Restrepo
Dobre, ide o toto... Ja, O´Bizzle.. - Ja to urobím, ja to narozprávam. - O´Bizzle ide. Ja, Peebs a Kim. Kime, chceš niečo povedať? - Jasnačka, povedz niečo. - Kim? Všetci viete, že dnešná noc bude divoká. Nechutne divoká. Aká je tvoja úloha, O´Byrne? Dávať na teba pozor, kamoš. Nemôžeš... nemôžeš skrotiť beštiu. Peebsi, povedz im, ako nám to ide? Mám ho. Mám ho. Nalaďte si nás aj nabudúce, stále si budeme užívať život, a budeme pripravení ísť do vojny. - Čože? - Dobre kamoš.
- Vojna, Afganistan, čo? - Zopakuj to. Povedz to znova. - Ešte nemám podpísaný pas. - Kámo. - Ešte nemám podpísaný pas. - Ideme do vojny. Do vojny. Ideme do vojny. Ideme do vojny. Rozumiem. V máji 2007 bolo 15 mužov druhej čaty nasadených do údolia Korengal, vo východnom Afganistane. Toto miesto je považované za najnebezpečenjšie miesto, kde pôsobí americká armáda. Kurva, dostali sme to! - Je to IED, príjem. - lED. (IED = nástražný výbušný systém) - Pokračujte, pokračujte! Pokra-
- Čo to bolo? - Streľba. - Na ôsmej hodine. - Vylez za ten guľomet! - Čo sa deje? Zamier, hneď! - Tam. - Na ôsmej hodine. Musíme vypadnúť. Musíme sa odtiaľto dostať. Padáme! Skurvenci vyjebaní. Streľba, na deviatej hodine. 300 metrov. Streľba, na deviatej hodine, 110 metrov. Vieš, Keď mi povedali, že pôjdem do údolia Korengal, nič to pre mňa neznamenalo. Nič som o tom nečítal. Nechcel som. Chcel som tam prísť s jasnou mysľou. Plukovník mi povedal, že tam po nás každý deň strieľajú.
Hovoril som si, Bože, ako do pekla po nich môže každý deň niekto strieľať? Pôjdem tam a zabijem tých prekliatych nepriateľov. Prestaneme sa báť. Choďte na nich a dajte ich dole. Tak sme s plukovníkom vymysleli predpokladaný plán misie, a myslel som si, že za dva mesiace to bude hotové a bude po streľbe. Pamätám si môj prvý deň, keď som prišiel, jeden z pilotov mi povedal, "Ak sa pozrieš doľava, to je Pakistan." A všetci sme sa tam pozreli a povedali si, super, Pakistan.
A potom sú tam všade hory, poznáš to, veľmi vysoké. A keď stúpaš hore začína byť trochu chladnejšie. A potom si hore v údolí Korengal. Pamätám si, ako som pozeral cez zaoblené okná na boku, ako je toto, pretože som sedel pri okne. A mohol som vidieť, kedy Chinook urobil prudké zatáčky doprava do údolia. Bol som z toho dosratý. Neboli sme na to pripravení. Lietali sme okolo pol hodiny, 45 minút nad KOP, (KOP=vojenská prezývka pre Korengal Outpost) a len tak sa pozeráš tam dole, a cítiš sa ako niekde na konci sveta.
Si ďaleko od všetkého. Keď som do Krengalu prišiel prvýkrát, povedal som si, že je to riadna diera. Myslel som si, že tu zomriem. Pamätám si, ako sme vystúpili z helikoptéry a kráčali hore do kopca na ubytovňu. Hej, Jones, páni, nestojte tam, to nerobíte dobre. Radšej sa pohnite, páni. A pekne trpeli. A premýšlali čo tam vlastne robíme? Zotmelo sa a opice začali kvíliť, A ja som si myslel, že sú to talibanci. A myslel som si, do riti, sú veľmi blízko. Každý hovoril, Jaaj, ty ideš do Korengalu? a každý so mnou súcitil a tak podobne.
A ja im na to, kamoš, nemôže to byť až také zlé, nie? A bol som tam a kúril si vlastnými hovnami. Bývaš v stane. Vyzeral ako bunker, ale nedalo sa v ňom ani postaviť. V opevnení boli vidieť diery po guľkách a keď sa nad tým tak zamyslím, ani neviem načo tam bolo, pretože guľky z hôr sa zastaviť nedali. Takže som sa tam cítil - ako ryba v konzerve. Zisťujú si o nás informácie, aby zistili ako na nás, pretože nemajú žiadne poznatky ani informácie, ako s nami zaobchádzať, pretože od druhej svetovej vojny a Vietnamu nejednali s nikým, kto sa vracia po 15 mesiacoch s toľkými bojovými zážitkami ako my.
