Môžem sa vás niečo spýtať? Nerobím si srandu! Nie, vďaka - Vďaka... Je to seriózny program. - Pochybujem, keď vás vidím. Na čo to bude použité? Radšej idem inam. Ktorá krajina má najväčšiu rovnosť príležitostí? - Neviem. Vymývanie mozgov Čím budem v budúcnosti? Toto bolo pre chlapov. Najväčším pracoviskom v Nórsku je kuchyňa. Trošku spánku neuškodí. Prijali sme, že rozdiely medzi pohlaviami nie sú v zmýšľaní.

Ženy nie sú až tak jednostranne zamerané. Ženy sú z Marsu a muži z Venuše. Alebo to bolo opačne? Charakteristiky žien a charakteristiky mužov. Viac a viac žien študuje medicínu. - Ešte musíme prejsť dlhú cestu! Mladí ľudia si vyberajú tradičnejšie než pred 15 rokmi. Je to celkom paradox, však? Je to zvláštne. - Je to záhada. Keby som to len vedela vysvetliť...

Paradox rovnosti pohlaví< Toto som ja. A toto moja plešinka. Zvyčajne tu s Baardom a Atlem pripravujeme žartíky. Ale dnes sa tomu budem snažiť prísť na koreň. Skúsim pochopiť spoločnosť. V roku 2008 bolo Nórsko vybrané ako krajina s najväčšou rovnosťou príležitostí. Nórske ženy sa zo žienok v domácnosti stali učiteľkami, doktorkami, právničkami... Môže sa to zdať prísne... - Predsedníčkami strán... A musíme urobiť správne rozhodnutia! - A premiérkami. Alebo školníčkami. - Ja som tu školníčka! Vy ste školníčka? Ste predsa žena a tie o tom nič nevedia!

Ale je tu pár vecí, ktoré sa zdali v "rovnom" Nórsku správne. Myslel som si, že sme v bode, kedy si každý môže vybrať pracovať kde chce. Že muži a ženy robia vo všetkých profesiách. Ale nie je tomu tak. Navštívme najskôr firmu, kde väčšina zamestnancov sú muži. Kde by som teraz našiel robotníkov? - Myslím, že v jedálni. Koľko percent žien pracuje vo firme? percent. - Máme tu hlavne robotníkov. Bude to niekedy pol na pol? - Pochybujem.

Montáže sú hlavne chlapská robota. - Čo tým myslíte? Zašpiníte sa... Stavať a búrať, to je chlapská záležitosť. Príde mi to staromódne, že mužské a ženské veci ešte existujú. Nemocnica Asker a Baerum - Pozrime sa ale na miesto, kde sa robia takzvané ženské veci. Tu obedujete? - Áno, poďte ďalej. Ahojte! Nie sú tu žiadni muži? - Nie. Pokiaľ sa nenazvete mužom. Ale nie sú tu žiadni muži ako sestričky? - Nie. Ale mali sme ich tu predtým.

No zostanú tu vždy iba krátko. Muži a ženy v krajine s najväčšou rovnosťou príležitostí stále nezdieľajú prácu. Štatistiky hovoria, že takmer 90% sestričiek v Nórsku sú ženy, ale žien je iba 10% medzi robotníkmi. A takto to je od 80. rokov. "Rozdelenie mužov a žien na pracoviskách je udivujúco stabilné." Volá sa to "Nórsky paradox rovnosti pohlaví." Vláda sa roky snažila naverbovať mužov ako sestričky a ženy ako robotníkov.

Kristin Mile bola komisárkou pre rovnosť príležitostí. Hovorí, že tieto opatrenia nič nezmenili. Má to efekt iba na rok alebo dva. A potom to znova spadne. Čo je príčinou? Najprv vylúčme pár možností. Nie je to diskrimináciou? - Nie, tým to nie je. Bývalá ministerka Anniken Huitfeldtová hovorí, že dievčatám to ide v škole lepšie. Dievčatá sa lepšie učia na všetkých predmetoch okrem telesnej výchovy.

