde sporenie a úspory boli dominujúcou hodnotou v spoločnosti. Od tých čias, reklamné agentúry museli zmeniť svoj prístup zo zamerania na užitočnosť, na zameranie na emočnú príťažlivosť a zdôrazňovanie statusu. Američania dnes konzumujú dvakrát toľko, ako spotrebovávali na konci druhej svetovej vojny. Historická poznámka, jednou z vedúcich osobností "únosu" amerických hodnôt, ako by som to nazval, bol človek Edward Bernays.

Tento pán je známy svojou knihou "Propaganda", ktorú si kúpilo mnoho ľudí vrátane Josepha Goebbelsa. Najali si ho všetky významné veľké korporácie pred niekoľkými desaťročiami, aby im poradil, ako majú presvedčiť verejnosť, aby si kupovala veci, ktoré v skutočnosti nepotrebuje. Nový svet neurotických asociácií, ako materializmus a "nápadná konzumpcia" - citovaný výraz od pána menom Thorstein Veblen - boli vypustené do sveta v tomto období a odvtedy vyrástli a zmutovali dramatickým spôsobom.

Dnes sú ľudské potreby totálne prevrátené vnútenými a sugestívnymi túžbami, ktoré boli vytvorené mechanizmami na podporu konzumu - obchodníkmi a reklamami. Čím nespokojnejšia a nešťastnejšia populácia nejakej krajiny je, tým lepšie pre reklamné agentúry a korporácie. Konzumné hodnoty sa živia na menejcennosti a sebavedomí. To sa odrazí veľmi doslovne do identity a spoločenského statusu. Čo je neuveriteľné je to, že indoktrinácia je tak mocná, že konzum považuje väčšina spoločnosti za odraz nejakého "základného" ľudského záujmu.

Ako keby bol odrazom ľudskej prirodzenosti. Samozrejme to vôbec nie je pravda. Faktom je, že naše neurotické nakupovanie a konzum je odrazom toho, ako hlboko sme klesli ako spoločnosť, ako sme ovplyvnení programovaním spoločnosťou, hodnotením ľudí podľa statusu, majetku alebo vzhľadu, a všetkým ďalším, čo do nás natlačili. Touto poznámkou premostíme túto časť prednášky s nasledujúcou časťou, a touto poznámkou je nasledujúce uvedomenie:

Nielenže konzum podmienený statusom, ktorý akceptuje väčšina verejnosti, a to hlavne v USA, spôsobuje mnoho spoločenského stresu, ktorý následne vedie k mnohým problémom, ktoré sme práve analyzovali; ale aj náchylnosť k cyklickej spotrebe, ktorá je základným predpokladom fungovania celej svetovej ekonomiky, vedie takisto k trendom, ktoré ukazujú jasnú cestu k vážnym problémom v životnom prostredí a neustálym rozkladom civilizácie ako ju poznáme, keďže si zničíme všetky naše prírodné zdroje vďaka neustálej idiotickej spotrebe, aby nám rástol HDP.

Druhá časť: PrognózaŸ
Predchádzajúce poznámky na adresu prosperity a kvality života, spojené so spoločenskou nerovnosťou sú veľmi dôležité a stoja za zváženie. Avšak, aby sme boli féroví, musíme dodať, že len pre to, že existuje náchylnosť k tomu, aby populácia bola obézna, chorá, mentálne narušená, sebecká, nedôverčivá a nevzdelaná, neznamená to nevyhnutný dôsledok spoločenského kolapsu, ako môžeme vo svete vidieť. Takže teraz nachvíľku odložíme nabok otázku prosperity ľudstva a zameriame sa na mechanizmy spoločenského systému ako takého a vytváranie problémov s usporiadaním spoločnosti. Poďme teda na to.

Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré je potrebné pochopiť a ktorá bezpochyby dokazuje neudržateľnú povahu nášho súčasného spoločenského systému a to, ako je v protiklade s prírodnými zákonmi, je táto: Kvôli tomu, že používame peniaze a teda aj trhový systém, sme uzamknutí do nekompatibilnej paradigmy, kde fungujú dva vzájomne nezlučiteľné princípy; jedným je potreba neustálej spotreby alebo tzv. "nekonečný" rast, a ten je v protiklade neústupnými princípmi konečnej planéty a teda fyzikálnymi zákonmi prírody.

Jednoducho je je možné mať nekonečný rast obchodu a spotreby v uzavretom systéme ako planéta Zem určite je. Pre tých, ktorí tomu ešte úplne nerozumejú, dovoľte mi, aby som to ďalej objasnil. Planéta Zem je v podstate uzavretý systém, čo sa týka jej zdrojov a prírodného bohatstva. Všetky minerály a zásoby energetických surovín, ktoré denne využívame, majú takú dobu obnovovania, ktorá dramaticky prevyšuje dĺžku ľudského života. Napríklad rope a fosílnym palivám vo všeobecnosti trvalo 100 miliónov rokov, kým vznikli.

To isté platí pre náleziská minerálov. Existuje 4 400 druhov minerálov, ktorým trvalo mnoho tisíc rokov, aby sa vytvorili. Diamanty, ktoré dnes ťažíme, vnikali 3 miliardy rokov. Keďze toto je realita nášho životného prostredia, malo by byť dokonale jasné, že najdôležitejším aspektom akejkoľvek pozemskej spoločnosti by mala byť ochrana zdrojov Zeme, je to tak? Zdalo by sa, že celý základ akejkoľvek ekonomickej štruktúry by mal mať jednu prioritu na PRVOM mieste - ochranu zdrojov planéty.

Prečo? Pretože keď sa zdroje minú, tak sa minú navždy. Napríklad aj v dnešnej dobe vedeckých pokrokov nedokážeme vziať pneumatiku, ktorá bola vyrobená zo 6 - 7 galónov ropy a premeniť ju naspäť na ropu, aby sme z nej spravili benzín. Ale namiesto toho, aby sme mali logický systém spravovania zdrojov Zeme, pomocou ktorého by sme monitorovali zdroje Zeme a pokúšali by sme sa ako ľudský druh strategicky využívať tieto vzácne prvky, ktoré nie sú neobmedzené, prišli sme s niečím omnoho zaujímavejším.

Nazýva sa to ekonomická forma "nekonečného rastu." V našom systéme vyťažíme tak veľa zdrojov ako sa len dá, vyrobíme z nich čokoľvek, o čom dúfame, že to od nás niekto kúpi, snažíme sa manipulovať ostatných do kupovania týchto vecí, aby sme mali zisk. Celý základ ideológie voľného trhu je použitie a vymieňanie toľkých zdrojov, ako je len možné, tak rýchlo, ako sa len dá, aby sme zarobili čo najviac peňazí, a tie peniaze hneď použiť na získavanie ďalších zdrojov a dookola.

Vytvorili sme globálnu peňažnú a na zisk orientovanú štruktúru, ktorá sa skladá z kruhovitého "protokolu" výmeny, kde sa peniaze točia v kruhu od spotrebiteľa k zamestnávateľovi a k zamestnancovi, ktorý je zároveň aj spotrebiteľom. Jediná cesta, ako môže tento kolobeh udržiavať zamestnancov, živiť ľudí, držať HDP na rastúcich hodnotách, držať burzu v pozíciách rastu, je pomocou princípu, že tovary a služby, ktoré boli vyrobené vďaka našim zdrojom a energii, sú neustále a dookola používané a predávané donekonečna, a to nezávisle na ich užitočnosti alebo úcte k tomu, čo na Zemi máme.

Pravdepodobne by som nedokázal vymyslieť deštruktívnejší spôsob organizácie spoločnosti. JE VÁŽNE SMUTNÉ, ŽE TO ĽUDIA VÔBEC NEVIDIA. Ľudia boli a sú podmieňovaní ideológiami. Kapitalizmus, komunizmus, socializmus... A vlastne do akejkoľvek spoločenskej ideológie, hlavne EKONOMICKEJ, ktorá sa vo svojich doktrínach explicitne a do detialov nezaoberá zdrojmi planéty a ich využívaním, čím myslím atribúty nášho životného prostredia, ktoré nás udržiavajú nažive, a preto je neaplikovateľnou a teda irelevantnou spoločenskou ideológiou.

Jeden príklad za všetky - ropa a fosílne palivá. Žijeme v dobe uhľovodíkovej ekonómie a som si istý, že o tom viete. Naša celá ekonomická štruktúra, čím myslím výrobu, distribúciu, pestovanie jedla, preprava, atď, je úplne založená na energii z fosílnych palív. Bolo potrebných 10 kalórií uhľovodíkovej energie na každú kalóriu jedla, ktoré sa skonzumuje v industrializovanom svete. Toto je M. King Hubbert, geológ a, čo je zaujímavé, technokrat. M. King Hubbert predpovedal koncom 40-tych rokov 20. storočia, že USA dosiahnu vrchol ťažby svojej ropy okolo roku 1970.

Ako inak, vysmiali ho a zosmiešnili a strápnili vo vedeckých kruhoch. Nanešťastie sa ukázalo, že mal pravdu, USA mali vrchol ťažby v 70-tych rokoch. Štúdie navyše ukázali, že globálne nálezy ropy dosiahli svojho vrcholu v rovnakom čase. Presný dátum je otázny, ale to podstatu veci nemení. Kým budeme pokračovať, je mi jasné, že niektorí z vás si môžu povedať: "Ako vieme, že tieto štatistiky sú presné?" "Ako si môžeme byť istí, že výskumné inštitúcie neprehliadli niekde existujúce zásoby ropy?"

"A ako vieme, že ropné spoločnosti samotné, ktoré tieto údaje poskytli, neklamú a nezavádzajú, aby si zvýšili svoje zisky?" To sú určite výborné otázky. Určite nie je pochybnosť o tom, že ťažba v USA významne poklesla. V súčasnej dobe dovážame 70% ropy zo zahraničia. Čo sa týka globálneho vrcholu ťažby, všetko, čo potrebujete spraviť je, že sa pozriete na ťažbu hlavných ropných spoločností a uvidíte, že takmer každá veľká ropná spoločnosť je zúfalá v snahe nájsť nové zásoby ropy, a už hľadali takmer všade, kde sa dá legálne ísť.

Zásoby ropy, ktorých tvorba trvala 100 miliónov rokov nezávisle na tom, čo si myslíte o miere vyčerpania, jedného dňa dôjde, skôr, či neskôr. Je to neudržateľná činnosť. Nebudem ani veľmi rozoberať zrejmé nebezpečenstvá spaľovania fosílnych palív čo sa týka ich dopadov na životné prostredie, o ktorých dnes všade počúvame.

Ako doplnenie k tejto veci, nie je vôbec iracionálne alebo unáhlené sa zamyslieť nad tým, že vrcholná ťažba ropy možno má niečo do činenia s faktom, že USA, ktoré spotrebujú 25% vyrobenej energie, zatiaľčo V USA žije len 5% svetovej populácie, a zároveň USA má najviac veľkých trvalých vojenských základní v histórii umiestnených na Strednom východe bez známok toho, že by sa vojsko chystalo opustiť túto oblasť. Obama už vyhlásil, že sa chystá vyslať 50 tisíc vojakov na Stredný východ na dobu neurčitú.

Chlapík, ktorý dostal Nobelovú cenu za mier. (...) Na Strednom východe sondujeme a rozrušujeme krajiny, ktoré majú na svojom území väčšinu zostávajúcich zásoby ropy na tejto planéte. Napríklad Irán. Porozmýšľajte nad tým. Ak chvíľu porozmýšľate nad tým, že vrcholná ťažba ropy a jej vzťah k ekonomickému a geopolitickému usporiadaniu sveta má niečo do činenia s armádou USA na Strednom východe, zistíte, že vám usporiadanie sveta začne dávať oveľa väčší zmysel.

Slovami M. King Hubberta: "Sme v kríze evolúcie ľudskej spoločnosti. Je jedinečná v ľudskej aj geologickej histórii. Nikdy sa predtým neuskutočnila a už sa ani nikdy neuskutoční. Ropa sa dá spotrebovať len raz. Čoskoro sa všetka ropa spáli a všetky minerály vyťažia a spotrebujú. Je to zdanlivo katastrofický scenár, ale máme k dispozícii technológiu. To, čo je potrebné spraviť, je kompletne preorganizovať našu kultúru a nájsť alternatívu k peňažnému systému. Nezačíname od nuly.

Máme ohromné množstvo existujúcich technických vedomostí. Je to len otázka dať ich dokopy. Nekatastrofické riešenie je však nemožné pokiaľ sa nám nepodarí stabilizovať spoločnosť. To však predpokladá vzdať sa dvoch axiómov našej kultúry: Súčasnej pracovnej etiky a myšlienky, že rast (ekonomický rast) je normálnym spôsobom života." Pokračuje potom ďalej vo svojej práci, ktorú napísal už v roku 1981 s názvom "Dva intelektuálne systémy: Hmota-Energia a Peňažná kultúra."

