Holger Strohm o jadrovej energii, FukuĹĄime a zĂĄhube Äžudstva
KenFM v rozhovore s Holgerom Strohmom 1. ÄasĹĽ
SrdeÄne vĂĄs vĂtam v ÄalĹĄom vydanĂ KenFM v rozhovore". NĂĄĹĄ dneĹĄnĂ˝ hosĹĽ sa volĂĄ Holger Strohm. DobrĂ˝ deĹ pĂĄn Strohm. DobrĂ˝ deĹ. PĂĄn Strohm, ste nieÄo ako atĂłmovĂ˝ pĂĄpeĹž, vyznĂĄte sa v otĂĄzkach ĹĄtiepenia jadra, jadrovĂ˝ch zbranĂ, ochudobnenĂŠho urĂĄnu. Ste kompetentnĂ˝ Älovek na vĹĄetko Äo sĂşvisĂ s jadrovou energiou, pretoĹže sa intenzĂvne zaoberĂĄte touto tĂŠmou uĹž od roku 1971.
SkĂ´r neĹž zaÄneme o tom hovoriĹĽ a spomenieme naprĂklad aj situĂĄciu vo FukuĹĄime, akĂ˝ je stav vecĂ atĂłmovej loby... Vy to spomĂnate aj vo svojej knihe POKOJNE DO KATASTROFY, ktorĂĄ vyĹĄla aj ako filmovĂ˝ dokument na DVD. Ale, rĂĄd by som sa vĂĄs na nieÄo opĂ˝tal. Narodili ste sa v LĂźbecku, a ste aj uÄiteÄž, ĹĄtudovali ste na uÄiteÄžskom Ăşrade a bol ste poradcom pre priemyselnĂŠ otĂĄzky.
Äo vĂĄs motivovalo, Ĺže ste sa zaÄali zaujĂmaĹĽ o jadrovĂş loby, ako prebiehal vĂĄĹĄ vĂ˝voj? Vlastne som bol laik. Prirodzene, ĹĄtudoval som vĂ˝robnĂş techniku, takĹže viem, ako sa majĂş jadrovĂŠ elektrĂĄrne stavaĹĽ, ale o tej problematike som vtedy nemal ani tuĹĄenia. SkĂ´r to bol pocit v ĹžalĂşdku, tĂ˝ch niekoÄžko obÄianskych iniciatĂv, ktorĂŠ vtedy existovali. ZaÄal som sa o to zaujĂmaĹĽ, zaÄal som chodiĹĽ do lekĂĄrskych kniĹžnĂc a informoval som sa.
To sĂşviselo s vaĹĄou vtedajĹĄou manĹželkou. Ăno, s bĂ˝valou manĹželkou, Ĺ vĂŠdkou. Vtedy som bĂ˝val vo Ĺ vĂŠdsku, potom sme odiĹĄli do Kanady. PĂsala tam knihu o ochrane ĹživotnĂŠho prostredia. Amerika bola skrĂĄtka Äalej. A keÄ som to ÄĂtal, bol som zdesenĂ˝ a povedal si, Ĺže keby to Äžudia vedeli, moĹžno by to nerobili. V tom som sa prirodzene zmĂ˝lil. Ale potom som zaÄal pĂsaĹĽ moje prvĂŠ knihy.
A keÄ som potom zistil, akĂĄ nebezpeÄnĂŠ je jadrovĂĄ energia a ako veÄžmi sa v tejto oblasti klame, informoval som sa podrobne. V roku 1971 vyĹĄla kniha, ktorĂĄ je dodnes vysoko aktuĂĄlna. Bolo to v Äase pred FukuĹĄimou, pred ÄernobyÄžom, no niektorĂŠ inĂŠ jadrovĂŠ katastrofy sa uĹž stali. aj keÄ nie v tom rozsahu, prĂpadne ich vtedajĹĄĂ rozsah nebol znĂĄmy. TĂĄ kniha sa volĂĄ POKOJNE DO KATASTROFY.
Vtedy ste nedokĂĄzali nĂĄjsĹĽ vydavateÄža tejto knihy. Vydali ste ju vlastnĂ˝m nĂĄkladom. Viac ako 80 vydavateÄžstiev ju odmietlo vydaĹĽ. Teraz vyĹĄla ako DVD s rovnakĂ˝m nĂĄzvom, vystupujĂş tam mnohĂ veÄžmi zaujĂmavĂ Äžudia, niektorĂ˝ch uĹž poznĂĄme z relĂĄciĂ KenFM, naprĂklad profesora Lengfeldera alebo Friedera Wagnera. Ale ani v tomto prĂpade sa vĂĄm nepodarilo nĂĄjsĹĽ poĹžiÄovĹu filmov, pre tento skutoÄne ĹĄpiÄkovĂ˝ dokument trvajĂşci 1 hodinu a 56 minĂşt, ktorĂ˝ by mal byĹĽ premietanĂ˝ povinne.
Zmenilo sa nieÄo v tejto krajine? MĂĄm na mysli politickĂş klĂmu. MajĂş inak zmýťĞajĂşci Äžudia aspoĹ moĹžnosĹĽ, prezentovaĹĽ svoje nĂĄzory? Je to to istĂŠ! Kedysi vĂĄs skutoÄne brutĂĄlne prenasledovali, ako odporcu jadra. Dnes vĂĄs prenasledujĂş prefĂkanejĹĄie. PrinajmenĹĄom vtedy... keÄ viete na tĂşto tĂŠmu dostatoÄne veÄža a viete byĹĽ pre nich nebezpeÄnĂ˝. MedziÄasom zavlĂĄdla straĹĄnĂĄ nevedomosĹĽ.
VoÄžakedy nĂĄs bolo menej, boli sme vĹĄak veÄžmi dobre v obraze. VĹĄetci veÄžmi solidĂĄrni. Dnes je to naopak. Ä˝udia sĂş nesolidĂĄrni a takmer o tom vĂ´bec niÄ nevedia. A to napriek tomu, Ĺže nebezpeÄenstvĂĄ jadrovej energie naÄalej pretrvĂĄvajĂş. Samozrejme, je to teraz oveÄža horĹĄie, pretoĹže jadrovĂ˝ch elektrĂĄrnĂ je stĂĄle viac, a ÄĂm dlhĹĄie sĂş v prevĂĄdzke, tĂ˝m viac rozpadu materiĂĄlov v dĂ´sledku rĂĄdioaktĂvneho Ĺžiarenia, takĹže nebezpeÄenstvo nehody rastie.
Budeme sa veÄžmi podrobne rozprĂĄvaĹĽ o rĂ´znych aspektoch jadrovej energie. O jadrovej technike, o jadrovĂ˝ch zbraniach, aj o Ăşdajne mierovej a neĹĄkodnej energii a tieĹž o munĂcii s ochudobnenĂ˝m urĂĄnom. PoÄme vĹĄak späż. Vy ste poradca pre priemyselnĂŠ otĂĄzky. Na to sa Äasto zabĂşda. Boli ste na druhej strane barikĂĄdy, rovnako ako naprĂklad Daniel Ellsberg, ktorĂ˝ najskĂ´r pracoval pre CIA a potom sa z neho stal aktivista a pacifista.
Kedy doĹĄlo k obratu u vĂĄs? SĂşviselo to iba s touto Ĺženou alebo by sa dalo povedaĹĽ, Ĺže predtĂ˝m ste boli naivnĂ˝? - Ăno. - TakĹže by ste stavali jadrovĂŠ elektrĂĄrne? Pravdepodobne ĂĄno, vtedy som nevedel, akĂŠ sĂş nebezpeÄnĂŠ. Äo sa tĂ˝ka naivnosti, stĂĄle som naivnĂ˝. Ak by som nebol naivnĂ˝, nemohol by som robiĹĽ to, Äo robĂm. Ja skutoÄne verĂm tomu, Ĺže dokĂĄĹžete nieÄo zmeniĹĽ v lepĹĄie.
MĂ´j rozum, intelekt mi vĹĄak hovorĂ, Ĺže je to Ăşplne beznĂĄdejnĂŠ. Ä˝udstva sa chce vyhubiĹĽ, nikto mu to nevyhovorĂ. Na druhej strane si hovorĂm, Ĺže neexistuje Ĺžiadna alternatĂva. BuÄ zĂĄhuba alebo Ĺživot. MĂĄme na vĂ˝ber iba tieto moĹžnosti. VäÄĹĄina ÄžudĂ o tĂ˝chto veciach nechce vedieĹĽ, lebo ich zaĹĽaĹžujĂş. - PotlĂĄÄajĂş to. - PotlĂĄÄajĂş v podstate vĹĄetko. VidĂme to na FukuĹĄime. Je to uĹž dva a pol roka... NuĹž a nikoho to uĹž nezaujĂma.
V mĂŠdiĂĄch sa o tom vĂ´bec nehovorĂ aj keÄ je to tam stĂĄle horĹĄie. TĂĄ zĂĄleĹžitosĹĽ eĹĄte zÄaleka neskonÄila. Ä˝udia vĹĄak o tom nechcĂş vedieĹĽ. A moje aktivity boli vlastne zĂşfalĂŠ pokusy priviesĹĽ ÄžudĂ k rozumu. A musĂm povedaĹĽ, Ĺže nieÄo som predsa len dosiahol, ale nie toÄžko, koÄžko by som si prial. Dobre, ale Nemecko predsa vystĂşpilo z jadrovej energie, prinajmenĹĄom oficiĂĄlne. TakĹže ste dosiahol veÄža.
Tak tomu neverĂm. MyslĂm si, Ĺže sa k nej nakoniec vrĂĄti. Mimochodom, istĂĄ stratĂŠgia, ktorĂş si jadrovĂĄ loby vytĂ˝Äila uĹž v roku 2008 â 2009, hovorĂ o tom, Ĺže energiu spravia tak drahĂş, aby nakoniec jadrovĂş energiu prezentovali ako jedinĂş lacnĂş alternatĂvu. TakĹže vy si myslĂte, Ĺže oni do nej opäż naskoÄia. Ăno, sprĂĄvne. Tieto stratĂŠgie boli dĂĄvno vytĂ˝ÄenĂŠ, a sĂş aj napÄşĹanĂŠ.
Navrhuje ich jadrovĂĄ loby a politici ich realizujĂş, ako vidĂme. Ste prĂliĹĄ pesimistickĂ˝. NedokĂĄĹžem si predstaviĹĽ, Ĺže po FukuĹĄime niekto v Nemecku bude chcieĹĽ, aby sa postavila novĂĄ jadrovĂĄ elektrĂĄreĹ alebo aby starĹĄie beĹžali dlhĹĄie, ako je dohodnutĂŠ. V Nemecku je pribliĹžne tretina ÄžudĂ, ktorĂ˝m by to bolo ÄžahostajnĂŠ alebo ktorĂ by to tak akceptovali, ale my o tom aj tak nerozhodujeme.