Tak prečo chce tak málo žien pracovať v technických odvetviach? Zdá sa mi to nudné. - Ale veď je to práca s počítačmi, systémami... Je to profesionálna výzva. Ale nie je to tak úžasné ako pracovať s ľudmi a rozprávať. Považujú dievčatá vo všeobecnosti technické veci za nudné? Je tu niekto, kto sa spýtal 15-ročných z celého sveta čo by sa chceli viac učiť. Ahoj! To je milé! Vy ste ale opálená.

Univerzita v Oslo chce vedieť, prečo tak málo dievčat študuje technické odbory. Camilla Schreiner spravila prieskum v 20 krajinách. Dievčatá v krajinách s menšou rovnosťou príležitostí sa viac zaujímajú o technické predmety, ako nórske dievčatá. Myslel som si, že keď bude spoločnosť rovná, tak obe pohlavia budú mať rovnaké záujmy. V tejto časti dotazníka je 108 otázok. Žiadna z nich neukazuje vzorec správania, ktorý popisujete.

Žiadna neukazuje, že čím modernejšia je krajina, tým podobnejšie záujmy majú muži a ženy. Čím modernejšia krajina, tým menej dievčat je na technické veci. Áno, dobre, že si robíte poznámky. - Hej, je to dôležité. Prečo sa dievčatá, v našej krajine rovnosti, nezaujímajú o technické veci? Vždy to bola ženská záležitosť starať sa o deti. Spoločnosť a kultúrne vplyvy sú jedným z možných vysvetlení.

Iní si myslia, že dôvod je ešte jednoduchší. Myslím si, že to máme v génoch. Rodia sa chlapci a dievčatá rozdielni? - Áno, som si istá. Medzi mužmi a ženami sú rozdiely. Sme viac rozdielni, než sme si podobní. Je to v nás. Druhý pohľad je, že muži a ženy sa rodia s inými záujmami. Je to niečo v nás? Často čítate, že muži a ženy majú rozdielne mozgy. Môžu to byť vrodené rozdiely, ktoré môžu vysvetliť prečo muži a ženy pracujú s rôznymi vecami?

Navštívil som Cathrine Egelandovú v Inštitúte pre výskum práce. Napísala viacero štúdií o tom, ako si muži a ženy vyberajú povolania. V populárnej literatúre sa dočítate, že mužské a ženské mozgy sú rozdielne. Čo si o tom myslíte? Neviem, či je na tom niečo pravdy. Je pozoruhodné, ako sa ľudia vyžívajú v hľadaní tých rozdielov. Ale vy nie. - Nie. Takmer vôbec ma to nezaujíma.

Takže nie je podstatné študovať rozdiely v mozgu, aby sme pochopili, prečo sa muži častejšie stávajú inžiniermi? Nie, nemyslím si. Ani nie... Zdravím! Pevný stisk. Detektívna práca ma vedie k gender výskumníkovi Joergenovi Lorentzenovi z Centra pre interdisciplinárny gender výskum na univerzite v Oslo. Štúdie ukazujú, že mozgy mužov a žien sú rozdielne. Čo na to hovoríte? Myslím, že je to dosť starý výskum.

Väčšina takýchto výskumov bola vyvrátená najnovšími štúdiami. Dnes by väčšina ľudí už nepovedala, že sú naše mozgy rozdielne. Takže rozdiel je len v genitáliách? V prsiach, ochlpení, výške a niekoľkých ďalších veciach. Ale okrem toho je všetko rovnaké. Emócie, záujmy... - Áno. Inteligencia, schopnosti... Tie sú v zásade rovnaké. Nórski vedci si nemyslia, že vrodené rozdiely medzi mužmi a ženami sú podstatné pre porozumenie toho, prečo majú rozdielne záujmy.

Ale ak sa rodíme rovnakí, tak čo potom Schreinerovej prieskum? Ten hovorí, že v mladých sú hlboko zakorenené tradičné mužské a ženské roly. On vraví, že deti vstrebú očakávania pre chlapcov a dievčatá. Hneď od počiatku sa správame k chlapcom a dievčatám odlišne. Existujú štúdie, kde oblečú dievča do modrého a chlapca do ružového. Ľudia chodia k dievčatku a hovoria: "Ty si taká zlatučká..." Naozaj? - Podľa farby, hej.