Hubbert píše: "Súčasná priemyselná civilizácia je hendikepovaná koexistenciou dvoch univerzálnych nekompatibilných intelektuaĺnych systémov: akumulované vedomosti posledných 4 storočí o vlastnostiach a vzájomných vzťahoch hmoty a energie; a asociovanú peňažnú kultúru, ktorá sa vyvinuja z ľudových zvykov, ktoré majú prehistorický pôvod." Nie je možné mať fungovanie spoločnosti založené na nevyhnutnosti neustáleho rastu, aby ste zabezpečili, ironicky, stabilitu.

Máme k dispozícii neuveriteľné množstvo alternatívnych zdrojov energie, alternatívne možnosti infraštruktúry a sofistikované spôsoby implementácie, ktoré by výrazne znížili našu závislosť na fosílnych palivách a vydláždili by cestu k svetu, ktorý by nemal akúkoľvek závislosť na uhľovodíkových energiách. Nanešťastie nebudeme mať možnosť vidieť, že sa to stane v blízkej budúcnosti, pretože ekonomická paradigma, v ktorej žijeme vytvára vážny problém, ktorému sa budeme venovať, a tento problém som nazval "Paralýza zriadením."

Existuje teda mohutná závislosť na uhľovodíkovej energii v tomto štádiu ľudského vývoja, avšak ľudia, keď počujú o zrejmom probléme vyčerpania zásob, tomu naivne nevenujú pozornosť, pretože predpokladajú, že naše zriadenie sa vlastne pripravuje na prechod z tejto závislosti na uhľovodíkoch. Alebo dokonca, že zriadenie si vlastne môže dovoliť zaplatiť prechod na iné zdroje energie. Aby sme pochopily ťažkosti spojené s presunom z našej súčasnej zriadenej energetickej paradigmy, musíme si najprv uvedomiť z finančného hľadiska, že je len malá motivácia pre prechod do nového systému.

To je prirodzenosť zriadených inštitúcií v peňažnom systéme. Skutočnosťou je zásadný fakt, a uvedomujem si, že to pre mnohých z Vás môže znieť cudzo, gigantické množstvo peňazí sa zarobí na nedostatku energie a dokonca aj na prípadnom kolapse spoločnosti samotnej. Náš ekonomický systém je nastavený aby zarábal na ceste hore a zarábal aj na ceste dolu. Tí, ktorí majú moc, čím odkazujem na dokument spoločnosti Citigroup, o ktorom som vám rozprával, majú náchylnosť starať sa o krátkodobé a krátkozraké finančné zisky, ktoré budú plynúť z toho, že nám bude dochádzať energia, miesto toho, aby sa starali o hlavné život podporujúce atribúty, ktoré energia poskytuje.

Keď sa pozriete do minulosti, uvidíte znepokojenie nad vyčerpaním fosílnych palív, o ktorom sa rozprávalo už nejaký čas. Mnohí vedci v 60-tych a 70-tych rokoch písali o tom, že okolo roku 2000 budeme mať kvôli tomu úplne odlišnú energetickú infraštruktúru. Prečo sa to neudialo? Prečo sa stalo, že počas Reaganovej administratívy odmontovali solárne panely z Bieleho domu, ktoré tam boli namontované za Jimmyho Cartera? Prečo sa vláda USA spolčila s ropnými spoločnosťami, aby zabránila výrobe elektrického auta v USA?

Jednoduchá odpoveď je, že náš na zisk zameraný systém má prirodzenú obrannú náchylnosť zastaviť akékoľvek zmeny, ak by tieto zmeny spôsobili, že zriadenie sa stane zastaraným a nepotrebným. To je pravdepodobne hlavným príčinným atribútom našej súčasnej situácie. Hlúpa náchylnosť zastaviť produktívnu zmenu len pre to, aby zachránila podiel ny trhu a zisk pre určité skupiny. Zamyslite sa nad tým. Ak si založíte firmu a najmete zamestnancov, vytvárate príjem.

Čo ste tým dosiahli? Vytvorili ste inśtitúciu, na ktorej Vy a vaši spolupracovníci závisíte, pretože z jej ziskov žijete. Preto urobíte všetko, čo musíte, aby ste ochránili seba a Vašu firmu, pomocou ktorej zarábate na živobitie. Vďaka nej môžete mať určitý životný štandard. Inak povedané, v systéme je zabudobaná krátkozrakosť. Tento element prežitia, ktorý je funkčný len v našom súčasnom na zisk zameranom systéme, je to, čo bráni zmene, aby sa uskutočnila.

Mohol by som na tomto mieste vymenovať mnoho príkladov toho, ako boli nové vynálezy odsunuté nabok, pretože boli buď príliš efektívne alebo príliš udržateľné, aby ich systém trhu dokázal absorbovať, a teda by na nich nemohli byť donekonečna zarábané peniaze a tým pádom by nepodporovali systém. Alebo by odstavili časť priemyslu, a teda aj ľudí zamestnaných v danom odvetví. Teda má to dokonca aj ľudský element na zváženie. Je to prirodzené, že ľudia vravia:

"Áno, asi by to bolo dlhodobo lepšie pre spoločnosť, ale viete, ja potrebujem zarábať peniaze hneď, nemôžem momentálne myslieť na prechod, tak to radšej nechajme na neskôr." To sa samozrejme deje znovu a znovu. Nie je to tak, že tí ľudia sú zlí kvôli tomu ani nič podobné. Takto je vytvorený systém. Zároveň je potrebné si spomenúť, že systém trhu neustále potrebuje nejaké problémy. Aby sa zachoval záujem verejnosti o spotrebu, sú potrebné problémy a kultúrny vplyv.

Čím viac problémov existuje, tým lepšie pre ekonomiku vo všeobecnosti. Pre systém je len "dobré" keď sa kazia autá a stávajú dopravné nehody. Je len "dobré", keď ľudia dostanú rakovinu. Je len "dobré", keď sa počítače rýchlo zastarajú. Prećo? Viac peňazí sa dá zarobiť. Aby som to povedal jednou vetou: Zmena, hojnosť, udržateľnosť a efektivita sú nepriateľmi štruktúry zameranej na zisk. Progresívne pokroky vo veda a technológii, ktoré by dokázali vyriešiť problémy neefektívnosti a nedostatku raz a navždy sú v podstate nástrojmi, ktorými bude zriadenie slúžiace vďaka týmto problémom, vyhlásené za zastarané.

A preto v peňažnom systéme, korporácie nekonkurujú len ďalším korporáciám. Vo svojej podstate konkurujú samotnému pokroku. Ďakujem. Preto je tak ťažké dosiahnuť nejakú zmenu v peňažnom systéme. Jednoducho nie je možné mať spoločnosť, v ktorej sa dá zarobiť obrovský majetok na nedostatku a nešťastí, a očakávať rýchlu inkorporáciu nových postupov a technológií, ktoré tieto problémy vyrieši. Keď tomuto rozumieme, vráťme sa späť k problému s energiou.

Posledný bod, ktorý by som rozobrať v tejto časti, je tento: Okrem faktu, že obrovské sumy peňazí sa zarábajú vybranou menśinou, zatiaľ čo väčšina v podstate trpí, okrem faktu, že zriadené energetické spoločnosti majú malú motiváciu, aby sa vzdali svojich ziskov s cieľom prejsť na alternatívne zdroje energie, je veľmi krutou realitou, že kvôli privysokým dlhom, ktoré sú v krajinách po celej Zemi, - myslím, že všetci vieme, že Zem ako celok je na pokraju bankrotu, nech to je akokoľvek neuveriteľné.

Pravdepodobne nebude dostatok peňazí na to, aby sa čokoľvek zmenilo. Bol by som rád, keby ste sa nad tým veľmi kriticky zamysleli. Aj keď majú alternatívne zdroje energie úžasný potenciál, ako napríklad slnečná, geotermálna, prílivová a podobne, ktorých potenciál bol odborne zdokumentovaný s výsledkom, že dokážu presiahnuť množstvom energie jej spotrebu o mnoho tisíc percent; stále máme zásadný problém v našom súčasnom usporiadaní s financovaním infraštruktúry, aby sme spravili prechod.

Ako spraviť prechod do novej infraštruktúry, keď každá jedna vláda na svete a v každej krajine dĺži peniaze niekomu inému? Pomaly sa nám začína systémový rozklad a bankroty, ktorý je v Európe a v USA len otázkou času. V daných súčasných pomeroch je nás tlačí naliehavosť renovácie, hlavne kvôli tomu, že sme už dosiahli vrchol ťažby ropy. Ako si budeme môcť dovoliť spraviť masívny prechod k obnoviteľných zdrojom energie, kým nedostatok ropy začne rozkladať spoločnosť kvôli nadmerným cenám za ropu kvôli krivke dopytu a ponuky?

Jedna štúdia od vedúceho experta vo Švédsku predpovedá, že do roku 2030 bude svet spotrebovávať 10 barelov ropy za rovnaký čas, ako sa jeden barel objaví a vyťaží. To už nie je ďaleko. Ako teda môžeme očakávať, že USA, ktoré má už dnes 12 biliónov dlhu, a sotva zvláda pokryť splátky úrokov iným vládam a bankám, zatiaľ čo sa dejú bankroty, takmer kritická úroveň nezamestnanosti, znižovanie prostredkov pre sociálne programy... Už rozpredávame našu infraštruktúru zahraničným krajinám.

Ako si budeme môcť dovoliť presun do novej infraštruktúry? Energiu navyše používam len ako príklad, je totiž mnoho ďalších problémov, s ktorými sa musíme vysporiadať. V roku 2008 výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu vyhlásil, že bude potrebná investícia 22 biliónov dolárov, aby bola možná aktualizácia infraštruktúry a dodávok energie do roku 2030. 22 biliónov dolárov! Odkiaľ prídu tieto peniaze?!

Myslíte si, že nám to prejde len s náhodným tlačením nových a nových peňazí v centrálnych bankách bez toho, aby sa vyskytli dôsledky vplyvu masívnej inflácie alebo vplyvy kolapsu dlhu? Spomeňte si: Všetky peniaze vznikajú pomocou pôžičiek. Musí existovať niekto, kto si požičia tie peniaze. Každý dolár vo vašej peňaženke niekto niekomu dĺži. To nás vedie priamo do srdca tejto choroby: Ekonomický systém založený na peniazoch, alebo "HRA" ako to zvyknem nazývať.

Pretože je to celé len hra a nič viac. Vždy to bola len hra. Pravidlá tejto hry môžeme ako verejnosť zmeniť kedykoľvek. Potrebujeme len presvedčiť tých, ktorý túto hru riadia a vyhrávajú, aby odložili nachvíľu svoje figúrky a spýtali sa sami seba, či tá hra, ktorú hrajú im naozaj bude dlhodobo prospievať. Správa z agentúry AFP naznačuje, že je stále viac a viac dôkazov o tom, že súčasná miera ťaženia zdrojov je len dočasná.

Správa uvádza: "Je to tak, že ľudstvo každý rok využije taký ekvivalent zdrojov, že potrebujeme jeden a pol planéty Zem, aby boli naplnené tieto potreby." tvrdí Global Footprint Network, medzinárodná organizácia. "Vyžadujeme služby prírody - využívanie zdrojov a vytváranie emisií - v miere o 44% rýchlejšej, ako príroda dokáže regenerovať a reabsorbovať. To znamená, že Zemi trvá trochu kratšie ako 18 mesiacov vyprodukovať ekologické služby, ktoré ľudstvo potrebuje poćas jedného roka (12 mesiacov).

A ak ľudstvo bude pokračovať vo využívaní zdrojov a produkcii odpadu súčasným tempom, budeme potrebovať zdroje dvoch planét do roku 2030, aby sme pokryli naše potreby. Nenásytná úroveň ekologického využívania, použítím ich terminológie, môže spôsobiť kolaps hlavného ekosystému planéty" - tvrdí správa. Mimochodom, chcel by som poukázať na to, že ľudia počujú tieto tvrdenia a majú tzv. Malthusiánske myšlienky, a myslia si, že naše konzumné spôsoby sú nejako dedičné a že sa nikdy nezmenia.

Nedávno som čítal jednu štatistiku o odpade a vo svojom novom filme dám celú časť o odpadoch určitých typov priemyslu. Štatistika ukázala, že z celej produkcie je priemerne 75% odpad. 75% je odpad. Zo všetkých materiálov, ktoré sú vyťažené a dané do obehu, 90% z nich skončí na skládke do 6 mesiacov. Toto nie je o nejakej prirodzenej ľudskej náchylnosti, čo robíme. Toto je o posadnutosti spoločenského systému s neustálou spotrebou pre dobro ekonomického rastu.