Bod Korengal, stanovisko čaty Hej, pohnite riťami na ten hrebeň, poďme! Rozumiem, som hore na pozícii štyri. Pozorujeme ich a ak to bude potrebné začneme paľbu. Je tu so mnou Riegel a Thomas. Rozumiem, prepínam. Nájdem tých hajzlov a zabijem ich, príjem. Dobre, rozumiem. Prichádza to zo 1705 a 00. Mali by sme na nich viesť paľbu hneď teraz, čakám. Nabité! - Páľ! - Pálim! Stanovisko Korengal je na rovnobežke 6-3 a potom aj na rovnobežke 6-2-, ktorú povstalci imaginárne nakreslili do piesku.
A vždy, keď chalani vylezú z opevnenia Phoenix a prekročia ju, nie len tak niekedy, vždy, kež prekročia rovnobežku 6-2 prídu do stretu. Chcem preto rozšíriť bezpečnostný perimeter, pretože kdekoľvek môžem poslať jednotky, a tým pádom zaistiť bezpečnosť, môžem mať vplyv na miestne obyvateľstvo. Problém je, že povstalci sú tu hlboko zakorenení. Sú medzi nimi rodinné vzťahy. Aj náboženské ideály. Prinútiť miestných k odmietnutiu povstalcov a zároveň príbuzných bude veľmi ťažké.
Teraz cesta končí pri základni Korengal, a tam, kde cesty končia začína Taliban. Dostali sme správy, že nás celý deň sledovali, čiže kontakt s nimi je takpovediac pravdepodobný. - Rád ťa vidím. - Presunieme sa na juhovýchod. Je to tadiaľto. Dáš si čaj? Dnes nemáme na posedenie pri čaji čas. Len som sa s vami chcel trochu porozprávať o projekte. Koľko ľudí bude použitých na stavbu? Ako to ide? Vidíš tú oblasť napravo od posledného domu? Vyjebaný nahnedlý kríček, asi skurvených 15, 20 metrov napravo?
Vidím a? Niekto vyšiel spoza rohu, zbadal nás a hneď sa vrátil nazad, kámo. Budeme sa presúvať potme. Budeš nás viesť, tak... Ak je to potrebné, môžeme sa presunúť aj teraz. Dobre, vyserieme sa tu na to. Dobre, rozmiestnite sa. Presuniem sa hore. Pozor, svietivá strela! Hej! Streľba. Strieľajú. Tam! Kde? Kde! Povedz mi kde? Kim! Prvý priateľ, ktorého som stratil bol Vimoto, a bolo to hneď na začiatku nášho nasadenia. Bolo to ťažké. O mesiac neskôr som stratil Restrepa.
V deň, kedy bol Restrepo zabitý, prišla po sieti správa, že naše jednotky boli napadnuté. A potom ďalšia správa, že máme obete. Kry ma, Cortezi. Nevedeli sme kto to bol, pretože cez vysielačku nikto nič nehovoril. Keď počuješ, že niekto bol zasiahnutý, tak prvé, čo povieš je "kurva len to nie". A potom si v hlave začneš premietať všetkých ľudí, ktorých odtiaľ poznáš a vylučuješ priateľov a ľudí, ktorí sú ti najbližší- veď vieš... nie ten chalan. Ten chalan nie.
Ten chalan tiež nie. Ako by sa ti zastavilo srdce a potápaš sa. Veď to bol doktor Restrepo. Trafili ho dvakrát do krku... ...ale bol stabilizovaný, takže pre nás to bola úľava. Hovorili sme si, že bude v poriadku, pretože sme sa na neho pozeral, keď nastupoval do vrtuľníka a stále dýchal. Ale on... trafili ho do krčnej tepny, a vykrvácal. Vykrvácal vo vrtuľníku, keď ho viezli do nemocnice, kam berú všetkých, ktorí sú zasiahnutí. - Teraz bude veľká nebezpečná zóna.