SĂş to lobisti, politici, ktorĂ rozhodujĂş. TakĹže pokojne by vyhlĂĄsili, Ĺže jadrovĂŠ elektrĂĄrne budĂş prevĂĄdzkovanĂŠ Äalej. Ăno. A okrem toho elektrĂĄrne, spoloÄnosti ktorĂŠ jadrovĂŠ elektrĂĄrne prevĂĄdzkujĂş, chcĂş podaĹĽ Ĺžaloby. NajskĂ´r v New Yorku... a potom pred ĂşstavnĂ˝m sĂşdom. Ak by ich jadrovĂŠ elektrĂĄrne mali byĹĽ odstavenĂŠ, chcĂş odĹĄkodnĂŠ rĂĄdovo desiatky aĹž stovky miliĂĄrd.
EĹĄte zÄaleka nie je rozhodnutĂŠ, Äo sa v tejto sĂşvislosti stane. MerkelovĂĄ, no dobre, ona vĹždy bola zĂĄstankyĹa jadra... Potom zmenila rĂŠtoriku, pretoĹže chcela vyhraĹĽ voÄžby. - O to iĹĄlo. - TakĹže oportunistka. Ăno. TakĂĄ bola predsa vĹždy. VeÄ bola stopercentnĂĄ socialistka a tajomnĂÄka propagandy FDJ (mlĂĄdeĹžnĂcka organizĂĄcia z Äias NDR). A potom sa z nej stala dobrĂĄ kapitalistka, ako z mnohĂ˝ch v NDR, ktorĂ sĂş teraz pri moci.
VĂĄĹĄ dokument POKOJNE DO KATASTROFY, hodina a 56 minĂşt, sa vĂĄm skutoÄne vydaril, to hovorĂm teraz ako Älovek, ktorĂ˝ sa v tejto oblasti vyznĂĄ, pretoĹže je to ĹĽaĹžkĂĄ tĂŠma. KeÄ sa pozrieme na vaĹĄu knihu, mĂĄ viac ako tisĂc strĂĄn. To nie je oddychovĂĄ literatĂşra. A myslĂm si, Ĺže vaĹĄe DVD je prĂstupnĂŠ. KaĹždĂş chvĂÄžu si ho treba zastaviĹĽ, pretoĹže je to predsa len silnĂĄ kĂĄva.
Ale urÄite je prĂstupnejĹĄie ako kniha, preto to bol krok sprĂĄvnym smerom. Namieste je nasledujĂşca otĂĄzka: Kniha pochĂĄdza z roku 1971 odvtedy sa toho mnoho neudialo, Äo sa tĂ˝ka jadrovej energie. Naopak, boli postavenĂŠ ÄalĹĄie jadrovĂŠ elektrĂĄrne, doĹĄlo k dvom veÄžkĂ˝m katastrofĂĄm, napriek tomu jadrovĂĄ energia zaznamenĂĄva rozmach na celom svete. Ako dlho ste pracovali na tom, tak rozsiahlu a ĹĽaĹžkĂş knihu prezentovaĹĽ na DVD? Ako ste postupovali?
Bol to vĂĄĹĄ nĂĄpad? Ako ste to chceli spraviĹĽ? NuĹž, mĂ´j najstarĹĄĂ syn ĹĄtudoval kameru. A to sĂş prakticky jeho kolegovia. MusĂm vĂĄs vĹĄak opraviĹĽ, ten film som nerobil ja, ja som ho financoval. - Vy ste ho produkovali. - Ăno! A natoÄil ho jeden poÄžskĂ˝ reĹžisĂŠr, Marcin El Spolu s mladĂ˝m tĂmom. SĂş to vĹĄetko absolventi AkadĂŠmie mĂŠdiĂ. ÄĂtali moju knihu GAIA PLAÄE a tĂĄ na nich veÄžmi zapĂ´sobila.
A tak sa pustili do filmu POKOJNE DO KATASTROFY. PriĹĄli za mnou, a povedali, Ĺže kniha je super, ale tak hrubĂş knihu nikto nebude ÄĂtaĹĽ. 300 strĂĄn! To nikto nepreÄĂta, musĂme to spraviĹĽ inak. Je tu novĂĄ generĂĄcia, Äžudia sĂş vizuĂĄlne fixovanĂ reagujĂş uĹž iba na obrazy... takĹže musĂme ich osloviĹĽ inak. Tak som sĂşhlasil, uĹž dlho som mal v plĂĄne spraviĹĽ film s tĂ˝mi starĂ˝mi odporcami atĂłmovej energie skĂ´r ako vĹĄetci pomrĂş a celĂŠ ich poznanie vyjde navnivoÄ.
Tak povedali, Ĺže by to radi spravili, ale Ĺže Äi to budem financovaĹĽ. A ja som sĂşhlasil. A tak to celĂŠ vzniklo. A potom dlhĂŠ roky bez nĂĄroku na odmenu, takmer vĹĄetci pracovali na filme bez nĂĄroku na odmenu, aĹž po pani, ktorej hlas sprevĂĄdza celĂ˝m filmom za Äo som im veÄžmi vÄaÄnĂ˝. A tĂto mladĂ Äžudia... na tom pracovali celĂŠ roky. PĂĄn Marcin, reĹžisĂŠr sa takmer stal bezdomovcom, pretoĹže uĹž nemal peniaze.
CelĂŠ roky musel naÄalej platiĹĽ nĂĄjom. Ale vĹĄetci to prestĂĄli, klobĂşk dole! Z filmu je zrejmĂŠ, Ĺže v jeho ĂşzadĂ stojĂte vy ako autor. Dokonca v Ĺom poskytujete krĂĄtky rozhovor. Ste spokojnĂ s vĂ˝sledkom, alebo si skĂ´r myslĂte, Ĺže Äo uĹž, kniha je predsa len nieÄo inĂŠ? Film a kniha sa dopÄşĹajĂş. MusĂme sa pokĂşsiĹĽ osloviĹĽ ÄžudĂ. A s takou hrubou knihou to dnes uĹž nie je moĹžnĂŠ.
Dnes Äžudia bojujĂş s knihou uĹž keÄ mĂĄ iba 200 strĂĄn, s vĂ˝nimkou zĂĄbavnej literatĂşry prĂpadne mediĂĄlne podporovannĂ˝ch knĂh. Ak vĹĄak nieÄo podporujĂş, potom to nie je dĂ´leĹžitĂŠ, je to iba nieÄo na odvrĂĄtenie od skutoÄnĂ˝ch problĂŠmov. Tento film sa nedostal do kĂn. JedinĂ˝ novinĂĄr, ktorĂ˝ sa filmu zastal bol Jakob Augstein z DER FREITAG, ktorĂ˝ povedal, Ĺže je to hanba pre demokratickĂş spoloÄnosĹĽ, keÄ sa takĂ˝to film nedostal do kĂn.
Do Ĺžiadneho kina, ani v EurĂłpe? Ale ĂĄno, premietali sme ho v Osle, boli sme na v Rio de Janeiro na URANIUM FILM FESTIVAL, kde sme zĂskali aj cenu. Je niekde v zahraniÄĂ oficiĂĄlne premietanĂ˝ v kine? Nie, zatiaÄž nie. To treba celĂŠ nadabovaĹĽ, mĂĄme sĂce uĹž celĂ˝ rad prekladov, ale eĹĄte stĂĄle mĂĄm dlh 40 000 eur a takĂŠ nadabovanie, ak mĂĄ byĹĽ profesionĂĄlne urobenĂŠ, stojĂ okolo 10 000 eur.
TakĹže najskĂ´r musĂm upokojiĹĽ daĹovĂ˝ Ăşrad. PretoĹže oni si nijako nevĂĄĹžia moje aktivity - ĹĄtĂĄt ako takĂ˝. SkúťajĂş ma zastaviĹĽ, kde len mĂ´Ĺžu. Dali ste vyrobiĹĽ anglickĂş verziu, a Äo je zaujĂmavĂŠ, momentĂĄlne pracujete na japonskej verzii. Pre Japonsko je vĂĄĹĄ film zaujĂmavĂ˝, a tak sme naskoÄili priamo do ÄalĹĄej tĂŠmy. Vedeli by ste nĂĄm predstaviĹĽ status quo âatĂłmovĂŠhe hospodĂĄrstva", nazvime to tak?
MĂĄme jadrovĂŠ zbrane, mĂĄme mierovĂŠ vyuĹžitie jadrovej energie, teda jadrovĂŠ elektrĂĄrne, reaktory. A mĂĄme mnoĹžstvo reaktorov pod vodou, ktorĂŠ pohĂĄĹajĂş lode. AkĂŠ sĂş ich poÄty? - NuĹž, myslĂm si, Ĺže stĂĄle existuje pribliĹžne 20 000 rakiet - S jednou alebo viacerĂ˝mi jadrovĂ˝mi hlavicami. - TĂ˝ch bolo kedysi podstatne viac. Ăno, medziÄasom priĹĄli trocha k rozumu. Ale myslĂm si, Ĺže nie je podstatnĂŠ, Äi moĹžno zniÄiĹĽ svet 100-razy alebo 20-razy.
Raz staÄĂ, vĹĄak? K tĂ˝m jadrovĂ˝m hlaviciam treba povedaĹĽ aj to, Ĺže modernĂŠ hlavice majĂş Äasto silu 1000-razy vyĹĄĹĄiu ako bomba zhodenĂĄ na HiroĹĄimu. Ĺ ialenstvo! A takĂ˝chto hlavĂc mĂĄme v skrini okolo 22 000. To sĂş tie klasickĂŠ bojovĂŠ hlavice, taktickĂŠ zbrane. KoÄžko reaktorov sa na svete prevĂĄdzkuje? PribliĹžne 500. A kde sĂş, väÄĹĄinou? FrancĂşzsko, Amerika... ale doĹĽahuje sa na nich ÄĂna.
To je smutnĂŠ, musĂm podotknúż. OÄakĂĄval som od ÄĂĹanov viac. Japonci boli tieĹž veÄžkĂ fanúťikovia jadra. TĂ uĹž trochu priĹĄli k rozumu, ale eĹĄte nie celkom. ChcĂş v tom pokraÄovaĹĽ. OÄividne tam nie je efekt pouÄenia sa, v politike. VĂ´bec sa nepouÄili. VidĂme to na histĂłrii: ustaviÄnĂŠ vojny, vraĹždy, zabĂjanie, chamtivosĹĽ, lĂşpeĹže a tak Äalej. Älovek sa akosi nedokĂĄĹže pouÄiĹĽ.
