Holger Strohm o jadrovej energii, Fukušime a záhube ľudstva 1. časť
Srdečne vás vítam v ďalšom vydaní KenFM v rozhovore". Náš dnešný hosť sa volá Holger Strohm. Dobrý deň pán Strohm. Dobrý deň. Pán Strohm, ste niečo ako atómový pápež, vyznáte sa v otázkach štiepenia jadra, jadrových zbraní, ochudobneného uránu. Ste kompetentný človek na všetko čo súvisí s jadrovou energiou, pretože sa intenzívne zaoberáte touto témou už od roku 1971.

Skôr než začneme o tom hovoriť a spomenieme napríklad aj situáciu vo Fukušime, aký je stav vecí atómovej loby... Vy to spomínate aj vo svojej knihe POKOJNE DO KATASTROFY, ktorá vyšla aj ako filmový dokument na DVD. Ale, rád by som sa vás na niečo opýtal. Narodili ste sa v Lübecku, a ste aj učiteľ, študovali ste na učiteľskom úrade a bol ste poradcom pre priemyselné otázky.

Čo vás motivovalo, že ste sa začali zaujímať o jadrovú loby, ako prebiehal váš vývoj? Vlastne som bol laik. Prirodzene, študoval som výrobnú techniku, takže viem, ako sa majú jadrové elektrárne stavať, ale o tej problematike som vtedy nemal ani tušenia. Skôr to bol pocit v žalúdku, tých niekoľko občianskych iniciatív, ktoré vtedy existovali. Začal som sa o to zaujímať, začal som chodiť do lekárskych knižníc a informoval som sa.

To súviselo s vašou vtedajšou manželkou. Áno, s bývalou manželkou, Švédkou. Vtedy som býval vo Švédsku, potom sme odišli do Kanady. Písala tam knihu o ochrane životného prostredia. Amerika bola skrátka ďalej. A keď som to čítal, bol som zdesený a povedal si, že keby to ľudia vedeli, možno by to nerobili. V tom som sa prirodzene zmýlil. Ale potom som začal písať moje prvé knihy.

A keď som potom zistil, aká nebezpečné je jadrová energia a ako veľmi sa v tejto oblasti klame, informoval som sa podrobne. V roku 1971 vyšla kniha, ktorá je dodnes vysoko aktuálna. Bolo to v čase pred Fukušimou, pred Černobyľom, no niektoré iné jadrové katastrofy sa už stali. aj keď nie v tom rozsahu, prípadne ich vtedajší rozsah nebol známy. Tá kniha sa volá POKOJNE DO KATASTROFY.

Vtedy ste nedokázali nájsť vydavateľa tejto knihy. Vydali ste ju vlastným nákladom. Viac ako 80 vydavateľstiev ju odmietlo vydať. Teraz vyšla ako DVD s rovnakým názvom, vystupujú tam mnohí veľmi zaujímaví ľudia, niektorých už poznáme z relácií KenFM, napríklad profesora Lengfeldera alebo Friedera Wagnera. Ale ani v tomto prípade sa vám nepodarilo nájsť požičovňu filmov, pre tento skutočne špičkový dokument trvajúci 1 hodinu a 56 minút, ktorý by mal byť premietaný povinne.

Zmenilo sa niečo v tejto krajine? Mám na mysli politickú klímu. Majú inak zmýšľajúci ľudia aspoň možnosť, prezentovať svoje názory? Je to to isté! Kedysi vás skutočne brutálne prenasledovali, ako odporcu jadra. Dnes vás prenasledujú prefíkanejšie. Prinajmenšom vtedy... keď viete na túto tému dostatočne veľa a viete byť pre nich nebezpečný. Medzičasom zavládla strašná nevedomosť.

Voľakedy nás bolo menej, boli sme však veľmi dobre v obraze. Všetci veľmi solidárni. Dnes je to naopak. Ľudia sú nesolidárni a takmer o tom vôbec nič nevedia. A to napriek tomu, že nebezpečenstvá jadrovej energie naďalej pretrvávajú. Samozrejme, je to teraz oveľa horšie, pretože jadrových elektrární je stále viac, a čím dlhšie sú v prevádzke, tým viac rozpadu materiálov v dôsledku rádioaktívneho žiarenia, takže nebezpečenstvo nehody rastie.

Budeme sa veľmi podrobne rozprávať o rôznych aspektoch jadrovej energie. O jadrovej technike, o jadrových zbraniach, aj o údajne mierovej a neškodnej energii a tiež o munícii s ochudobneným uránom. Poďme však späť. Vy ste poradca pre priemyselné otázky. Na to sa často zabúda. Boli ste na druhej strane barikády, rovnako ako napríklad Daniel Ellsberg, ktorý najskôr pracoval pre CIA a potom sa z neho stal aktivista a pacifista.

Kedy došlo k obratu u vás? Súviselo to iba s touto ženou alebo by sa dalo povedať, že predtým ste boli naivný? - Áno. - Takže by ste stavali jadrové elektrárne? Pravdepodobne áno, vtedy som nevedel, aké sú nebezpečné. Čo sa týka naivnosti, stále som naivný. Ak by som nebol naivný, nemohol by som robiť to, čo robím. Ja skutočne verím tomu, že dokážete niečo zmeniť v lepšie. Môj rozum, intelekt mi však hovorí, že je to úplne beznádejné.

Ľudstva sa chce vyhubiť, nikto mu to nevyhovorí. Na druhej strane si hovorím, že neexistuje žiadna alternatíva. Buď záhuba alebo život. Máme na výber iba tieto možnosti. Väčšina ľudí o týchto veciach nechce vedieť, lebo ich zaťažujú. - Potláčajú to. - Potláčajú v podstate všetko. Vidíme to na Fukušime. Je to už dva a pol roka... Nuž a nikoho to už nezaujíma. V médiách sa o tom vôbec nehovorí aj keď je to tam stále horšie.

Tá záležitosť ešte zďaleka neskončila. Ľudia však o tom nechcú vedieť. A moje aktivity boli vlastne zúfalé pokusy priviesť ľudí k rozumu. A musím povedať, že niečo som predsa len dosiahol, ale nie toľko, koľko by som si prial. Dobre, ale Nemecko predsa vystúpilo z jadrovej energie, prinajmenšom oficiálne. Takže ste dosiahol veľa. Tak tomu neverím. Myslím si, že sa k nej nakoniec vráti.

Mimochodom, istá stratégia, ktorú si jadrová loby vytýčila už v roku 2008 – 2009, hovorí o tom, že energiu spravia tak drahú, aby nakoniec jadrovú energiu prezentovali ako jedinú lacnú alternatívu. Takže vy si myslíte, že oni do nej opäť naskočia. Áno, správne. Tieto stratégie boli dávno vytýčené, a sú aj napĺňané. Navrhuje ich jadrová loby a politici ich realizujú, ako vidíme.

Ste príliš pesimistický. Nedokážem si predstaviť, že po Fukušime niekto v Nemecku bude chcieť, aby sa postavila nová jadrová elektráreň alebo aby staršie bežali dlhšie, ako je dohodnuté. V Nemecku je približne tretina ľudí, ktorým by to bolo ľahostajné alebo ktorí by to tak akceptovali, ale my o tom aj tak nerozhodujeme. Sú to lobisti, politici, ktorí rozhodujú.

Takže pokojne by vyhlásili, že jadrové elektrárne budú prevádzkované ďalej. Áno. A okrem toho elektrárne, spoločnosti ktoré jadrové elektrárne prevádzkujú, chcú podať žaloby. Najskôr v New Yorku... a potom pred ústavným súdom. Ak by ich jadrové elektrárne mali byť odstavené, chcú odškodné rádovo desiatky až stovky miliárd. Ešte zďaleka nie je rozhodnuté, čo sa v tejto súvislosti stane.

Merkelová, no dobre, ona vždy bola zástankyňa jadra... Potom zmenila rétoriku, pretože chcela vyhrať voľby. - O to išlo. - Takže oportunistka. Áno. Taká bola predsa vždy. Veď bola stopercentná socialistka a tajomníčka propagandy FDJ (mládežnícka organizácia z čias NDR). A potom sa z nej stala dobrá kapitalistka, ako z mnohých v NDR, ktorí sú teraz pri moci.

Váš dokument POKOJNE DO KATASTROFY, hodina a 56 minút, sa vám skutočne vydaril, to hovorím teraz ako človek, ktorý sa v tejto oblasti vyzná, pretože je to ťažká téma. Keď sa pozrieme na vašu knihu, má viac ako tisíc strán. To nie je oddychová literatúra. A myslím si, že vaše DVD je prístupné. Každú chvíľu si ho treba zastaviť, pretože je to predsa len silná káva.

Ale určite je prístupnejšie ako kniha, preto to bol krok správnym smerom. Namieste je nasledujúca otázka: Kniha pochádza z roku 1971 odvtedy sa toho mnoho neudialo, čo sa týka jadrovej energie. Naopak, boli postavené ďalšie jadrové elektrárne, došlo k dvom veľkým katastrofám, napriek tomu jadrová energia zaznamenáva rozmach na celom svete. Ako dlho ste pracovali na tom, tak rozsiahlu a ťažkú knihu prezentovať na DVD?

Ako ste postupovali? Bol to váš nápad? Ako ste to chceli spraviť? Nuž, môj najstarší syn študoval kameru. A to sú prakticky jeho kolegovia. Musím vás však opraviť, ten film som nerobil ja, ja som ho financoval. - Vy ste ho produkovali. - Áno! A natočil ho jeden poľský režisér, Marcin El Spolu s mladým tímom. Sú to všetko absolventi Akadémie médií.

Čítali moju knihu GAIA PLAČE a tá na nich veľmi zapôsobila. A tak sa pustili do filmu POKOJNE DO KATASTROFY. Prišli za mnou, a povedali, že kniha je super, ale tak hrubú knihu nikto nebude čítať. 1300 strán! To nikto neprečíta, musíme to spraviť inak. Je tu nová generácia, ľudia sú vizuálne fixovaní reagujú už iba na obrazy... takže musíme ich osloviť inak.

Tak som súhlasil, už dlho som mal v pláne spraviť film s tými starými odporcami atómovej energie skôr ako všetci pomrú a celé ich poznanie vyjde navnivoč. Tak povedali, že by to radi spravili, ale že či to budem financovať. A ja som súhlasil. A tak to celé vzniklo. A potom dlhé roky bez nároku na odmenu, takmer všetci pracovali na filme bez nároku na odmenu, až po pani, ktorej hlas sprevádza celým filmom za čo som im veľmi vďačný.

A títo mladí ľudia... na tom pracovali celé roky. Pán Marcin, režisér sa takmer stal bezdomovcom, pretože už nemal peniaze. Celé roky musel naďalej platiť nájom. Ale všetci to prestáli, klobúk dole! Z filmu je zrejmé, že v jeho úzadí stojíte vy ako autor. Dokonca v ňom poskytujete krátky rozhovor. Ste spokojní s výsledkom, alebo si skôr myslíte, že čo už, kniha je predsa len niečo iné?

Film a kniha sa dopĺňajú. Musíme sa pokúsiť osloviť ľudí. A s takou hrubou knihou to dnes už nie je možné. Dnes ľudia bojujú s knihou už keď má iba 200 strán, s výnimkou zábavnej literatúry prípadne mediálne podporovanných kníh. Ak však niečo podporujú, potom to nie je dôležité, je to iba niečo na odvrátenie od skutočných problémov. Tento film sa nedostal do kín.

Jediný novinár, ktorý sa filmu zastal bol Jakob Augstein z DER FREITAG, ktorý povedal, že je to hanba pre demokratickú spoločnosť, keď sa takýto film nedostal do kín. Do žiadneho kina, ani v Európe? Ale áno, premietali sme ho v Osle, boli sme na v Rio de Janeiro na URANIUM FILM FESTIVAL, kde sme získali aj cenu. Je niekde v zahraničí oficiálne premietaný v kine? Nie, zatiaľ nie.

To treba celé nadabovať, máme síce už celý rad prekladov, ale ešte stále mám dlh 40 000 eur a také nadabovanie, ak má byť profesionálne urobené, stojí okolo 10 000 eur. Takže najskôr musím upokojiť daňový úrad. Pretože oni si nijako nevážia moje aktivity - štát ako taký. Skúšajú ma zastaviť, kde len môžu. Dali ste vyrobiť anglickú verziu, a čo je zaujímavé, momentálne pracujete na japonskej verzii.