- Dobre. Pretože, keď tu budeme a oni sa do nás pustia... Sme medzi nimi. Ale ak zídeme nižšie, môžete využiť streľbu našej čaty, aby ste určili ich polohu a mohli na nich mieriť. Strieľajte na všetko, čo sa v tých kopcoch pohne. Chcem tým povedať, že sme zatiaľ tu dole neboli a nevieme čo tam je. Čakám to úplne najhoršie, pretože je to blízko Kalaygalu a oni tam majú opevnené bojové pozície. Dobre. Čo v Korengale robíme? Náš cieľ v Korengale- majú tu cestu vedúcu z údolia Korengal do údolia Chowkay, umožňujúcu miestnej populácii jednoduchý prístup do údolia rieky Pech.
Našou úlohou bolo zaistiť bezpečnosť pre pracovníkov, ktorí tu stavali cestu. Viete, o päť, desať rokov údolie Korengal bude mať vybudovanú betóvoú cestu a môžeme zarobiť viac peňazí, urobiť vás, páni, bohatšími, urobiť vás mocnejšími. Od vás ale potrebujem, aby ste pomáhali vláde. A pomohli nám zaistiť bezpečnosť. A ja celé toto miesto zaplavím peniazmi a projektami a zdravotníckym zabezpečením a všetkým ostatným. Keď zabíjate nepriateľov, je to v poriadku.
Bojíme sa ale toho, že zabíjate obyčajných ľudí na ich pôde. Pamätáte sa, minulý týždeň, keď sme povedali, že všetko, čo sa stalo v minulosti, keď tu bol kapitán McKnight- to je viacmenej minulosť? Kapitán Kearney má nový návrh. Urobíme za tým hrubú čiaru a venujme sa aktuálnym veciam. Vyrastal som v Oregone, nesmel som mať sladkosti až do mojich 13 rokov, pretože moja mama bola drbnutá hipisáčka. A nútila nás robiť tie hlúpe detské hipisácke veci, napríklad sme vyrábali domáci papier alebo niečo kreslili alebo chodili na prechádzky do prírody.
Bolo to pekné detstvo. Len som nemohol mať detské pištolky alebo niečo iné podobné, ako mali ostatní chlapci, myslím- hračkárske pištole alebo násilnícke videohry alebo pozerať filmy s násilím a tak. Keď som mal striekaciu pištoľ v tvare korytnačky, moji rodičia mi ju vzali Pretože to bola zbraň. Streľba... z oblasti 1705, blízko 221... V prvých mesiacoch po nasadení... sme dostávali do držky. Útočili na nás... ... z každej strany. Kurvafix! Hovoril som si "Čo do riti, všetci z tejto krajiny prichádzajú do tohto údolia?"
To už nikto iný nebojuje? Už len tu? Do riti! Vyjebanci. V celom Afganistane, sme vystrielalii niečo okolo 70 percent všetkej munície. Všetky bomby zhodené v tomto období spadli do údolia Korengal. CNN to uviedla potom, ako Bush videl, a povedal, že najhoršie miesto na zemi je údolie Korengal. Ale mojej rodine som nikdy nepovedal úplne všetko až do polovice môjho nasadenia tu. Nepovedal som im, že Vimoto umrel. Nepovedal som im, že čatár Padilla prišiel o ruku.
Nepovedal som im, že Pisec to kúpil. Nepovedal som im, že Restrepo bol zabitý. Navyše Restrepo zomrel len niekoľko dní pred narodeninami mojej mamy. Takže som to nosil v sebe, keď som jej volal k narodeninám. a uisťoval ju, že všetko je v poriadku a povedal 'Všetko najlepšie k narodeninám, mama," "Áno, mám sa dobre, všetko je v poriadku." 2 mesiace po smrti Restrepa sa 2 čata prebojovala ďalej do údolia na nový bod. Pomenovali ho Restrepo. Zmena prišla, keď sme sa dostali na pozorovací bod Restrepo.
V noci sme začali strieľať na vrch toho miesta, ktoré používali na svoje výpady, odkiaľ v posledných 15 mesiacoch útočili. Vyšplhali sme na ten výbežok s lopatami a krompáčmi. Celú noc sme dreli, aby sme si urobili polkruh a oddýchli si v ňom. Pár hodín sme si pospali a zasa začali makať. V ten deň sme mali päť, sedem prestreliek. Ste všetci v poriadku? - Áno sme. - Jasné! Kopali sme a oni na nás strieľali. Videli, že si kopeme nové stanovište, tak na nás zasa strieľali.
Opätovali sme paľbu a keď prestala, zasa sme kopali. Keď chalani budovali ten nový bod, taliban a protikoaličné sily v údolí zostali v šoku. Ukázali sme im vztýčený prostredník. A oni si uvedomili, že keď nás z toho miesta nedostanú, budeme mať výhodu. Začali mať strach. Tu máš, zasran s turbanom! Hej, zamier dole napravo. Vpravo dole v tej dedine. - Tumáš! - Vpravo. Viac doprava. Hej, Solo, to si ty! Nestrieľaj nad ľuďmi! - Pohyb, pohyb! - Je tam dole! - Je tam dole. - Tam dole!