ObÄas mĂĄm pocit, Ĺže Älovek je stĂĄle hlĂşpejĹĄĂ, aj keÄ si myslĂ, Ĺže je stĂĄle mĂşdrejĹĄĂ. Existuje predsa vĂ˝skum, Ĺže Äžudia ĹžijĂşci v rĂĄdioaktĂvnom prostredĂ sĂş stĂĄle agresĂvnejĹĄĂ a hlĂşpejĹĄĂ, takĹže to vyzerĂĄ byĹĽ pravda. TakĹže tu mĂĄme cca 500 reaktorov po celom svete, ich poÄet rastie. Potom sĂş tu aj reaktory, ktorĂŠ pohĂĄĹajĂş naprĂklad lode. Ăno. LietadlovĂŠ lode, ponorky, Äžadoborce.
To bude niekoÄžko stoviek. ArmĂĄda prirodzene utajuje poÄet svojich ponoriek, vĹĄak? Ale na svete ich urÄite bude okolo stovky. To vĹĄetko navzĂĄjom sĂşvisĂ. Jedno nedokĂĄĹže bez druhĂŠho byĹĽ. Viete nĂĄm to vysvetliĹĽ? MierovĂŠ vyuĹžĂvanie jadrovej energie nebolo na prvom mieste. NajskĂ´r sme mali vojenskĂŠ vyuĹžitie. Potom priĹĄlo mierovĂŠ vyuĹžitie a teraz vyuĹžĂvame dokonca aj odpadovĂŠ produkty, v podobe streliva s ochudobnenĂ˝m urĂĄnom.
PreÄo jedno nedokĂĄĹže existovaĹĽ bez druhĂŠho? Ä˝udia to vĂ´bec nepochopili! Aby ste mohli vyrobiĹĽ atĂłmovĂş bombu takĂş obyÄajnĂş, potrebujete pribliĹžne 6 kilogramov plutĂłnia alebo vysokoobohatenĂŠho urĂĄnu. UrĂĄn existuje v podobe dvoch izotopov U238 a U235. Jeden sa dĂĄ ĹĄtiepaĹĽ, toho je vĹĄak v prĂrode iba 0,3 percenta. Preto ho treba separovaĹĽ z druhĂŠho izotopu.
Na to existujĂş tie tzv. centrifĂşgy, ktorĂŠ sa rĂ˝chlo otĂĄÄajĂş a to ĹĽaĹžkĂŠ odstredia. Potom sa to obohatĂ na 3 percentĂĄ a vtedy mĂ´Ĺžu udrĹžaĹĽ ĹĄtiepnu reakciu. A keÄ chcete vyrobiĹĽ atĂłmovĂş bombu, dĂĄ sa vyrobiĹĽ uĹž s urĂĄnom obohatenĂ˝m na 50 percent. TakĂĄ bomba je vĹĄak ĹĄpinavĂĄ a ten vĂ˝buch nie je celkom efektĂvny. ZvyÄajnĂŠ, teda americkĂŠ, ruskĂŠ atĂłmovĂŠ bomby majĂş urĂĄn obohatenĂ˝ na 98 aĹž 100 percent.
No a plutĂłnium vznikĂĄ z urĂĄnu 238, v ktorom uviazne jeden neutrĂłn a vznikne z neho plutĂłnium, a to moĹžno opäż ĹĄtiepiĹĽ. NepĂĄrne izotopy moĹžno ĹĄtiepiĹĽ, pĂĄrne nie. - PlutĂłnium vznikĂĄ vĹždy, keÄ je v prevĂĄdzke jadrovĂĄ elektrĂĄreĹ. - SprĂĄvne! To znamenĂĄ, kaĹždĂĄ jadrovĂĄ elektrĂĄreĹ, keÄ je mierovo prevĂĄdzkovanĂĄ, produkuje v kaĹždom jednom prĂpade plutĂłnium na vojenskĂŠ ĂşÄely! VeÄ preto ich väÄĹĄina krajĂn chce!
ExistujĂş krajiny, ktorĂŠ vĂ´bec nemajĂş potrebnĂş rozvodnĂş sĂşstavu. PrĂpadne majĂş toÄžko ropy a zemnĂŠho plynu, Ĺže ich vĂ´bec nepotrebujĂş. Ale samozrejme chcĂş atĂłmovĂş bombu. K atĂłmovej bombe sa moĹžno dostaĹĽ iba mierovĂ˝m vyuĹžĂvanĂm jadrovej energie, inak by to bolo prĂliĹĄ drahĂŠ. To znamenĂĄ, jadrovĂŠ elektrĂĄrne, ktorĂŠ mĂĄme, sĂş potrebnĂŠ aj na to, aby zĂĄsobovali vojsko potrebnĂ˝m plutĂłniom, a elektrickĂĄ energia je vlastne ODPADOVĂ PRODUKT!
- Aj tak sa to dĂĄ povedaĹĽ, ĂĄno. - PreÄo to niekto nepovie verejne? Prirodzene preto, lebo nĂĄm to podsĂşvajĂş ako mierovĂş energiu, zdravĂş energiu, ako ochranu ĹživotnĂŠho prostredia, atÄ. Je v tom mnoĹžstvo propagandy. PamätĂĄm si, ako sme v ĹĄkole ustaviÄne museli pĂsaĹĽ slohy na tĂŠmu Ja a atĂłm alebo Ĺ kola a atĂłm, UĹž vtedy chceli deckĂĄ nastaviĹĽ na jadro.
Aj preto, aby neskĂ´r pracovali v atĂłmovom priemysle a oni mali dostatok kvalifikovanĂ˝ch pracovnĂkov, Ĺže? Ak je niekto proti atĂłmovĂ˝m zbraniam, mal by sa vzdaĹĽ klasickĂ˝ch jadrovĂ˝ch elektrĂĄrnĂ. To je predpoklad. SĂş to dve jednovajeÄnĂŠ dvojÄatĂĄ. Jedno nemoĹžno oddeliĹĽ od druhĂŠho. V sĂşÄasnosti mĂĄme do Äinenia aj s ochudobnenĂ˝m urĂĄnom ŤaĹžkĂ˝ prvok, ktorĂ˝ je neĹĄkodnĂ˝, keÄ sa ho dotĂ˝kame, ale je nebezpeÄnĂ˝, keÄ sa montuje do munĂcie.
Existuje film SMRTIACI PRACH od Friedera Wagnera. Ten je tieĹž vo vaĹĄom dokumente. TakĂĄto strela vÄaka svojej hmotnosti, keÄ prerazĂ pancier vznieti sa a vzniknĂş nanoÄastice, ktorĂŠ sa rozptĂ˝lia po celej planĂŠte a ktorĂŠ sĂş vysoko jedovatĂŠ a rĂĄdioaktĂvne. K rĂĄdioaktivite treba uviesĹĽ aj to, Äo mnohĂ Äžudia vĂ´bec netuĹĄia. Prof. Lengfelder to vo filme uvĂĄdza tieĹž: Neexistuje hranica, od ktorej je rĂĄdioaktivita bezpeÄnĂĄ.
TĂĄ hranica je nula. Napriek tomu sĂş limity rĂĄdioaktivity ustaviÄne zvyĹĄovanĂŠ. Aj po FukuĹĄime bol limit teda hodnota toho, ako silne mĂ´Ĺžu potraviny ĹžiariĹĽ, zvýťenĂ˝ aĹž 4 000-razy. Ako dlho to takto mĂ´Ĺžu robiĹĽ? AĹž si aj najväÄĹĄĂ hlupĂĄk uvedomĂ, Ĺže rastie detskĂĄ ĂşmrtnosĹĽ, Ĺže rastie vĂ˝skyt rakoviny? Dokedy to mĂ´Ĺžu robiĹĽ? To sa nedĂĄ robiĹĽ donekoneÄna! To je ĹžiaÄž vynĂştenĂŠ situĂĄciou.
Jednoducho to uĹž nemĂ´Ĺžu zvrĂĄtiĹĽ. Pred ÄernobyÄžom sme mali iba 0,3 becquerela na kilogram potraviny. Po Ĺom 500! Po FukuĹĄime, aj keÄ je to na opaÄnom konci sveta, bola hranica zvýťenĂĄ aĹž na 1 350 becquerelov na kilogram potraviny. A keÄ teraz zaÄnĂş vyberaĹĽ palivovĂŠ ÄlĂĄnky zo skladovacieho bazĂŠna v reaktore Ä. 4... VeÄžkĂĄ katastrofa Japonska eĹĄte len prĂde, eĹĄte zÄaleka sa to neskonÄilo!
KeÄ sa to stane, chcĂş zdvihnúż hranicu na 4 000 becquerelov na kg. To bude 13 000-nĂĄsobnĂŠ zvýťenie! - V porovnanĂ s dobou pred ÄernobyÄžom? - Ăno. TakĹže to, Äo bolo voÄžakedy rĂĄdioaktĂvny odpad a patrilo do olovenej schrĂĄnky, to bude teraz zdravĂĄ potrava, ako nĂĄm podsĂşvajĂş. A to stĂĄle nie je koniec. PrĂdu ÄalĹĄie nehody reaktorov! Aj v EurĂłpe.
To znamenĂĄ, Ĺže limit bude ustaviÄne rĂĄsĹĽ... Ako mĂ´Ĺžete tvrdiĹĽ, Ĺže prĂdu ÄalĹĄie nehody, nemĂ´Ĺžete predsa vidieĹĽ do budĂşcnosti! NuĹž, v istom ohÄžade ĂĄno. ÄernobyÄž som predpovedal v desiatkach prednĂĄĹĄok. A potom niektorĂŠ nemeckĂŠ noviny priniesli polstrĂĄnkovĂŠ inzerĂĄty firmy na spracovanie jadrovĂŠho odpadu kde uviedli, Ĺže Holger Strohm konfrontoval posluchĂĄÄov desivou vĂziou nepredstaviteÄžnĂŠho rozsahu o Ăşdajne oÄakĂĄvanej atĂłmovej katastrofe.