Pre Japonsko je váš film zaujímavý, a tak sme naskočili priamo do ďalšej témy. Vedeli by ste nám predstaviť status quo „atómovéhe hospodárstva", nazvime to tak? Máme jadrové zbrane, máme mierové využitie jadrovej energie, teda jadrové elektrárne, reaktory. A máme množstvo reaktorov pod vodou, ktoré poháňajú lode. Aké sú ich počty? - Nuž, myslím si, že stále existuje približne 20 000 rakiet

- S jednou alebo viacerými jadrovými hlavicami. - Tých bolo kedysi podstatne viac. Áno, medzičasom prišli trocha k rozumu. Ale myslím si, že nie je podstatné, či možno zničiť svet 100-razy alebo 20-razy. Raz stačí, však? K tým jadrovým hlaviciam treba povedať aj to, že moderné hlavice majú často silu 100-razy vyššiu ako bomba zhodená na Hirošimu. Šialenstvo!

A takýchto hlavíc máme v skrini okolo 22 000. To sú tie klasické bojové hlavice, taktické zbrane. Koľko reaktorov sa na svete prevádzkuje? Približne 500. A kde sú, väčšinou? Francúzsko, Amerika... ale doťahuje sa na nich Čína. To je smutné, musím podotknúť. Očakával som od Číňanov viac. Japonci boli tiež veľkí fanúšikovia jadra. Tí už trochu prišli k rozumu, ale ešte nie celkom.

Chcú v tom pokračovať. Očividne tam nie je efekt poučenia sa, v politike. Vôbec sa nepoučili. Vidíme to na histórii: ustavičné vojny, vraždy, zabíjanie, chamtivosť, lúpeže a tak ďalej. Človek sa akosi nedokáže poučiť. Občas mám pocit, že človek je stále hlúpejší, aj keď si myslí, že je stále múdrejší. Existuje predsa výskum, že ľudia žijúci v rádioaktívnom prostredí sú stále agresívnejší a hlúpejší, takže to vyzerá byť pravda.

Takže tu máme cca 500 reaktorov po celom svete, ich počet rastie. Potom sú tu aj reaktory, ktoré poháňajú napríklad lode. Áno. Lietadlové lode, ponorky, ľadoborce. To bude niekoľko stoviek. Armáda prirodzene utajuje počet svojich ponoriek, však? Ale na svete ich určite bude okolo stovky. To všetko navzájom súvisí. Jedno nedokáže bez druhého byť. Viete nám to vysvetliť?

Mierové využívanie jadrovej energie nebolo na prvom mieste. Najskôr sme mali vojenské využitie. Potom prišlo mierové využitie a teraz využívame dokonca aj odpadové produkty, v podobe streliva s ochudobneným uránom. Prečo jedno nedokáže existovať bez druhého? Ľudia to vôbec nepochopili! Aby ste mohli vyrobiť atómovú bombu takú obyčajnú, potrebujete približne 6 kilogramov plutónia alebo vysokoobohateného uránu.

Urán existuje v podobe dvoch izotopov U238 a U235. Jeden sa dá štiepať, toho je však v prírode iba 0,3 percenta. Preto ho treba separovať z druhého izotopu. Na to existujú tie tzv. centrifúgy, ktoré sa rýchlo otáčajú a to ťažké odstredia. Potom sa to obohatí na 3 percentá a vtedy môžu udržať štiepnu reakciu. A keď chcete vyrobiť atómovú bombu, dá sa vyrobiť už s uránom obohateným na 50 percent.

Taká bomba je však špinavá a ten výbuch nie je celkom efektívny. Zvyčajné, teda americké, ruské atómové bomby majú urán obohatený na 98 až 100 percent. No a plutónium vzniká z uránu 238, v ktorom uviazne jeden neutrón a vznikne z neho plutónium, a to možno opäť štiepiť. Nepárne izotopy možno štiepiť, párne nie. - Plutónium vzniká vždy, keď je v prevádzke jadrová elektráreň. - Správne!

To znamená, každá jadrová elektráreň, keď je mierovo prevádzkovaná, produkuje v každom jednom prípade plutónium na vojenské účely! Veď preto ich väčšina krajín chce! Existujú krajiny, ktoré vôbec nemajú potrebnú rozvodnú sústavu. Prípadne majú toľko ropy a zemného plynu, že ich vôbec nepotrebujú. Ale samozrejme chcú atómovú bombu. K atómovej bombe sa možno dostať iba mierovým využívaním jadrovej energie, inak by to bolo príliš drahé.

To znamená, jadrové elektrárne, ktoré máme, sú potrebné aj na to, aby zásobovali vojsko potrebným plutóniom, a elektrická energia je vlastne ODPADOVÝ PRODUKT!

- Aj tak sa to dá povedať, áno. - Prečo to niekto nepovie verejne? Prirodzene preto, lebo nám to podsúvajú ako mierovú energiu, zdravú energiu, ako ochranu životného prostredia, atď. Je v tom množstvo propagandy. Pamätám si, ako sme v škole ustavične museli písať slohy na tému Ja a atóm alebo Škola a atóm, Už vtedy chceli decká nastaviť na jadro.

Aj preto, aby neskôr pracovali v atómovom priemysle a oni mali dostatok kvalifikovaných pracovníkov, že? Ak je niekto proti atómovým zbraniam, mal by sa vzdať klasických jadrových elektrární. To je predpoklad. Sú to dve jednovaječné dvojčatá. Jedno nemožno oddeliť od druhého. V súčasnosti máme do činenia aj s ochudobneným uránom Ťažký prvok, ktorý je neškodný, keď sa ho dotýkame, ale je nebezpečný, keď sa montuje do munície.

Existuje film SMRTIACI PRACH od Friedera Wagnera. Ten je tiež vo vašom dokumente. Takáto strela vďaka svojej hmotnosti, keď prerazí pancier vznieti sa a vzniknú nanočastice, ktoré sa rozptýlia po celej planéte a ktoré sú vysoko jedovaté a rádioaktívne. K rádioaktivite treba uviesť aj to, čo mnohí ľudia vôbec netušia. Prof. Lengfelder to vo filme uvádza tiež: Neexistuje hranica, od ktorej je rádioaktivita bezpečná.

Tá hranica je nula. Napriek tomu sú limity rádioaktivity ustavične zvyšované. Aj po Fukušime bol limit teda hodnota toho, ako silne môžu potraviny žiariť, zvýšený až 4 000-razy. Ako dlho to takto môžu robiť? Až si aj najväčší hlupák uvedomí, že rastie detská úmrtnosť, že rastie výskyt rakoviny? Dokedy to môžu robiť? To sa nedá robiť donekonečna! To je žiaľ vynútené situáciou.

Jednoducho to už nemôžu zvrátiť. Pred Černobyľom sme mali iba 0,3 becquerela na kilogram potraviny. Po ňom 500! Po Fukušime, aj keď je to na opačnom konci sveta, bola hranica zvýšená až na 1 350 becquerelov na kilogram potraviny. A keď teraz začnú vyberať palivové články zo skladovacieho bazéna v reaktore č. 4... Veľká katastrofa Japonska ešte len príde, ešte zďaleka sa to neskončilo!

Keď sa to stane, chcú zdvihnúť hranicu na 4 000 becquerelov na kg. To bude 13 000-násobné zvýšenie! - V porovnaní s dobou pred Černobyľom? - Áno. Takže to, čo bolo voľakedy rádioaktívny odpad a patrilo do olovenej schránky, to bude teraz zdravá potrava, ako nám podsúvajú. A to stále nie je koniec. Prídu ďalšie nehody reaktorov! Aj v Európe. To znamená, že limit bude ustavične rásť...

Ako môžete tvrdiť, že prídu ďalšie nehody, nemôžete predsa vidieť do budúcnosti! Nuž, v istom ohľade áno. Černobyľ som predpovedal v desiatkach prednášok. A potom niektoré nemecké noviny priniesli polstránkové inzeráty firmy na spracovanie jadrového odpadu kde uviedli, že Holger Strohm konfrontoval poslucháčov desivou víziou nepredstaviteľného rozsahu o údajne očakávanej atómovej katastrofe.

A zverejnili to práve v ten deň, kedy vybuchol Černobyľ. Dozvedeli sme sa to až neskôr. Neviem, odkiaľ to viem, možno preto, že som bol tak dlho politicky prenasledovaný, až napokon veľmi alergicky reagujem na nebezpečenstvo. A aj v prípade Fukušimou mi bolo jasné, že sa také niečo stane. A prídu ďalšie nehody. Stále viac a stále častejšie. - Jednoducho preto, lebo budeme mať stále viac jadrových elektrární...

- A ktoré sú medzičasom veľmi staré! Presne tak! Rádioaktívne žiarenie vystreľuje z kryštalickej štruktúry materiálu jednotlivé atómy a materiál sa tak stane krehký. Ten kov sa postupne rozpadá. - To znamená, že reaktor ho zvnútra rozkladá. - Presne tak! A vzniká tak veľmi nebezpečná situácia pretože sa môžu vyskytnúť také nehody, aké si ani nevieme predstaviť.

Napriek tomu tieto elektrárne dostávajú, a vo filme na to poukazujete certifikát štátnej skúšobne, že sú technicky skontrolované a bezpečné. Ako je to možné? Nie sú bezpečné. Ten certifikát si kúpia. Skúšobne z toho predsa žijú. Sú predsa súčasťou atómového priemyslu. To všetko sa rieši peniazmi. Keď chcem znalecký posudok, objednám si ho a dopredu poviem, aký výsledok chcem.

Veď prečo by som mal zaplatiť za niečo, čo je pre mňa negatívne. To znamená: zaplatím si povolenku! A získam doklad, že je to úplne neškodné. Takto to skrátka funguje. Pán Strohm, nápadné je, že vždy keď sa stala nehoda, alebo dokonca SUPERGAU, pričom GAU je najťažšia konštrukčne uvažovaná nehoda, SUPERGAU je znásobenie GAU! Vždy keď k takej nehode príde, platí zákaz informovania verejnosti.

Tá sa o tom dozvie oveľa neskôr, ak vôbec. Dostávame sa ku Krümmelu (problematická JE). Ako to vyzerá, keď v Nemecku nejaký reaktor prestane fungovať, keď napríklad horí? Celé roky nám zatĺkajú, že sa tam vôbec niečo stalo. Potom sa po rokoch dozvieme zo štatistík, že v okolí vyskočila rakovina a úmrtnosť detí a až vtedy priznajú, že sa tam niečo zrejme stalo. Ako je to možné?

Také niečo sa vlastne nedá utajiť, veď to vidno na ľuďoch, nemocniciach, štatistikách. že vládne zákaz informovania. Aký je status quo, keby napríklad v Nemecku v niektorej jadrovej elektrárni došlo k roztaveniu jadra. Informovali by ľudí? Je na to nejaký predpis? Máme skúsenosti z Černobyľu a Fukušimy: Dodnes nám klamú! Prakticky nám iba klamú. A u nás sa doteraz tiež iba klamalo.

Po Fukušime sme sa síce rozčuľovali že japonské noviny o tom nepísali. Ale nemecké média teraz tiež nič nepíšu. Nie sú o nič lepšie. To znamená, ak by sa udiala takáto nehoda, tak by sme samozrejme neboli informovaní. Veď vtedy sa tak či onak nedá nič robiť. Napríklad jadrová elektráreň Krümmel má výkon 1 300 megawattov. To znamená, za jeden rok sa tam vyrobí rádioaktivita približne 1 300 bômb z Hirošimy.

Po šiestich rokoch to už bude takmer 10 000 razy viac. A táto rádioaktivita nie je ako v prípade výbuchu atómovej bomby vytlačená smerom hore, aby sa tam rovnomerne rozložila, ale unikne, vystúpi do výšky 40, 50 až 100 metrov, podľa toho, aká je horúca, ochladí sa a vietor ju bude pred sebou hnať ako absolútne smrtiaci oblak. A to sú ľahko prchavé, plynné látky, ale aj pevné čiastočky, ktoré sa odparili...

Áno... a potom to závisí od vetra a od toho, či prší. Dážď to svinstvo zrazí dole a zamorí celé územie. Ľuďom tak či tak niet pomoci. Veď ako ich evakuovať? V Nemecku žije na malej ploche 80 miliónov ľudí. To znamená, podľa smeru vetra by bolo zasiahnuté územie veľkosti Nemecka. Kam s tými ľuďmi? To znamená, my sme na rozdiel od Ukrajiny ale podobne ako Japonsko jedna veľká aglomerácia.

Hustota obyvateľstva je tu 10 razy väčšia, ako na Ukrajine alebo v Bielorusku. To znamená, že ak by sme napríklad museli evakuovať 2 milióny ľudí povedzme z Hamburgu, resp. 3 milióny ľudí aj s okolím, trvalo by to príliš dlho, medzičasom je oblak dávno tu. Ľudia sami začnú rádioaktívne žiariť. Vápnik v kostiach, železo v krvi, to všetko začne rádioaktívne žiariť, však?