V analýze, ktorú spravila IRRC, do roku 2025 predpovedá, že dve tretiny sveta zažijú nedostatok vody. Dve tretiny sveta do roku 2025. Mnoho zdanlivo bohatých krajín sa už obracajú k procesom desalinizácie. Už dnes na svete hladuje 1 miliarda ľudí. Myslíte si, že spolu so všetkým, čo sme dnes rozoberali, že sa hociktorá z týchto vecí zlepší? A ešte keď máme finančnú krízu? A znovu, v prípade, že ste na to ešte neprišli, problém nedostatku vody a jedla je vskutku 100% ekonomický.

Existuje mnoho typov desalinizačných procesov, ktoré by čerpali slanú morskú vodu a premieňali by ju na pitnú vodu vo všetkých chudobných krajinách. Ale viete čo? Nikto nemá peniaze na zavedenie týchto riešení v chudobných krajinách. Podobne to vyzerá s jedlom. Dostali sme sa do bodu s takými technickými vynálezmi, že už vlastne nepotrebujeme až tak ornú pôdu, ktorá, mimochodom, eroduje rýchlosťou 2-3 cm za rok kvôli poľnohospodárskym metódam, ktoré dnes používame.

A prosím, uvedomte si, že trvá asi 500 rokov, kým sa vytvorí nová ornica. Hydropónia a aeropónia - tieto metódy, ak by sa správne použili, mohli by vytvárať dostatok potravy pre celú svetovú populáciu bez toho, aby sa znečisťovali podzemné vody a do určitej miery by nebolo potrebné použiť dusikaté hnojivá. Zariadenia na pestovanie by sa dali stavať na nevyužívanej pôde a mohli by byť poschodové. Mohli by existovať mrakodrapy organicky pestovaného jedla. Ale rovnaká otázka: Kto má na to všetko peniaze?

A na záver extrémne poburujúca a smutná poznámka, čím viac sa bude prejavovať rozpadanie spoločnosti, tým viac ľudského vykorisťovania, zločinu a zneužívania sa objaví. Zatiaľ čo tu v USA si myslíme, že otroctvo bolo zrušené pred mnohými desaťročiami, faktom je, že dnes je na svete viac otrokov ako kedykoľvek predtým v ľudskej histórii, podľa toho, ako otroctvo definujeme dnes. Avšak tentoraz to nie je vo forme vlastnenia otrokov, je to jednoducho vlastnosť globalizácie vykorisťovať lacnú pracovnú silu.

Zastavím sa v tomto bode rozprávania o negatívnych atribútoch, ktoré sú tomuto systému vlastné spolu s prebiehajúcim kolapsom spoločnosti, ktorý ja osobne nevidím, že by sa mal niekedy skončiť v najbližšom čase ak sa teda vôbec niekedy skončí, až pokým sa nepresunieme do niečoho udržateľnejšieho. Osobné a súkrobné dlhy, sú napríklad také vysoké v tomto momente, že bude potrebné prasknutie mnohých bublín kým sa objaví niečo také ako stabilita.

Predtým než sa pustíme do záverečnej časti tejto prednášky, ktorá sa bude v podstate zaoberať Projektom Venus a ekonomikou založenou na zdrojoch, dovoľte mi zhrnúť túto časť. Peňažná ekonomická štruktúra ako ju poznáme je hlavným systémovým zdrojom väčšiny svetových problémov, ktoré okolo nás sú. V tomto systéme, ak sa táto rakovina bude ďalej voľne šíriť a rozširovať svoje malígne vlastnosti po celom svete, čím nás úplne oddelí od sveta prírody a nosnej kapacity Zeme a zničí konečné zdroje, ktoré všetci zdieľame, nemáme potom do činenia s ničím iným ako s tým, o čom akosi nikto neuvažuje, s kolapsom.

A nehovorím nič také, že jedného dňa sa zobudíme a nič okolo nás nebude. Nie je to tak. Bude to pomalý úpadok až do bodu, kde hodnoty, kultúra a uvedomelosť budú tak rozrušené a zmätené, že životná úroveň klesne až do bodu, ktorý bude primeraný nášmu spravovaniu Zeme. Budeme mať stále menej a menej. Všetko sa spomalí až zastaví. A nevyhnutne sa začnú diať dramatické deje, ktoré budú špičkou ľadovca obrovských spoločenských problémov. To sa týka hlavne energetickej krízy, ktorá vážne hrozí. Niečo radikálne sa s tým musí spraviť. Blížime sa totiž do terminálneho štádia.

Tretia časť: Liečba
Existujú dva uhly pohľadu, keď rozmýšľame o ceste, ako tieto problémy riešiť. Prvým je mentalita kultúry, ako sme rozoberali pred chvíľou. Kultúrne "programy a programovanie" Druhým je vlastná štruktúra činnosti spoločnosti. Ako som už predtým poznamenal, tieto dva atribúty sú rozsiahlo prepojené. Čo sa týka prvého problému podmieňovania kultúrnou, je potrebné, aby sme použili to, čo nazývam "Terapiou spoločnosti". Terapia spoločnosti znamená prispôsobenie hodnôt spoločnosti.

Zmenu kultúrnych programov. Potrebujeme mať ako spoločnosť udržateľné hodnoty, aby sme mohli konať udržateľne. Je potrebné dosiahnuť odinštalovanie programu z nášho mentálneho hardware, a tým je skresľovanie spoločnosti, ktoré vytvára neustálu spotrebu, do ktorej sme tlačení reklamnými agentúrami, ktoré si najali korporácie. Orientácia hodnôt na to, aby sme hromadili stále viac a viac predmetov bez ohľadu na ich užitočnosť a funkciu je neudržateľnou ideológiou, pokiaľ žijeme na ohraničenej planéte.

Konzumná spoločnosť a materializmus sú chorobami, ktoré boli vytvorené pomocou kultúry s cieľom dosiahnuť cyklickú spotrebu, aby poháňala trh a pracovný trh. Hnutie Zeitgeist Movement sa snaží s týmito chorobami bojovať. Nič nemôžeme urobiť poriadne, kým ľudia nepochopia potrebu tohto smerovania, a práve preto sme tu práve teraz. Práve preto sa táto prednáška zaznamenáva. Práve preto tí, ktorí pracujú v hnutí a sú v tom veľmi usilovní, nepracujú ešte na infraštruktúre, ale snažia sa dostať tieto udržateľné hodnoty do sveta.

Smerovaniu hnutia sa budeme viac venovať v druhej polovici programu dňa Zeitgeist (ZDAY 2010). Okrem toho, čo sa týka súčasnej štruktúry spoločnosti; potrebujeme spraviť nič menšie než kompletnú revíziu usporiadania spoločnosti. V tomto smere nám pomôže Projekt Venus. Prejdem 5 centrálnych pilierov zmeny, ktoré považujem za atribúty potrebné na presun do ekonomiky založenej na zdrojoch. 1. Potrebujeme presun z ekonomiky rastu do ekonomiky ustáleného stavu.

Nesmierne negatívne dôsledky paradigmy nekonečného rastu musia byť zastavené, kým bude príliš neskoro. V konečnej dôsledku vzhľadom k našej súčasnej technologickej vyspelosti navrhujeme úplnú elimináciu celého peňažného systému na konci prechodu do nového systému. Žiadna reforma peňažného systému nezabráni tomu, čo tento systém robí. Všetok nedostatok a odpad, ktorý okolo seba vidíme je našim výtvorom. Nie je to nejaký vnútorný proces v rámci prírody alebo nejaká Maltuziánska vrodená náchylnosť.

Potreba peňazí už nie je opodstatnená, práve naopak, je neuveriteľne škodlivá. 2. Potrebujeme prechod od primitívneho konkurenčného systému práce k systému spolupráce. Nielen že sú všetky tovary vyrobené v našej spoločnosti nižšej kvality, a to len kvôli tomu, aby sa udržala konkurencieschopnosť spoločnosti na trhu, ale systém konkurencie tiež vytvára masívne množstvo korupcie. Áno, súhlasím, že motivácia súťažiť tiež vytvára vylepšenia a nové vynálezy do určitej miery.

Lenže tieto pozitíva sú úplne zatienené plánovanou zastaranosťou, a všeobecnou bezohľadnosťou priemyslu voči životnému prostrediu, ktoré sú vytvárané nevyhnutnosťou mať na trhu náskok pred inými korporáciami. Ako malý príklad, predstavte si, že hlavní inžinieri najväčších spoločností na výrobu áut by sa miesto súťaženia dali dokopy a rozhodli sa spolupracovať s cieľom vytvoriť to najlepšie auto podľa najnovších vedeckých vedomostí v danom čase.

Predstavte si, že by sa vytvoril systém motivácie, ktorý by smeroval ľudí k spolupráci, aby vytvárali tie najkvalitnejšie možné výrobky miesto toho, aby si konkurovali a vyrábali nekvalitné tovary. Zamyslite sa nad tým. Svet otvorených zdrojov, kde by sa všetky línie výroby zbiehali a vytvárali kvalitu, z ktorej by mal prospech každý. Pokrok takéhoto usporiadania výroby by bol ohromný. Nehovoriac o tom, že by to ušetrilo neskutočné množstvo zdrojov. Už by nebolo potrebné neustále duplikovať výrobky.

Nebolo by potrebné mať dve spoločnosti, ktoré by vytvárali jeden typ výrobku. Pre obe spoločnosti by bolo lepšie, ak by pracovali spolu. 3. Potrebujeme presun od našich rozptýlených priemyselných metód k centrálnemu systému plánovania s priamočiarou funkčnosťou. Som blbý alebo je absolútne choré, že dovážame jahody z Brazílie, banány z Ekvádoru, vodu z Fidži..., keď všetky tieto produkty sa dajú vyrábať lokálne? Ako opisoval Jacque Fresco ohľadom svojho návrhu mestských systémov, všetko by bolo tak samostatné ako by bolo možné.

Ako ďalší príklad, týkajúci sa všeobecne prepravy surovín pre výrobu. Od ťažby materiálu, cez vyrábanie medziproduktov, ktoré sa následne skladajú dokopy na hotové výrobky a ďalej sa distribuujú. Neustále sa materiál presúva pomocou prepravy z jedného miesta na druhé, čo je plytvanie strašným množstvom energie. Na chvíľu nad tým rozmýšľajte. Ak zabezpečíte plynulosť všetkých činností spoločnosti, predstavte si, ako flexibilná by táto spoločnosť bola a čo by to vlastne znamenalo.

Aby som rozšíril bod, ktorý som začal rozoberať v prednáške "Kam smerujeme?", Opisovali som v nej od základov systémový prístup organizácie spoločnosti, ktorá sa nazýva ekonomikou založenou na zdrojoch. Opísal som, prečo sú jej parametre také, aké sú. Škoda, že nemám čas to prejsť celé, ale pokúsim sa aspoň prebehnúť zdôvodňovaním tohto konceptu pre tých z Vás, ktorí ešte nikdy nezvažovali iný spoločenský systém okrem toho, ktorý vám je známy dnes. Veľmi jednoducho povedané, Zem je celistvý systém a treba sa voči nej tak správať.

Zdroje sú po celej Zemi a kvôli tomu je potrebné vyvinúť systém, ktorý dokáže monitorovať tieto zdroje v rámci globálnej technologickej infraštruktúry. Musíme vytvoriť systém spätnej väzby, ktorý bude prirodzene celosvetový a bude vyplývať z nosnej kapacity Zeme, čo by bol základný predpoklad pre celú priemyselnú výrobu. Prvý krok je tento - spravíme úplný prieskum Zemských prírodných zdrojov. Nie je možné robiť racionálne rozhodnutia, pokiaľ nemáme informácie, na základe ktorých by sme mohli robiť tieto rozhodnutia.

V prvom rade musíme pochopiť rozsah a kapacitu zdrojov planéty Zem, aby sme z toho mohli odvodiť, čo je v rámci týchto možností. Na svete je mnoho prírodných zdrojov, ale ako príklad sa zameriam znovu na energetické zdroje, a to preto, lebo energia je palivom poháňajúce spoločnosť a teda je to dobré východisko pre úvahy. Takže takto by to bolo treba spraviť - preskenovať Zem ako celok. Následne spravíme zoznam relevantných zdrojov energia a určíme ich potenciál.

Potenciál jednotlivých zdrojov pravdaže závisí čiastočne sa súčasnej úrovni technológie. Nerád by som šiel do technických detailov zberu energie a podobne. Ale napríklad technológia na zber slnečnej energie má obrovský potenciál vďaka objavom v nanotechnológii. Je na obzore možný exponenciálny nárast v potenciáli solárnej energie, kde aj malý solárny panel mohol mať až 97-98% účinnosť (pomer vyrobenej elektriny a absorbovanej slnečnej energie). Poďme ďalej - máme tieto informácie, čo ďalej?