A zverejnili to prĂĄve v ten deĹ, kedy vybuchol ÄernobyÄž. Dozvedeli sme sa to aĹž neskĂ´r. Neviem, odkiaÄž to viem, moĹžno preto, Ĺže som bol tak dlho politicky prenasledovanĂ˝, aĹž napokon veÄžmi alergicky reagujem na nebezpeÄenstvo. A aj v prĂpade FukuĹĄimou mi bolo jasnĂŠ, Ĺže sa takĂŠ nieÄo stane. A prĂdu ÄalĹĄie nehody. StĂĄle viac a stĂĄle ÄastejĹĄie. - Jednoducho preto, lebo budeme maĹĽ stĂĄle viac jadrovĂ˝ch elektrĂĄrnĂ...
- A ktorĂŠ sĂş medziÄasom veÄžmi starĂŠ! Presne tak! RĂĄdioaktĂvne Ĺžiarenie vystreÄžuje z kryĹĄtalickej ĹĄtruktĂşry materiĂĄlu jednotlivĂŠ atĂłmy a materiĂĄl sa tak stane krehkĂ˝. Ten kov sa postupne rozpadĂĄ. - To znamenĂĄ, Ĺže reaktor ho zvnĂştra rozkladĂĄ. - Presne tak! A vznikĂĄ tak veÄžmi nebezpeÄnĂĄ situĂĄcia pretoĹže sa mĂ´Ĺžu vyskytnúż takĂŠ nehody, akĂŠ si ani nevieme predstaviĹĽ.
Napriek tomu tieto elektrĂĄrne dostĂĄvajĂş, a vo filme na to poukazujete certifikĂĄt ĹĄtĂĄtnej skúťobne, Ĺže sĂş technicky skontrolovanĂŠ a bezpeÄnĂŠ. Ako je to moĹžnĂŠ? Nie sĂş bezpeÄnĂŠ. Ten certifikĂĄt si kĂşpia. Skúťobne z toho predsa ĹžijĂş. SĂş predsa sĂşÄasĹĽou atĂłmovĂŠho priemyslu. To vĹĄetko sa rieĹĄi peniazmi. KeÄ chcem znaleckĂ˝ posudok, objednĂĄm si ho a dopredu poviem, akĂ˝ vĂ˝sledok chcem. VeÄ preÄo by som mal zaplatiĹĽ za nieÄo, Äo je pre mĹa negatĂvne.
To znamenĂĄ: zaplatĂm si povolenku! A zĂskam doklad, Ĺže je to Ăşplne neĹĄkodnĂŠ. Takto to skrĂĄtka funguje. PĂĄn Strohm, nĂĄpadnĂŠ je, Ĺže vĹždy keÄ sa stala nehoda, alebo dokonca SUPERGAU, priÄom GAU je najĹĽaŞťia konĹĄtrukÄne uvaĹžovanĂĄ nehoda, SUPERGAU je znĂĄsobenie GAU! VĹždy keÄ k takej nehode prĂde, platĂ zĂĄkaz informovania verejnosti. TĂĄ sa o tom dozvie oveÄža neskĂ´r, ak vĂ´bec. DostĂĄvame sa ku KrĂźmmelu (problematickĂĄ JE).
Ako to vyzerĂĄ, keÄ v Nemecku nejakĂ˝ reaktor prestane fungovaĹĽ, keÄ naprĂklad horĂ? CelĂŠ roky nĂĄm zatÄşkajĂş, Ĺže sa tam vĂ´bec nieÄo stalo. Potom sa po rokoch dozvieme zo ĹĄtatistĂk, Ĺže v okolĂ vyskoÄila rakovina a ĂşmrtnosĹĽ detĂ a aĹž vtedy priznajĂş, Ĺže sa tam nieÄo zrejme stalo. Ako je to moĹžnĂŠ? TakĂŠ nieÄo sa vlastne nedĂĄ utajiĹĽ, veÄ to vidno na ÄžuÄoch, nemocniciach, ĹĄtatistikĂĄch. Ĺže vlĂĄdne zĂĄkaz informovania.
AkĂ˝ je status quo, keby naprĂklad v Nemecku v niektorej jadrovej elektrĂĄrni doĹĄlo k roztaveniu jadra. Informovali by ÄžudĂ? Je na to nejakĂ˝ predpis? MĂĄme skĂşsenosti z ÄernobyÄžu a FukuĹĄimy: Dodnes nĂĄm klamĂş! Prakticky nĂĄm iba klamĂş. A u nĂĄs sa doteraz tieĹž iba klamalo. Po FukuĹĄime sme sa sĂce rozÄuÄžovali Ĺže japonskĂŠ noviny o tom nepĂsali. Ale nemeckĂŠ mĂŠdia teraz tieĹž niÄ nepĂĹĄu. Nie sĂş o niÄ lepĹĄie.
To znamenĂĄ, ak by sa udiala takĂĄto nehoda, tak by sme samozrejme neboli informovanĂ. VeÄ vtedy sa tak Äi onak nedĂĄ niÄ robiĹĽ. NaprĂklad jadrovĂĄ elektrĂĄreĹ KrĂźmmel mĂĄ vĂ˝kon 1 300 megawattov. To znamenĂĄ, za jeden rok sa tam vyrobĂ rĂĄdioaktivita pribliĹžne 1 300 bĂ´mb z HiroĹĄimy. Po ĹĄiestich rokoch to uĹž bude takmer 10 000 razy viac.
A tĂĄto rĂĄdioaktivita nie je ako v prĂpade vĂ˝buchu atĂłmovej bomby vytlaÄenĂĄ smerom hore, aby sa tam rovnomerne rozloĹžila, ale unikne, vystĂşpi do výťky 40, 50 aĹž 100 metrov, podÄža toho, akĂĄ je horĂşca, ochladĂ sa a vietor ju bude pred sebou hnaĹĽ ako absolĂştne smrtiaci oblak. A to sĂş Äžahko prchavĂŠ, plynnĂŠ lĂĄtky, ale aj pevnĂŠ ÄiastoÄky, ktorĂŠ sa odparili... Ăno... a potom to zĂĄvisĂ od vetra a od toho, Äi prĹĄĂ.
DĂĄĹžÄ to svinstvo zrazĂ dole a zamorĂ celĂŠ Ăşzemie. Ä˝uÄom tak Äi tak niet pomoci. VeÄ ako ich evakuovaĹĽ? V Nemecku Ĺžije na malej ploche 80 miliĂłnov ÄžudĂ. To znamenĂĄ, podÄža smeru vetra by bolo zasiahnutĂŠ Ăşzemie veÄžkosti Nemecka. Kam s tĂ˝mi ÄžuÄmi? To znamenĂĄ, my sme na rozdiel od Ukrajiny ale podobne ako Japonsko jedna veÄžkĂĄ aglomerĂĄcia. Hustota obyvateÄžstva je tu 10 razy väÄĹĄia, ako na Ukrajine alebo v Bielorusku.
To znamenĂĄ, Ĺže ak by sme naprĂklad museli evakuovaĹĽ 2 miliĂłny ÄžudĂ povedzme z Hamburgu, resp. 3 miliĂłny ÄžudĂ aj s okolĂm, trvalo by to prĂliĹĄ dlho, medziÄasom je oblak dĂĄvno tu. Ä˝udia sami zaÄnĂş rĂĄdioaktĂvne ĹžiariĹĽ. VĂĄpnik v kostiach, Ĺželezo v krvi, to vĹĄetko zaÄne rĂĄdioaktĂvne ĹžiariĹĽ, vĹĄak? TakĹže takĂto Äžudia uĹž nesmĂş medzi normĂĄlnych ÄžudĂ.
V sĂşvislosti s knihou POKOJNE DO KATASTROFY, v roku 1981, keÄ vyĹĄla v nakladateÄžstve 2001, sme vo vĹĄetkĂ˝ch nemeckĂ˝ch novinĂĄch tento je zo STERN-u, ale aj v ZEIT, SPIEGEL, SĂDDEUTSCHE, FRANKFURTER RUNDSCHAU uverejnili celostrĂĄnkovĂ˝ inzerĂĄt. PĂĄn Apel (vtedy bol spolkovĂ˝m ministrom obrany) väÄĹĄinou sa vĹždy dozvedĂĄme, ako dopadli manĂŠvre spolkovej armĂĄdy.
V novej knihe POKOJNE DO KATASTROFY teraz ÄĂtame o manĂŠvroch, v ktorĂ˝ch ide o atĂłmovĂŠ katastrofy. V nich slúŞil Kielsky prieplav ako hranica, za ktorou bolo potrebnĂŠ udrĹžaĹĽ rĂĄdioaktĂvne zamorenĂ˝ch muĹžov, Ĺženy a deti. Po mostoch nemohli prejsĹĽ, tam stĂĄli tanky s rozkazom strieÄžaĹĽ. To preto ste nĂĄm o tĂ˝chto manĂŠvroch niÄ nepovedali, lebo nemali Ĺžiadneho vĂĹĽaza? Nehovorte, Ĺže ste o niÄom nevedel.
TĂş knihu mĂĄte k dispozĂcii! My sme vtedy rozposlali tritisĂc knĂh doporuÄene vĹĄetkĂ˝m poslancom, vĹĄetkĂ˝m ministrom, vĹĄetkĂ˝m, ktorĂ v tejto krajine o nieÄom rozhodujĂş. - Mali ste nejakĂş odozvu? - Nie! Iba od pĂĄna Genschera, on bol vtedy ministrom vnĂştra. A zavolal vĂĄm? NapĂsal vĂĄm? Ăno, on bol vtedy sĂşÄasne aj prezidentom atĂłmovĂŠho fĂłra. UĹž vstupom do tohto spolku sa zaviazal Ĺže bude podporovaĹĽ jadrovĂş energiu vĹĄetkĂ˝mi prostriedkami.
Ale ako minister vnĂştra bol najvyĹĄĹĄĂm orgĂĄnom dozoru nad bezpeÄnosĹĽou reaktorov. - To je stret zĂĄujmov. - Ăno, aj sme sa ho pĂ˝tali, Ĺže Äo s tĂ˝m chce robiĹĽ. Nato nĂĄm odpĂsal... Ĺže svoje Älenstvo v atĂłmovom fĂłre pozastavil aĹž do konca svojho funkÄnĂŠho obdobia. Äi pozastavil aj svoje myslenie, o tom pochybujem. PoÄme k tomu, Äo ste prĂĄve povedal.