Takže takíto ľudia už nesmú medzi normálnych ľudí. V súvislosti s knihou POKOJNE DO KATASTROFY, v roku 1981, keď vyšla v nakladateľstve 2001, sme vo všetkých nemeckých novinách tento je zo STERN-u, ale aj v ZEIT, SPIEGEL, SÜDDEUTSCHE, FRANKFURTER RUNDSCHAU uverejnili celostránkový inzerát. Pán Apel (vtedy bol spolkovým ministrom obrany) väčšinou sa vždy dozvedáme, ako dopadli manévre spolkovej armády.

V novej knihe POKOJNE DO KATASTROFY teraz čítame o manévroch, v ktorých ide o atómové katastrofy. V nich slúžil Kielsky prieplav ako hranica, za ktorou bolo potrebné udržať rádioaktívne zamorených mužov, ženy a deti. Po mostoch nemohli prejsť, tam stáli tanky s rozkazom strieľať. To preto ste nám o týchto manévroch nič nepovedali, lebo nemali žiadneho víťaza? Nehovorte, že ste o ničom nevedel.

Tú knihu máte k dispozícii! My sme vtedy rozposlali tritisíc kníh doporučene všetkým poslancom, všetkým ministrom, všetkým, ktorí v tejto krajine o niečom rozhodujú. - Mali ste nejakú odozvu? - Nie! Iba od pána Genschera, on bol vtedy ministrom vnútra. A zavolal vám? Napísal vám? Áno, on bol vtedy súčasne aj prezidentom atómového fóra. Už vstupom do tohto spolku sa zaviazal že bude podporovať jadrovú energiu všetkými prostriedkami.

Ale ako minister vnútra bol najvyšším orgánom dozoru nad bezpečnosťou reaktorov. - To je stret záujmov. - Áno, aj sme sa ho pýtali, že čo s tým chce robiť. Nato nám odpísal... že svoje členstvo v atómovom fóre pozastavil až do konca svojho funkčného obdobia. Či pozastavil aj svoje myslenie, o tom pochybujem. Poďme k tomu, čo ste práve povedal.

V prípade X, ak by skutočne nastal GAU, keby vznikla masová panika, a zákonite veľký počet obetí, pretože týmto ľuďom by sa nedalo pomôcť. Vezmime si takú transplantáciu kostnej drene. Tá sa môže uskutočniť iba medzi príbuznými, ktorí sú ale možno tiež kontaminovaní, nie je k dispozícii dostatok lekárov, obväzov, to všetko sa pre nedostatok nedá dostať zavčasu tam, kde treba, takže možno vychádzať z toho, že tí ľudia by počas nasledujúcich týždňov vegetovali a potom pomreli.

Ako by tomu armáda chcela zabrániť? Existujú na to nejaké konkrétne postupy? Aby si tí ľudia nepovedali, že pôjdeme do Mníchova, ak by sa to stalo tu, pôjdeme do Rakúska, chceme preč, k moru... Čo by spravila armáda? Počas týchto manévrov by armáda uzavrela oblasť do kruhu, podľa smeru vetra, a bránila by ľuďom, aby odtiaľ odišli, pretože by boli rádioaktívni.

A ožiarili by ďalších. A tak či tak im niet pomoci! Keď je človek silne rádioaktívne zamorený, všetko začne hniť zvnútra. Pokožka sa uvoľní od tela... červené mäso na povrchu je posiate hnisavými vredmi... a všetko je to neskutočne bolestivé. Hrtan, priedušnica, pažerák... to všetko sa rozpúšťa a zapaľuje. - Črevo sa rozpúšťa... - Poznáme tie obrázky z Hirošimy a Nagasaki o niekoľko týždňov neskôr, ľudia na nich sa doslova rozpadali, za veľkých bolestí.

Takže štát by to, čo z neho ešte ostalo, a relatívne zdravých ľudí chránil tým, - že by chorým zabránil utiecť, aby nekontaminovali ostatných. - Áno - To nám tiež nepovedia!

- Veru. Nič iné im však ani neostáva. Ale pochybujem, že to bude fungovať, pretože ak by sa niečo také stalo, sa každý bude pokúšať čím skôr uniknúť zrejme aj príslušníci armády, ak majú rozum. Takže by bolo dobré, mať motocykel, aby mohli prekonať prekážky a čo najskôr odtiaľ unikli. Naša vláda nám radí, že v prípade nehody sa treba ukryť v pivnici a vyčkať.

Nuž, mnohé z týchto plynov sú ťažšie ako vzduch, klesajú k zemi a ľudia v pivniciach aspoň nebudú musieť tak dlho trpieť. Existuje vlastne iba jedna možnosť: čo najskôr preč odtiaľ! Pretože lekárska liečba nie je možná. Reálne je možná skutočne iba pre ojedinelé prípady. Poznáme prípad McCluskyho. Americký technik na atómových zariadeniach, ktorý bol ožiarený ameríciom, teda iba jednou látkou, nie 1 200 látkami, ktoré vznikajú v reaktore.

Toho potom uložili do olovenej postele ťažkej niekoľko ton, v špeciálnej miestnosti, kde museli filtrovať vzduch, ktorý vydychoval, a pol tucta lekárov v ochrannom skafandri s priezorom z olovnatého skla ho operovalo pomocou oceľových manipulátorov. Potom musel ostať v tej miestnosti ešte asi pol roka. Vzduch, ktorý vydychoval, bolo treba filtrovať.

Jeho fekálie vychádzali von na pohyblivom páse museli byť zneškodnené ako rádioaktívny materiál a jedlo dostával tiež na pohyblivom páse. V Nemecku nemáme jedinú takúto posteľ, také niečo je celkom nemožné. A v ojedinelých prípadoch možno podávať aj chelátory. Sú to chemikálie... ktoré dokážu mobilizovať tých 1 200 látok alebo to, čo máme v tele, aby sa to vylúčilo.

Je to všetko tak neskutočne nákladné, s množstvom lekárov, ktorí musia byť k dispozícii, že to vôbec nie je reálne! Hovorili ste o armáde. Vojaci nie sú voči rádioaktivite imúnni. V Černobyle nútili týchto ľudí, vojakov, aby odpratávali trosky. Nazývali ich likvidátori: bol to rozsudok smrti. Štát vtedy donútil 600 až 800 tisíc ľudí ísť upratovať v ústrety smrti.

- To sa v Nemecku nedá urobiť. - V armáde máme iba 200 tisíc vojakov. Nemyslím si však, že nájdeme dosť ľudí, ktorí to budú robiť dobrovoľne. V Rusku to nebolo o dobrovoľnosti. Boli by ich zastrelili, keby odmietli ísť. Aká je teraz situácia v Černobyle? Žiarenie je vonku, teraz robia veľkú schránku okolo toho, je to však iba divadlo, aby dali zarobiť stavebnému priemyslu, aby to Nemci smeli zaplatiť. Je to hlúposť.

To svinstvo je vonku, rozšírilo sa. K tomu však musím povedať: Černobyľ bol vojenský reaktor. Ide o toto: už som spomenul, že existuje urán 235 a urán 238. A... ak chcete získať plutónium, palivové články nesmú ostať v reaktore dlhšie ako dva alebo tri dni. Inak sa z plutónia stane 239, 240, 241, 242... A ako sme povedali, tie s párnym číslom sa nedajú štiepať. Sú nečistotou.

A oddeliť ich od seba je veľmi komplikované. Oddeliť navzájom urán 235 a 238, to ešte ide. - Ale oddeliť urán 239, 240, 241... - Čím vyššia hustota, tým je to ťažšie. Áno, je to prakticky nemožné, prípadne veľmi nákladné. Preto tam mali špeciálnu konštrukciu, ktorá umožňovala meniť palivové články počas prevádzky. - Aby získali čisté plutónium. - Áno Preto bolo vnútri iba málo rádioaktivity Iba zlomok.

U nás ostávajú palivové prvky v reaktore šesť rokov, a sú vyhorené oveľa viac. Tam sú tisícnásobky žiarenia, aké bolo v Černobyle. To znamená, naše reaktory sú takpovediac destilát. - Koncentrovaná rádioaktivita, v porovnaní s ktorou je Černobyľ detskou hračkou. - Presne tak! A napriek tomu mal obrovské následky, však? A nikto neveril, že rádioaktivita sa dokáže tak rýchlo rozptýliť po celej planéte.

To bolo niečo celkom nové, takže sú z toho isté poznatky. Neboli však vyvodené žiadne dôsledky okrem presviedčania obyvateľstva, že všetko je pod kontrolou. Že sa tá oblasť dá vyčistiť. Áno. A to tvrdil aj Gorbačov, na nátlak západu. A potom mu zomrela žena na rakovinu. To je tiež taká vec: máme stále viac rakoviny.

Nedávno, keď som svoj film predvádzal vo Fessenheime, tak boli vo francúzskych novinách titulky, že 53 percent mužov a 48 percent žien vo Francúzsku ochorie na rakovinu. - Vieme, ako vzniká rakovina: rádioaktivitou. - Okrem iných príčin. - Áno. amerických zdravotných úradov zverejnilo v roku 1968 správu, v ktorej sa uvádza, že jediný spôsob ako znížiť rakovinu je zabezpečiť, aby do prostredia neunikali rádioaktivita a nebezpečné chemikálie.

Ale ľudia robia presný opak! Vlády odpálili už okolo 3 000 atómových bômb. A rádioaktivita, ktorá sa uvoľnila, tá sa znižuje iba veľmi pomaly. To presahuje ľudskú predstavivosť. To sú stovky miliónov alebo miliardy rokov. Ľudstvo si neuvedomuje, že sa zahráva s technikou, ktorú nemôže zvládnuť, ktorá má kozmickú dimenziu! Myslím si, že človek ako tvor je blázon, je chorý.

My sme jediný živočíšny druh, ktorý hubí sám seba. Ostatní vyhynuli na základe iných okolností, ako dopad meteoritu lebo na základe iných vecí, ktoré nemohli ovplyvniť. My sa vyhubíme sami! Prečo, to neviem! A tých 1 200 produktov, ktoré vznikajú v reaktore: niektoré z nich sa rozpadnú v priebehu sekúnd, a iné zasa potrebujú miliardy rokov. A ako bolo povedané, mimoriadne zlé je to s uránovou muníciou.

Uránová munícia je vlastne atómový odpad. Jednak zo zariadení na regeneráciu jadrového paliva, potom ako z palivových článkov vybrali novovytvorené plutónium a nevyhorený urán, oddelia ich, a potom zoberú urán 238 zo zariadenia na regeneráciu jadrového paliva. alebo, keď ich na začiatku vyrobili z uránovej rudy, tiež ich oddelia, U235 a U238, a tento odpadový produkt, atómový odpad, ten vystrieľajú v munícii.

A keď ho vystrelia, vybuchne a zhorí s teplotou 4 až 5 tisíc stupňov Celzia pritom sa vytvoria celkom malé nanočastice, ktoré sa dostanú všade. Šíria sa vetrom, na obilie, do vody, všade! Dostávajú sa do tela, prechádzajú aj cez bunky, pretože sú tak malé. Príroda nevyvinula nič na to, aby takéto niečo blokovala, pretože to je produkt človeka, tie nanočastice. Tie prejdú aj cez placentu na plod, krvno-mozgovú bariéru, cez to všetko prejdú. - Áno, jednoducho cez to prejdú.

- S akým dôsledkom? Nuž s tým, že v tele už nie je nič chránené! Všetky bunky sa poškodia. - To znamená, vznikne rakovina. - Poškodí sa DNA. Áno. A existujú niektoré látky, o ktorých vieme... DNA je niečo iné, ale rakovina, leukémia, imunitný systém, všetko sa poškodí. Nie je to iba rakovina. Je to... metabolizmus, všetko je tým ovplyvnené, negatívne! To znamená, ľudstvo bude stále viac choré, stále viac ľudí dostane rakovinu.

Vieme, že s každou nehodou sa zaťaženie zvyšuje. Jedného dňa dostaneme rakovinu všetci! Možno bude možné, dovtedy niektoré druhy rakoviny liečiť, potom však príde... ďalšia generácia rakoviny. A mnohí z týchto ľudí, ktorí boli zamorení v Černobyle, nemali jednu rakovinu, ale desiatky rôznych druhov rakoviny. Jednu či dve azda možno liečiť, ale nie všetky.