Martine Aurdal - reportérka denníka Dagbladet - Máte dieťa s ružovou prikrývkou. Dospeláci prídu a povedia: "Aká krásna princeznička! Aké milé dieťa." Ak má dieťa modrú prikrývku, tak povedia: "Tu je náš malý valibuk." "Bude z teba riadne chlapisko." Vždy je to tak? - Áno! Áno. Je to tak dokonca aj vtedy, keď si myslíme, že sa správame ku všetkým deťom rovnako. Ale ako sa správali ku mne? Tu som vyrastal.

Toto je Heggebaerstien. A tu je moja mama. Ahoj! Ahoj! Pekné, že si prišiel pozrieť. Poď ďalej! Keď som bol malý, vravievala si: "Môj malý valibuk, bude z teba chlapisko!"? Nie, to som nikdy nevravela. Ty môj uzlíček... To som nikdy nevravela. - Bol som drsný? Tak som o tebe nerozmýšľala. Necítim, že by som sa správal k svojim dievčatám inak, pretože sú dievčatá. Čo ste? Chlapci alebo dievčatá? Nejak sa nepamätám. Oci! - Sme dievčatá.

Nezaujíma ma, aké majú ľudia pohlavie, iba kým sú. Ale ja som dievča! - Väčšina si myslí, že sa správa k ľuďom rovnako. Áno. Čo sa snažím povedať, bez toho aby sa to explicitne povedalo, že je možné, že stále očakávame rozdielne veci od dievčat a od chlapcov. A podľa toho sa k nim aj správame rozdielne. Bez toho, aby sme o tom rozmýšľali. Nerozmýšľame o tom. A predsa ich ovplyvníme. Ten vplyv nie je iba od rodičov.

Prejdite sa po hračkárstve. Pozrite si, čo si hračkárstvo myslí, čo by mali chcieť chlapci a čo dievčatá. Hračkársky priemysel dal deťom jasnú predstavu o tom, čo sú hračky pre chlapcov a čo hračky pre dievčatá. Táto sa ti páči? - To je pre dievčatá. A čo táto? - To je pre dievčatá. Táto - Táto sa ti páči? S čím sa rád hráva? S loptami a autami. A nie je to len hračkársky priemysel. Prostredie nás ovplyvňuje neustále.

Toto potvrdzuje mužskú rolu. Muži vidia túto postavičku ako kope. Ale ženy si myslia, že nemôžu robiť tieto veci. Všadeprítomný vplyv. Keby sme sa od počiatku správali rovnako k chlapcom a k dievčatám, myslíte si, že by mali rovnaké záujmy? Áno, vyplýva to z toho, čo hovorím. Ak by sa chlapci a dievčatá stretávali s rovnakými očakávaniami, tak by sa rozdiely v ich záujmoch vytratili.

Je to tak tvárne, že jestvujú aj spoločnosti, kde je opak pravdou? Cítim, že toto je takmer základná poučka. Sme, ako vravíte, tvarovateľní. Nie sú žiadne medze v tom, čo môžu ľudia urobiť vo vzťahu k tomu, čo je dôležité. A to je správanie a emócie. Bjoerg, Randi a Signe sú zváračky v Rosenbergových lodeniciach. Samozrejme, muži a ženy môžu robiť čokoľvek, ak naozaj chcú.

Ale existujú kultúry, kde by ženy chceli robiť technické veci a muži pracovať s ľuďmi? Nikomu sa zatiaľ nepodarilo porovnať všetky kultúry. Ale Richard Lippa, profesor psychológie, spolu s BBC uskutočnili veľký prieskum na Internete. Rozhodol som sa pána Lippu navštíviť. Môže ale britsko-americký prieskum vniesť svetlo do Nórskeho paradoxu rovnosti pohlaví? Lorentzen bol skeptický k takémuto výskumu.

Je to zábavná štúdia... Smejete sa hneď ako poviem slovo "štúdia". Topíte sa v štúdiách... - Volajú mi zo všetkých médií, keď sa k nim dostanú tieto americké štúdie. Často sú americké. Sú v nich Američania obzvlášť dobrí? - Nie, obzvlášť slabí, povedal by som. Alebo hlavne špekulatívni. Veľa z nich robí takýto výskum. Áno, v Amerike sa robí veľa divných štúdií. Ale ja som sa rozhodol dať Američanom šancu.