Ohodnotíme každý zdroj, čo bude založené na ich obnoviteľnosti, znečisťovaní a všetkých faktoroch, ktoré sa budú týkať ťažby a všetkého, čo je s ňou spojené. Hlavnými kritériami budú udržateľnosť a maximálna výkonnosť a zdroje sa samé usporiadajú podľa toho, do akej miery tieto kritériá spĺňajú. Zdrojom, ktoré budú mať najviac negatívnych dôsledkov, tým sa pridelí najmenšia priorita využívania. To bude prípad fosílnych palív - už nebudú potrebné. Sú neobnoviteľné, znečisťujú prostredie.

A vzhľadom k potenciálu geotermálnej, veternej, vlnovej a solárnej energie, nie je akýkoľvek dôvod spaľovať fosílne palivá kvôli energii. Keď si to uvedomujeme, presunieme sa k tretiemu bodu: distribúcii a monitoringu. Distribúcia energie a projekty infraštruktúry budú logicky formulované a založené na technologických možnostiach a samozrejme vzdialenosti od zdrojov. Ak sa napríklad bude veterná energia získavať v Ázii, pravdepodobne ju nebudeme dopravovať do Južnej Ameriky.

Distribučné parametre budú očividne založené na technológii a vzdialenosti, čo je logické a praktické. Podobne, aktívny monitoring zdrojov sa bude vykonávať pomocou senzorov, ktoré nám budú poskytovať neustály tok informácií o miere využívania, miere vyčerpanosti zdroja, miere obnovovania zdroja a iných dôležitých parametroch. Toto je nevyhnutná podmienka, aby sme mohli uvažovať o rovnovážnej ekonomike. Aby by hrozil nedostatok niektorého zdroja, budeme schopní túto hrozbu predpovedať ďaleko dopredu a budeme mať priestor na vhodné prispôsobenie ďaleko skôr, ako sa z tohto nedostatku stane veľký problém.

Táto myšlienka nie je ničím novým. Podobne funguje Vaša atramentová tlačiareň. Vaša tlačiareň monitoruje hladinu zostávajúceho atramentu a ukazuje vám túto informáciu. A aby som vám ukázal, že toto nie je len nejaký bizarný nápad, ktorý je neuskutočniteľný, Hewlett-Packard nedávno prišiel s vynálezom, ktorý nazvali "Centrálny nervový systém pre planétu Zem" pričom prvýkrát som tento názov počul pred pár rokmi z úst pána Jacqua Fresca, a to je presne to, čo sa aj táto spoločnosť snaží spraviť v limitovanej miere.

Snažia sa vyvinúť bezdrôtový systém senzorov, ktorý by dokázal získavať pozemné seizmické údaje s vysokým rozlíšením. To je presne ten smer. Je zábavné, že o týchto veciach sa rozprávalo už dávno a ľudia vraveli "To sa nikdy nestane, nepodarí," ale my už vidíme, ako sa to po malých krokoch stáva realitou. To, čo musíme spraviť je rozšíriť to pre potreby celého ľudstva. No dobre, čo zatiaľ máme? Máme informácie o umiestnení našich energetických zdrojov. Máme k dispozícii potenciály a parametre distribúcie založené sa strategickom využívaní - teda robili by sme zároveň štatistický prieskum toho, čo verejnosť potrebuje.

Napríklad niekto príde do skladu. Povie: "Prosím si tamto" dostane, čo potrebuje, a to sa stane podkladom pre štatistiku. Bude to dynamické monitorovanie miery spotreby. Napokon tu máme systém aktívneho monitorovania zdrojov, ktorý získava informácie o zásobách energie, miere využívania a o ďalších relevantných trendoch. Viem, že to prechádzam veľmi rýchlo. Ak by ste radi počuli obšírnejšie informácie týchto návrhoch, môžete si voľne stiahnuť z internetu prednášku "Where Are We Going?" (Kam smerujeme?)

Celým týmto konceptom sme vytvorili systém. Systémový prístup k spravovaniu energie na celej planéte. Systém je vytvorený na aktuálnych dátach a štatistikách. Celý proces rozvoja nie je založený na názore človeka alebo skupiny, nie na vrtochoch korporácií alebo vlády, ale na prírodných zákonoch a racionálnom uvažovaní - vedeckej metóde. Inými slovami, keďže sme si určili naše záujmy - čím je naše prežitie, a teda udržateľnosť je naším cieľom, ktorý myslím zdieľame všetci, ako tu sme, každý parameter, ktorý treba zvážiť vzhľadom k spravovaniu zdrojov sa stáva úplne očividným a samozrejmým od základov.

Nazýva sa to "prichádzanie na rozhodnutia" ako protiklad ich "robenia", čo je subjektívny čin založený na neúplných informáciách a takisto veľmi často podriadený kultúrnemu a osobnému zaujatiu. Použitím modelu energie ako príkladu, a mrzí ma, že sa budem musieť poponáhľať, keďže mi ostáva málo času, následne presunieme informácie na spracovanie programu s počítačovou databázou, a toto bude logický spôsob ako monitorovať a využívať automatizované systémy s cieľom spravovať problematické elementy.

Je potrebné čo najviac eliminovať subjektivitu, ktorá je v súčasnosti dominantná v našej spoločnosti. Je to podobné ako v nervovom systéme, nie je dôvod o týchto veciach voliť. Nie je dôvod diskutovať o tom v kongrese.

Poďme k bodu 4.
Kvôli ľudskosti a efektivite je potrebné prestať márniť čas na zamestnania, ktoré sú vytvárané pracovným trhom na to, aby sa udržala zamestnanosť. Potrebujeme zámerne automatizovať všade, kde sa to len dá, Vzhľadom k stavu našej pokročilej technológie, nie je absolútne žiadny dôvod, aby boli všade zamestnaní čašníci. Neexistuje dôvod, prečo by mali byť nejakí zamestnanci na poštách. Nie je dôvod, prečo by mali byť zamestnaní ľudia prakticky v akejkoľvek továrni.

Pracujem na spracovaní štatistických dát kvôli projektu, ktorý robím o zamestnanosti v USA. Snažím sa zistiť, aké percento súčasnej pracovnej sily by mohlo byť nahradenej automatizáciou vďaka súčasnej úrovni vedeckého poznania. Súčasťou toho je aj eliminácia zamestnaní, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie pre spoločnosť ako napríklad Wall Street vrátane všetkých zamestnaní týkajúce sa peňazí. Ako to opísal Jacque, v ekonomike založenej na zdrojoch nie sú peniaze, banky, pokladníci...

Nedávno som došiel k všeobecnému záveru vo výskume, na ktorom neustále pracujem, ale časom zverejním. Tým záverom je, že 65% zamestnaní v USA by mohli byť eliminovaných už zajtra s vedeckým poznaním, ktoré máme dnes. Teda žiadne projekcie do budúcnosti, ktoré spravia kataklyzmické zmeny, ale s vedomosťami, ktoré existujú už dnes! Ale to nie je len o tom, že si ľudia povedia: "Super, budeme mať viac voľného času" ale je tu aj silný spoločenský imperatív. Je kritické poukázať na to, že z historického pohľadu čím viac sme automatizovali, alebo inak povedané "mechanizovali" v akomkoľvek odvetví priemyslu, tým viac rástla produktivita.

Fakticky produktivita je inverzná k zamestnanosti v mnohých štúdiách, a to znamená, že je voči spoločnosti nezodpovedné neautomatizovať tak, ako je to len možné, pretože automatizácia umožňuje dostatok a efektivitu. Tu je graf krajín G7, čo sú pokročilé priemyselné krajiny, ktorý ukazuje, ako klesala zamestnanosť v priemysle, zatiaľ čo výroba podstatne vzrástla. Tento konkrétny trend sa deje po celej planéte a prečo by sa to aj nemalo diať? Stroje nepotrebujú obedňajšie prestávky, dovolenky, poistenie.

Dáva to dokonalý zmysel. A často dokonca môžete zistiť, že stroje sú lacné; stroje sú dnes tak lacné, pretože sa technológia rozvíja exponenciálne. Vo vašom mobile máte malý mikročip, ktorý je výkonnejší ako najvýkonnejší superpočítač pred 50 rokmi. Je navyše omnoho lacnejší, prvý superpočítač stál milióny dolárov. Ľudí si časom väčšina korporácií nebude môcť dovoliť. Budú automatizovať, pretože už nebudú viac môcť zlúčiť ľudskú prácu a efektivitu, zamestnajú ľudí už len z ideologických príčin, samozrejme.

K bodu 5. Potrebujeme sa presunúť zo systému materializmu a vlastníctva do systému univerzálneho prístupu. Ešte predtým, ako niektorí z Vás odsúdia túto myšlienku ako komunistickú propagandu, zamyslite sa nad tým, ako sme na toto tvrdenie prišli! V ekonomike založenej na zdrojoch, kde je výroba plynulá, aby sa maximalizovala kvalita a minimalizoval odpad a duplikácia, myšlienka vlastníctva sa stáva zastaranou a zároveň škodlivou. Ľudia už nebudú musieť hromadiť veci ani si ich chrániť.

Dostanú jednoducho prístup k tomu, čo potrebujú v tom čase, kedy to potrebujú. Najlepším príkladom je automobil. Vo vedeckých časopisoch sa objavili správy, že boli vykonané testy áut, ktoré sa sami šoférujú. Je to otestované. Satelitom riadené autá, ktoré sa dokážu samé prepraviť. Jacque rozprával už dávno o niečom takom, okrem toho chcel využiť Dopplerovské radary, aby sa autá navzájom nemohli zraziť. Tieto nápady sa stávajú realitou.

Ak budete v budúcnosti potrebovať niekam ísť, zavoláte si auto, ktoré sa k vám samo dopraví, vy ho využijete, a keď dorazíte do cieľa, odvezie sa samo k ďalšiemu, kto ho bude potrebovať. Je to protiklad k státiu na nejakom parkovisku, kde auto zaberá miesto asi 80% svojej životnosti. Toto robíme! Tak veľmi plytváme priestorom a zdrojmi... Tak veľmi plytváme priestorom a zdrojmi s týmto primitívnym konceptom osobného vlastníctva. Je to škodlivé pre životné prostredie a spoločensky neefektívne.

A mimochodom, vlastníctvo nie je americký nápad ani kapitalistický nápad. V skutočnosti to je primitívna mentálna perspektíva vytvorená generáciami nedostatku. Ľudia vyhlasovali legálne vlastníctvo nad predmetmi, pretože to bola forma ochrany. Je to v podstate zároveň kontrolované obmedzenie. Už nikto nebude musieť žiť celý život na jednom mieste. Mohli by ste neustále cestovať po svete, a to čo by ste potrebovali by ste získavali po ceste. Čokoľvek by ste potrebovali by ste mali dostupné bez obmedzenia.

Nebude dôvod nič kradnúť, a toto je veľmi dôležitý bod na rozmýšľanie. Ako môžete ukradnúť niečo, čo nikto nevlastní? Určite to nemôžete nikomu predať, lebo neexistujú peniaze. Práve sme sa zbavili 95% všetkých zločinov. Na záver, aj keď to vyzerá paradoxne, čím efektívnejšími a úspornejšími sa staneme, čím plynulejšími sa staneme, tým vyššia úroveň hojnosti sa vytvorí pre nás všetkých. Dnes mnohí ľudia po celom svete často vravia, "Kiežby sme si mohli žiť ako Američania" Určite ste to už počuli. Nuž.... NIE!

Neprirodzenou a okázalou orientáciou zameranou na nápadný konzumný spôsob života americkej kultúry by mali pohŕdať všetky ostatné krajiny tejto planéty! Máme 5% svetovej populácie... Máme 5% svetovej populácie a spotrebujeme 30% svetových zdrojov. To je šialenstvo. V ekonomike založenej na zdrojoch, v ktorej založíme našu výrobu na fyzikálnych referenciách, začínajúc s nosnou kapacitou Zeme, v ktorej zabezpečíme plynulé zameranie na veci, ktoré budú spoločensky návratné, v ktorej sa zbavíme rakoviny známej ako finančný systém konečne začneme zdieľať naše zdroje rozumným spôsobom, spolupracovať navzájom a vyhýbať sa falošným hodnotám materializmu a slepého konzumu, ktorý nám natlačila naša kultúra.

Prídeme na to, že keď dokážeme poskytnúť vysokú kvalitu života všetkým na tejto planéte, keď eliminujeme všetky centrálne dôvody pre vojnu, chudobu, biedu, násilie, kriminálne správanie a neurózy, to bude úsvit sveta, ktorý budeme môcť právom označiť ako "civilizáciu". Ak toto nie je cieľ, pre ktorý sa oplatí žiť a pracovať, tak neviem, čo by to mohlo byť. Ďakujem, že ste prišli.