Vo filme POKOJNE DO KATASTROFY prichádza k slovu aj pastor, ktorý hovorí, že keď sa pozrieme na to, aký zločin pácha rádioaktivita, tým že ničí DNA a prenáša sa na ďalšie pokolenia... Ak sa na to pozrieme celkovo, všetky ostatné veľké zločiny ľudstva sú v porovnaní s ňou podružné! Ste tiež toho názoru? Áno, a nielen to! Martin Rees, bývalý prezident združenia The Association for Science Education, teda najväčšieho vedeckého združenia v USA, ktoré vydáva aj časopis SCIENCE, dnes prezident ROYAL SOCIETY, teda britskej vedeckej organizácie, už začiatkom roku 2000 povedal, že sme na ceste vyhubiť sa.

Potom nasledovali desiatky držiteľov Nobelovej ceny v magazíne NATURE, s Paulom Crutzenom, ktorí vyhlásili, že sme dosiahli bod, z ktorého niet návratu. Zmizla polovica planktónu, polovica koralových útesov. Sme na ceste k záhube, oceány sú plné plastov, robíme nanotechnológiu v spojení s genetickým inžinierstvom aby sa tie nanočastice samy vyrábali. Vyrábame bakteriologické a chemické zbrane, ktoré poškodzujú DNA.

Vo všetkých oblastiach si pílime všetky konáre, na ktorých sedíme. BULLETIN OF ATOMIC SCIENTISTS v roku 2008 vydal špeciálne číslo PÄŤ MINÚT PRED POLNOCOU, kde vyhlásili, že s 90-percentnou pravdepodobnosťou sa ľudstvo do roku 2100 vyhubí, Do posledného jedinca. To budú predsa naši pravnuci! A v nemeckých médiách sa o tom vôbec nepísalo. Treba si uvedomiť, že to tvrdia najvyššie vedecké orgány!

Musí to byť vážne, keď zverejnili takúto vážnu výstrahu. Ale o tom sa dôsledne mlčí. To že v súčasnosti máme do činenia s ľuďmi, ktorí síce sú proti jadru, ale ešte viac sú proti ľuďom, ktorí dôsledne vystupujú proti jadru, ako napríklad vy, ktorí vedia povedať tvrdú pravdu do očí. Súvisí to azda aj s tým, že... vedcov po Hirošime a Nagasaki hrýzlo svedomie a skúsili to napraviť mierovým využitím jadra? Možno to vidieť v tejto súvislosti?

Einstein alebo iní vedci jednoznačne vyhlásili, že to bol najväčší zločin, akého je ľudstvo schopné... - Zločin, na ktorom sa podieľali! - Áno, sami to vnímali kriticky. - Skutočne? - Áno, Einstein neskôr spolu s 28 držiteľmi Nobelovej ceny založil BULLETIN OF ATOMIC SCIENTISTS, aby varoval pred atómovými nebezpečenstvami. Hrýzlo ich svedomie, bezpochyby! Ale vojsku to bolo jedno.

Tí myslia iba v mocenských kategóriách. Keď pri tom vyhynie celé ľudstvo, ich to vôbec nezaujíma. Sú chorí, rovnako ako politici. Väčšina politikov je psychicky chorá. Piero Roccini, hlavný psychoanalytik talianskeho parlamentu a senátu, čiže človek, ktorý liečil tých politikov, a robil s nimi psychoterapiu, po odchode do dôchodku napísal knihu NEURÓZA MOCI, kde uvádza, že viac ako 50 percent politikov je psychicky ťažko chorých.

Majú ťažkú narcistickú poruchu. Myslia iba seba. Chcú stáť vo svetle reflektorov, chcú byť dôležití, chcú mať veľa peňazí, chcú moc! Národ a ostatných majú úplne na háku. Nemajú empatiu, nedokážu sa vcítiť do iných ľudí. Sú psychicky ťažko chorí. A povedal, že títo ľudia sú najmenej spôsobilí, aby viedli národ. Vidíme to na Berlusconim, to je typický príklad. Ale aj u nás sú politici takí istí. Ide im iba o moc. Nemajú žiadne ideály.

Vidíme, že dnes už neexistuje pravica alebo ľavica, každý kradne od každého. Každý je ochotný spolčiť sa s každým. Ľavica teraz šmahom ruky zahodila svoje ideály, len aby sa tiež dostala k moci, aby mohla spoluvládnuť. Spoluvládnuť znamená dostať sa k úplatkom, o to im ide! Kissinger, bývalý minister zahraničných vecí USA vraj raz povedal, že 90 percent politikov v jeho okolí je korupčných a možno ich kúpiť na každú špinavosť.

Zdá sa, že to vystihol. - Možno ich bude aj viac, neviem... - Spomenuli ste politikov... - kedy to bol prijatý v Nemecku zákon o mierovom využívaní jadrovej energie? -V roku 1958. Aby Nemecko vôbec smelo stavať jadrové elektrárne, pretože nimi možno vyrábať plutónium. My... Išlo len o atómovú bombu! Mám prísne tajné dokumenty z tohto obdobia, ktoré to dokazujú. Medzičasom boli odtajnené, preto smiem o tom hovoriť.

Išlo len o atómovú bombu! Myslím, že v roku 1958 bol v nemeckom parlamente iba jeden profesor prírodných vied, ktorý hlasoval proti jadrovým elektrárňam. Určite jeho meno poznáte, mne už vypadlo. Jeho vtedy ostatní vypočúvali. Bol sám proti ostatným. Keď sa tak pozrieme, pred čím varoval tak vidíme, že vo všetkých bodoch mal pravdu. Bol rehabilitovaný? - Nie! - Alebo, poučila sa z toho veda?

Bol to Prof. Dr. Karl Bechert, ktorý bol aj rektorom univerzity. Zároveň bol predsedom výboru pre jadrovú energiu v Spolkovom sneme. Nevyhrážali sa mu, že príde o funkciu, že nebude smieť učiť? Nie, to nie, ale vysmiali ho! Prvé vydanie knihy POKOJNE DO KATASTROFY som venoval práve jemu. On bol jediný, ktorý bol úprimný. Samozrejme, že mal pravdu. Veď on bol jediný, ktorý o tom niečo vedel. Bol predsa jadrový fyzik.

Nemecko oficiálne vystúpilo z jadrovej energie. Vy tvrdíte, že to tak neostane. Nemecko predsa vyrába atómovú techniku a vyváža ju. Atómová technika je exportný šláger Nemecka. Vedeli by ste nám to objasniť? Prvá vec: v prevádzke máme ešte deväť reaktorov, a to sú tie väčšie. Aké sú staré, v priemere? To je rôzne, ale sú to tie novšie, ktoré vraj nie sú až tak nebezpečné. Aj keď nebezpečné sú všetky!

Tie, ktoré sú skutočne dezolátne a príliš nebezpečné, tie odstavili. Predbežne, treba podotknúť. Ostatné sú v prevádzke, vôbec sme z jadra nevystúpili. A z tých reaktorov, ktoré boli odstavené, niektoré sú držané v zálohe ako rezerva. Takže sú udržiavané, aby ich opäť mohli spustiť, keď... vznikne potreba elektrickej energie, ktorú nebude možné pokryť. Čo sa stane s reaktorom, ktorý bol odstavený?

Je stále rádioaktívny, je stále hrozbou? Ako to chápať? To nebezpečné na tom sú palivové články. Sú to... prúty dlhé 4 metre, hrubé ako palec, z zirkaloy to je zliatina (zirkónu a cínu), ktorá znesie vysokú teplotu. A tie sa usporiadajú do palivových článkov, v ktorých je povedzme 480 prútov vedľa seba. Medzi nimi je trochu miesta, aby tadiaľ mohla prúdiť voda, ktorá ich chladí. - To je to, čo vidno v bazénoch, na fotografiách. - Áno!

A keď články vyhoria, musia byť pod vodou vybrané z reaktora a preložené do skladovacej nádrže, čo je vlastne veľký bazén. Nemožno ich jednoducho vytiahnuť na vzduch, musia byť ustavične chladené. Ak chladenie vypadne, začnú sa taviť. Žiarením sa rozžeravia... a ten zirkaloy sa začne taviť a horieť, pretože je horľavý, to je na tom to nebezpečné.

A hrozí aj výbuch vodíka, pretože rádioaktívne žiarenie rozkladá vodu na vodík a kyslík, vytvorí sa výbušný plyn, celé to treskne, Potom začne horieť aj zirkaloy a tiež vybuchne. A z toho množstva chemikálií, tých substancií, izotopov, sa spontánne vytvorí výbušná látka, a celé to môže vyletieť do vzduchu. Takže sa to musí stále chladiť, chladiť, chladiť! Keď niekto pôjde okolo a vpáli do toho pancierovú päsť, tak už niet o čom rozmýšľať, už nás nič nezachráni.

To znamená, s dnešnou modernou pancierovou päsťou s vysokou prieraznosťou, s hrotom z ochudobneného uránu, ktorá prejde cez tri metre betónu, je jadrová elektráreň vlastne ideálnym cieľom teroristického útoku. Tie prejdú oveľa hlbšie, sú stavané na to, aby prerazili dvanásť podlaží, v Iráne a tam zničili linky na obohacovanie uránu. Už s obyčajnou pancierovou päsťou prerazíte betónové alebo oceľové steny hrubé jeden meter.

- Možno vôbec jadrové elektrárne pred nimi chrániť? - Vôbec nie! Vôbec nie! Na to som upozorňoval od samého začiatku. V roku 1974 som bol pred výborom spolkového snemu vypočutý ako expert. Už vtedy som na to upozorňoval a povedal som im, že sú blázni. A povedal som to isté aj pred americkým senátom: sabotáž, terorizmus... Poviem vám niečo k terorizmu: Američania majú General Accounting Office niečo ako u nás Spolkový účtovný dvor, ibaže má oveľa väčšie kompetencie.

Zostavili sabotážne jednotky, a povedali im: je vás 6, choďte do toho a toho reaktora a prineste nám niečo ako dôkaz, že ste tam prenikli. - Aby videli, pokiaľ sa dostanú. - Áno. - A?- Všetci boli úspešní! Všetci odtiaľ priniesli nejaké dôkazy. Nepovedali, ako sa dostali dnu, zrejme preoblečení za zamestnancov... Ešte aj Greenpeace si občas spraví zábavu a prepadne nejaký reaktor s rebríkmi, to im tiež doteraz vychádzalo.

Teraz si vezmite teroristov odhodlaných na smrť. Ako ich chcú zadržať? Majú rakety, pancierové päste, veď im stačí prehučať po rieke motorovým člnom a odpáliť ich, bum, bum... aj viaceré rakety. A je koniec: dovidenia Nemecko, však? Povedzme si niečo o typoch reaktorov. Aké typy reaktorov sú rozšírené na svete, tie ktoré sú stavané v licencii? Sú to varné reaktory a tlakovodné reaktory.

Jedny predáva GENERAL ELECTRIC a druhé zasa WESTINGHOUSE. - To sú americké firmy. - Áno. - Existujú aj nemecké reaktory? - Áno, mali sme vysokoteplotný reaktor. - Nepresadil sa? - V ňom sa nepoužívali palivové prúty, ale gule. - Tie však nie sú efektívne! - To bolo na dlani. Mali sme reaktor... a hneď na začiatku tam niečo buchlo, už po ôsmich dňoch. A potom sa zistilo, že už sa tam nedá dostať.

Že už sa nedá nič robiť. Tak to rýchlo odstavili, nikdy to už nešlo do prevádzky. Bolo to rádioaktívne zamorené, lebo to bolo v prevádzke. A už sa nedalo nič robiť, je to ako teraz vo Fukušime, tam sa tiež už nedá nič robiť. Všetci si myslíme, že Fukušima je dávno uzavretá záležitosť. Nie je! Jedným z hlavných problémov, a je ich viac, pretože sú tam štyri reaktory, je reaktor č. 4. Nachádza sa tam bazén na skladovanie článkov, obrovský bazén, na druhom podlaží.

A tam skladujú viac ako 5 000 vyhorených palivových článkov. - Čiže vysokorádioaktívny materiál. - Vysokorádioaktívny! Všetky nazbierané články v tom obrovskom bazéne. A ten popraskal. Teraz z neho uniká chladiaca voda. A tak došlo čiastočne k roztaveniu článkov, to znamená, kov sa prehrial, roztavil... potom zasa stuhol, pretože tam vodometmi striekali vodu. Voda však stále uniká z tých istých trhlín.

A keďže už to robia 2,5 roka, tá pôda zmäkla. Celá tá obrovská budova prakticky pláva na vode. Na vode s pieskom. A preto... celý bazén na skladovanie vyhorených článkov na jednej strane poklesol. Posúva sa... klesá, stojí krivo. Na jednej strane poklesol už o jeden meter a to spôsobuje obrovské pnutie v základoch budovy. Betónové piliere, ktoré už boli poškodené výbuchom vodíka.