V prĂpade X, ak by skutoÄne nastal GAU, keby vznikla masovĂĄ panika, a zĂĄkonite veÄžkĂ˝ poÄet obetĂ, pretoĹže tĂ˝mto ÄžuÄom by sa nedalo pomĂ´cĹĽ. Vezmime si takĂş transplantĂĄciu kostnej drene. TĂĄ sa mĂ´Ĺže uskutoÄniĹĽ iba medzi prĂbuznĂ˝mi, ktorĂ sĂş ale moĹžno tieĹž kontaminovanĂ, nie je k dispozĂcii dostatok lekĂĄrov, obväzov, to vĹĄetko sa pre nedostatok nedĂĄ dostaĹĽ zavÄasu tam, kde treba, takĹže moĹžno vychĂĄdzaĹĽ z toho, Ĺže tĂ Äžudia by poÄas nasledujĂşcich týŞdĹov vegetovali a potom pomreli.
Ako by tomu armĂĄda chcela zabrĂĄniĹĽ? ExistujĂş na to nejakĂŠ konkrĂŠtne postupy? Aby si tĂ Äžudia nepovedali, Ĺže pĂ´jdeme do MnĂchova, ak by sa to stalo tu, pĂ´jdeme do RakĂşska, chceme preÄ, k moru... Äo by spravila armĂĄda? PoÄas tĂ˝chto manĂŠvrov by armĂĄda uzavrela oblasĹĽ do kruhu, podÄža smeru vetra, a brĂĄnila by ÄžuÄom, aby odtiaÄž odiĹĄli, pretoĹže by boli rĂĄdioaktĂvni. A oĹžiarili by ÄalĹĄĂch.
A tak Äi tak im niet pomoci! KeÄ je Älovek silne rĂĄdioaktĂvne zamorenĂ˝, vĹĄetko zaÄne hniĹĽ zvnĂştra. PokoĹžka sa uvoÄžnĂ od tela... ÄervenĂŠ mäso na povrchu je posiate hnisavĂ˝mi vredmi... a vĹĄetko je to neskutoÄne bolestivĂŠ. Hrtan, prieduĹĄnica, paĹžerĂĄk... to vĹĄetko sa rozpúťża a zapaÄžuje. - Ärevo sa rozpúťża... - PoznĂĄme tie obrĂĄzky z HiroĹĄimy a Nagasaki o niekoÄžko týŞdĹov neskĂ´r, Äžudia na nich sa doslova rozpadali, za veÄžkĂ˝ch bolestĂ.
TakĹže ĹĄtĂĄt by to, Äo z neho eĹĄte ostalo, a relatĂvne zdravĂ˝ch ÄžudĂ chrĂĄnil tĂ˝m, - Ĺže by chorĂ˝m zabrĂĄnil utiecĹĽ, aby nekontaminovali ostatnĂ˝ch. - Ăno - To nĂĄm tieĹž nepovedia!- Veru. NiÄ inĂŠ im vĹĄak ani neostĂĄva. Ale pochybujem, Ĺže to bude fungovaĹĽ, pretoĹže ak by sa nieÄo takĂŠ stalo, sa kaĹždĂ˝ bude pokúťaĹĽ ÄĂm skĂ´r uniknúż zrejme aj prĂsluĹĄnĂci armĂĄdy, ak majĂş rozum.
TakĹže by bolo dobrĂŠ, maĹĽ motocykel, aby mohli prekonaĹĽ prekĂĄĹžky a Äo najskĂ´r odtiaÄž unikli. NaĹĄa vlĂĄda nĂĄm radĂ, Ĺže v prĂpade nehody sa treba ukryĹĽ v pivnici a vyÄkaĹĽ. NuĹž, mnohĂŠ z tĂ˝chto plynov sĂş ĹĽaŞťie ako vzduch, klesajĂş k zemi a Äžudia v pivniciach aspoĹ nebudĂş musieĹĽ tak dlho trpieĹĽ. Existuje vlastne iba jedna moĹžnosĹĽ: Äo najskĂ´r preÄ odtiaÄž! PretoĹže lekĂĄrska lieÄba nie je moĹžnĂĄ.
ReĂĄlne je moĹžnĂĄ skutoÄne iba pre ojedinelĂŠ prĂpady. PoznĂĄme prĂpad McCluskyho. AmerickĂ˝ technik na atĂłmovĂ˝ch zariadeniach, ktorĂ˝ bol oĹžiarenĂ˝ amerĂciom, teda iba jednou lĂĄtkou, nie 1 200 lĂĄtkami, ktorĂŠ vznikajĂş v reaktore. Toho potom uloĹžili do olovenej postele ĹĽaĹžkej niekoÄžko ton, v ĹĄpeciĂĄlnej miestnosti, kde museli filtrovaĹĽ vzduch, ktorĂ˝ vydychoval, a pol tucta lekĂĄrov v ochrannom skafandri s priezorom z olovnatĂŠho skla ho operovalo pomocou oceÄžovĂ˝ch manipulĂĄtorov.
Potom musel ostaĹĽ v tej miestnosti eĹĄte asi pol roka. Vzduch, ktorĂ˝ vydychoval, bolo treba filtrovaĹĽ. Jeho fekĂĄlie vychĂĄdzali von na pohyblivom pĂĄse museli byĹĽ zneĹĄkodnenĂŠ ako rĂĄdioaktĂvny materiĂĄl a jedlo dostĂĄval tieĹž na pohyblivom pĂĄse. V Nemecku nemĂĄme jedinĂş takĂşto posteÄž, takĂŠ nieÄo je celkom nemoĹžnĂŠ. A v ojedinelĂ˝ch prĂpadoch moĹžno podĂĄvaĹĽ aj chelĂĄtory.
SĂş to chemikĂĄlie... ktorĂŠ dokĂĄĹžu mobilizovaĹĽ tĂ˝ch 1 200 lĂĄtok alebo to, Äo mĂĄme v tele, aby sa to vylĂşÄilo. Je to vĹĄetko tak neskutoÄne nĂĄkladnĂŠ, s mnoĹžstvom lekĂĄrov, ktorĂ musia byĹĽ k dispozĂcii, Ĺže to vĂ´bec nie je reĂĄlne! Hovorili ste o armĂĄde. Vojaci nie sĂş voÄi rĂĄdioaktivite imĂşnni. V Äernobyle nĂştili tĂ˝chto ÄžudĂ, vojakov, aby odpratĂĄvali trosky. NazĂ˝vali ich likvidĂĄtori: bol to rozsudok smrti.
Ĺ tĂĄt vtedy donĂştil 600 aĹž 800 tisĂc ÄžudĂ ĂsĹĽ upratovaĹĽ v Ăşstrety smrti. - To sa v Nemecku nedĂĄ urobiĹĽ. - V armĂĄde mĂĄme iba 200 tisĂc vojakov. NemyslĂm si vĹĄak, Ĺže nĂĄjdeme dosĹĽ ÄžudĂ, ktorĂ to budĂş robiĹĽ dobrovoÄžne. V Rusku to nebolo o dobrovoÄžnosti. Boli by ich zastrelili, keby odmietli ĂsĹĽ. AkĂĄ je teraz situĂĄcia v Äernobyle? Ĺ˝iarenie je vonku, teraz robia veÄžkĂş schrĂĄnku okolo toho, je to vĹĄak iba divadlo, aby dali zarobiĹĽ stavebnĂŠmu priemyslu, aby to Nemci smeli zaplatiĹĽ.
Je to hlĂşposĹĽ. To svinstvo je vonku, rozĹĄĂrilo sa. K tomu vĹĄak musĂm povedaĹĽ: ÄernobyÄž bol vojenskĂ˝ reaktor. Ide o toto: uĹž som spomenul, Ĺže existuje urĂĄn 235 a urĂĄn 238. A... ak chcete zĂskaĹĽ plutĂłnium, palivovĂŠ ÄlĂĄnky nesmĂş ostaĹĽ v reaktore dlhĹĄie ako dva alebo tri dni. Inak sa z plutĂłnia stane 239, 240, 241, 242... A ako sme povedali, tie s pĂĄrnym ÄĂslom sa nedajĂş ĹĄtiepaĹĽ. SĂş neÄistotou.
A oddeliĹĽ ich od seba je veÄžmi komplikovanĂŠ. OddeliĹĽ navzĂĄjom urĂĄn 235 a 238, to eĹĄte ide. - Ale oddeliĹĽ urĂĄn 239, 240, 241... - ÄĂm vyĹĄĹĄia hustota, tĂ˝m je to ĹĽaŞťie. Ăno, je to prakticky nemoĹžnĂŠ, prĂpadne veÄžmi nĂĄkladnĂŠ. Preto tam mali ĹĄpeciĂĄlnu konĹĄtrukciu, ktorĂĄ umoĹžĹovala meniĹĽ palivovĂŠ ÄlĂĄnky poÄas prevĂĄdzky. - Aby zĂskali ÄistĂŠ plutĂłnium. - Ăno Preto bolo vnĂştri iba mĂĄlo rĂĄdioaktivity Iba zlomok.
U nĂĄs ostĂĄvajĂş palivovĂŠ prvky v reaktore ĹĄesĹĽ rokov, a sĂş vyhorenĂŠ oveÄža viac. Tam sĂş tisĂcnĂĄsobky Ĺžiarenia, akĂŠ bolo v Äernobyle. To znamenĂĄ, naĹĄe reaktory sĂş takpovediac destilĂĄt. - KoncentrovanĂĄ rĂĄdioaktivita, v porovnanĂ s ktorou je ÄernobyÄž detskou hraÄkou. - Presne tak! A napriek tomu mal obrovskĂŠ nĂĄsledky, vĹĄak? A nikto neveril, Ĺže rĂĄdioaktivita sa dokĂĄĹže tak rĂ˝chlo rozptĂ˝liĹĽ po celej planĂŠte.
To bolo nieÄo celkom novĂŠ, takĹže sĂş z toho istĂŠ poznatky. Neboli vĹĄak vyvodenĂŠ Ĺžiadne dĂ´sledky okrem presviedÄania obyvateÄžstva, Ĺže vĹĄetko je pod kontrolou. Ĺ˝e sa tĂĄ oblasĹĽ dĂĄ vyÄistiĹĽ. Ăno. A to tvrdil aj GorbaÄov, na nĂĄtlak zĂĄpadu. A potom mu zomrela Ĺžena na rakovinu. To je tieĹž takĂĄ vec: mĂĄme stĂĄle viac rakoviny. NedĂĄvno, keÄ som svoj film predvĂĄdzal vo Fessenheime, tak boli vo francĂşzskych novinĂĄch titulky, Ĺže 53 percent muĹžov a 48 percent Ĺžien vo FrancĂşzsku ochorie na rakovinu.