Kto je Peter Joseph?
21. október 2009 Poslal som e-mail Petrovi Josephovi, v ktorom som ho požiadal o interview.. ..žiadna odpoveď. 3. november 2009: Poslal som ďalší e-mail Petrovi Josephovi... Prišla odpoveď! (10. november) "Charles, som v poslednom čase veľmi zanepráznený...neustále cestujem a som často mimo mesta. Skús ma kontaktovať začiatkom decembra, vďaka, Peter." 1. december 2009: 1. decembra som poslal ďalší e-mail Petrovi Josephovi so žiadosťou o interview... ...(čakám) 5. december: "...no dobre - poskytnem Ti 2 hodiny. Som v Bushwicku... P."

Zázemie
Volám sa Peter Joseph. Žijem v Brooklyne v New Yorku. Mám 31 rokov. Som nezávislý filmár a v podstate aj zakladateľom organizácie zvanej "The Zeitgeist Movement" - Hnutie Zeitgeist Čo sa týka mojej minulosti, narodil som sa v rodine zo strednej vrstvy. Môj otec pracoval ako zamestnanec pošty a moja mama je vyslúžilá zamestnankyňa Služieb pre ochranu detí. Myslím si, že veľa mojich názorov na spoločnosť môže v podstate pochádzať z počúvania príbehov, ktoré mi rozprávala.

O hudbu som sa začal zaujímať asi v ôsmich alebo deviatich. Zaľúbil som sa do perkusií, bicích nástrojov a rytmu. Mal som šťastie, že ma prijali na umeleckú školu na univerzite v Severnej Karolíne, ktorá mi umožnila vyrastať v úplne inom prostredí, ako vyrastá väčšina ľudí v poľnohospodárskych oblastiach podobných Severnej Karolíne. Takto som bol vystavený mnohým rozdielnym kultúram, záujmom a mnohým veciam, ktoré nenájdete na typickej strednej škole, napríklad na juhu.

Stretával som sa s rozmanitými ľuďmi, hlavne s umelecky založenými a kreatívnymi ľuďmi. To sa podpísalo na mojej osobnosti a takto to trvá dodnes. Hudba a perkusie sú úzko späté s mojou identitou. Ľudia mi hovoria: "Pracuješ s touto spoločenskou organizáciou, aj keď si iba hudobník." Viete, "iba" hudobník. Na diplomy a tituly sa kladie veľký dôraz v prípade, že sa človek chce vyjadrovať k veciam, ktoré sa rozoberajú v hnutí alebo o ktorých sa hovorí vo filmoch.

O tejto téme sa môžeme porozprávať obšírnejšie trochu neskôr. Rád by som ale povedal, že hudbu považujem za druh meditácie. Je to ako ventil, udržiava moju rovnováhu. Hudbe sa venujem v poslednom čase skôr súkromne, verejne vystupujem už len málokedy, neostáva mi na to čas. Po druhom ročníku na univerzite som školu opustil, pretože som si uvedomil, že narastajúci dlh za školné za to absolútne nestojí. Už vtedy som cítil, že niečo nie je v poriadku s chodením do školy, kde sa študent enormne zadĺži na 5,000 až 50,000, a potom je vhodený do sveta pracovného trhu v podstate ako vyučený zadĺžený služobník.

Musí sa však automatický zaradiť do systému, lebo má na pleciach taký obrovský dlh. Mojím pôvodným snom bolo stať sa sólovým marimbistom (perkusný nástroj), teraz mi to znie celkom úsmevne, ale všetci máme podobné naivné obdobia, keď vyrastáme. Nebol som si istý, či by som sa uživil hudbou, a tak som začal pracovať ako editor videa v New Yorku. V New Yorku som takto vystriedal viacero zamestnaní editovaním, nakrúcaním, čímkoľvek, čo súviselo s videom alebo filmom.

V tejto spoločnosti proste musíme robiť to, za čo nám platia. Nepodarilo sa mi nájsť si stabilné miesto v oblasti hudby, preto som skončil pri reklame. Neznášal som, keď mi ľudia vraveli, čo mám robiť a samozrejme som nemal rád prácu v reklame. Nepáčila sa mi tá nezmyselná manipulácia vnímania ľudí, ktorým sa korporácie snažia predať svoje hovadiny. Nakoniec som začal pracovať vo finančnej sfére. Snažil som sa trochu obchodovať, sledovať trendy. Mal som mierne úspechy, ale nikdy som nemal veľa peňazí, ktoré na to skutočne potrebujete mať.

Takto som získal nejaké zárobky na akciovom trhu a pokračoval som v tom niekoľko rokov. Už to nerobím, lebo pohŕdam trhovým systémom. Túto činnosť som si zdôvodňoval tým, že to bola jediná práca, ktorá nemala nadriadeného alebo klientov, a to pre mňa znamenalo slobodu. Ak mám byť úprimný, obchodovanie na burze nemá absolútne žiadne spoločenské opodstatnenie, ničím to spoločnosti neprispieva. Ak by ste vyhodili Wall Street zajtra do vzduchu, nič by sa nezmenilo v zmysle prirodzeného poriadku a pomerov na tejto planéte.

Ocitol som sa v období života, kedy som z toho potreboval vycúvať. Nechcel som už viac byť otrokom korporačného systému. Práve vtedy som začal skúmať ekonómiu. Som si istý, že ohľadom toho máte ďalšie otázky, tak sa nateraz zastavím. Zeitgeist začalo ako verejné vystúpenie, konceptuálne ako pokus o varieté Na pódiu som rozložil 2 premietacie plátna, medzi nimi som mal veľkú perkusnú sadu, na ktorej som hral, a na tých plátnach sa premietali videá.

Niektoré z vecí, ktoré tu mám, som tam použil. Väčšinu môjho vybavenia som predal. Myslím, že mám nejaké fotky, ktoré vám môžem ukázať. Tých fotiek z vystúpenia bolo pôvodne viac. Chcel by som mať zdokumentované celé pôvodné predstavenie, lebo ľudia sa ma na to často pýtajú. Každopádne všetko to začalo kreatívnym vystúpením, variáciou na pôvodný koncept varieté. Film a živá hudba. Živé vystúpenie. A keď sa to skončilo... Vstup bol zdarma. Robil som to počas šiestich večerov.

Ľudia prišli, propagoval som to, kde sa len dalo. Minul som na to tisíce dolárov. Spravil som so kvôli tomu, lebo som bol zaseknutý v tejto korporačnej realite a chcel som urobiť niečo, vďaka čomu by som sa cítil lepšie pri pohľade na svet, ktorý sa v podstate rúti do pekných sračiek. Svet, ktorému dominujú peniaze, svet, ktorý je chorý a zvrátený náboženskými názormi, finančnou oligarchiou. Bolo to len vyjadrenie, vlastne veľmi zlostné no seriózne vyjadrenie.

Vôbec som neočakával, že sa to vyvinie tak, ako sa to vyvinulo. Keď som s tým skončil, bol som o trochu viac zadĺžený ako predtým. Pre film, ktorý som premietal, som mimochodom nemal žiadne autorské práva a nevybavil som si žiadne veci, ktoré sa toho týkajú. Ale keďže internet je tým, čím je, hodil som to na web, aby som videl, čo sa stane. Možno to pár ľudí zaujme, stiahnu si to, ozvú sa mi. Bolo mi to jedno. Čo sa stalo mi úplne vyrazilo dych. Dal som to na jednu webstránku a potom nastala reťazová reakcia.

Od toho okamihu sa to začalo a odvtedy sa to neuveriteľne rozrástlo. Viem len, že ma to naštartovalo. Film videlo stále viac a viac ľudí a veľa sa o tom hovorilo, tak som pre film spravil stránku: www.zeitgeistmovie.com Zavesil som to tam zdarma. Potom som si všimol, že to ľudia chcú na DVD. Povedal som si, že by som to asi mal skúsiť. Dostal som sa však do náročnej situácie, lebo som potreboval získať práva od všetkých zainteresovaných, čo bolo, mimochodom, naozaj veľmi náročné, každý v tom totiž videl veľké peniaze.

Koniec-koncov je to internetový film, ktorý má miliónovú sledovanosť. Musel som zaplatiť veľa peňazí ľuďom, aby sa to rozhýbalo. Boli však aj ľudia, ktorí boli nadšení, že sa dostali takéto informácie na verejnosť a nemali problém s tým, čo som spravil, čo považujem za "nekomerčnú distribúciu". Napokon som mohol v obmedzenom počte vydať DVD za. Neskôr som dostal email od organizácie Artivist Film Festival. Veľmi ma prekvapilo, že chceli premietnuť film na svojom festivale vo vypredanej sále.

A v tom okamihu to bolo pre mňa úplne ohromujúce. Na tom istom festivale o rok neskôr premietli aj môj ďalší film - Zeitgeist: Addendum. "V tomto svete sa nás médiá snažia udržať v nevedomosti viac ako čokoľvek iné, o tom som presvedčený." (Potlesk) "Často hovorím, že umenie bez citu pre morálku je bezvýznamné a myslím si, že čin bez svedomia je márny. Som veľmi rád, že tu máme festival, ktorý prezentuje tento typ myšlienok. Čo sa týka samotného filmu, rád by som poznamenal, že jeho pointou je, aby ľudia začali hľadať hlavné príčiny všetkých problémov, ktoré vidíme v dnešnej spoločnosti."

To je stručný prehľad toho, ako sa to začalo. The Zeitgeist Movement - Hnutie Zeitgeist The Zeitgeist Movement bolo pre mňa veľmi ťažkým rozhodnutím. Mohol som spravil Zeitgeist: Addendum ako ostatní spoločensko-uvedomelí filmári v takom zmysle, že som mohol proste len povedať: "No, tu je kopa vecí, tu je kopa problémov. A tu je pár možných riešení. Zoberte si z toho, čo chcete, popasujte sa s tým a uvidím, čo sa stane." Skutočne som rozmýšľal, či dám na úplný koniec; "Pridajte sa k hnutiu www.thezeitgeistmovement.com"

A 6) Pridajte sa k hnutiu. Choďte na www.thezeitgeistmovement.com a pomôžte nám vytvoriť najväčšie hromadné hnutie pre spoločenskú zmenu, aké svet videl. V tom momente som vedel, že sa to stalo niečím viac ako len filmovým fenoménom a že môj život sa dramaticky zmení, čo sa aj stalo.

Zeitgeist: Addendum vyšlo a ľudia mi emailovali a hovorili: "Čo spravíme s týmito všetkými kultúrnymi problémami?" "A čo spravíme s naším skorumpovaným bankovým systémom?" "A čo spravíme s ľuďmi, ktorí sú zamknutí v zabehnutých sociálnych programoch, ak sa to dá tak povedať? " Považujem chod myšlienok a myseľ za program. Považujem spoločnosť samotnú ako program, ktorý beží. A ten program zamkýna ľudí do špecifického rámca pôsobnosti. Ako sa popasujeme s týmito vecami? Čo urobíme?

A Zeitgeist: Addendum bol pokus o zodpovedanie tých otázok. Po tom, ako vyšiel Zeitgeist 1, dostal sa do rúk Jacqua a Roxanne. Po prečítaní si Jacquovej knihy, ktorú mi poslali, uvedomil som si, že toto bola skutočne dôležitá informácia. Uvedomil som si, že aj ja som bol pozadu v mnohých veciach, ktoré museli byť upravené. A keď chceme dostať spoločnosť do poriadku, musíme myslieť na základné problémy.

Bolo to niečo, o čo som sa z časti pokúšal, mal som o tom myšlienku, ale bolo to až vtedy, keď som stretol Jacqua Fresca a konkrétne som sa na to zameral. Boli to všetky tie veci, ktorým som inklinoval, Jacque-ove skúsenosti, životné skúsenosti, o ktorých mi dlho hovoril, ma proste zamerali správnym smerom, myslím si. Tak som spravil celú časť s ním v Zeitgeist: Addendum, a tak to odštartovalo.

ÚTOKY
Ktokoľvek, kto si vyberie, že bude súperiť so zabehnutými ortodoxnými názormi, tradičnými pohľadmi na svet, nehovoriac o systéme, v ktorom žijeme, sa vystavuje prudkým útokom. Dobre si to uvedomujem. Ak sa pozriete do minulosti na kohokoľvek, ktorý sa snažil vzdorovať zabehnutému zriadeniu, je to vždy veľmi temná minulosť. Máme tu veľmi veľa ľudí, ktorí vedia, že sa deje niečo nesprávne. Ale nerozumejú príčine tej nesprávnosti, lebo sú zamknutí v danej škatuli so vštepenými názormi.