Jak príliš blízko? Buno, potrebujem vysielačku. Hlavne si nezabudni sobrať so sebou tú .203. - Berieš Wilsona, Cortéza. - Cortéz. Neboj, ja... Kľud. Len u niektorých ľudí dúfam, že to nezvládnu. Po mesiaci, dvoch to stále bola diera. Boli sme pokrytí prachom od večného kopania, prestrelky boli štyri- päťkrát denne. Takže väčšina z nás si nemyslela, že názov Restrepo je vhodný. Bola to zasratá diera. Bolo to... ... jednoducho to nezodpovedalo povahe toho človeka.
Musím ladiť. Pane, zdravím vás, pane. Rád vás znova vidím. Rád vás opäť vidím. Vitajte na pozícii Korengal. Poďte hore, pane. Budete mať lepší prehľad o našej situácii. Toto je južný Korengal. Myslím, že to kľudne môžeme pomenovať ako vojnová zóna. Tu sa všetko deje. Žije tu väčšina obyvateľov Korengalu a prebieha tu až 90% bojov. Pozrite sa na juh, na ten tretí výbežok tam dole, volá sa Honcho Hill, to je niečo, ako hranica, kde sa môžeme vydať proti nepriateľovi. Južnejšie už nemôžeme.
- Ako to voláte, Honcho? - Honcho Hill. Sledujte ďalej ten výbežok až sem, nadrotmajster, - a možno uvidíte... - Vrchol... vrchol nášho stanoviska. Môžete vidieť naše ubytovne. To je stanovisko Restrepo. Čokoľvek ďalej na juh je príbytok nepriateľov. Battle 6, tu Battle 2-5, v blízkosti Restrepa je okolo 15 ľudí. Čo sa týka pohybu na juhozápade, tak dnes nič zvláštne. Len ženy a deti, pracujúce na poli. Stav nepriateľskej činnosti - sily sú v poslednej fáze pred útokom, sú v pohybe a pripravujú sa na mieste.
Počas ostatných 24 hodín sa snažíme presunúť do Loy Kalay, a oddeliť nepriateľov od miestnych obyvateľov pomocou informačnej kampane. Hej, Cunningham, len tak mimochodom, ako rod? Ako? - Rodina. - Rodina? Bingo. Super. V pohode. Mali radosť, že doma zasa videli blázna? Hej, hej, stálo to za to. Musel som stráviť trochu času na ranči a tak. Musel som vidieť takmer všetkých členov rodiny. Tvoja rodina má ranč? Jasné. Akože kravy, prasce, sliepky, kone? Nie.
Tak čo je to teda za ranč? Len ranč s pozemkami, bránami, terénnymi autami a tak. Zbrane, divočina, strieľanie na zvieratá a tak. Aha, takže len pozemky ako prasa, na ktorých strieľate zvieratá. Asi tak. My ale nelovíme zverinu, lovíme ľudí. Ako vo filme "Srdce a myseľ". Zasratý pás. Hej. Vezmeme im srdce aj myseľ. Počúvajte. Dnes ideme na kontakt k nepriateľovi. Porozprávame sa s miestnymi o informačnej kampani. Ak prídu robotníci, ktorí robia novú cestu.
Vezmeme nejakých pracovníkov z tej dediny, aby sa zúčastnili. Preberieme aj incident s kravou. - Tiež... - Bola chutná. Opýtame sa na zvláštne veci, o antikoaličných silách v ich oblasti. Uvidíme, či nám o tom niečo povedia. Má niekto nejaké otázky? Bude to makačka, chlapi, ale je to pre vaše dobro. Musíte ísť do dediny na hliadku, pretože je potrebné udržať nepriateľa z rovnováhy. Chcem, aby ste tam išli a zatlačili nepriateľa ďalej, aby sme získali nejaký priestor a mohli sa potom vrátiť sem hore a zasa makať, plniť vrecia pieskom, aby ste v prípade ostreľovania mali nejaký ukrýt.