- Vieme, ako vznikĂĄ rakovina: rĂĄdioaktivitou. - Okrem inĂ˝ch prĂÄin. - Ăno. americkĂ˝ch zdravotnĂ˝ch Ăşradov zverejnilo v roku 1968 sprĂĄvu, v ktorej sa uvĂĄdza, Ĺže jedinĂ˝ spĂ´sob ako znĂĹžiĹĽ rakovinu je zabezpeÄiĹĽ, aby do prostredia neunikali rĂĄdioaktivita a nebezpeÄnĂŠ chemikĂĄlie. Ale Äžudia robia presnĂ˝ opak! VlĂĄdy odpĂĄlili uĹž okolo 3 000 atĂłmovĂ˝ch bĂ´mb. A rĂĄdioaktivita, ktorĂĄ sa uvoÄžnila, tĂĄ sa zniĹžuje iba veÄžmi pomaly.
To presahuje ÄžudskĂş predstavivosĹĽ. To sĂş stovky miliĂłnov alebo miliardy rokov. Ä˝udstvo si neuvedomuje, Ĺže sa zahrĂĄva s technikou, ktorĂş nemĂ´Ĺže zvlĂĄdnuĹĽ, ktorĂĄ mĂĄ kozmickĂş dimenziu! MyslĂm si, Ĺže Älovek ako tvor je blĂĄzon, je chorĂ˝. My sme jedinĂ˝ ĹživoÄĂĹĄny druh, ktorĂ˝ hubĂ sĂĄm seba. OstatnĂ vyhynuli na zĂĄklade inĂ˝ch okolnostĂ, ako dopad meteoritu lebo na zĂĄklade inĂ˝ch vecĂ, ktorĂŠ nemohli ovplyvniĹĽ. My sa vyhubĂme sami! PreÄo, to neviem!
A tĂ˝ch 1 200 produktov, ktorĂŠ vznikajĂş v reaktore: niektorĂŠ z nich sa rozpadnĂş v priebehu sekĂşnd, a inĂŠ zasa potrebujĂş miliardy rokov. A ako bolo povedanĂŠ, mimoriadne zlĂŠ je to s urĂĄnovou munĂciou. UrĂĄnovĂĄ munĂcia je vlastne atĂłmovĂ˝ odpad. Jednak zo zariadenĂ na regenerĂĄciu jadrovĂŠho paliva, potom ako z palivovĂ˝ch ÄlĂĄnkov vybrali novovytvorenĂŠ plutĂłnium a nevyhorenĂ˝ urĂĄn, oddelia ich, a potom zoberĂş urĂĄn 238 zo zariadenia na regenerĂĄciu jadrovĂŠho paliva.
Alebo, keÄ ich na zaÄiatku vyrobili z urĂĄnovej rudy, tieĹž ich oddelia, U235 a U238, a tento odpadovĂ˝ produkt, atĂłmovĂ˝ odpad, ten vystrieÄžajĂş v munĂcii. A keÄ ho vystrelia, vybuchne a zhorĂ s teplotou 4 aĹž 5 tisĂc stupĹov Celzia pritom sa vytvoria celkom malĂŠ nanoÄastice, ktorĂŠ sa dostanĂş vĹĄade. Ĺ Ăria sa vetrom, na obilie, do vody, vĹĄade! DostĂĄvajĂş sa do tela, prechĂĄdzajĂş aj cez bunky, pretoĹže sĂş tak malĂŠ.
PrĂroda nevyvinula niÄ na to, aby takĂŠto nieÄo blokovala, pretoĹže to je produkt Äloveka, tie nanoÄastice. Tie prejdĂş aj cez placentu na plod, krvno-mozgovĂş bariĂŠru, cez to vĹĄetko prejdĂş. - Ăno, jednoducho cez to prejdĂş. - S akĂ˝m dĂ´sledkom? NuĹž s tĂ˝m, Ĺže v tele uĹž nie je niÄ chrĂĄnenĂŠ! VĹĄetky bunky sa poĹĄkodia. - To znamenĂĄ, vznikne rakovina. - PoĹĄkodĂ sa DNA.
Ăno. A existujĂş niektorĂŠ lĂĄtky, o ktorĂ˝ch vieme... DNA je nieÄo inĂŠ, ale rakovina, leukĂŠmia, imunitnĂ˝ systĂŠm, vĹĄetko sa poĹĄkodĂ. Nie je to iba rakovina. Je to... metabolizmus, vĹĄetko je tĂ˝m ovplyvnenĂŠ, negatĂvne! To znamenĂĄ, Äžudstvo bude stĂĄle viac chorĂŠ, stĂĄle viac ÄžudĂ dostane rakovinu. Vieme, Ĺže s kaĹždou nehodou sa zaĹĽaĹženie zvyĹĄuje. JednĂŠho dĹa dostaneme rakovinu vĹĄetci!
MoĹžno bude moĹžnĂŠ, dovtedy niektorĂŠ druhy rakoviny lieÄiĹĽ, potom vĹĄak prĂde... ÄalĹĄia generĂĄcia rakoviny. A mnohĂ z tĂ˝chto ÄžudĂ, ktorĂ boli zamorenĂ v Äernobyle, nemali jednu rakovinu, ale desiatky rĂ´znych druhov rakoviny. Jednu Äi dve azda moĹžno lieÄiĹĽ, ale nie vĹĄetky. Vo filme POKOJNE DO KATASTROFY prichĂĄdza k slovu aj pastor, ktorĂ˝ hovorĂ, Ĺže keÄ sa pozrieme na to, akĂ˝ zloÄin pĂĄcha rĂĄdioaktivita, tĂ˝m Ĺže niÄĂ DNA a prenĂĄĹĄa sa na ÄalĹĄie pokolenia...
Ak sa na to pozrieme celkovo, vĹĄetky ostatnĂŠ veÄžkĂŠ zloÄiny Äžudstva sĂş v porovnanĂ s Ĺou podruĹžnĂŠ! Ste tieĹž toho nĂĄzoru? Ăno, a nielen to! Martin Rees, bĂ˝valĂ˝ prezident zdruĹženia THE ASSOCIATION FOR SCIENCE EDUCATION, teda najväÄĹĄieho vedeckĂŠho zdruĹženia v USA, ktorĂŠ vydĂĄva aj Äasopis SCIENCE, dnes prezident ROYAL SOCIETY, teda britskej vedeckej organizĂĄcie, uĹž zaÄiatkom roku 2000 povedal, Ĺže sme na ceste vyhubiĹĽ sa.
Potom nasledovali desiatky drĹžiteÄžov Nobelovej ceny v magazĂne NATURE, s Paulom Crutzenom, ktorĂ vyhlĂĄsili, Ĺže sme dosiahli bod, z ktorĂŠho niet nĂĄvratu. Zmizla polovica planktĂłnu, polovica koralovĂ˝ch Ăştesov. Sme na ceste k zĂĄhube, oceĂĄny sĂş plnĂŠ plastov, robĂme nanotechnolĂłgiu v spojenĂ s genetickĂ˝m inĹžinierstvom aby sa tie nanoÄastice samy vyrĂĄbali. VyrĂĄbame bakteriologickĂŠ a chemickĂŠ zbrane... ...ktorĂŠ poĹĄkodzujĂş DNA.
Vo vĹĄetkĂ˝ch oblastiach si pĂlime vĹĄetky konĂĄre, na ktorĂ˝ch sedĂme. BULLETIN OF ATOMIC SCIENTISTS v roku 2008 vydal ĹĄpeciĂĄlne ÄĂslo PĂŤ MINĂT PRED POLNOCOU, kde vyhlĂĄsili, Ĺže s 90-percentnou pravdepodobnosĹĽou sa Äžudstvo do roku 2100 vyhubĂ, Do poslednĂŠho jedinca. To budĂş predsa naĹĄi pravnuci! A v nemeckĂ˝ch mĂŠdiĂĄch sa o tom vĂ´bec nepĂsalo. Treba si uvedomiĹĽ, Ĺže to tvrdia najvyĹĄĹĄie vedeckĂŠ orgĂĄny!
MusĂ to byĹĽ vĂĄĹžne, keÄ zverejnili takĂşto vĂĄĹžnu vĂ˝strahu. Ale o tom sa dĂ´sledne mlÄĂ. To Ĺže v sĂşÄasnosti mĂĄme do Äinenia s ÄžuÄmi, ktorĂ sĂce sĂş proti jadru, ale eĹĄte viac sĂş proti ÄžuÄom, ktorĂ dĂ´sledne vystupujĂş proti jadru, ako naprĂklad vy, ktorĂ vedia povedaĹĽ tvrdĂş pravdu do oÄĂ. SĂşvisĂ to azda aj s tĂ˝m, Ĺže... vedcov po HiroĹĄime a Nagasaki hrĂ˝zlo svedomie a skĂşsili to napraviĹĽ mierovĂ˝m vyuĹžitĂm jadra?
MoĹžno to vidieĹĽ v tejto sĂşvislosti? Einstein alebo inĂ vedci jednoznaÄne vyhlĂĄsili, Ĺže to bol najväÄĹĄĂ zloÄin, akĂŠho je Äžudstvo schopnĂŠ... - ZloÄin, na ktorom sa podieÄžali! - Ăno, sami to vnĂmali kriticky. - SkutoÄne? - Ăno, Einstein neskĂ´r spolu s 28 drĹžiteÄžmi Nobelovej ceny zaloĹžil BULLETIN OF ATOMIC SCIENTISTS, aby varoval pred atĂłmovĂ˝mi nebezpeÄenstvami. HrĂ˝zlo ich svedomie, bezpochyby!
Ale vojsku to bolo jedno. TĂ myslia iba v mocenskĂ˝ch kategĂłriĂĄch. KeÄ pri tom vyhynie celĂŠ Äžudstvo, ich to vĂ´bec nezaujĂma. SĂş chorĂ, rovnako ako politici. VäÄĹĄina politikov je psychicky chorĂĄ. Piero Roccini, hlavnĂ˝ psychoanalytik talianskeho parlamentu a senĂĄtu, ÄiĹže Älovek, ktorĂ˝ lieÄil tĂ˝ch politikov, a robil s nimi psychoterapiu, po odchode do dĂ´chodku napĂsal knihu NEURĂZA MOCI, kde uvĂĄdza, Ĺže viac ako 50 percent politikov je psychicky ĹĽaĹžko chorĂ˝ch.