Sokrates. Sokrates nikdy nespochybňoval otroctvo, ktoré existovalo v jeho období. To bolo preňho normálne. A takto je to s každým typom politického filozofa, ktorí existoval, či už je to Karl Marx alebo Platón. Všetci boli zamknutí v pevne stanovených vzoroch, a všetky ich myšlienkové pochody mali tú hranicu. A to zahŕňa, pravdepodobne, aj mňa. Ľudia sú zamknutí v škatuli. Vidia tú škatuľu vôkol nich, vidia trhliny, diery a praskliny v nej a snažia sa na ne dočiahnuť a opraviť ich; snažia sa zaplátať tie diery.

Ale nezastavia sa a nepremýšľajú, že možno je niečo zlé so škatuľou samotnou. Možno celistvosť tej škatule, v ktorej žijú, je v zásade nesprávna, je v zásade prázdna. Ekonomický systém, v ktorom žijeme, je forma parazitizmu, ktorá môže viesť jedine k zničeniu samej seba. Ale ľudia to nevidia. Takže ak napadnete ekonomický systém za to, čím skutočne je, všetkým sa naježia chlpy. Každý povie: "No, počkať chvíľu. Toto je svet, v ktorom všetci žijeme. Žijeme v na zisku a práci za príjem založenom svete, cyklickom konzume.

Na toto sme zvyknutí. Vieme, že máme sociálnu stratifikáciu." Viete, zamiešajú do toho ľudskú povahu, zmiešajú to so všetkým, čo im dá pocit, že sú súčasťou prírodných zákonov a reality, aj keď tomu tak v skutočnosti nie je. Keby som mal zosumarizovať typické útoky, ktoré sú namierené proti mne a proti ľuďom, s ktorými pracujem, na prvom mieste je určite dôraz na akademickosť a diplomy. Mať titul je také označenie svätosti tých, ktorí "vedia". Tým mám na mysli to, že to má pre nich najväčšiu váhu.

Samozrejme nepôjdem ku doktorovi, ktorý nemá žiadnu kvalifikáciu v chirurgii, ktorú potrebuje pri zákroku. Na to treba mať skúsenosti a inštrukcie. Ale keď sa pozrieme na druhú stranu spektra. Keď príde na jednoduchú analýzu informácií. Keď príde na analýzu minulosti. Keď príde na ekonómiu, lebo je to vymyslený systém, a nemá v podstate žiaden základ v ničom. Nie je založená na fyzikálnych zákonoch; nie je založená na žiadnom vedeckom zákone a nemá žiadny vzťah ku planéte.

Potom je náhle pádne špekulovať o tom, čo vlastne tieto veci znamenajú pre spoločnosť. Je to obojstranný meč, keď dostanete magisterský, bakalársky, doktorandský titul v danej oblasti, lebo zamyslite sa, čo vlastne robíte. Idete cez učebný plán, ktorý bol pre vás vopred stanovený existujúcimi inštitúciami. Keď príde na spoločenské veci, ktoré skoro každý chápe po svojom, strácate objektívnosť. Lebo sú vám doslova vštepované len dané myšlienky a názory. Aby ste získali titul z ekonómie, čo je asi tá najzbytočnejšia vec, akú môžete urobiť, je byť úplne indoktrinovaný v danej oblasti.

Nech máte pocit, že to, čo študujete, je veda a že to má akýsi význam a nejakú opodstatnenosť. Takže, keď dostávam emaily od doktorandov z ekonómie, ktorí sa snažia vyvrátiť aspekty, o ktorých hovoríme, potvrdzuje sa mi, že dôvod, prečo majú také postoje, je skutočne len emocionálneho charakteru. Nie je to objektívny aspekt. Je to súčasť ich identity, lebo sú o tom presvedčení a veria tomu. A keď sa im ju snažím odobrať, vyvrátiť ich myšlienky o ekonómii, akoby som im bral ich identitu.

Je jednoduché poukázať na to, že jedni z najväčších mysliteľov, ktorí prispeli tomuto svetu tými najúžasnejšími vynálezmi, nepochádzajú zo zabehnutých inštitúcií, pracovali podľa seba, robili svoje vlastné výskumy, sami si viedli svoj prúd informácií. Nesedeli len-tak v triede a nestačili im len informácie, ktoré im poskytli, nerobili krôčik za krôčikom, ako im to hovorilo zriadenie, a potom nezhrabli svoj diplom a titul. "Hej, teraz som expert v danej oblasti."

Najúžasnejšie myšlienky, najúžasnejšie objavy pochádzajú od tých, ktorí sú v myslení o krok vpred. Ani vám k tomu nemusím dať príklad. Späť k mojej myšlienke, keď príde na spoločenskú teóriu, akademickosti nepripisujem žiadnu váhu. Akadémia je prekážka v zdokonaľovaní spoločenského rastu. Iný druh útokov pochádza z rozdielnosti spoločnosti, z programovania spoločnosťou. Čomu my hovoríme "samo-ustanovení strážcovia statusu quo". Ľudia, ktorí trpia v systéme takisto ako ostatní, ale ich spoločenská identita je tak silná, sú tak "zamknutí v škatuli", že im je zaťažko pochopiť, že žijú paradoxne nesprávne.

Neustále to vídam na ľuďoch. "Samo-ustanovení strážcovia statusu quo" vyrastajú v náboženstve, vyrastajú v ekonomike, vyrastajú v ilúzii demokracie, ktorú vidíme dnes na každom kroku. Vyrastajú v rôznych "-izmoch", ktoré sú úplne zbytočné: Kapitalizmus, Komunizmus, Fašizmus, Socializmus. Výsadu má aj tak peňažný systém, kapitalisti, ak chcete, rečnícky to tak môžete nazvať, nepoužívam to slovo, je bezvýznamné. Monetarizmus je slovo, ktoré používam. Zámienka pre osvojenie si peňazí je založená na výhodách z rozdielnosti, z čoho pramení nečestnosť. Bodka.

Potom tu máte náboženské výsady, náboženský pohľad, a myšlienku, že akosi už všetko vieme a je tu Boh, a pozerá sa na nás, všetko kontroluje. Ani sa nebudem zameriavať na paradoxy, ktoré pramenia z takej úzkoprsej myšlienky. Inými slovami, najväčším zlomom v ľudskom myslení je prekonanie vlastnej indoktrinácie. Je veľmi, veľmi ťažké prekonať citové asociácie, ktoré sa vo vás tak zakorenili, a tak okamžite zareagujete, náhle trpíte, keď do toho niečo zasahuje. Je to veľmi, veľmi komplexný problém.

Ale poviem to ešte raz: Musíme sa učiť, ako prekonať... pardon, musíme sa učiť, ako identifikovať a prekonať našu vlastnú indoktrináciu, ak očakávame, že budeme ako civilizácia napredovať. Neuvádzam moje celé meno, lebo chcem ochrániť svoju rodinu a priateľov od rôznych asociácií. Ľudia mi hovoria: "No, mal by si nám povedať o sebe všetko, keď chceš hovoriť o takýchto veciach, potom musíš byť pripravený na všetko, čo to prináša, keď si sa na to dal."

Dostal som raz taký email, kritizujúci ma pre nezverejnenie môjho priezviska. A, pomyslel som si, vieš ty čo? Oni vlastne hovoria, ktokoľvek to povie, vlastne hovorí, že Martin Luther King si zaslúžil zomrieť. alebo že Gandhi mal zomrieť, kvôli svojej publicite. Dostal som mnoho vyhrážok smrťou od náboženskej komunity. Žijeme vo veľmi skurvenej chorej kultúre. Je to tak. Táto spoločnosť je mentálne chorá. Byť normálny je byť zvrátený v tejto kultúre. Tak, moje meno "Peter Joseph".

Viete... Kedy sa moja totožnosť stane úplne jasná? Mám im dať moje číslo sociálneho poistenia? Mám im dať môj daňový výpis? A len-tak to zverejniť. V minulosti bolo veľa ľudí, ktorí používali svoje stredné meno, vynímajúc ich priezviská pre normálnu komunikáciu a chodenie v spoločnosti. Takisto ako ľudia, ktorí používajú aj stredné meno a priezvisko. Tí, ktorí majú niečo proti mne kvôli veciam, o ktorých hovorím, sa snažia nájsť čokoľvek, čo ma usvedčí, že niečo skrývam, alebo že mám tajné úmysly.

Ale s tým rátam. Ale, viete, je to jedno. Nič to pre mňa neznamená. Proste Peter Joseph. Ľudia ma môžu volať ako len chcú. Neustále interagujem, som medzi ľuďmi. Nemám čo skrývať. Aj keď niekto nájde moju skutočnú totožnosť, kde bývam, kto sú moji rodičia, kto sú moji priatelia, nič sa proste nezmení. Faktom nanešťastie je, že je o mne hovorené ako o niekom kontroverznom, a ľudia so mnou majú problémy, v tradičnom ponímaní, a nerád vidím ľudí vôkol mňa trpieť pre to, čo robím.

Ale väčšina mojich priateľov a rodina s tým počítajú a akceptujú to. To je niečo, s čím sa nejako vyrovnávam. Ktokoľvek, kto si myslí, že to, čo robím, robím pre svoju popularitu alebo peniaze, alebo pre čokoľvek spájané s osobnými cieľmi, sa ešte má čo učiť. Predovšetkým, so samotným hnutím hospodárim na deficite. Platím ľuďom za programovanie vecí. Mám mnoho dobrovoľníkov, ktorým som neuveriteľne zaviazaný. Ale ak sa majú veci urobiť rýchlo, často musím zájsť k ľuďom, ktorí pracujú v spoločnostiach.

Preto predávam tričká. To je jediná vec, ktorú predávam a je venovaná hnutiu. Čo sa týka predaja DVDčiek, Je škoda, ak ľudia nevedia prijať, ak si účtujem za DVD, za ktoré si pokojne môžem pýtať, a že som utratil veľmi veľa peňazí na výrobu tých filmov. Predaj DVDčiek je jedna časť môjho príjmu. Zvýrazňujem, že nie sú pre zisk, to znamená, že peniaze idú späť na ďalšie projekty, čo je pravda. Musel som zrušiť hromadný predaj, lebo ľudia odo mňa kupovali DVDčka vo veľkom za za kus a predávali ich za na internete.

Je to veľmi frustrujúce. Kvôli všetkým tým veciam som sa dosť finančne popálil. To dvojaké meradlo ma fascinuje. Máte tu všetky tie spoločenské organizácie, ktoré majú miliónové príjmy z dotácií. Predávajú tony kravín. A odrazu sme my tí zlí, lebo niečo predávame, a to ešte kvôli tomu, že vlastne úplne chceme odstrániť peniaze ako také. Je mi to ľúto. Musíme niečo robiť, aby sme prežili. Tak, aby som to ujasnil: Hnutie Zeitgeist je založené na voľnom šírení informácií.

Všetky moje filmy sú zadarmo. Povoľujem ich bezplatné sťahovanie. Keď sa niekto rozhodne, že mi pomôže kúpou DVD za, za ktoré si môžem pýtať, pomôže to. Ale nevnucujem to. Budem ďalej pracovať v reklame, alebo v čomkoľvek inom, aby veci pokračovali a zároveň udržovať celistvosť samotného hnutia, kráčajúc na hranici s neziskovosťou. V jedinej situácii, keď ako hnutie vyhlásime zbierku, bude, ak budeme mať veľký projekt, ktorý musí napredovať. Momentálne také projekty nemáme. Sme v štádiu získavania ľudí a usmerňovania funkčnosti.

EKONÓMIA
Keď čítate ekonómiu, prezentujú ju ako vedu. Čítal som si veľa zo študijného plánu, ktorý budú bakalári a magistri na Harvardskej Univerzite musieť vedieť pre získanie ich titulov. Ekonómia nie je veda. Je to vynález. Má svoj zámer. Je to vtipné, čítate si ekonomické knihy a tie majú grafy, tabuľky a sú v nich zvláštne súhrnné rovnice. To všetko je vytvorené. Nemá to žiadny vzťah ku prírode či prírodným zákonom.

Je to založené na zvyklosti orientácie výroby a distribúcie, a ustanovili sme si túto obrovskú štruktúru, vďaka ktorej sa nám to zdá účelné. O ekonomike netreba skutočne vedieť viac ako to, že celosvetový ekonomický systém je založený na neustálom konzume, bez ohľadu na stav prírody, spotreby energie či materiálov na planéte alebo čokoľvek inom. Je to slepý konzum s absolútne žiadnym ohľadom na životné prostredie. VEDA Musíme si uvedomiť, že my všetci sme vedci.

A všetci musíme začať rozmýšľať o veciach vedeckým spôsobom, čo do istej miery robí väčšina z nás. Aj tí najviac nábožensky založení jedinci neustále používajú vedu, keď zvažujú kúpu auta, keď rozmýšľajú nad svojím životom. Všetci používajú tieto metódy. My všetci sme vedci. To je ten objav, to zistenie, ktorému musíme porozumieť. Veda nie je chladná bezctiná vec. To ona je zodpovedná za náš blahobyt.