Najlepšia obrana je silnejší útok. 3-3-4. 6-1-4-9. Výška 1-5-7-9. Sme v Korengale. Čo robí otec? Pastier? A ty? Tiež pastier? Ukáž mi ruky. Ruky. Má veľmi jemné ruky na pastiera oviec. Odkiaľ máš tie hodinky? Máte veľa kôz? 60 kôz. 60 kôz? Tak to ste bohatí, Abdul? Hej. Čo mi povieš o ľuďoch z Kalaygalu? Hovorí, že keď vám povie o Talibane, zabijú ho. Rozumiem, nikoho iného, s kým by sa dalo hovoriť sme nenašli. Začíname sa vracať. 2-2, tu Bravo 1. Pomaly ideme hore na chodník.
Kurva. Čo majú? Niekto uteká. - Niekto uteká? - Hej. Hej, Liz! Čo vidíš? Videli sme chlapíka, čo z toho domu už niekoľkokrát utekal. To sa mi nepáči. Ten pocit sa mi nepáči. Chceš sledovať dedinu, alebo ten výbežok dole? - Smerom k zadnej časti toho domu. - Sledujte zadnú časť toho domu. Pozri! Posaďte sa. Posaďte sa. Posaďte sa. Našli tu vrch maskáčov. Prezerám ich. Prepínam. Prehľadajte celý dom. Prehľadať. Áno, to je ono. Super. Čie to je? Hmm, tak nič.
Hovorí, že má doma ženy, musí sa o nich starať. Keď s vami pôjdem... hneď teraz s vami nemôžem ísť. - Prídem do Korengalu potom. - Nie, nie. Pôjdete s nami hneď. V tom dome bol tento chalp. A tento prišiel potom, zbadal nás a začal utekať. Chytil som ho a od tej chvíle robí toto. Povedz im, že si sadnú do auta a budú sedieť s rukami pod zadkom. To, čo hľadáme, sa v údolí vyskytlo 11. apríla. 15 rakiet 107 mm, niekoľko škatúľ munície do guľometu a kalašnikovov.
Strach je prítomný všade. Najmä v noci, keď nevidíte, čo proti vám stojí. Začali sme tam najskôr len s asi 14 chalanmi. Chcem tým povedať, že stačí málo. Niekoľko automatov udrží celú čatu pribitú k zemi, zatiaľ čo ostatní môžu prísť z boku a vybieliť vám pozíciu. Nikto vám nepomôže. Je to krajina nikoho. Pozícia Korengal je len 700-800 metrov vzdialená akoby to ale bola úplne iná krajina, pretože sa tam nikto nedostane. Nie včas. Pozícia Korengal je ostreľovaná.
Pozícia Korengal je ostreľovaná. Nevidím ani zaboha čo robia. Za denného svetla? To je sila. Lepšie než tie ostatné ojebávky, čo tu máme. Potrebujem tu viac dvestoštyridsiatok! Jedna je Korengale, ďalšiu má Dallas. Tam. Tieto vtáky máme radi. Rozumiem, vzal si do parády hrebeň Honcho Hill. Nech sa pozrie až k 3-0 a juhovýchodne. Veľká prestrelka. Veľká. Balíme to? Ale bola to sranda, ti poviem. Viac sa už vyšalieť nedá. Je to ako po cracku. Môžete skákať s padákom, alebo bungee alebo raftovať, akonáhle na vás strieľajú, nič drsnejšie nie je.
Nič divokejšie nie je. Ako sa chceš vrátiť do civilného života? Netuším. Počul si moje dávky? - Takmer som uvaril hlaveň! - Počul si ma? Čo to, kurva, bola tá prvá dávka? Si jebnutý? Len čo som vystrčil hlavu, čo myslíš že sa stalo. Tak som si to rýpal dole schodmi. - Ako videohra. Bol som... - Dole! Prelet lietadla... Je výborný kuchár. Určite najlepší v Korengale. Raz prišiel na Restrepo, a upiekol čerstvú kravu. To bol skvelý deň. Jonesie, nechceš ešte grilované mäso? Nie, som plný.
Kámo, sme v telke! Poď sem, ku mne. Nebráň sa. Nebráň sa. Prečo neotravujú teba? So mnou to začali úplne na začiatku, kámo. Pozri sa na neho, aký je sexi. Len sa pozrite. Je to fešák. Doma by som ho pretiahol. Porozprávajme sa o ceste medzi Omarom a Kandalay. Hovorí o Naimovi, to je ten zadržaný chlap z Kalaygalu. O kom? Koho sme chytili? Hovorí sa, že ste ho zadržali. Haji Se, Haji Se. Naiim bol udaný ďalším občanom Kalaygalu, ktorý nám povedal, že s ním niečo nie je v poriadku.