Zdravím! - Zdravím Vy budete profesor Lippa. - Rád vás poznávam. Som veľmi rád, že som tu. Rád by som počul viac o vašom veľkom prieskume. OK, dobre. Tadiaľto, moja kancelária je hneď tu. Je bežné, že prieskum má niekoľko tisíc respondentov. Ale Lippa má viac ako 200 000 odpovedí z 53 krajín sveta. Z Európy, z Južnej i Severnej Ameriky, z Afriky a Ázie. Spýtal sa ich, s čím by chceli pracovať. A čo zistil? Je tam veľký rozdiel.

Muži sa oveľa viac zaujímajú o povolania orientované na veci. Ako napríklad byť inžinierom alebo mechanikom. Ženy sa pomerne viac zaujímajú o povolania orientované na ľudí. Môže byť dôvodom to, že ženy na celom svete sú...veď viete... Sú povzbudzované k tomu... "Si žena... ...komunikuj, rozprávaj, buď spoločenská"? Je to možné a bude na tom aj niečo pravdy. Ale očakávali by ste, že sa to bude meniť od krajiny.

Keby na to mala veľký vplyv kultúra. Ale bolo to úplne konzistentné naprieč 53 krajínami. Inými slovami: Je to rovnako silné ako v Nórsku, tak aj v Saudskej Arábii, alebo v Pakistane, v Indii, v Singapure, či v Malajzii. Opakovalo sa to stále: Je v tom veľký rozdiel medzi mužmi a ženami. A zdá sa to byť veľký rozdiel vo všetkých 53 krajinách. Aké sú podľa Lippu dôvody pre tieto rozdiely, ktoré presahujú rôzne kultúry?

Keď vidíte výsledok, kde sú dve čiary pekne rovné a nemenia sa naprieč krajinami, tak vám to naznačuje, že asi ide o niečo biologické. Mohol by to byť nejaký biologický prvok? Lippove štúdie naznačujú, že sa sa jedná o vrodené rozdiely. Ale to ešte nie je dôkaz. Ako vedci neveríme ničomu, čo je založené na jednej štúdii, alebo jednom type výsledku. Skôr sa pozrieme, kam nás vedú viaceré výsledky.

Jeden spôsob ako sa pokúsiť odpovedať na otázku biológie je: "Deje sa to v rannom vývoji?" Ách... Ako skoro sa dá nájsť rozdiel v záujmoch medzi chlapcami a dievčatami? Väčšina si všimne, že dievčatá a chlapci sa hrajú s rozdielnymi vecami. Profesor Trond Diseth z Národnej nemocnice toto študoval. Vyvinul test, aby sme videli, či sú nejaké rozdiely medzi chlapcami a dievčatami v rannom veku.

Harald Eia, vitajte na oddelení detskej psychiatrie. Trond Diseth je profesorom a vedúcim tohto oddelenia. Pracuje s deťmi, ktoré sa narodili s deformovanými pohlavnými orgánmi. V procese určovania pohlavia používa tzv. hrací test. Vybrali sme 10 rozdielnych hračiek. Štyri dievčenské hračky. Štyri chlapčenské hračky. A potom ešte takzvané neutrálne hračky. Týchto 10 hračiek sa rozloží podľa istého vzoru. A potom sa natáča kamerou.

Pozorujeme deti ako sa dotýkajú hračiek. Vidíme jasné rozdiely medzi zdravými dievčatami a chlapcami od veku asi deviatich mesiacov. Chlapci si vyberajú chlapčenské hračky. Dievčatá si vyberajú dievčenské hračky. To, že chlapci a dievčatá chcú rozdielne hračky v tomto veku, by mohlo stále byť ovplyvnené rolami. Diseth tomu však neverí. Deti sa rodia s jasnou biologickou dispozíciou. Aspoň čo sa týka pohlavia, identity a správania.

A potom prostredie, očakávania a hodnoty okolo nás ich vystupňujú alebo zmiernia. Spoločnosť to môže trošku ovplyvniť, ale to je asi všetko. Áno. Nie je to rozhodujúce pre zmenu vlastnej identity a dispozície správania sa v rámci mužského alebo ženského pohlavia. Ukázal som Disethovi časti rozhovoru s Lorentzenom. Napriek technickým problémom Diseth počul Lorentzenove vyjadrenia. Musím si to dať k uchu. Zvuk je dosť zlý.