Môžete argumentovať filozofiou, ale podľa toho, čo viem, akýkoľvek druh filozofie, alebo názorov na morálku, je úplne bezvýznamný, ak v ňom nefiguruje, čo ja považujem za analýzu známu pod názvom vedecká metóda. Som viac ako znudený z filozofických náklonností a slovných záľub, ktoré vôbec nič nerobia. Náboženstvo je verbálne hobby.

NÁBOŽENSTVO
Jedným z najväčších podvodov tohto zriadenia je podávanie náboženstva ľudu, nech majú pocit, že na nich čaká niečo pozitívne, keď trpia v tejto neustálej, nepretržitej, oligarchistickej evolúcii, ktorá nastala, myslím, v agrárno-loveckej spoločnosti. Akonáhle vyvrcholilo poľnohospodárstvo, všetko sa zmenilo. Vytvorili sme rozvrstvenie spoločnosti, začali sme kontrolovať životné prostredie. Pred Neolitickou Revolúciou, ktorá bola dostatočne zdokumentovaná antropológmi, bola na planéte prirodzená rovnováha.

Populácia bola v rovnováhe, lebo sme mohli robiť len to, čo nám Zem prirodzene poskytovala. Akonáhle sme začali kontrolovať planétu cez poľnohospodárstvo, a teraz aj všemožne inak, začali sme vytvárať nerovnováhu; rozdielne zásobovanie Začali sme zámerne vytvárať nedostatok, za účelom vlastného prežitia a zisku. Tak, akonáhle začala byť spoločnosť nevyvážená, vznikol koncept majetku. Tak ako keď sa začali veľkí piráti plaviť po oceánoch, nesúc naspäť tovar do iných kontinentov, kráľovstiev, vytvárajúc si privilégiá nad prírodnými zdrojmi, a určité nástroje boli používané pre kontrolu ľudstva a tých, ktorí si "nezaslúžili právo na život" alebo "si nezaslúžili ovocie"...

Na udržovanie rozvrstvenia mali teda rôzne nástroje pre podrobenie sa. Náboženstvo je jeden z najväčších nástrojov na podmanenie si más. Tým nechcem povedať, že odtiaľ pochádza pôvod náboženstva. To je úplne iná téma, ak o nej chcete hovoriť, tá bola spomenutá v prvej časti môjho filmu. Jednoducho hovorím o politickom vplyve na náboženstvo, ktorý pretrváva dodnes. Koľkokrát počujete prezidenta USA hovoriť: "Boh žehnaj Amerike"? Aká pohoršujúca, urážlivá vec hovoriť to Američanom.

Predovšetkým je to urážlivé voči všetkým ostatným krajinám na svete. Prečo by mal Boh požehnať len Ameriku? Boh žehnaj planétu, keby žijeme v rozumnej spoločnosti. Ak vôbec existuje Boh, samozrejme. No ale do toho sa nechcem púšťať. Náboženstvo má pre mňa dve strany. Na jednej máte dogmu, indoktrináciu. Máte tam zmŕtvychvstania, všetky tie fantazijné myšlienky, ktoré sú popísané v existujúcej literatúre. Na druhej strane tu máme úžasnú filozofickú náklonnosť.

Zamiloval som si veľa vecí, ktoré Ježiš ako postava povedal. V takmer každom väčšom náboženstve vidieť krásne myšlienky. Sú to časom uverené hodnoty, ktoré existujú v náboženských myšlienkach, a ktorých sa treba držať. Niektorí z najúžasnejších ľudí, akých som stretol, sú v skutočnosti kresťania, alebo moslimovia, hinduisti či židia. Vedia, kde je hranica, medzi fanatizmom. Pretože tam vedie nebezpečenstvo náboženstva. Akonáhle dostatočne dogmaticky veríte v niečo ako, povedzme: "Ježiš žil. Takto to je. Ktokoľvek, kto tvrdí opak, je môj nepriateľ."

Zanechá to vo vás vážny dopad. Či už Ježiš žil alebo nie, nič neznamená. Myslím, že Jacque Fresco to povedal najlepšie v interview s Larrym Kingom. Keď sa ho Larry King spýtal: "Čo si myslíte o kresťanstve?", povedal: "Myslím, že je to skvelé. Kedy to zavedú do praxe?" Preto môj postoj k náboženstvu je taký, že skutočne chcem vidieť tých, ktorí majú náboženské sklony, aby sa pozreli hlboko do svojej viery a spýtali sa samých seba, čo je dôležité na ich náboženstve, ktoré vlastne používajú?

Čo je dôležité na tých myšlienkach, ktoré môžete nájsť v každom náboženstve, a ktoré treba zhmotniť v ľudskom správaní? "Zlaté Pravidlo" a všetky tie veci, ktoré existujú v každom náboženstve, ktoré, myslím, máme popísané v našom PDF The Zeitgeist Movement Orientation Guide. Keď si zoberiete tieto myšlienky, nikto ich nepraktikuje. Ak to mám zhrnúť, môj postoj k náboženstvu je veľmi, veľmi jednoduchý: Nie je to nič viac ako hromada príbehov. Sú to alegórie, ktoré majú význam.

Sú narúšané interpretáciou, keďže to je povaha sémantiky. Ale nechcem vysadiť náboženstvo. Nemyslím si, že by malo byť náboženstvo zilegalizované alebo podobne. Ale aby bolo pochopené ako to, čím je. Problém pre ľudstvo je ten, že sme roztrúsení na kusy. Je tu mnoho ideológií, ktoré nemajú nijakú zvláštnu podstatu. Chcem to veľmi presne ujasniť: všetky ortodoxné náboženstvá, minimálne západné náboženstvá... môže byť v nich pár elementov hinduizmu a budhizmu, ktoré sú výnimkou... ale povedzme, že židovsko-kresťansko-islamistická viera sa pre mňa v ničom neodlišuje od všetkých tých -izmov v štátoch, ktoré vidíme v politike ako komunizmus, socializmus, fašizmus, kapitalizmus.

Tieto myšlienkové prúdy, ktoré vznikli, nemajú absolútne žiadny vzťah k prírode. Inými slovami, vôbec nezohľadňujú nosnú kapacitu Zeme našu schopnosť vzájomne sa podporovať; našu schopnosť tvoriť, či naše metódy výroby, metódy distribúcie; nezohľadňuje smer, akým orientujeme spoločnosť a ako sa udržujeme nažive a zdraví v prosperite a zdokonaľovaní... čo ja považujem za samostatný organizmus ľudského druhu. Žiadne z týchto presvedčení s tým nemá nič spoločné a s tým mám problém.

Napríklad, Katolícka cirkev a veľa ďalších náboženstiev, ktoré čerpajú z ideológií Starého Zákona, proklamujú ilúziu, že sa môžeme jednoducho donekonečna rozmnožovať a všetci budú v pohode. Boh sa postará o každého. Nuž, teraz so stavom našej zavedenej energetiky, s pohľadom do budúcnosti a plytvaním... Ja nemám žiadne deti. Ale snažím sa byť čo najoptimistickejší ako sa len dá s naším hnutím a s tým, čo môžeme dokázať, a môžeme dokázať naozaj neuveriteľné veci.

Máme ale v ceste mocné prekážky. Nemám deti. Prečo? Prečo by som to mal hovoriť? Predovšetkým, necítil by som sa dobre. Cítil by som sa načisto nezodpovedne a nedbalo v tomto čase priniesť na svet ďalšiu ľudskú bytosť. U väčšiny ľudí, ktorým sa narodia deti, je to tradicionalistická, egocentrická, zaužívaná myšlienka: "Á, budeme mať deti a rodinu. Čo tam po nosnej kapacite Zeme, čo tam po tom, že by sme mohli byť chudobní." Neustále to môžno vidieť v karavanových parkoch.

Žil som v takejto komunite. A videl som to nespočetne veľakrát. Ľudia nemajú žiadny vzťah k ničomu. Nemajú vzdelanie, o tom, ako funguje spoločnosť, o postupoch pri získavaní jedla. A tak majú viac a viac detí, alebo robia mnoho vecí, ktoré s ničím nesúvisia. Ale zamerajme sa na potomstvo. Pre mňa mať dieťa, v podstate znamená: "Verím, že tento svet bude v dobrom stave počas dĺžky života môjho dieťaťa." A potom sa mi naskytne otázka: "Čo keď bude mať moje dieťa dieťa?

Má tento svet schopnosť udržať stabilitu aj pre to dieťa?" To je otázka. Toto by sa mali rodičia pýtať samých seba. Nemali by mať deti pre svoje vlastné potreby, aby mohli mať "rodinu" a žiť tradične, ukázať sa v kostole a mať svoje dve deti. Musí to súvisieť s niečím skutočným. Ľudstvo musí začať myslieť o svojom vzťahu k planéte Zem. Pokým sa tak nestane, sme skurvene nahratí. Vytvorili sme si túto ekonomickú štruktúru, a nábožensko-filozofickú štruktúru, ktorá je načisto oddelená od čohokoľvek hmatateľného a skutočného, a sú to tieto ideológie, ktoré zničia náš druh a planétu.

SKEPTICI
Stala sa z toho domáca zárobková činnosť pre ľudí, ktorí predávajú DVDčka, ktoré vyvracajú Zeitgeist. Sú ľudia, ktorí majú plné webstránky reklám, sponzorov na zarábanie peňazí, a celé sa mi to zdá úžasne zábavné, ak mám byť úprimný. Zeitgeist 1 je postavený na vopred známych informáciách. V tom filme nie je jedna vec, ktorá nepochádza zo zdroja. Najviac diskutovaná je prvá časť, náboženská časť. Porovnávanie náboženstiev (religionistika) Nie je to žiadnou záhadou.

Hovorí sa o tom po desaťročia a storočia: náboženstvá si od seba požičiavali. Náboženstvá si musia od seba požičiavať. Prečo? Pretože všetky informácie sú radové. Všetky poznatky sú radové. Je nelogické si myslieť, že akékoľvek informácie z akéhokoľvek náboženstva majú svojský pôvod. A krásny je ten fakt, keď hľadáte zdroje väčšiny náboženstiev, pretože všetky vedú naspäť k prírode. Všetky pochádzajú z primitívnych myšlienok o chápaní prírodných javov- búrok, Slnka, samozrejme. Nie je to nič metafyzikálne. Nie je to nič ezoterické. Je to tak očividné. Je záhadou, že Slnko bolo personifikované ako zdroj života? Ktorým aj je. Je to záhadné pre čokoľvek z toho? Zjavne nie.

SÚČASNOSŤ
Momentálne nám dochádza ropa. Onedlho aj zemný plyn. V skutočnosti, veľmi jednoducho, všetky fosílne palivá, ktoré vládnu všetkým spoločnostiam sveta; celá naša spoločnosť je závislá a založená na fosílnych palivách, cez plasty, všetko. Ani sa do toho nebudem púšťať. Ktokoľvek, kto to spochybňuje, len nech sa zamyslí, čo poháňa ropa, čo poháňajú fosílne palivá. Od svetiel, ktoré všetci používame, od uhlia alebo zemného plynu po to, čo poháňa vaše auto, po to, čo zahrňuje základné suroviny priemyselnej civilizácie, všade sú fosílne palivá.

A pravdepodobne ich využívame v tempe za hranicou ich obnoviteľnosti, ktorá trvá stovky miliónov rokov. Nikto o tomto nepremýšľa. Nikto na to nemyslí, lebo to nedovolí táto forma ekonomiky. Základnou hodnotou západnej spoločnosti dnes... mám na mysli Ameriku. Základnou motivačnou hodnotou nie je nič viac ako slepý konzum. "Sobota je na nákupy!", raz som to počul niekoho hovoriť, A to je dôvod, prečo som použil na Time Square v Zeitgeist Addendum ten šum, ak si spomínate na konci je tam šum na všetkých tých obrazovkách, lebo Times Square je typický príklad absolútnej pustatiny.

Tie najhnusnejšie zákutia ľudstva. Materialistický hluk. Ľudstvo nemôže prežiť v rámci spoločnosti, ktorá vyžaduje nekonečný ekonomický rast, a na tom je to celé založené. Ak s tým nesúhlasíte, premýšľajte o tom. Dookola len kupujeme a konzumujeme a konzumujeme. To poháňa našu ekonomiku. Keby ľudia prestali kupovať, HDP všetkých krajín spadne. Nuž, čím viac kupujeme, ničíme a míňame naše prírodné zdroje, tým skôr sa vyhubíme. Čo urobíš? Čo urobíme? Ako to zastaviť?