Celé je to dezolátne a zároveň sa to rozpadá pôsobením rádioaktivity... Tak si povedali, musíme vybrať palivové články. Správne. Ale ako? Ak použijú žeriav, horná tretina visí na háku. A tie prúty sa nesmú dostať z vody. Vtedy je radiácia tak vysoká, že človek hneď zomrie. Takže to musia spraviť automatizovane, diaľkovým ovládaním. Všetko je tam však už poškodené a zničené. Nemožno tam poslať ľudí, po pol hodine by ich to zabilo.

Takže pod vodou musia zasunúť tie palivové články do kontajnerov CASTOR (kontajner na jadrové palivo). To však nejde spraviť. Nič z toho nejde spraviť. A teraz stačí jedno malé zemetrasenie alebo výbuch... a bazén sa poškodí ešte viac, zostávajúca vody vytečie, palivové články sa zohrejú povedzme na 2 000 °C, vtedy začne horieť zirkón, nastane atómový výbuch, pretože je tam plno plutónia. Nie malý výbuch, ale veľký!

Tam sú toho celé tony, a na obyčajnú bombu stačí šesť kilogramov, a sú aj menšie. Ak máte tony plutónia, ktoré výbuchom stlačíte do seba, nastane obrovský výbuch. Výbuch veľkej atómovej bomby. A nezostane tam nič. Ale aj keď nedôjde k atómovému výbuchu, keď to svinstvo vyjde von... a ono vychádza von ustavične, lebo je vyplavované z trhlín, do mora, a ľudia budú jesť tuniaky a súťažiť na pobreží v surfovaní, v Tokiu majú byť dokonca olympijské hry...

Samé šialenstvo. A už toho uniklo von toľko... že japonská vláda zvažovala možnosť... evakuovať Tokio. Ale kam dáte 30 miliónov ľudí? A tam bije priemyselné srdce Japonska! Bude po nich! Tokio malo šťastie, že počas katastrofy v roku 2011 vietor vial väčšinou na oceán. Áno, takmer vždy. Ale keď sa to teraz stane... tie palivové články, tých 5 000 prútov, keď sa tie vymknú kontrole... a zohrejú sa, všetky tie plynné, poloprchavé látky budú vymrštené z reaktora.

Ako by ste porovnali Fukušimu a Černobyľ, z pohľadu potenciálu rádioaktívneho ožiarenia? Fukušima je 12-tisíc razy horšia, áno! A pritom ešte nie je všetko vonku, to tam iba drieme. Áno, hlavne v tom skladovacom bazéne. Mali sme výbuchy, v ostatných reaktoroch a došlo tam k roztaveniu jadra. Odtiaľ sa uvoľnilo veľa žiarenia. Ten skladovací bazén, kde je povedzme 95 percent a viac z celého potenciálu žiarenia, ten sa ešte nevymkol spod kontroly, ale je k tomu blízko.

Čiastočne už došlo k roztaveniu, ale stále tam bola voda... aby sa to nevymklo kontrole. Ak sa to stane, Japonsko je hotové. - Prinajmenšom veľké časti Japonska. - To, že sa u nás sa o Fukušime nehovorí... súvisí aj tým, že Fukušima nie je v našej bezprostrednej blízkosti ako Ukrajina a Černobyľ. Napriek tomu, keď si uvedomíme 12 000-násobný potenciál rádioaktívneho zamorenia, to určite pocítime aj tu v Nemecku.

Ale veď Komisia EÚ už má pripravené príslušné zákony. Ak sa to stane, tak jednoducho zdvihnú povolený limit žiarenia na kilogram potraviny na 4 000 becquerelov. To bude mať na nás veľký dopad. Výskyt rakoviny sa aj u nás zdvojnásobí. To je úplne jednoznačné. A čo je na tom zlé: nemôžeme nič robiť. Vôbec nič!

Čo je na tom zaujímavé, aj keď slovo zaujímavé nie je namieste, atómová loby, atómové hospodárstvo dokázalo privatizovať zisky a všetko, čo súvisí s následnými nákladmi, okrem iných likvidácia jadrového odpadu, to bolo presunuté na štát. A žiadna jadrová elektráreň nie je poistená. Pretože žiadna poisťovňa to nedokáže. Ako je to možné?

Holger Strohm o jadrovej energii, Fukušime a záhube ľudstva 2. část Srdečne vás vítam v ďalšom vydaní KenFM v rozhovore". Náš dnešný hosť sa volá Holger Strohm. Dobrý deň pán Strohm. Dobrý deň. Pán Strohm, ste niečo ako atómový pápež, vyznáte sa v otázkach štiepenia jadra, jadrových zbraní, ochudobneného uránu. Ste kompetentný človek na všetko čo súvisí s jadrovou energiou, pretože sa intenzívne zaoberáte touto témou už od roku 1971.

Čo je na tom zaujímavé, aj keď slovo zaujímavé nie je namieste jadrová energia, atómová loby, atómové hospodárstvo dokázalo privatizovať zisky a všetko, čo súvisí s následnými nákladmi, okrem iných likvidácia jadrového odpadu, to bolo presunuté na štát. Naviac, žiadna jadrová elektráreň nie je poistená. Pretože neexistuje poisťovňa, ktorá by to dokázala. Ako je to možné?

Aby závody na výrobu a rozvod elektrickej energie nalákali na jadrovú energiu. Veď potrebovali atómovú bombu, Franz Josef Strauss a Adenauer. Museli im dať záruku, že štát prevezme všetky náklady. A... doteraz sme zaplatili viac ako 200 miliárd subvencií. To znamená, atómové hospodárstvo je najviac subvencované hospodárstvo v Nemecku. Áno, a preto je prirodzene aj najdrahšie!

Aj keď to nevidno na účte za elektrickú energiu, pretože to bolo zaplatené z daní. A je to tak, že všetky jadrové elektrárne spolu sú poistené na 5 miliárd eur. To je smiešna suma. Keď si predstavím, že Mníchov... alebo Porúrie, Hamburg alebo Berlín budú neobývateľné, tak sa dostaneme rádovo do oblasti povedzme 50 biliónov eur.

A inštitút Prognos v Zürichu kedysi vypočítal, koľko by stála elektrická energia, keby každá jadrová elektráreň bola poistená na 5 miliárd eur prípadne na trochu vyššiu čiastku. A dostali sa na cenu 2 eurá za kilowatthodinu. A keby sme ich skutočne poistili na 50 biliónov, tak sa to nedá zaplatiť. A čo ak sa celé Nemecko stane neobývateľným?

Ak povedzme z jadrovej elektrárne Krümmel unikne rádioaktivita, vietor bude fúkať smerom na Berlín a potom povedzme na Porúrie, príde silný dážď a celé územie sa zamorí a stane neobývateľným. Na tisíce rokov. To sú čísla, ktoré si vôbec nevieme predstaviť. To však nie je všetko. Riadiaca rada pri OSN vyhlásila, že vysoko rádioaktívne substancie musia byť 20 miliónov rokov držané mimo životného prostredia.

Rozumel som dobre? Hovoríme o 20 miliónoch rokov? Áno, nie 800 rokov. Pretože atómový priemysel tvrdí, že stačí 800 rokov. To je samozrejme úplná sprostosť. 20 miliónov rokov! Ako dlho máme moderný život v strednej Európe? Nuž, neviem, moderný život tu máme možno niekoľko sto rokov. Neviem to celkom presne... ale uvádza sa 40 až 50 tisíc rokov... Našli sa síce aj staršie sídla, ale dobre. - Hovoríme teraz o porovnaní s 20 miliónmi rokov. - Áno.

Čo bolo na planéte pred 20 miliónmi rokov? V každom prípade sme ešte neexistovali. Ani ako vzdialená forma. A v takejto dimenzii máme myslieť dopredu, alebo predstierame plánovanie na takú dobu. To vôbec nie je možné. Kam však mierim, a uvádzam to aj vo filme POKOJNE DO KATASTROFY... Ak si povieme, že na planéte existuje iba jedna skládka jadrového odpadu, a máme iba jedného strážnika... - Jedného! - Áno.

To znamená jeden na 8 hodín, traja na 24 hodín, jeden na záskok počas chorôb a školení, atď. Ak predpokladáme, že každý z týchto strážnikov stojí ročne iba 25 tisíc eur, za štyroch to vychádza na 100 tisíc eur. A ak to celé vynásobíme 20 miliónmi, prídeme na tak obrovské čiastky, že sa dostaneme do oblasti biliónov, teda stovák miliónov. A to je iba jedna skládka jadrového odpadu.

A vieme predsa, že to svinstvo nie je zvládnuteľné. Plutónium, aj keď je v kontajneri CASTOR... kontajnery CASTOR majú tesnenia, lebo sa zatvárajú a otvárajú. Sú tam gumové tesnenia, plastové tesnenia. Tie sa do desať rokov rozložia. - Oficiálne sa tvrdí, že kontajnery vydržia 500 rokov. - Kontajner, ale nie tesnenie, to je ten problém! A kontajner, ktorý má zničené tesnenia, už netesní. Áno.

Síce nie je zničený, kontajner, ale žiarenie ho úplne rozloží, a po 500 rokoch po ňom nič nezostane, z toho kovu. Dobre, v tomto majú pravdu. Ale už netesní. Tie tesnenia, ventily a ja neviem čo ešte, prestanú tesniť veľmi rýchlo. A rádioaktivita... plutónium napríklad vložili do schránky z nehrdzavejúcej ocele a skla, a tú potom uložili do najtvrdšej žuly. To svinstvo cez to prechádza! Difunduje cez steny kontajnera, sklo, a najtvrdšiu žulu rýchlosťou povedzme 5 metrov za rok.

To svinstvo sa nedá zadržať! Keď je vo vode, a vo Fukušime sa dostali do oceánu obrovské množstvá, vyplaví sa to na pobrežie, odparí sa... dostane sa to hore a opäť sa vyprší... A stačí bilióntina plutónia, ktorá ak sa dostane do tela, vyvolá rakovinu. Na sto percent! Ak bol niekto zamorený plutóniom, a pochovajú ho alebo spália, - tá čiastočka ostáva v prostredí?

- Áno. Nezničí sa. Ja som to raz takto povedal, a hneď na mňa zaútočili, istý teoretický fyzik... Keď si vezmem bilióntinu... Je pravda, že atóm, ktorý sa rozpadol, ten sa rozpadol. Ale v bilióntine gramu plutónia sú stále milióny atómov. Tu možno... To je... Kým sa to všetko rozpadne... Hovoríme tu o rizikách. Plutónium a ďalších 1 200 izotopov, ktoré v jadrovej elektrárni vznikajú, niektoré stabilné, iné menej, tie skutočne nemožno zadržať.

Mnohé z nich sú oficiálne vypúšťané do ovdušia alebo do chladiacej vody... V La Hague (zariadenie na regeneráciu jadrového paliva vo Francúzsku) sa tuším 33 miliónov sudov ročne jednoducho hodí do mora. Takže taká elektráreň "potí" rádioaktivitu do okolia? Existujú aj štúdie o tom, že čím bližšie bývajú ľudia pri jadrovej elektrárni, tým vyššia pravdepodobnosť úmrtia. Dieťa, prípadne vyvíjajúci sa plod, ich bunky sú milión razy citlivejšie, ako u dospelého.

Potom je to ale jedna obrovská lož, tie pestré obrázky, pasúce sa kravy, ľudia táboriaci pri jadrovej elektrárni... je to jeden veľký podvod, keď tvrdíte, že to nevedia utesniť, a žiadna jadrová elektráreň nie je tesná, dokonca ani bez nehody. Nuž, nikde sa neklamalo toľko, ako v prípade jadrovej energie. A naďalej sa klame, v nemeckých médiách.

Mám dve štúdie od atómovej loby, od istej PR agentúry, ktorá v nich opisuje, ako si kúpila médiá, ako si kúpila politikov, vedcov... zelených... a ďalších... Je to tam všetko uvedené. Píšu tam aj to, ako zabezpečili, že v magazínoch pre ženy vyšli články typu ŽENY A JADROVÁ ENERGIA Ako zabránili, aby v SUEDDEUTSCHE vyšiel článok o častom výskyte rakoviny detí v blízkosti jadrových elektrární.

Majú všetko pod kontrolou. Všetko sa rieši peniazmi. Zrejme aj preto, lebo ako výrobcovia energie v nich majú veľa inzercie. Aj preto, ale nejde o inzerciu, veď oni tie peniaze od nás dostanú späť. Stačí im zdvihnúť cenu za kilowatthodinu, účet za elektrinu a zarobia toľko peňazí, že keď oddelia 100 miliónov zo svojho zisku povedzme 10 miliárd ročne tak s tým si môžu kúpiť množstvo ľudí.