MajĂş ĹĽaĹžkĂş narcistickĂş poruchu. Myslia iba seba. ChcĂş stĂĄĹĽ vo svetle reflektorov, chcĂş byĹĽ dĂ´leĹžitĂ, chcĂş maĹĽ veÄža peĹazĂ, chcĂş moc! NĂĄrod a ostatnĂ˝ch majĂş Ăşplne na hĂĄku. NemajĂş empatiu, nedokĂĄĹžu sa vcĂtiĹĽ do inĂ˝ch ÄžudĂ. SĂş psychicky ĹĽaĹžko chorĂ. A povedal, Ĺže tĂto Äžudia sĂş najmenej spĂ´sobilĂ, aby viedli nĂĄrod. VidĂme to na Berlusconim, to je typickĂ˝ prĂklad.
Ale aj u nĂĄs sĂş politici takĂ istĂ. Ide im iba o moc. NemajĂş Ĺžiadne ideĂĄly. VidĂme, Ĺže dnes uĹž neexistuje pravica alebo Äžavica, kaĹždĂ˝ kradne od kaĹždĂŠho. KaĹždĂ˝ je ochotnĂ˝ spolÄiĹĽ sa s kaĹždĂ˝m. Ä˝avica teraz ĹĄmahom ruky zahodila svoje ideĂĄly, len aby sa tieĹž dostala k moci, aby mohla spoluvlĂĄdnuĹĽ. SpoluvlĂĄdnuĹĽ znamenĂĄ dostaĹĽ sa k Ăşplatkom, o to im ide!
Kissinger, bĂ˝valĂ˝ minister zahraniÄnĂ˝ch vecĂ USA vraj raz povedal, Ĺže 90 percent politikov v jeho okolĂ je korupÄnĂ˝ch a moĹžno ich kĂşpiĹĽ na kaĹždĂş ĹĄpinavosĹĽ. ZdĂĄ sa, Ĺže to vystihol. - MoĹžno ich bude aj viac, neviem... - Spomenuli ste politikov... - kedy to bol prijatĂ˝ v Nemecku zĂĄkon o mierovom vyuĹžĂvanĂ jadrovej energie? -V roku 1958. Aby Nemecko vĂ´bec smelo stavaĹĽ jadrovĂŠ elektrĂĄrne, pretoĹže nimi moĹžno vyrĂĄbaĹĽ plutĂłnium.
My... IĹĄlo len o atĂłmovĂş bombu! MĂĄm prĂsne tajnĂŠ dokumenty z tohto obdobia, ktorĂŠ to dokazujĂş. MedziÄasom boli odtajnenĂŠ, preto smiem o tom hovoriĹĽ. IĹĄlo len o atĂłmovĂş bombu! MyslĂm, Ĺže v roku 1958 bol v nemeckom parlamente iba jeden profesor prĂrodnĂ˝ch vied, ktorĂ˝ hlasoval proti jadrovĂ˝m elektrĂĄrĹam. UrÄite jeho meno poznĂĄte, mne uĹž vypadlo. Jeho vtedy ostatnĂ vypoÄĂşvali. Bol sĂĄm proti ostatnĂ˝m.
KeÄ sa tak pozrieme, pred ÄĂm varoval tak vidĂme, Ĺže vo vĹĄetkĂ˝ch bodoch mal pravdu. Bol rehabilitovanĂ˝? - Nie! - Alebo, pouÄila sa z toho veda? Bol to Prof. Dr. Karl Bechert, ktorĂ˝ bol aj rektorom univerzity. ZĂĄroveĹ bol predsedom vĂ˝boru pre jadrovĂş energiu v Spolkovom sneme. NevyhrĂĄĹžali sa mu, Ĺže prĂde o funkciu, Ĺže nebude smieĹĽ uÄiĹĽ? Nie, to nie, ale vysmiali ho!
PrvĂŠ vydanie knihy POKOJNE DO KATASTROFY som venoval prĂĄve jemu. On bol jedinĂ˝, ktorĂ˝ bol ĂşprimnĂ˝. Samozrejme, Ĺže mal pravdu. VeÄ on bol jedinĂ˝, ktorĂ˝ o tom nieÄo vedel. Bol predsa jadrovĂ˝ fyzik. Nemecko oficiĂĄlne vystĂşpilo z jadrovej energie. Vy tvrdĂte, Ĺže to tak neostane. Nemecko predsa vyrĂĄba atĂłmovĂş techniku a vyvĂĄĹža ju. AtĂłmovĂĄ technika je exportnĂ˝ ĹĄlĂĄger Nemecka. Vedeli by ste nĂĄm to objasniĹĽ?
PrvĂĄ vec: v prevĂĄdzke mĂĄme eĹĄte deväż reaktorov, a to sĂş tie väÄĹĄie. AkĂŠ sĂş starĂŠ, v priemere? To je rĂ´zne, ale sĂş to tie novĹĄie, ktorĂŠ vraj nie sĂş aĹž tak nebezpeÄnĂŠ. Aj keÄ nebezpeÄnĂŠ sĂş vĹĄetky! Tie, ktorĂŠ sĂş skutoÄne dezolĂĄtne a prĂliĹĄ nebezpeÄnĂŠ, tie odstavili. PredbeĹžne, treba podotknúż. OstatnĂŠ sĂş v prevĂĄdzke, vĂ´bec sme z jadra nevystĂşpili.
A z tĂ˝ch reaktorov, ktorĂŠ boli odstavenĂŠ, niektorĂŠ sĂş drĹžanĂŠ v zĂĄlohe ako rezerva. TakĹže sĂş udrĹžiavanĂŠ, aby ich opäż mohli spustiĹĽ, keÄ... vznikne potreba elektrickej energie, ktorĂş nebude moĹžnĂŠ pokryĹĽ. Äo sa stane s reaktorom, ktorĂ˝ bol odstavenĂ˝? Je stĂĄle rĂĄdioaktĂvny, je stĂĄle hrozbou? Ako to chĂĄpaĹĽ? To nebezpeÄnĂŠ na tom sĂş palivovĂŠ ÄlĂĄnky.
SĂş to... prĂşty dlhĂŠ 4 metre, hrubĂŠ ako palec, z zirkaloy to je zliatina (zirkĂłnu a cĂnu), ktorĂĄ znesie vysokĂş teplotu. A tie sa usporiadajĂş do palivovĂ˝ch ÄlĂĄnkov, v ktorĂ˝ch je povedzme 480 prĂştov vedÄža seba. Medzi nimi je trochu miesta, aby tadiaÄž mohla prĂşdiĹĽ voda, ktorĂĄ ich chladĂ. - To je to, Äo vidno v bazĂŠnoch, na fotografiĂĄch.
- Ăno! A keÄ ÄlĂĄnky vyhoria, musia byĹĽ pod vodou vybranĂŠ z reaktora a preloĹženĂŠ do skladovacej nĂĄdrĹže, Äo je vlastne veÄžkĂ˝ bazĂŠn. NemoĹžno ich jednoducho vytiahnuĹĽ na vzduch, musia byĹĽ ustaviÄne chladenĂŠ. Ak chladenie vypadne, zaÄnĂş sa taviĹĽ. Ĺ˝iarenĂm sa rozĹžeravia... a ten zirkaloy sa zaÄne taviĹĽ a horieĹĽ, pretoĹže je horÄžavĂ˝, to je na tom to nebezpeÄnĂŠ.
A hrozĂ aj vĂ˝buch vodĂka, pretoĹže rĂĄdioaktĂvne Ĺžiarenie rozkladĂĄ vodu na vodĂk a kyslĂk, vytvorĂ sa vĂ˝buĹĄnĂ˝ plyn, celĂŠ to treskne, Potom zaÄne horieĹĽ aj zirkaloy a tieĹž vybuchne. A z toho mnoĹžstva chemikĂĄliĂ, tĂ˝ch substanciĂ, izotopov, sa spontĂĄnne vytvorĂ vĂ˝buĹĄnĂĄ lĂĄtka, a celĂŠ to mĂ´Ĺže vyletieĹĽ do vzduchu. TakĹže sa to musĂ stĂĄle chladiĹĽ, chladiĹĽ, chladiĹĽ!
KeÄ niekto pĂ´jde okolo a vpĂĄli do toho pancierovĂş päsĹĽ, tak uĹž niet o Äom rozmýťĞaĹĽ, uĹž nĂĄs niÄ nezachrĂĄni. To znamenĂĄ, s dneĹĄnou modernou pancierovou päsĹĽou s vysokou prieraznosĹĽou, s hrotom z ochudobnenĂŠho urĂĄnu, ktorĂĄ prejde cez tri metre betĂłnu, je jadrovĂĄ elektrĂĄreĹ vlastne ideĂĄlnym cieÄžom teroristickĂŠho Ăştoku. Tie prejdĂş oveÄža hlbĹĄie, sĂş stavanĂŠ na to, aby prerazili dvanĂĄsĹĽ podlaĹžĂ, v IrĂĄne a tam zniÄili linky na obohacovanie urĂĄnu.
UĹž s obyÄajnou pancierovou päsĹĽou prerazĂte betĂłnovĂŠ alebo oceÄžovĂŠ steny hrubĂŠ jeden meter. - MoĹžno vĂ´bec jadrovĂŠ elektrĂĄrne pred nimi chrĂĄniĹĽ? - VĂ´bec nie! VĂ´bec nie! Na to som upozorĹoval od samĂŠho zaÄiatku. V roku 1974 som bol pred vĂ˝borom spolkovĂŠho snemu vypoÄutĂ˝ ako expert. UĹž vtedy som na to upozorĹoval a povedal som im, Ĺže sĂş blĂĄzni.
A povedal som to istĂŠ aj pred americkĂ˝m senĂĄtom: sabotĂĄĹž, terorizmus... Poviem vĂĄm nieÄo k terorizmu: AmeriÄania majĂş General Accounting Office nieÄo ako u nĂĄs SpolkovĂ˝ ĂşÄtovnĂ˝ dvor, ibaĹže mĂĄ oveÄža väÄĹĄie kompetencie. Zostavili sabotĂĄĹžne jednotky, a povedali im: je vĂĄs 6, choÄte do toho a toho reaktora a prineste nĂĄm nieÄo ako dĂ´kaz, Ĺže ste tam prenikli.
- Aby videli, pokiaÄž sa dostanĂş. - Ăno. - A?- VĹĄetci boli ĂşspeĹĄnĂ! VĹĄetci odtiaÄž priniesli nejakĂŠ dĂ´kazy. Nepovedali, ako sa dostali dnu, zrejme preobleÄenĂ za zamestnancov... EĹĄte aj Greenpeace si obÄas spravĂ zĂĄbavu a prepadne nejakĂ˝ reaktor s rebrĂkmi, to im tieĹž doteraz vychĂĄdzalo. Teraz si vezmite teroristov odhodlanĂ˝ch na smrĹĽ. Ako ich chcĂş zadrĹžaĹĽ?