Štúdie ukazujú, že mozgy mužov a žien sú rozdielne. Čo na to hovoríte? Myslím, že je to dosť starý výskum. Väčšina takýchto výskumov bola vyvrátená najnovšími štúdiami. Dnes by väčšina ľudí už nepovedala, že sú naše mozgy rozdielne. Áno. - Vraví, že je to starý výskum Robíte staromódny výskum? Počul som, že to povedal a silno by som to odmietol. Mám veľa štúdií a publikácií, ktoré sú úplne nové. Z tohto roku a roku 2008, 2007 a 2006.

Nesú úplne rozdielnu a jasnú správu. Nie je to zastaralé, je to špičkový výskum. Toto je slovo proti slovu. A Diseth mi neukázal žiaden dôkaz. Ale sú ešte aj skoršie znaky rozdielnosti medzi mužmi a ženami? Simon Baron-Cohen je britský profesor psychiatrie. Uskutočnil prevratné experimenty na novorodencoch. Aby som s ním mohol hovoriť, musel som sa vybrať tam, kam si moji rodičia nemohli dovoliť ma poslať.

Na Cambridge, jej prvotriednu a legendárnu Trinity College. Bola založená v roku 1546 a jej študenti dostali 32 Nobelových cien. Isaac Newton a Ludwig Wittgenstein chodili na Trinity College. Toto je ten najlepší britský výskum a veda. Prepáčte, je toto Trinity College? - Áno. Použijem vchod pre obyčajných ľudí. Je to tu pekné. Ale v Blinderne sa mi páči viac. Simon Baron-Cohen je expert na autizmus.

Zhodou náhod objavil dôležité rozdiely medzi mužmi a ženami hneď od samého narodenia. Čo je pre mňa naozaj zábavné na profesorovi Baron-Cohenovi, je, že je bratrancom Sachu Baron Cohena. Hral Borata, Aliho G a Bruna. Som Bruno! Sú talentovaná rodina. Výborní v zábave a aj vo vede. Zdravím! - Vitajte! Rád vás poznávam. - Prepáčte, ak som nebol príliš milý. Prepáčte, že som vás nechal čakať. - Nič sa nestalo, žiaden problém.

Všimol som si, že profesor sa nenaučil príliš veľa od svojho bratranca o televízii. Stále sa pozerám na vás, však? - Hej. Ignorujte kameru. - Hej, hej. Iba ak by ste chceli viesť diskusiu. Je to pokušenie, čo? Viesť to tu celé. - Už chápem, OK. Spýtam sa ho, aby mi povedal viac o svojich experimentoch na novorodencoch. Študovali sme deti, keď mali iba jeden deň. A ukázali sme im mechanický predmet alebo tvár, na ktoré sa mali pozerať.

A filmovali sme ako dlho sa bude dieťa pozerať na každý z nich. A zistili sme, že chlapci sa pozerali dlhšie na mechanický predmet. A viac dievčat sa pozeralo dlhšie na tvár. Hneď v prvý deň života. Takže to bolo predtým ako videli hračky, alebo sa stretli s rôznymi kultúrnymi vplyvmi alebo ďalšími predsudkami. Baron-Cohenove výsledky naznačujú, že tieto rozdiely vznikli pred tým, ako sa deti narodili. V maternici.

Vieme, že chlapci a dievčatá produkujú rozdielne množstvá hormónov. Hlavne testosterónu. Chlapci produkujú dvakrát viac testosterónu ako dievčatá. A tento hormón testosterón ovplyvňuje spôsob akým sa vyvíja mozog. Ako vieme, že je to hladina testosterónu, ktorá to takto riadi? Merali sme testosterón, keď je dieťa v maternici. Čakali sme pokiaľ sa dieťa narodí. A skúmali sme ich správanie.

A zistili sme, že čím bola hladina testosterónu pred narodením vyššia, tým pomalšie sa rozvíjala reč u malých detí, tým menej očného kontaktu viedli vo veku jedného alebo dvoch rokov. Takže vyššia hladina testosterónu je spojená s pomalším vývojom jazykových a sociálnych schopností. Mnoho rozdielov je spôsobených rozdielnou hladinou testosterónu. Ale čo sa stane ak plod dievčatka dostane príliš veľa testosterónu?