Hovoríme o energetických koncernoch. Keď sa pozrieme na zoznam 10 najväčších spoločností na svete, rebríček najbohatších firiem, tak z 10 veľkých firiem je 9 z oblastí energií. Plyn, uhlie, jadrová energia. Ako chcete proti nim uspieť? Pretože bez nich nebude fungovať hospodárstvo. Ja sám nič nezmôžem. Svoju úlohu vidím skôr v tom, zvýšiť stav vedomostí obyvateľstva, upozorniť ho na nebezpečenstvo.

Pretože si myslím, že trvalé zmeny prídu iba cez poznanie. Vidím to na hnutí proti jadrovej energii. Teraz sú dve tretiny ľudí, možno aj viac, proti jadrovej energii. Stačí vyhnať ceny hore, niečo im narozprávať a ako ovce ich zaženú opačným smerom. A ľudia veselo mečiac pobežia. Keď sa pýtam mladých ľudí, prečo sú proti jadrovej energii, tak povedia, že na demonštráciách sa stretávajú so zaujímavými ľuďmi.

Nuž, to nestačí! Treba vedieť! A iba keď veľa ľudí bude vedieť, zmôžeme niečo proti jadrovej loby. To znamená aj to, že to nesmieme vnímať ako nejakú sezónnu záležitosť. ,5 roka po Fukušime médiá už o tom nič nepíšu. O všetkom sa dôsledne mlčí. A ľudia to ani nechcú vedieť. Vedením hnutia boli systematicky uspaní. - Zmenilo sa to v porovnaní s minulosťou? - Áno! Voľakedy sme boli malá konšpiračná komunita, ktorá sa v problematike pekelne dobre vyznala.

Ženy v domácnosti vtedy čítali moju knihu POKOJNE DO KATASTROFY a vedeli všetko. A expertov z jadrového priemyslu sme zahnali do úzkych, vecnými argumentmi. Boli sme skutočne veľká solidárna skupina. Mnohých z nás prenasledovali. To už dnes neexistuje. Dnes je to hnutie úplne infiltrované, ľudia bojujú navzájom, hlavne proti mne, proti môjmu filmu. Zrazu som sa stal Luciferom, s rohmi, chvostom a kopytom.

Bol som najhorší zo zlých. Celé desaťročia ma ignorovali a cenzurovali, však? A sotva film vyšiel von, s penou na ústach začali vrieskať, že som najhorší... Keď sa pozrieme na film, kritikov, ktorí v ňom vystupujú, hovoria v ňom iba popredné osobnosti. V čom je problém? Vadí im Lengfelder? Alebo Friedrich Wagner (film SRTIACI PRACH)? Alebo ich štvú ľudia z bývalých ministerstiev? Kto je pre nich kontroverzný? Nikto!

Ak bol niekto kontroverzný, tak ľudia z občianskych hnutí. Lengfelder je bývalý prezident nemeckej Spoločnosti na ochranu pred žiarením. Sebastian Pflugbeil je jej terajší prezident. Profesor Wassermann bol prezidentom Komisie pre leukémiu, takže... - Všetko sú to najväčší experti. - Lepších expertov by ste do filmu nedostali. Presne tak. Ale nielen to! Dali sme slovo aj občianskym združeniam, a to bez cenzúry!

A zelení a špičky hnutia proti atómovej energii mi vyčítajú, že som ich vraj mal cenzurovať! V Nemecku sa bez cenzúry nič nepohne. Sme najviac cenzurovaná krajina na svete. Takto prefíkane a v takom rozsahu to prebieha, ibaže ľudia to netušia! Ani to, že nás v roku 2011 ostro odsúdila organizácia pre ľudské práva pri OSN. Vraj nie sme demokracia, vraj nemáme právo na názor.

Nemecko je policajný štát a diktatúra, o tom tlač tiež nepísala. Pán Strohm, najneskôr od aféry NSA sa vie, že radovému občanovi v dave nevadí, že ho odpočúvajú, sledujú, s argumentom: Veď nemám čo skrývať. - Hlúposť, proti ktorej ťažko niečo podniknúť. - Nuž áno, veď Obama aj povedal... že odpočúvajú iba teroristov a potom vysvitlo, že dal odpočúvať Merkelovú a ministrov, aj členov Európskej komisie.

Ktovie, možnú sú to teroristi... To je... Ľudia z vlastnej vôle dobrovoľne odovzdávajú toľko informácií... Mne je jasné, že z nás, z ľudí systematicky robia hlupákov. Poďme sa porozprávať o niečom, čo bude očividné bez ohľadu na to, či je človek hlúpy. Keď niekto má do činenia s jadrovou energiou a zistí, že vďaka nej ochorel, aj keď možno namietne, že veď nebýva hneď vedľa jadrovej elektrárne.

Aké sú dôsledky rádioaktivity, ožiarenia? Oslabí sa imunitný systém. To znamená, oslabí sa zdravie. Človek ľahko prechladne, alebo ho napadnú nejaké parazity... Je to podobné, ako pri AIDS. Keď je raz imunitný systém vyradený, prakticky všetci pôvodcovia chorôb môžu spraviť zo života peklo. Môžete dostať rakovinu a poškodí sa váš genetický kód. To znamená, svoju poškodenú genetickú informáciu odovzdávate potomstvu. Deťom, vnukom, pravnukom...

- To pokračuje stále ďalej! - Áno! A často sa mnohé tieto poškodenia prejavia až po viacerých generáciách. Alebo vtedy, keď sa stretnú partneri, ktorí obaja majú poškodené gény, kedy choré gény niet čím vyvážiť. Vtedy to začne explodovať. Možno povedať, že tu hráme ruskú ruletu s ľudskou DNA... ktorá nám predsa nepatrí. Máme ju požičanú. Dostali sme ju od predkov zdravú, a budúcim generáciám ju odovzdáme ožiarenú!

- Áno. - Ako sa na to pozeráte z pohľadu etiky? Ja tvrdím, to je najhorší zločin vôbec! Rádioaktívne žiarenie ničí nielen ľudí, ale všetok vyšší život. Poukázal na to aj Frieder Wagner svojim filmom SMRTIACI PRACH o uránovej munícii. Tieto čiastočky uránu budú žiariť 4,6 miliardy rokov a zničia všetok vyšší život! A túto muníciu používa nositeľ Nobelovej ceny za mier Obama, ktorý ňou poškodzuje vlastné dcéry a ich deti.

Spomenuli ste Friedera Wagnera. Raz sme s ním spravili dlhý rozhovor, v súvislosti s filmom Ožiarené deti z Basry (Irak), aby sme sa na tú tému upozornili. Stále si pamätám jedno číslo: vojna v Iraku, 1991. Počas zásahu zomieralo denne 500 amerických vojakov, či už omylom streľbou od vlastných jednotiek alebo v boji s nepriateľom. Ale o 10 rokov neskôr bolo 350 tisíc amerických vojakov, ktorí tam boli, naplno invalidných.

A splodili mnoho detí, ktoré... niektoré vyzerali, akoby dostali viacnásobnú dávku žiarenia. A túto dávku odovzdávajú stále ďalej. Prečo sa ľudia nezobudia? Neviem, pribudla však ďalšia vojna. Aj v Afganistane, v Líbyi. tam všade sa používala munícia s ochudobneným uránom. V Afganistane sa bombardovalo systematicky, to miesto sa tuším volalo Tora Bora. Ostreľovali zásobník pitnej vody a zamorili tak pitnú vodu celej krajiny.

- Áno. - Myslíte si, že to spravili úmyselne ako súčasť taktiky, alebo sú takí sprostí? Myslím, že obludnosť niektorých ľudí sa vymyká akejkoľvek predstave. Je diabolská! Môj názor je, že ak existuje Boh... ktorý stvoril život, potom my sme ten diabol, ktorý život ničí. Pretože práve ničíme všetok vyšší život! Existovala v minulosti generácia vedcov, ktorá mala viac etiky?

Alebo to bolo vždy tak, že ak sa také niečo dá zrealizovať, etika išla bokom, v prospech kariéry? Myslím si, že ľudstvo boli vždy také. Môžeme ísť do minulosti, Hitler, však? Alebo, keď sa pozrieme na zločiny Američanov, s otrokmi, černochmi, indiánmi, pôvodnými obyvateľmi... A ako vystrájali Španieli v Strednej Amerike. To, čo robili s otrokmi...

Z tých, ktorých zajali, cestu prežila iba desatina. Deväť z desiatich ich zomrelo cestou... Kde sa len pozrieme v histórii ľudstva... Veď je to aj v biblii. Keď je niekto dobrý, tak ho pribijú na kríž. A je to tak zriedkavé, že dokonca náš letopočet sa zakladá na tomto jednom dobrom človeku. Tak výnimočná je to udalosť. Sme však obklopení zlom! A zlo sa môže rozvíjať iba preto, lebo my ovce necháme so sebou robiť všetko.

Pretože poslúchať chceme! My Nemci sme predsa iba dokonalí poddaní. Z toho sa vysmieval už Thomas Mann... všetci sa z toho vysmievali. My zrejme radi robíme sluhu. Ale táto potreba harmónie, nevyčnievať z radu... Určite má človek problémy, keď hovorí pravdu, o to viem povedať svoje... Jednako stále žijem, však? Takže tak zlé, ako za Hitlera, to predsa len nie je. Predsa však, spomenuli ste slovo sluha.

Ja to tak vnímam, že Nemci čokoľvek robia, chcú to robiť korektne. To znamená, keď vodca prikáže, nasledujeme ho a urobíme to veľmi korektne. Až po také veci, ako recyklovateľné obaly, kedy kontrolujeme, či ich ľudia vhodili do správnej smetnej nádoby. A potom sa žlté vrecia (určené na recyklovateľný odpad z obalov) odvezú do spaľovne a spália. Tento systém kontroly, je iba u nás? Alebo aj inde, prípadne ešte prísnejší?

V Japonsku sme videli, že aj oni stáli ako zajac pred kobrou, vo Fukušime, pretože čakali na rozkazy. - Aj u nich existuje veľmi hierarchické riešenie. - Áno, Japonsko je zrejme ešte horšie, ako my. To myslenie šógun, prastaré myslenie vo vzťahu k vrchnosti, to rešpektovanie starších. - V žiadnom prípade neprotirečiť. - Áno. Tak je to. Je to v nich. Rovnako je to vo Švajčiarsku a v Rakúsku, teda v nemecky hovoriacich krajinách.

Švajčiari však smú aspoň o všetkom hlasovať. A ľudia ako celok sú vždy múdrejší, ako niekoľko skorumpovaných politikov. Preto sa Švajčiari majú tak dobre. Majú najvyšší životný štandard. Sú to najbohatší ľudia na svete, ktorí majú aj najviac slobôd, pretože majú najviac demokracie. Ale aj preto, že perú najviac peňazí. Dobre! Ale v tom je Nemecko majstrom sveta! Raz vyšlo jedno špeciálne číslo magazínu KAPITÁL v ktorom bol článok: NEMECKO - RAJ MAFIÁNOV.

V ňom sa uvádzalo, že my resp. spolková vláda každý rok preperieme 50 miliárd eur. A s týmito peniazmi predávajú štát a obce byty v osobnom vlastníctve mafii, za smiešne nízku cenu. A spolkový snem prijíma zákony... že majitelia smú dvíhať nájomné o 30 percent... a že v prípade (svojpomocnej) renovácie sa nájomné nesmie znížiť. Ruka v ruke. Takže ak niekde vládne mafia, tak je to v Nemecku.

V Taliansku existujú prokurátori, ktorí... mafii šliapu na päty. V Nemecku nie! Pán Strohm, prejdime na otázku toho, čo je najväčším problémom jadrovej energie: jadrový odpad. ktorý nakoniec treba niekde uložiť, ktorý treba regenerovať. Ako sa odpad zneškodňoval voľakedy? Zneškodniť znamená zbaviť ho možnosti škodenia. V prípade jadrového odpadu to nie je možné. Ako sa likvidoval odpad v minulosti?

Mám na mysli zhadzovanie odpadu do mora. Kto to takto robil, ako je to dnes? Nuž, my Nemci sme tiež usilovne zneškodňovali pred španielskym pobrežím, však? Áno, sudy išli cez palubu! - To boli 200 kg sudy, ktoré jednoducho šmarili do vody? – Áno. - Takže oceľové sudy hádzali do morskej vody. – Áno. - To nie je dobrý nápad. - Nie, to nie je dobrý nápad.