MajĂş rakety, pancierovĂŠ päste, veÄ im staÄĂ prehuÄaĹĽ po rieke motorovĂ˝m Älnom a odpĂĄliĹĽ ich, bum, bum... aj viacerĂŠ rakety. A je koniec: dovidenia Nemecko, vĹĄak? Povedzme si nieÄo o typoch reaktorov. AkĂŠ typy reaktorov sĂş rozĹĄĂrenĂŠ na svete, tie ktorĂŠ sĂş stavanĂŠ v licencii? SĂş to varnĂŠ reaktory a tlakovodnĂŠ reaktory. Jedny predĂĄva GENERAL ELECTRIC a druhĂŠ zasa WESTINGHOUSE.
- To sĂş americkĂŠ firmy. - Ăno. - ExistujĂş aj nemeckĂŠ reaktory? - Ăno, mali sme vysokoteplotnĂ˝ reaktor. - Nepresadil sa? - V Ĺom sa nepouĹžĂvali palivovĂŠ prĂşty, ale gule. - Tie vĹĄak nie sĂş efektĂvne! - To bolo na dlani. Mali sme reaktor... a hneÄ na zaÄiatku tam nieÄo buchlo, uĹž po Ă´smich dĹoch. A potom sa zistilo, Ĺže uĹž sa tam nedĂĄ dostaĹĽ. Ĺ˝e uĹž sa nedĂĄ niÄ robiĹĽ.
Tak to rĂ˝chlo odstavili, nikdy to uĹž neĹĄlo do prevĂĄdzky. Bolo to rĂĄdioaktĂvne zamorenĂŠ, lebo to bolo v prevĂĄdzke. A uĹž sa nedalo niÄ robiĹĽ, je to ako teraz vo FukuĹĄime, tam sa tieĹž uĹž nedĂĄ niÄ robiĹĽ. VĹĄetci si myslĂme, Ĺže FukuĹĄima je dĂĄvno uzavretĂĄ zĂĄleĹžitosĹĽ. Nie je! JednĂ˝m z hlavnĂ˝ch problĂŠmov, a je ich viac, pretoĹže sĂş tam ĹĄtyri reaktory, je reaktor Ä. 4. NachĂĄdza sa tam bazĂŠn na skladovanie ÄlĂĄnkov, obrovskĂ˝ bazĂŠn, na druhom podlaĹžĂ.
A tam skladujĂş viac ako 5 000 vyhorenĂ˝ch palivovĂ˝ch ÄlĂĄnkov. - ÄiĹže vysokorĂĄdioaktĂvny materiĂĄl. - VysokorĂĄdioaktĂvny! VĹĄetky nazbieranĂŠ ÄlĂĄnky v tom obrovskom bazĂŠne. A ten popraskal. Teraz z neho unikĂĄ chladiaca voda. A tak doĹĄlo ÄiastoÄne k roztaveniu ÄlĂĄnkov, to znamenĂĄ, kov sa prehrial, roztavil... potom zasa stuhol, pretoĹže tam vodometmi striekali vodu.
Voda vĹĄak stĂĄle unikĂĄ z tĂ˝ch istĂ˝ch trhlĂn. A keÄĹže uĹž to robia 2,5 roka, tĂĄ pĂ´da zmäkla. CelĂĄ tĂĄ obrovskĂĄ budova prakticky plĂĄva na vode. Na vode s pieskom. A preto... celĂ˝ bazĂŠn na skladovanie vyhorenĂ˝ch ÄlĂĄnkov na jednej strane poklesol. PosĂşva sa... klesĂĄ, stojĂ krivo. Na jednej strane poklesol uĹž o jeden meter a to spĂ´sobuje obrovskĂŠ pnutie v zĂĄkladoch budovy.
BetĂłnovĂŠ piliere, ktorĂŠ uĹž boli poĹĄkodenĂŠ vĂ˝buchom vodĂka. CelĂŠ je to dezolĂĄtne a zĂĄroveĹ sa to rozpadĂĄ pĂ´sobenĂm rĂĄdioaktivity... Tak si povedali, musĂme vybraĹĽ palivovĂŠ ÄlĂĄnky. SprĂĄvne. Ale ako? Ak pouĹžijĂş Ĺžeriav, hornĂĄ tretina visĂ na hĂĄku. A tie prĂşty sa nesmĂş dostaĹĽ z vody. Vtedy je radiĂĄcia tak vysokĂĄ, Ĺže Älovek hneÄ zomrie. TakĹže to musia spraviĹĽ automatizovane, diaÄžkovĂ˝m ovlĂĄdanĂm.
VĹĄetko je tam vĹĄak uĹž poĹĄkodenĂŠ a zniÄenĂŠ. NemoĹžno tam poslaĹĽ ÄžudĂ, po pol hodine by ich to zabilo. TakĹže pod vodou musia zasunúż tie palivovĂŠ ÄlĂĄnky do kontajnerov CASTOR (kontajner na jadrovĂŠ palivo). To vĹĄak nejde spraviĹĽ. NiÄ z toho nejde spraviĹĽ. A teraz staÄĂ jedno malĂŠ zemetrasenie alebo vĂ˝buch... a bazĂŠn sa poĹĄkodĂ eĹĄte viac, zostĂĄvajĂşca vody vyteÄie, palivovĂŠ ÄlĂĄnky sa zohrejĂş povedzme na 2 000 °C, vtedy zaÄne horieĹĽ zirkĂłn, nastane atĂłmovĂ˝ vĂ˝buch, pretoĹže je tam plno plutĂłnia.
Nie malĂ˝ vĂ˝buch, ale veÄžkĂ˝! Tam sĂş toho celĂŠ tony, a na obyÄajnĂş bombu staÄĂ ĹĄesĹĽ kilogramov, a sĂş aj menĹĄie. Ak mĂĄte tony plutĂłnia, ktorĂŠ vĂ˝buchom stlaÄĂte do seba, nastane obrovskĂ˝ vĂ˝buch. VĂ˝buch veÄžkej atĂłmovej bomby. A nezostane tam niÄ. Ale aj keÄ nedĂ´jde k atĂłmovĂŠmu vĂ˝buchu, keÄ to svinstvo vyjde von... a ono vychĂĄdza von ustaviÄne, lebo je vyplavovanĂŠ z trhlĂn, do mora, a Äžudia budĂş jesĹĽ tuniaky a súżaĹžiĹĽ na pobreŞà v surfovanĂ, v Tokiu majĂş byĹĽ dokonca olympijskĂŠ hry...
SamĂŠ ĹĄialenstvo. A uĹž toho uniklo von toÄžko... Ĺže japonskĂĄ vlĂĄda zvaĹžovala moĹžnosĹĽ... evakuovaĹĽ Tokio. Ale kam dĂĄte 30 miliĂłnov ÄžudĂ? A tam bije priemyselnĂŠ srdce Japonska! Bude po nich! Tokio malo ĹĄĹĽastie, Ĺže poÄas katastrofy v roku 2011 vietor vial väÄĹĄinou na oceĂĄn. Ăno, takmer vĹždy. Ale keÄ sa to teraz stane... tie palivovĂŠ ÄlĂĄnky, tĂ˝ch 5 000 prĂştov, keÄ sa tie vymknĂş kontrole... a zohrejĂş sa, vĹĄetky tie plynnĂŠ, poloprchavĂŠ lĂĄtky budĂş vymrĹĄtenĂŠ z reaktora.
Ako by ste porovnali FukuĹĄimu a ÄernobyÄž, z pohÄžadu potenciĂĄlu rĂĄdioaktĂvneho oĹžiarenia? FukuĹĄima je 12-tisĂc razy horĹĄia, ĂĄno! A pritom eĹĄte nie je vĹĄetko vonku, to tam iba drieme. Ăno, hlavne v tom skladovacom bazĂŠne. Mali sme vĂ˝buchy, v ostatnĂ˝ch reaktoroch a doĹĄlo tam k roztaveniu jadra. OdtiaÄž sa uvoÄžnilo veÄža Ĺžiarenia.
Ten skladovacĂ bazĂŠn, kde je povedzme 95 percent a viac z celĂŠho potenciĂĄlu Ĺžiarenia, ten sa eĹĄte nevymkol spod kontroly, ale je k tomu blĂzko. ÄiastoÄne uĹž doĹĄlo k roztaveniu, ale stĂĄle tam bola voda... aby sa to nevymklo kontrole. Ak sa to stane, Japonsko je hotovĂŠ. - PrinajmenĹĄom veÄžkĂŠ Äasti Japonska. - To, Ĺže sa u nĂĄs sa o FukuĹĄime nehovorĂ... sĂşvisĂ aj tĂ˝m, Ĺže FukuĹĄima nie je v naĹĄej bezprostrednej blĂzkosti ako Ukrajina a ÄernobyÄž.
Napriek tomu, keÄ si uvedomĂme 12 000-nĂĄsobnĂ˝ potenciĂĄl rĂĄdioaktĂvneho zamorenia, to urÄite pocĂtime aj tu v Nemecku. Ale veÄ Komisia EĂ uĹž mĂĄ pripravenĂŠ prĂsluĹĄnĂŠ zĂĄkony. Ak sa to stane, tak jednoducho zdvihnĂş povolenĂ˝ limit Ĺžiarenia na kilogram potraviny na 4 000 becquerelov. To bude maĹĽ na nĂĄs veÄžkĂ˝ dopad. VĂ˝skyt rakoviny sa aj u nĂĄs zdvojnĂĄsobĂ.
To je Ăşplne jednoznaÄnĂŠ. A Äo je na tom zlĂŠ: nemĂ´Ĺžeme niÄ robiĹĽ. VĂ´bec niÄ! Äo je na tom zaujĂmavĂŠ, aj keÄ slovo zaujĂmavĂŠ nie je namieste, atĂłmovĂĄ loby, atĂłmovĂŠ hospodĂĄrstvo dokĂĄzalo privatizovaĹĽ zisky a vĹĄetko, Äo sĂşvisĂ s nĂĄslednĂ˝mi nĂĄkladmi, okrem inĂ˝ch likvidĂĄcia jadrovĂŠho odpadu, to bolo presunutĂŠ na ĹĄtĂĄt. A Ĺžiadna jadrovĂĄ elektrĂĄreĹ nie je poistenĂĄ. PretoĹže Ĺžiadna poisĹĽovĹa to nedokĂĄĹže. Ako je to moĹžnĂŠ? Koniec 1. Äasti Titulky pre vĂĄs pripravil
Äurino