A že spolupracuje so Sadikulou. V... Koho kurva vedie Sadikula? Mudžahedínov? Hej, spolupracuje s nimi. A spolupracoval s mudžahedínmi. Hovoril som vám to od začiatku, že ak nám niekto niekoho udá, musím to vyšetrovať. Teraz ho vypočúva národná rozviedka. Nie je vo väzení. Nechovajú sa k nemu zle. Hovoria s ním a kladú mu otázky. Hovoríme vám narovinu, ako sa k ľuďom správame, že s nimi hovoríme a pýtame sa ich. Sme féroví. Nie som ako Jim McKnight, ktorý všetkých poslal do Bagramu, odkiaľ sa už nevrátili.
Hovorí, že je rád, že ste tu a robíte dobrú prácu, ale vraj ste zadržali Mohammeda Youssefa, a Mohammed Youssef sa nevrátil naspäť. Rudy, kto do riti je Mohammed Youssef? Syn Mohammeda Kalama, ten chlap, čo odrezal hlavu robotníkom. To preto, že som videl to video, ako im reže hlavy. Videl som ho. Videl som ho na vlastné oči. Vy nechápete, že na toto ja seriem. Smutné je to, že hoci sa kpt. Kearney snaží s nimi zblížiť a ukázať im iný prístup, vysvetliť im pozitíva, ktoré sa pre nich snažíme robiť, zjavne to nemá žiadny účinok.
Akoby vždy, keď on urobí jeden krok dopredu, oni urobia dva dozadu. Traja staršinovaia dediny k nám prišli a chcú s nami hovoriť. Ešte nevieme o čom. Je to dobré znamenie. Tu na Restrepe je to po prvýkrát. Už tu pár ľudí bolo, staršinovia tu boli a povedali, že nám poskytnú informácie, nikdy to ale neurobili, nikdy potom za nami neprišli. Toto je dobré znamenie. Viete niečo o tej krave... - Krave? - Áno, tej, čo americkí vojaci zabili. - Zabili... - Áno. Preto prišli.
Chcú informácie o tej krave, ktorá... On je majiteľ tej kravy. Dobre, tú kravu sme zabili, pretože sa zamotala do ostntatého drôtu. Potrhala sa oň, takže sme ju museli zabiť, aby netrpela. Pretože aj keby sa z neho dostala, neprežila by. - Preto sme ju zabili. - Pýtajú sa, pretože je to ilegálne. - Ilegálne? - Hej, ilegálne. - Zabiť ju? - Hej. - Čo chcete robiť? - Povedz im to. Čo s tým chcú robiť oni? Chcú nejaké vyrovnanie? Je to vraj na vás, či zaplatíte nejaké peniaze alebo tak.
Koľko stojí krava? Je to 400 alebo 500 dolárov, čo bude 20 alebo 25 tisíc afghání, príjem. Zabili sme tú kravu? Bola zamotaná do ostnatého drôtu, v podstate skoro mŕtva. Preto sme ju zabili. Nebudeme mu môcť tú kravu zaplatiť, môžeme mu ale dať ryžu, fazuľu, cukor. Naturálie, aké dostane, budú mať zhruba rovnakú hmotnosť, akú mala krava. Nech už vážila koľkokoľvek. V rovnakej váhe dostane ryžu, fazuľu, cukor. - Je to v poriadku? - Chcú peniaze. Peniaze mu dať nemôžeme.
Ak prišiel len pre to, tak ich nedostane. Štatistika 626. Na Restrepe je 20, 15 v Korengale, 4 na pozícii 1, 4 na dovolenke, 6 afghanských vojakov a jeden tlmočník na Restrepe, príjem. Hovor nahlas, tu dole ti nerozumieme. Štatistika 626. Na Restrepe je 20, 15 v Korengale, 4 na pozícii 1, 4 na dovolenke, 1 žurnalista, 6 afghanských vojakov a jeden... Netušil som, že ovláda matematiku. Hej! Takto horia hovná. Máme černocha na stráži hovien. Dávaj si pozor, kamoš.
Druhá čata zabila tú kravu a ja to teraz musím zaplatiť. Chcel by som u toho vidieť Spankyho a Vaughna. - Vaughn by Spankyho zabil. - Zavolaj ho. Vaughn! Vaughn, nakopeš Spankymu riť! Ide sem hore, opováž sa prehrať. Ak prehráš, boh mi pomáhaj. Keď pukneš, budem vyzerať zle aj ja. Radšej tú slečinku nenechaj, aby ťa porazila. Nalož mu. Daj mu. - Vaughn. - Čo je, chlape? - No tak, bráň sa! - Ty suka! Tak dobre, berte ich. - Vytiahnite ich sem. - Čo to má znamenať, Spanky? To sa ním necháš premôcť? - Unav ho. - Pretoč sa, kámo. To je ono! Skvelé, to je ono. Si sračka!