Tie sudy v priebehu 10 rokov prehrdzavejú, to svinstvo sa rozšíri v mori, ryby to opäť naviažu a nakoniec to skončí v nás. Aj keď ľudia ryby nezjedia, spraví sa z toho rybia múčka, nakŕmia sa ňou ošípané... Takže v konečnom dôsledku máme všetko späť. A zariadenia na regeneráciu jadrového paliva v Európe... čiže Sellafield... La Hague... majú dlhé rúry, ktoré ústia priamo v mori. A všetku zamorenú vodu vypúšťajú do mora.

Je to šialenstvo, ale... veď my ľudia sme šialení! Keď hovorím stále my, tak viem, že to nie je väčšina. - Väčšina to však strpí! - Je práve toto problém? - Áno, prirodzene. Existuje dostatok výrokov od Hannaha Arendta a iných, ktorí povedali: Zlo môže byť iba preto zlom, lebo väčšina ho trpí. Žiaľ, je to tak.

Jeden údaj vo vašom dokumente mi vyrazil dych: francúzske pobrežie pri La Hague (najväčšie zariadenie na regeneráciu jadrového paliva na svete) údajne vyžaruje 40-razy viac rádioaktivity, ako všetky reaktory na svete v prevádzke, Myslím, že ich je 440. Je to skutočne tak? Áno, prirodzene. Pretože v zariadení na regeneráciu jadrového paliva skončí všetko to svinstvo, to skutočne vysoko rádioaktívne svinstvo z vyhorených palivových prútov.

V zariadení na regeneráciu paliva sa palivové prúty rozsekajú, rozpustia v kyseline, potom z toho vytiahnu nezhorený urán 235 a novozískané plutónium. A zvyšok je jadrový odpad. A počas týchto procesov... je tam obrovské množstvo rádioaktivity. K tým látkam sa nemožno priblížiť. Sú tam steny z olovnatého skla hrubé jeden meter, a vnútri manipulujú pomocou oceľových manipulátorov.

A keď sa vnútri niečo pokazí, nemôžu ísť dnu, nemôžu to jednoducho vymeniť. Prečo si Francúzi dotiahli niečo také do vlastnej krajiny? Také niečo sa robí niekde v kolónii. Lebo chceli atómové bomby! ... Chceli byť jadrovou veľmocou, rovnako ako Británia, Amerika, Rusko, Čína... Všetky tie krajiny, ktoré oficiálne vlastnia atómové bomby, musia mať aspoň jedno zariadenie na regeneráciu jadrového paliva.

Koľko krajín má oficiálne atómové bomby a koľko ich plánuje získať alebo vyrobiť? Je ich približne tucet, ktoré ich majú. Severná Kórea, Izrael, India, Pakistan, aby som spomenul iba niektoré. A potom je tu asi 50 krajín, ktoré ich chcú alebo pracujú na nich. Napríklad Južná Kórea má atómové bomby, čítal som to v BULLETIN OF ATOMIC SCIENTISTS. A pretože je na strane západu, má tie „dobré“ atómové bomby.

Severná Kórea, to sú tí zlí... Ten dvojaký meter... Čo robí Irán? Irán má jadrové elektrárne, ktoré im postavili myslím Nemci a Rusi. Ak má jadrové elektrárne, vzniká v nich štiepny materiál, ktorý možno obohacovať. Má aj Irán atómovú bombu alebo snaží sa ju získať? - Je predsa obklopený krajinami, ktoré ju majú. - Ťažko povedať. Samotní Iránčania tvrdia, že ju nemajú.

Existujú aj výbory pri OSN, ktoré tiež tvrdia, že ju nemajú. Nemajú ani žiadne zariadenia na to. Človek si však nikdy nemôže byť celkom istý. Hovorí sa samozrejme iba o iránskej atómovej bombe, ktorú Irán údajne má, ale vôbec sa nehovorí o atómovej bombe Izraela, ktorý ju má celkom určite. - Viaceré! A ktorá bola mimochodom vyvinutá v Karlsruhe, atómová bomba Izraela.

Koncom roka 1989-1990 bola vyskúšaná pred juhoafrickým pobrežím. spoločne s Juhoafrickou republikou. Takže Izrael... treba si uvedomiť, že JAR bola vtedy ešte opovrhovanou krajinou, pre apartheid a OSN na ňu uvalila sankcie. Ale my sme s nimi spolupracovali! Aj im sme dodali technológiu atómovej bomby! Nemecko je v tom skutočne majstrom sveta. Dodali sme uránový materiál a technológiu atómovej bomby Iránu a Pakistanu,

Argentíne a Brazílii. Podľa možnosti vždy dvom súperiacim stranám, tak sme na tom zarobili dva razy. Celkom bez škrupúľ. Alebo, v roku 1988 sa prevalilo... že sme tu v Európe, najmä my Nemci so svojim škandálom s jadrovým odpadom predávali materiály, z ktorých možno vyrobiť atómové bomby. Že sme ich predali do celého sveta, tomu, kto ponúkol najviac. Rádioaktivita bola pre Nemcov niečo, čo ich vždy fascinovalo.

Mnou otriasla jedna informácia, ktorú som sa dopočul na vašom DVD: Ešte v roku 1938 bolo dovolené, pridávať rádioaktívne substancie do potravín. Vtedy vládol názor, že rádioaktivita je dobrá, tak sa pridávala napríklad aj do zubnej pasty Neskôr sa to zakázalo. Limity žiarenia boli vtedy oveľa voľnejšie, ako teraz. - Prečo je to raz tak, inokedy zasa onak?

- Pamätám si, keď som bol malý chlapec... v obchode s topánkami nám merali chodidlá v topánke pomocou röntgenového žiarenia, Stáli sme pod tým prístrojom celé hodiny. Presvecovali to žiarením, to všetko bolo dovolené. Alebo náramkové hodinky so svetielkujúcim ciferníkom... Vtedy sa nevedelo, aké je to nebezpečné. Je to veľmi zákerná záležitosť. Rádioaktivitu necítite.

A rakovina sa vyvinie až za desaťročia. Takže sa tam nedáva súvis. A ľudia, ktorí dostanú rakovinu alebo sa im narodia znetvorené deti, pripisujú vinu sami sebe. Myslia si, že počas tehotenstva pili alkohol alebo fajčili. A vyčítajú si to, pretože takto nám to podsúvajú, však? Rádioaktivita je predsa akoby „zdravá“, takto nám to média podsúvajú. Nie priamo, lebo to by bolo hlúposť, ale nepriamo.

A ľudia potom kladú vinu sami sebe a vôbec si neuvedomia, že sú zavádzaní. Nepotrebujeme však jadrovú energiu na to, aby sme zachránili klímu? - Pre zaťaženie oxidom uhličitým? - To je skutočne tá najväčšia sprostosť! Začína to už tým, že rádioaktívne ušľachtilé plyny, teda argón, xenón, kryptón... nemožno zachytiť, pretože netvoria zlúčeniny.

Dajú pred to uhlíkové filtre, trvá to dva dni, potom tie plyny prejdú aj cez ne a preniknú do životného prostredia. A napríklad kryptón je látka, ktorá azda najefektívnejšie ovplyvňuje klímu. Oveľa účinnejšie, ako oxid uhličitý. Je omnoho horší. A iba jadrové elektrárne uvoľňujú kryptón. To za prvé. Za druhé: uránová ruda... je žula, ktorú musíme rozomlieť na prášok aby sa z neho dal separovať urán.

Na samotnú ťažbu, drvenie a na obohacovanie je potrebné neuveriteľné množstvo energie. Všetky tie centrifúgy... spotrebujú obrovské množstvo elektrickej energie. A videli sme... používajú sa tam obrovské bagre. Všetky vypúšťajú obrovské množstvo oxidu uhličitého. Potom treba postaviť jadrovú elektráreň. Všetky tie kovové dielce, infraštruktúra... to všetko je vyrobené obrovskými bagrami a strojmi na báze pohonu na benzín či naftu.

Všetky vypúšťajú oxid uhličitý. Keď to všetko spočítame... a ľudia to aj urobili a zistili, že pri plánovanej životnosti reaktorov 25 rokov, ktorá bola pôvodne plánovaná, získame na výstupe práve toľko energie, koľko sme vložili na vstupe. A tiež oxidu uhličitého. Elektrárne teda vyprodukujú rovnaké množstvo. Samotná prevádzka jadrovej elektrárne neprodukuje oxid uhličitý.

Ale produkuje kryptón a iné substancie, ktoré menia klímu. Ten „žltý koláč“, ten základný materiál... s jeho získaním v potrebnej čistote sú spojené obrovské škody na životnom prostredí. Tu v Nemecku sme vo WISMUT dlho mali najväčšiu ťažobnú spoločnosť na svete. Štôlne, ktoré vtedy vo východnom Nemecku vyhĺbili, by siahali až po Moskvu a späť. Potom sa ťažba zrušila, bolo by to veľmi drahé, sanácia plôch aj obrovskými bagrami.

Opäť by vznikla obrovská emisia CO2. Trvalo by to desaťročia, tak veľké sú tie priestory. Keď sa pozrieme napríklad na situáciu v Nigeri... tam bola mimoriadne aktívna AREVA (nemecko-francúzsky koncern), Najväčší atómový koncern na svete. Iba tým, čo tam ťažia a predávajú, dosahujú obrat okolo 14 miliárd, zatiaľ čo hrubý domáci produkt Nigeru sú iba 4 miliardy.

Ako chcete uspieť proti tak bohatému, mocnému priemyslu? - Ja tak či tak nedokážem urobiť nič. - Ale hnutie proti jadrovej energii áno. - Mohli by... - Tí by sa mali predsa angažovať. Keď poviem niečo také, znie to samozrejme veľmi pesimisticky. Pretože za normálnych okolností by som povedal, že musia sa zorganizovať občianske združenia, Musia proti nim vystúpiť, musia sa postarať o to, aby sa do parlamentu dostali dobrí poslanci, a videli sme, akí skorumpovaní sú zelení.

Na vašom DVD je veľmi sympatické to, že koniec dokumentu vzbudzuje nádej. Ide tam aj o alternatívne možnosti, ako zaobchádzať s energiou. V USA existovalo v 1930-tych rokoch 5 až 6 miliónov veterných elektrární, ktoré zrušili po nástupe veľkých koncernov, ktoré naťahali svoje rozvodné siete, a bola zavedená povinnosť pripojenia. Bolo povinné pripojiť sa na túto sieť.

Kde sa nabralo tých 5-6 miliónov veterných elektrární? Kto ich postavil, aká bola ich úloha? Postavili ich farmári, pretože neboli pripojení na sieť. A napájali čerpadlá a iné zariadenia, napríklad na zavlažovanie a na napájanie domácností. Jednoducho sa zásobovali energiou sami. Takže to, čo teraz vidíme, to moderné, vlastne ani nie je moderné. Možno sú to moderné zariadenia, ale veterná energia je stará záležitosť.

Aj v Dánsku ju využívali. Počas prvej svetovej vojny sa Dánsko držalo nad vodou iba veternou energiou. Vládla ponorková vojna, nemali ako získať ropu ani iné suroviny ako uhlie, vyriešili to veternou energiou. Energie možno nebolo toľko ako treba, ale prežili to. Je veterná energia alternatívou k jadrovej energii? Určite áno, všetky alternatívne energie!

Najväčší potenciál vidím v solárnej energii. Ale nie teraz, nie v tých systémoch, ktoré teraz používame. Existujú nové... - Švajčiari. - Áno. Existujú systémy od chemika Grätzela... ktorý vyvinul fóliu (Grätzelov článok), ktorá reaguje na slnečné svetlo. Nie na slnko, ale na svetlo. Túto fóliu možno nalepiť na okno... Ktorú však možno nalepiť aj...

Môj sen je, že raz budú touto technológiou vyrábané celé strechy, Že nebudú tie články na šindloch... ale budú sa vyrábať strechy, ktoré budú jedným veľkým solárnym článkom. A také strechy už existujú. Ak všetky strechy orientované na juh, budú vybavené týmto systémom, ktorý reaguje aj na denné svetlo, - tak by sme mali všade toľko energie...

- Ale decentrálne. Samozrejme, ale veď to je na tom to dobré, že sa to zmení! Teraz tu máme štyri obrie elektrárenské koncerny. - Ktoré ovládajú 80 percent trhu! - Iba RWE má 12 tisíc komunálnych politikov v poradnom výbore. Každý z nich dostáva okolo 10 až 12 tisíc eur ročne. Takže moderná korupcia. Preto možno rozumieť tomu, prečo Altmaier a Merkelová začínajú škrtiť alternatívne energie.