Je to genetická porucha, keď sa produkuje príliš veľa testosterónu. A dievčatká s touto poruchou si vyberajú hračky podobne ako chlapci. Hladina testosterónu nám skoro prideľuje rôzne záujmy a kvality. Ale vydrží tento efekt? Sledovali sme tieto deti. Teraz už majú asi osem rokov. Boli sme zvedaví, ako sa budú vyvíjať. A zistili sme, že ako rastú, deti, ktoré mali vyššiu hladinu testosterónu majú viac problémov s empatiou, s rozlišovaním emócií u druhých, alebo s pozeraním sa na vec z pohľadu niekoho iného.

Ale zároveň majú oveľa silnejší záujem o systémy, zaujíma ich ako veci fungujú. Takže aj keď zabudnete na pohlavie a pozriete sa len na hladiny hormónov, tak viete predpovedať pole záujmov. Vyzerá to tak, že rozdiely v hladinách hormónov sú zodpovedné za tie rozdiely, ktoré pozorujeme. Hladiny hormónov sú riadené rozdielnymi génmi na chromozómoch X a Y. Ale prečo sú tam tie genetické rozdiely? Kde sa vzali tie rozdielne gény?

Aby sme našli odpoveď, musíme ísť späť v čase. Až na počiatok ľudstva. NRK si nemôže dovoliť poslať ma späť v čase. Ale môže si dovoliť poslať ma za profesorkou Anne Campbellovou. Pracuje v Durhame v severnom Anglicku. Môže nám niečo povedať o tom, prečo máme gény aké máme. Anne Campbellová je evolučná psychologička. Študuje to, ako sú naše telo a psychika ovplyvnené evolúciou. Teší ma. Ahoj Harold! - Som Harold, hej! - Poď ďalej.

Jedol som cesnak, takže ak sa moc priblížim, rovno mi jednu vrazte. Kričte. - Hej, kričte! Je vedkyňa a skúmala moju pôvodnú profesiu. Je to ťažké nebyť zábavným? - Nie! Len tak si preskočíte do iného myslenia... - Presne... Existujú vôbec takí zabávači, čo srandujú úplne stále? Dúfam, že nie. - Nie. Campbellová chápe človeka vo svetle Darwinovej teórie. Naše charakteristické znaky sú výsledkom dlhého procesu selekcie.

Kľúčom k tomu celému je skutočnosť, koľko potomkov po sebe zanecháte. Každý znak, ktorá zvýši počet potomkov, má tendenciu zostať v genofonde. Takže takto funguje výber, hlavne čo sa týka znakov, u mužov a u žien. Prečo teda evolúcia vytvorila rozdiely medzi mužmi a ženami? Ak sú ženy tie, ktoré rodia, dojčia a starajú sa o deti, bolo by to veľmi zvláštne, ak by v tom nebolo aj psychologické usporiadanie, ktoré by nepomáhalo ženám v týchto úlohách a nerobilo im tieto úlohy zvlášť príjemnými.

Také veci ako empatia u žien. Veci ako vyhýbanie sa nebezpečným konfrontáciám, kde môže dôjsť k ublíženiu alebo zraneniu. Veci ako vyhýbanie sa vylúčeniu zo spoločnosti, vytlačeniu zo skupiny. Sú to samé dobré veci. Všetky znamenajú, že máš väčšiu šancu na prežitie a na rozmnožovanie a na zanechanie potomkov, ktorí sa tiež budú rozmnožovať. Podľa Campbellovej je toto dôvod, prečo sú dnes ženy viac orientované smerom k druhým ľuďom, ako muži.

Z mnohých psychologických štúdií vieme, že rozdiely medzi pohlaviami sa prejavia, keď ľudí vystavíte stresu. Napríklad, keď im poviete: "Asi za polhodinku vám dáme dosť bolestivé elektrické šoky." "Pripravujeme si zariadenie, takže musíte počkať." "Chcete zatiaľ čakať osamote, alebo s niekym iným?" Ženy si vyberajú byť s inými ľuďmi. Muži si, hlavne v strese, vyberajú samotu. Nechcú byť s druhými.