Súboj slečiniek
Nehovoríme o slečiničkách v armáde, ale o slečničkách v civilnom živote. Tuto Vaughn je v civile slečnička. Ale urobíme z neho poriadneho chlapa. O to tu ide. Tu na juhu sme hovorili o rozostavanej ceste. Stále počúvam od starešinov v dedine, že na ten projekt nedajú žiadnych robotníkov, napriek všetkému, čo mi hovoríte. Takže ak nájdete nejakých miestnych ľudí, ktorí budú ochotní pracovať, okamžite ich najmite a starešinov nepočúvajte. Myslím si, že ak sme im to naložili, ako hovoria, tak teraz oddychujú a naberajú nové sily.
Tak by sme to urobili aj my. Ako keď by to kúpilo 7, 8 našich, boli by zranení, alebo 7 zranených a jeden mŕtvy, určite by sme zasa nevyšli von v plnej paráde. Oddychovali by sme pri motlidbách. Chápeš? Podľa mňa to tak robia. Oddychujú. Zaujíma ťa, prečo je taký kľud? Práve nad tým premýšľam. Premýšľaš alebo máš strach? Skôr to nechápem. Nedokážem to opísať. Bojí sa. Má strach. Bojí sa. Najviac bál? Alebo si robil starosti. Hej. Myslím, že v prípade Rock Avalanche.
Ak by som si mal vybrať, tak asi poviem Rock Avalanche. Osobne som sa necítil najlepšie pri operácii Rock Avalanche. Videl som veľa drsných profíkov, ako im zrazu zredlo. Ja začnem a navediem vás na rôzne pristávacie zóny, ktoré tam sú. V oblasti Divpatu, kde bude veliaci dôstojník je pristávacia zóna Cubs. Taliban a antikoaličné sily v údolí sa dosť osmeľovali a stále bojovali počas Rock Avalanche. Chceli osobne vztiahnuť ruky na vojakov, mohli sa dostať tak blízko, že ich mohli zabiť, ukradnúť výbavu a potom zasa utiecť.
To... ... bolo veľmi odvážne. My pôjdeme s týmom Wildcat 1, niekde medzi Buschom a Coorsom. Pri akcii Rock Avalanche sme sa pohybovali v oblasti Yaka China alebo na vrchole Talisarov. V týchto miestach sme predtým neboli, počas nášho nasadenia. Sever pôjde tadiaľto, smerom k čatárovi Rougleovi, juh bude postupovať ku mne a k prvému seržantovi. Choďte niekde, kde ste nikdy neboli, počujete rozprávanie o tých, ktorí tam boli pred vami, a dostali na držku v oblastiach, kde jednoducho nemali byť.
Presunieme sa z pristávacej zóny Cubs do zóny Polk. V Rock Avalanche sme vedeli, že na nás čakajú, aby na nás vybehli. Všetci sme to vedeli. Oblasť našej operácie bola v podstate útočiskom nepriateľov. Niekedy nejde nepriateľ k vám. Niekedy musíte ísť vy za ním. Choď do nastavení, potom konfigurácie vysielania, a tam, kde je napísané SlNCGARS alebo základné, zmeň to na ANDVT. - Idem po tebe, zasran. - Sem bastard? Vyžer si to, magor! Vrátim sa. Vrátim sa, neboj.
Si pred podobnými akciami nervózny? Som nesvoj kvôli chalanom aj kvôli sebe. Potom zavolám rodičom, aj žene, než odletíme a poviem im všetkým, že ich milujem. Čo sa týka chalanov, to je vždy najhoršie. Keď sa niečo stane mne, veľa toho už asi nenarobím. Vždy ale prídete o kúsok samého seba, keď je niekto z vašich chalenov zranený alebo ho stratíte. Je to naozaj ako taká veľká rodina. Leteli sme uprostred noci. Samozrejme vrtuľníky nie sú tiché. Nepriateľov zobudia.