Kvôli tomu tu je Zeitgeist Movement. Musíme; za prvé, musíme najprv pochopiť filozofickú náklonnosť, ktorá vraví: "Vieš ty čo? Všetci sme na jednej lodi." "Všetci musíme prežiť na tejto planéte." "Čelíme niekoľkým obrovským problémom, a jedinou cestou, ako ich dokážeme vyriešiť, bude, keď začneme pracovať spolu." Všetci musia odložiť svoje náboženské myšlienky, a svoje kapitalistické, socialistické, fašistické, komunistické ideológie. Potrebujeme odložiť nabok všetko, čo do nás vtĺkali a samých seba sa spýtať jednu jednoduchú otázku: "Čo to, kurva, skutočne potrebujeme k prežitiu na tejto planéte bez hrôz a vojen a všetkých pretrvávajúcich vecí, ktoré sa neustále opakujú?"

EKONOMIKA ZALOŽENÁ NA PRÍRODNÝCH ZDROJOCH
Ako viete, Zeitgeist Movement bolo označené v našich materiáloch ako, citujem: "Aktivistická časť Projektu Venus", presadzujúca, čomu my hovoríme, "ekonomiku založenú na prírodných zdrojoch". Ekonomika založená na prírodných zdrojoch je veľmi jednoduchá.

Je to jednoducho systém, ktorý je štruktúrovaný ako: "postup pri systémovej teórii". Aby ste si to lepšie vedeli predstaviť, musíte sa pozrieť na planétu samotnú. Planéta Zem je holistický systém. A tak, prvý krok je veľmi jednoduchý: porozumieme mu ako systému a zaobchádzame s ním tak. Musíme začať merať a monitorovať všetky prírodné zdroje na Zemi. Nesmieme byť takí hlúpi a dať korporáciám schopnosť ich kontrolovať, pre ich vlastné jednostranné záujmy, zdroje, ktoré by sme všetci mali brať ako prirodzené.

Každý jeden prírodný zdroj na planéte by mal byť považovaný za spoločné dedičstvo všetkých ľudí. Neexistuje iný spôsob ako vytvoriť stabilnú spoločnosť. Jednoducho, narodíme sa na tejto planéte a dedíme ju. Táto planéta je váš domov. Nie nejaká parcela pozemku, ktorá vzbudzuje ilúziu vlastníctva. Nie nejaký dom, ktorý si myslíte, že vlastníte. Neexistuje nič také ako vlastníctvo. Myšlienka vlastníctva je kontrolované obmedzenie. Vlastníctvo existuje skutočne len pre tých na vrchole, aby mali istotu, že im nikto nenarúša skutočnosť, že môžu skoro všetko kontrolovať.

A preto musíme monitorovať zemské zdroje. A začať konštruovať systém výroby a distribúcie, ktorý nie je podvolený vrtochom zisku. A je založený na tom, aký je najefektívnejší spôsob, ktorým sa to dá spraviť. Ako vidíme, po celej planéte sú roztrúsené zdroje. Musíme pochopiť, čo máme. Musíme začať používať vedu a technológiu pre nasmerovanie čo najefektívnejšieho zužitkovania prírodných zdrojov ako sa len dá. Preto zastávame tento systémový prístup. Keby ste orientovali naše zdroje pre zmenu Zeme, na prechod k ekonómii založenej na prírodných zdrojoch, mohli by sme to spraviť veľmi rýchlo.

Ale opäť, problémom sú zabehnuté ortodoxie a samo-udržateľné mechanizmy, ktoré nám budú osudné. Voľný trh zabije všetko na tejto planéte. Nie je to ani tak "voľný trh"; je to v podstate peňažný systém. Honba za peniazmi, ich výmena prácou za príjem a motivácia ziskom bude to, čo zničí ľudstvo. Pretože robí to, že nahrnie všetko tým, ktorí majú najväčšiu moc. Práve teraz čelíme ekologickému kolapsu, konkrétnejšie energetickému kolapsu. Čelíme ekonomickému kolapsu, ktorý ide ruka-v-ruke s energetickým.

Čelíme kolapsu pracovnej sily, ktorý je samozrejme spätý s kolapsom ekonomiky. A čelíme niečomu, čomu ja hovorím "kriminálna horúčka". Nastáva rozpad spoločnosti. Ľudia hovoria: "No, veď budeme mať obnovu ekonomiky." Najnebezpečnejšia vec, akú môžeme mať, je zotavenie americkej ekonomiky. Najnebezpečnejšia vec, akú momentálne zažívame, je využívanie viac a viac zdrojov, lebo to zrýchli nenávratnú deštrukciu. Keď si viac ľudí kúpi veľa áut na pomoc ekonomike, jediné, čo to spraví bude, že tým natankujú viac nádrží palivom získaného z prírodných zdrojov Zeme.

Viac spotrebovaného benzínu. Viac energie sa spotrebuje kvôli zvýšeniu spotreby. A to je zase to, čo nás zabije. Preto, ekonomika založená na prírodných zdrojoch sa pokúša odstrániť všetky neudržateľné praktiky, ktoré existujú dnes, a vytvoriť holistický systém hospodárenia so zdrojmi, a predovšetkým postavenie práce. Zamyslite sa nad tým, koľko času premrhajú ľudia v prácach, v ktorých nerobia absolútne NIČ. Zamyslite sa, koľko energie spotrebuje niekto pracujúci na Wall Street, šoférujúc z Pennsylvánie každý jeden deň zo svojho domu, aby mohol byť maklérom na Wall Street, mrhajúc energiu na niečo, čo NIČ neznamená, a čo spotrebuje ešte viac elektriny a energie.

Keď začnete takto premýšľať, a keď začnete vidieť, koľko energie a zdrojov sa premrhá na činnosti, ktoré nemajú žiadnu spätnú odozvu, okrem egocentrických konzumných peňažných hodnôt niektorých indivíduí, ale neprispievajú ničím spoločnosti. Zamyslite sa nad tým, aká by mohla byť spoločnosť, keby sme začali vzdelávať ľudí o prírodných procesoch v životnom prostredí- o vede, technológii, o ochrane prírody. A keby by ľudia mohli rozumieť spoločnosti takpovediac na profesionálnej úrovni, robili by tak veci, ktoré by niečo znamenali. (uff)

To by bolo prevratné. To by bolo neuveriteľné. Vidieť ľudí robiť veci, ktoré skutočne majú zmysel. Čo by im umožnilo mať tiež viac slobody. Jednoducho povedané, spôsobom, akým ja vidím prežitie ľudstva a mechanizmus sebeckosti, ktorá existuje, ale je zrýchlená týmto systémom, je... použitie psychologického triku pre to, čo by malo byť vlastným záujmom. Spoločenský záujem sa musí stať vlastným záujmom.

Inými slovami, ak niečo vynájdem, bude to dostupné každému pre zdokonalenie a využitie. Ten vynález nie je chamtivo patentovaný a ochranne označený, je daný každému. A na oplátku to tiež znamená, že kedykoľvek niekto niečo vynájde, alebo vytvorí či vymyslí, takisto sa to dostane aj ku mne. Náhle sa ľudstvo stane jednotným organizmom. Stane sa z neho fungujúci systém.

DUCHOVNO
Ľudia sa na často pýtajú na duchovnosť. Hovoria: "No, keď nemáš rád nijaké zavedené náboženstvo, v čom vidíš duchovno?" Alebo niečo také. Jediný typ spirituality, ktorý je opodstatnený, je pochopenie prírodných procesov a prirodzených zákonitostí vesmíru, povedané "polopatisticky". Na akých princípoch fungujú prírodné zákony, gravitácia, na akých princípoch vlastne svet funguje. Boh je podriadený prírodným zákonom a nič viac. Verím tomu, že skutočné duchovné prebudenie nastane, ak si ľudia začnú uvedomovať, že musia začať pracovať spoločne, že sa musia deliť o svoje prírodné zdroje.

Musia pochopiť, že žijú na tejto planéte, že ich svetlo pochádza zo Slnka, že sú tu energetické zdroje, ktoré sú prirodzené a je ich dostatok, a ktoré by mohli byť prístupné pre všetkých; že sa delíme o všetko a pracujeme spoločne, lebo to je to, čo systém vyžaduje. Zem to potrebuje. Druhy to vyžadujú pre naše prežitie. A to bude reálne duchovné prebudenie, ak tomu tak chcete hovoriť.

BUDÚCNOSŤ
Žijeme vo svete plnom obrovských možností, pozitívnych možností. Avšak, všetko naznačuje tomu, čo ja považujem za sebazničenie vzhľadom na súčasnú zavedenú ekonomiku a ideológie. Ešte raz: kapitalizmus, socializmus, komunizmus, fašizmus, židovské, islamské, kresťanské presvedčenia... Nemajú žiadny vzťah k tomu, čo zabezpečuje naše prežitie. Naozaj smutná vec je, že ľudstvo bude musieť dostatočne padnúť na kolená, predtým než naozaj pochopí, o čom je Hnutie Zeitgeist, o čom je ekonomika založená na prírodných zdrojoch a Projekt Venus a o čom rozpráva Jacque Fresco.

Sme riadení bio-spoločenskými tlakmi. Znamená to, že musia nastať problémy, aby sa ľudia zobudili a chceli veci zmeniť. Ja nechcem vidieť ľudstvo trpieť. Nechcem vidieť úbytok populácie kvôli nedostatku energie a jedla. Nechcem, aby sa stali tieto veci. Ale nanešťastie viem, že slušná časť toho sa stane. Ak sa ľudia nezobudia a nespoznajú nový smer myslenia, ktorý je na dohľad, že musíme ako ľudstvo napredovať za udržateľnosťou čo najrýchlejšie ako sa dá.

Stačí sa pozrieť na súčasnú ekonomickú implóziu. Americká vláda má dlh 12 biliónov dolárov. Po čase je to už komické. Čo sa stane, keď sa americká vláda dostane na 20 biliónov? 30 biliónov? Akonáhle americká vláda nemôže platiť svoje úroky na všetky cenné papiere, ktoré predala za morom, a všetok ten neuveriteľný dlh, tak sme teoreticky zbankrotovali. Čo myslíte, že sa stane, keď Čína nedostane svoje peniaze od USA? Čo myslíte, že sa stane, keď Amerike, keďže spotrebovávame 25% energie sveta, začne dochádzať ropa v Iraku a začne napádať ostatné krajiny na Blízkom Východe, čo pravdepodobne urobí vopred... ale začne to robiť?

A Čína, samozrejme, ktorá dostáva ropu z Iránu povie: "Viete čo, myslíme, že vám stopneme iránsku ropu. Lebo ju potrebujeme tiež a vy nám dlžíte dosť peňazí. Trochu dosť nás to serie." Myslíte si, že vojna medzi týmito super veľmocami bude možná? Hm... Myslím, že 3. svetová vojna by bola veľmi pravdepodobná. A táto vojna by bola naozaj. To by nebola zámerná vojna ako Prvá a Druhá svetová vojna, založená na geopolitickom prestavení a rozličných krádeží prírodných zdrojov.

Toto by bola vojna o prežitie dvoch odlišných krajín. A dúfam, že sa to nestane. Úprimne dúfam, že všetky tieto veci, o ktorých hovorím, sú mylné a chybné, ale jediné, čo musíte urobiť, je pozrieť sa smerom, ktorým sa to uberá. Tak či onak, raz skončíme v systéme, ktorý nie je založený na peniazoch ako ho poznáme dnes. Prečo? Lebo to bude v budúcnosti považované historikmi ako totálna a hlavná príčina zničenia civilizácie ako ju poznáme. To bude pochopené v budúcnosti.

Historici sa pozrú späť v čase a povedia si: "Doriti! Oni dookola vyrábali materiály, predávali ich korporáciám kvôli zisku, stále a stále, znovu a znovu bez akéhokoľvek ohľadu na planétu, na recyklačné protokoly, alebo čokoľvek iné Oni spaľovali fosílne palivá miliónkrát rýchlejšie ako je ich hranica obnoviteľnosti?" Budú sa nám smiať, žasnúť nad tým, aký primitívne debilný druh sme to vlastne boli. Ak vôbec prežijeme do toho bodu. Tak... Nerád zniem povýšenecky a negativisticky.

Nerád zniem tak rečnícky, ale dosť ma to irituje, ale posnažím sa, aby to tak nebolo. Ja len chcem, aby to bolo pochopené, že celý systém, v ktorom žijeme, je falošný. Je to falošný systém v tom zmysle, že nie je udržateľný. Je to tak jednoduché. A my navrhujeme ekonómiu založenú na prírodných zdrojoch. Dúfam, že každý, kto pozerá tento film, pôjde na www.thezeitgeistmovement.com a pochopí, čo robíme. Verím, že každý človek pochopí, že sa buď zmeníme, alebo zomrieme.

Ďakujeme za všetko, Peter.