Každý je stále ovplyvnený génmi, ktoré sú staré tisícky rokov. To je to, prečo ženy začali robiť ako sestričky, lekárky, sociálne prácovníčky, začali učiť... Všetky tieto oblasti, sú oblasti kooperatívnej výmeny. To je kde sa ženy cítia najviac doma, kde sa cítia najpohodlnejšie. Samozrejme, že sú veľké prieniky medzi pohlaviami. Obrovské prieniky. Sú aj ženy, ktoré sú extrémne nadané na strojárstvo, fyziku, chémiu a tak ďalej.

Ale v istom zmysle je to menej typické pre ženy, ako pre mužov. Myslím si, že evolúcia je dôležitá, ale tie dnešné rozdiely sa musia dať vysvetliť cez rozdielne zaobchádzanie s chlapcami a s dievčatami. Teraz už ale vieme, že rozdiely medzi pohlaviami sú v niektorých oblastiach veľmi veľké. Potom mi príde len ťažko uveriteľné, že veľmi veľmi malé rozdiely, v tóne hlasu akým sa prihovárame, alebo to ako dlho sa dívame do očí a podobne, by mohli mať taký závažný dopad na naše záujmy, činnosti a voľby, ako to vidno u detí.

Čas na rekapituláciu. Môžu mať pravdu tí, ktorí hovoria, že vrodené rozdiely medzi dievčatami a chlapcami spôsobujú ich rozdielne záujmy? Cítim, že viacero vecí ukazuje týmto smerom. Ale keď sú rozdiely medzi mužmi a ženami spôsobené génmi a hormónmi, prečo dievčatá v krajinách s menšou rovnosťou chcú študovať techniku? To je zaujímavá vec. Ale čím väčšiu slobodu dáte ľudom v spoločnosti, čím väčšie možnosti im dáte robiť, čo chcú, tým je väčšia šanca, že akákoľvek genetická predispozícia, ktorú majú, sa bude môcť prejaviť.

V krajine, kde je veľká rovnosť príležitostí, ako Nórsko, môžete voľne nasledovať vaše sklony. V chudobnej krajine sa bojíte o to, aby ste vôbec zohnali nejakú prácu. Proste chcete nejakú prácu. Ak vám dajú prácu počítače, ako napríklad v Indii, tak za tým pôjdete, aj keď ste žena. V krajinách s vyššou rovnosťou príležitostí, ako napríklad v Severnej Amerike a Európe, si myslím, že sú ľudia slobodnejší, aby nasledovali to, čo ich naozaj zaujíma.

A môj postreh: Muži a ženy sa zaujímajú o trošku iné veci. Možno toto je riešenie paradoxu rovnosti. V slobodnej a rovnej spoločnosti sa stanú muži a ženy nerovnými. Pretože majú možnosť si pestovať svoje osobité záujmy. Predtým, ako pôjdem domov, som zvedavý ako bude Campbellová reagovať na Lorentzena. Takže rozdiel je len v genitáliách? Všetko, čo sa netýka reprodukčných orgánov... Všetko okrem tých.

Rozdiel je v prsiach, ochlpení, výške a pár ďalších veciach. Ale všetko okrem toho je rovnaké. Emócie, záujmy... - Áno. Inteligencia, schopnosti... Tie sú v zásade rovnaké. Neuveriteľné... Neuveriteľné? - Úplne neuveriteľné. Čudujem sa, ako niekto môže niečo také povedať. Asi by som sa spýtala: A kde sa vzali tie telesné rozdiely? Ako vznikli rozdiely medzi reprodukčnými systémami mužov a žien? Evolúciou.

Som si istá, že túto odpoveď by dala väčšina sociológov. A čo organizuje tie telesné rozdiely? Čo je zodpovedné za produkciu hormónov a peptidov, ktoré to celé udržujú v chode? Ľudský mozog, prevažne cez systémy spätnej väzby. Zdá sa mi to zvláštne, predstaviť si, že by evolúcia pôsobila na naše reprodukčné systémy a nemala by vôbec žiaden dopad na náš mozog, ten najvzácnejší orgán, ktorý v tele máme. Ďakujem veľmi pekne. - Nemáte za čo.