Lebo nechcú, aby tieto obrie koncerny skrachovali. Lebo to by sa im stalo. V Berlíne sa čoskoro rozhodne o tom... či rozvodnú sieť, ktorá v súčasnosti patrí spoločnosti Wattenfall, mesto Berlín bude môcť odkúpiť späť a zásobovať sa aj novým druhom energie. - Čo si o tom myslíte, je to alternatíva? - V Hamburgu som hlasoval za. Čo je na tom absurdné, čierno-zelená koalícia sieť predala spoločnosti Wattenfall za 200 miliónov, a teraz ju máme odkúpiť späť za 2 miliardy.

- To je dobrý kšeft. - Áno, a nielen to! Wattenfall vyhlásil, že podá žalobu. Nechce predsa prísť o túto zlatú baňu a chce za ňu viac peňazí. Už tu vidíme tú absurdnosť. Ako možno niečo tak cenné predať za tak smiešnu cenu? Tam boli samozrejme v hre úplatky, vo veľmi veľkom rozsahu. Kedy vlastne padol štátny monopol na elektrickú energiu? V skutočnosti ešte úplne nepadol. Oficiálne to bolo tuším koncom 1990-tych rokov.

- V roku 1989. - Ale v skutočnosti ešte monopol nepadol, pretože ešte stále majú právo používania sietí a všetko možné. A vidíme, aký vplyv majú. Politici tancujú ako im pískajú. – Energetické koncerny. – Áno, a... ignorujú záujmy ľudu, prezradili nás a predali ako to pekne povedala Bärbel Höhnová (poslankyňa Bundestagu). - Pán Strohm, mimochodom vaše meno je príznačné (Strom = elektrický prúd).

- Áno, plávem proti prúdu. - Čo by ste poradili človeku, ktorý potrebuje elektrickú energiu, ale nechce mať nič spoločné s jadrovou energiou, s jadrovou loby? - Nuž, poradil by som mu solárne kolektory, články. - A keď býva v prenajatom byte? Nuž, vtedy je to ťažké. Ešte je možné, mať v pivnici vlastný generátor. Je možné brať elektrickú energiu od spoločností, ktoré ponúkajú výlučne elektrický prúd z vodných elektrární?

To je reklamný ťah, pretože v zásuvkách máte samozrejme prúd z jadrových elektrární. Budú vám tvrdiť: máme toľko a toľko vodných elektrární, vyrábame toľko a toľko megawattov a toľko aj predávame. Ale...to pre mňa ani nie je rozhodujúce. Očakávam, že skutočne... prídu iné druhy solárnych článkov, ktoré však priemysel a politika potláčajú.

Všetky tie peniaze, ktoré teraz idú na podporu alternatívnych energií, z nich by bolo potrebné oddeliť veľkú časť na nové metódy, technologické novinky, na zvýšenie efektívnosti. Ak by sa čo i len zlomok subvencií vložených do jadrovej technológie vložil do technológie solárnych článkov, tak by veci značne pohli. Ak by sa čo i len zlomok subvencií vložených do jadrovej technológie vložil do technológie solárnych článkov, tak by veci značne pohli.

Áno, v takom prípade by sme zrejme už mali strechy všetkých farieb a tvarov, ktoré produkujú toľko energie, že by sme nepotrebovali nič iné. A zrejme by sme mali už aj možnosť skladovania energie, teraz existujú batérie, autobatérie... V Portugalsku som dlho používal iba solárny článok a batérie. Mal som ich viac, zapojené paralelne, výborne to fungovalo.

Pračku ste na to nemohli pripojiť, ale všetko ostatné áno. Hovorí sa, že George Bush potom, ako sa nasťahoval do Bieleho domu, ako prvé dal zlikvidovať solárne články, ktoré dal nainštalovať Clinton. Je to symbolické. Myslím, že Obama ich dal opäť nainštalovať. Myslíte si, že zažijete dobu, kedy nová generácia politikov povie, že nechce takto ďalej hospodáriť? Pretože systém nášho celého hospodárstva funguje spôsobom „Po mne potopa“.

- Ibaže v tej potope už sme! - Áno. A to je rozdiel. Lebo nie „Po mne...“ ale „Počas mňa...“. Nie som si istý, ale od politiky očakávam to najhoršie. Voľakedy som volil stranu SPD, potom som volil zelených, potom ľavicu. Posledne som sa na to vykašľal. Nejdem legitimovať kriminálnikov. Pán Strohm, poďme k záveru.

Atómová technológia, ako ju v súčasnosti prevádzkujeme už mnoho rokov, s rastúcim úspechom, napriek veľkým nehodám, ktorá sa stále rozširuje, s krátkymi prestávkami ako v Japonsku... reaktorov je teraz odstavených, ale zrejme pôjdu opäť do prevádzky. Je možné prirovnať túto technológiu k lietadlu, ktoré vzlietne a potom nemôže pristáť, lebo žiadna pristávacia dráha neexistuje? Presne tak.

A čo je na tom to zlé, tie problémy nie sú riešiteľné! Už povedzme 50 rokov sa snažíme nájsť riešenie na definitívne úložisko vysokorádioaktívneho odpadu. - Žiadne riešenie nemáme. Nikde na svete. - Ostáva iba spúšť. ASSE (soľná baňa v Nemecku)! A v tejto veci sa neskutočne klamalo! Vedci sa nechali kúpiť... a tvrdili, že je to bezpečné na celé milióny rokov, zatiaľ čo voda už vnikala dnu. Len preto, že za to dostali milióny.

A aj politici... Veď vidíme politikov... Joschka Fischer (bývalý minister životného prostredia za stranu zelených), je multimilionár, má údajne 80 miliónov. Dostal ich iba za zradu. Ale aj ostatní politici rozprávkovo bohatnú. Franz Josef Strauss vraj zanechal po sebe 800 miliónov, keď zomrel. Bol to veľký podporovateľ jadra. Na tom vidno, ako títo ľudia bohatnú, keď predajú svoj národ, keď zabijú a vykynožia celé ľudstvo...

Celý čas si kladiem otázku: Tí, ktorí na tomto kšefte zarábajú, sú tiež len ľudia. Veď nie sú odolní voči rádioaktivite! To vidno na Gorbačovovi a jeho žene. - Ako to robia? Žijú azda na inej planéte? - Nechápem to. Ja by som to nedokázal... pretože som morálne založený človek. Ja tvrdím, že to je ten najväčší zločin, keď človek hubí deti svojich vlastných detí. Nič horšie neexistuje!

Ale títo ľudia s tým nemajú žiaden problém. Povedia si: po mne potopa, hlavne že ja sa mám dobre! Raz som stretol Prof. Dr. Heinricha Mandela, šéfa RWE. Prišiel som s ním do styku v Bundestagu, počas istého vypočutia. A... akosi som spravil na neho dojem, pozval ma do svojej centrály. Rozprávali sme sa 2 hodiny na najvyššom poschodí jeho výškovej budovy v Essene.

Počas tohto rozhovoru mu tri razy volal spolkový kancelár a raz minister zahraničných vecí. A keď vychádzal pri poslednom hovore von, tak si mrmlal: Do kelu, to ten chlap nedokáže bezo mňa rozhodnúť skutočne nič? A potom mi dal jednu radu: „Pán Strohm, vôbec neočakávam, že sa stanete prívržencom jadra. Ale mali by ste sa trochu viac krotiť. Nebyť taký radikálny. To by pre vás bolo dobré.

Dostali by ste všetky akademické tituly. Ustavične by ste boli v médiách. Zarábali by ste obrovské peniaze, mali by ste veľkú vilu a nádhernú mladú ženu.“ Ja: A ako by sa to dalo zariadiť? A on nato: To už nechajte na mňa, v tom som fakt dobrý! Chvíľu som rozmýšľal, a napokon som mu povedal: „Pán profesor, viem že máte pravdu. Nepochybne. A viem aj to, že ste mi naklonený.

Ale bol som tak prísne vychovaný, s pocitom zodpovednosti, že nedokážem preskočiť svoj tieň. A keď pomyslím na ďalšie generácie a obete, tak také niečo nedokážem spraviť.“ A on na to: „Pán Strohm, veď preto ste mi tak sympatický! Som tu obklopený samými šplhúňmi.“ Ale Joschka Fischer to všetko dostal. Pretože zradil. Pán Strohm, chcel by som citovať Erwina Chargaffa, veľkého biochemika.

Keď hovoril o genetickom inžinierstve, tvrdil: Cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami v genetickom inžinierstve. Dalo by sa tiež povedať, že cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami atómovej loby, keď je človek jadrovým fyzikom? - Áno. - Zmenilo sa na tom niečo, alebo je to rovnaké? Nie. Je to diabolské, čo robíme! Je to dielo diablovo. Aj by som si prial, aby sa niečo stalo.

Videl som hnutia proti jadru, ako boli od samého začiatku infiltrované tajnými službami a lobistami. Ako boli rozoštvané proti sebe. Ľudia sa musia v prvom kroku informovať. To je prirodzene nevyhnutné. Keď človek nič nevie, nemôže presvedčiť iných, ani seba. Iba vtedy, keď vie, aké je to nebezpečné. - Takže kto nič nevie, tomu možno nahovoriť všetko.

- Áno. Taký človek nemá vlastné presvedčenie a nevidí ani dôvod, v tejto veci konať veď to je nepohodlné. Dobrý začiatok je môj film. -hodinový dokument a 4-hodiny bonusového materiálu na DVD Potom existuje dostatok literatúry, musí sa informovať a potom organizovať. Ale iba v malých skupinách! Veľké skupiny sú v priebehu krátkeho času infiltrované a skorumpované. Malé skupiny... ľudia, s ktorými si dobre rozumiete, priatelia, príbuzní, známi.

Na akcie sa môžete spojiť s iným skupinami a potom opäť rozdeliť. A toto množstvo malých zoskupení nedokážu ovládnuť. Tieto skupinky dokážu spraviť čokoľvek. A my musíme niečo spraviť. Ak nebudeme aktívni, keď nevezmeme svoj osud do vlastných rúk, zanikneme. Taká je pravda. Zničíme všetko spolu s nami. Pán Strohm, začať možno filmom POKOJNE DO KATASTROFY pretože je prístupný, zábavný aj keď sa zaoberá závažnou témou a to jadrovým hospodárstvom vo všetkých čiastkových odvetviach.

Atómovými bombami, mierovým využívaním jadrovej energie, muníciou s ochudobneným uránom... Tento film má aj bonusový materiál, v ňom sa k slovu dostáva množstvo ľudí, možno si ich vygúgliť, informovať sa o ich diele. Spontánne mi opäť prišiel na um Lengfelder v Mníchove ktorý založil INSTITUT OTTO HUG a poskytol mu prístroje na meranie žiarenia, aby si ľudia (po Černobyli) mohli aspoň zmerať, ako rádioaktívne ich produkty sú.

Tento film je preplnený osobnosťami. Hovorili sme o veľkom časovom období. Keď sa pozriete na generáciu svojich pravnukov. Budú ešte nejaké jadrové elektrárne v prevádzke? Budú ešte existovať atómové bomby? Alebo ľudia prídu k rozumu, aj keď pod tlakom chorôb z rádioaktívneho žiarenia, a položia si otázku: Čo to tí naši predkovia spravili? Dúfam v to! Viac k tomu nemôžem povedať, pretože neviem, ako bude.

Som veľmi pesimistický, ale na druhej strane nevidím žiadnu alternatívu. Buď smrť alebo život. A ja som sa rozhodol pre život a budem zaň bojovať! A myslím si, že ak existuje nejaký zmysel života, tak byť šťastný a bojovať za život. A k tomu to sa hlásim. A dúfam, že tak urobí aj mnoho ďalších ľudí. - Pán Strohm, veľmi pekne ďakujem za tento intenzívny rozhovor. - Ja ďakujem.

To bolo ďalšie vydanie „KenFM v rozhovore“. Náš dnešný hosť bol Holger Strohm ktorého sme navštívili u neho doma tu v Mölln neďaleko Lübecku. Nuž, na tomto mieste by sme ešte raz chceli poukázať na DVD POKOJNE DO KATASTROFY. Kto nečítal rovnomennú knihu, ktorá má viac ako 1 200 strán, tomu odporúčam toto DVD. Je to veľmi dobrý začiatok, 156 minút a naviac bonusový materiál v trvaní 4 hodín.

Tento film vám relatívne jednoducho poskytne všetky informácie A keď si toto DVD pozriete, budete túto tému sledovať naďalej a najmä - budete sa angažovať! A to je cieľ, aby sa ľudia angažovali, nielen konzumovali, nekonali a spoľahli sa na to, že to urobí niekto iný. Aby si sami položili otázku: Čo môžem urobiť, aby som tejto loby kládol odpor? Volám sa Ken Jebsen a mojou cieľovou skupinou ostáva človek. Ďakujem za počúvanie.

Titulky pre vás pripravil ďurino www.auria.sk/blog