Veľmi veľmi zaujímavé... Možno ukážeme niektoré tieto záznamy pôvodným vedcom. Aby na to reagovali. V nekonečnom kruhu... - Hej, v nekonečnom kruhu úvah... Ou, niektorí sa naštvú... To, čo hovoria anglickí vedci, je v rozpore s tým, čo tvrdia nórski gender výskumníci. Už sa teším, čo na to povedia Nóri. Najprv sa stretnem Cathrine Egelandovou. Ukážem jej štúdie na novorodencoch od Baron-Cohena.

Poviem jej tiež o Disethových štúdiách, ktoré hovoria o tom, že chlapci a dievčatá od veku deväť mesiacov si sami vyberajú rôzne hračky. Keď to pozoruje, tak tam vidí, čo chce vidieť. Chce vidieť rozdiely medzi chlapcami a dievčatami a najmä tie vrodené. Takže nachádza len to čo hľadá? - Áno. Je neuveriteľné, koľko energie sa dá minúť na to, aby niekto na základe biológie vysvetlil rozdiely medzi chlapcami a dievčatami.

Myslím, že hovoria, že je to z časti biológia a z časti kultúra. Ale vy si myslíte, že je to len kultúra. - Áno. Keď vidíte výskum na novorodencoch nemení to ten váš pohlaď, že rovnaké zaobchádzanie povedie k podobným záujmom? Nie, nemení to. Na akom vedeckom základe staviate tvrdenie, že biológia nehrá žiadnu rolu u dvoch pohlaví pri výbere povolania? Môj vedecký základ? Mám niečo, čo by ste mohli nazvať teoretickým základom.

A tam pre mňa nie je miesto pre biológiu. A myslím, že sociológia by mala spochybniť myslenie, ktoré je založené na tom, že rozdiely medzi ľudmi sú biologické. Je ale úlohou sociológie spochybniť biologické myslenie? Nemala by veda skúmať, prečo sú veci také, aké sú? Nevidí Egelandová len to čo chce vidieť, keď sa rozhodla, že biológia v tom nemá žiadne miesto? A čo Lorentzen? Zdá sa mu to zaujímavé? Neuveriteľné. - Neuveriteľné? Úplne neuveriteľné.

Čudujem sa, ako niekto môže niečo také povedať. Fascinujúca vec na tejto vede je, prečo sú takí zaujatí hľadaním biologického pôvodu pohlaví? Prečo ten horúčkovitý zápal? Vravíte, že nie sú žiadne vrodené rozdiely, ktoré by vysvetlili rozdielne záujmy. Na základe čoho? Musím sa opierať o vedu, keď sa snažím vysvetliť tieto vzťahy. Zatiaľ sa vede nepodarilo dokázať genetický pôvod rozdielov medzi mužmi a ženami, okrem reprodukčných orgánov.

Pretože si neuvedomujete, že tieto štúdie to ukazujú. Ale veď im tam chýba súvislosť! - Ako viete, že to nie je vrodené? Hovorím, že v tom momente, keď si budú istí... Povedali ste, že tam nie sú žiadne vrodené rozdiely v emóciách, záujmoch... Ako viete, že tam žiadne nie sú? Moja hypotéza je, že tam žiadne nie sú. Veda žiadne nepreukázala. Potom musím vychádzať z tejto pozície. Predpokladáte, že tam žiadne nie sú, pokiaľ sa nepotvrdí opak? Áno.

Zaujímavé. A tieto nie sú dosť dobré? Nazval by som to slabou štúdiou. To je všetko, čo urobia druhí, len "slabá štúdia"? Nazval by to rovnako slabé, aj keby to sedelo do jeho teórie? Povedal, že sú horúčkovito zaujatí biologickým vysvetlením. Ale ja ich nevnímam ako veľmi horúčkovitých. Nepovedali, že všetko je o biológii. Práve naopak. Boli to Nóri, ktorí tvrdili, že tam biológia nemá miesto. Ako to, že sú si takí istí?

Čo je také nebezpečné na tej biológii? Ale to najdôležitejšie: Ako môžete ako vedec porozumieť svetu, keď si nepripustíte každú možnosť? Je to pomerne triezvy návrh povedať, že je to zmes biológie a kultúry. Nehovorím, že je to všetko len biológia. Len vravím: Nezabudnite na biológiu.

Translation by Baki Corrections by Mari (C)