Prečo, do riti, sa tu nad nami premávajú amíci? Som si istý, že v tej chvíli všetci vzali do rúk vysielačky, a volali, že tam a tam letia američania. Keď sme dosadli, tak nám hneď povedali, aby sme si dávali pozor, pretože o nás už všetci vedia. Rock Avalanche 1. deň Dalo by sa poslať jedného zo západu na východ, na ten výbežok? Je tu fakt dusno. - Uvolniť. - Ideme. Vráť sa na ešte jeden útok. Naleť dole v smere výbežku a zamier do stredu. Zasiahol si cieľ.
Tamten dom. Toto ostane po útoku AH-64. Stará dobrá útočná helikoptéra. Povedal, že päť ľudí je mŕtvych. A 10 žien a detí je zranených. Ukážte mi, kto z nich je z Talibanu. Nikto taký tu nie je. Do riti. Chápete? Musím mať lepšie informácie. Potrebujem to lepšie analyzovať, aby som to mohol robiť tak, aby sa nezabíjali títo miestni a nedoháňalo ich to k šialenstvu. Prvý dojem vždy zostáva aj tým posledným. To je po prvýkrát, čo je niekto v Yaka China, a čo sa mi stane?
Zabijem pár magorov, zároveň ale aj piatich miestnych, ktorí asi práve nestláčali spúšť, ale boli s nimi aj tak nejako prepojení. A je to. Nábojnica? Je afgánska, nie je americká, však? Rozvodové formuláre. - Čože? - Papier o rozchode. - Rozchode? - Papier, áno. - Čo to znamená? - Rozchod. Keď si vezmete ženu a potom sa s ňou rozídete. - Rozvodový formulár? - Áno. Fajn. Čí je to dom? Opýtal sa ho, kde bola tá pištoľ? Osem striel do RPG. 1, 2, 3, 4 raketomety.
Štyri raketomety, brokovnica, tri batérie. Toto je môj šéf, plukovník Ostlund. Hovoril som vám o ňom. Privolali sme tam plukovníka, aby sa s nimi porozprával, pretože sme sa cítili vinní, že sme zabili miestnych a zranili ich deti. Povstalci, ktorí sem chodia a dávajú vám päť dolárov, aby ste toto nosili po kopcoch, a hovoria vám, že bojujete svätú vojnu, a nútia vás bojovať s američanmi, pre vás v skutočnosti nič nerobia, len z vás robia otrokov za päť dolárov.
Oni sa skrývajú v horách, pretože oni nebojujú s mojimi vojakmi. Títo cudzinci s nami nebojujú. Ukrývajú sa v jaskyniach v horách, hovoria do vysielačiek a platia zopár drobákov vašim synom, aby strieľali na našich vojakov. A naši vojaci potom zabíjajú vašich synov. Dohodneme sa na tomto. Každý potrebuje nejakú prácu. Zavedieme tu pokrok a ponúkneme vám prácu. Kpt. Kearney v piatok prehovorí k rade starejších a preberie s ňou nejaké projekty. Keď sme tam boli, celú dobu sme si hovorili, kedy to príde?
Kedy to príde? Zaútočia na nás. Kedy? - Toto smrdí, kamoš. - Znovu to skontroluj. Máme vnútorné informácie z Chappadary, že chlapík menom Obed hovorí so starešinami. A tí vraj teraz rozhodujú, čo sa stane. Starešinovia chcú tu v Korengale džihád a čokoľvek chcú, tak si to asi presadia, takže uvidíme, čo sa stane. Nevyzerá to pre nás najlepšie, že? Hej, seržant Patterson, našiel som štyri bojové stanovištia vybavené kalašnikovmi. Vystúpime na ďalší kopec.
Tiež som zachytil vysielanie, že sa k nám možno blíži nepriateľ. Sú správy, že nepriateľ sa blíži k trom, štyrom našim vojakom. Takže nás môžu pozorovať kdekoľvek. Tu z tohto kopca, tam je niekoľko výbežkov, jeden sme prekonali a prešli cez otvorenú planinu. Môžu jednoducho pozorovať náš pohyb.. Čo to, kurva, bolo? Počul si to? Možno to boli vtáky, pane. Tá streľba? Som nervózny? Kurva, počúvaj. Seržant P... v tých boroviciach sú naši? Hej? Keď konečne prišiel útok, pamätám si, že ja a môj tým sme boli na juhovýchodnom rohu oblasti, ktorú sme pokrývali.
Prepadli nás tým spôsobom, že v podstate napadli všetky naše pozície naraz. Namierili na našu pozíciu guľomet a ďalší smerom na prieskumníkov. A rozpútali peklo. Pozrel som sa doprava a videl, ako zo stromu odletujú konáre. Strieľali na nás s RPG, strieľali po nás všetkým možným. Keď ma trafili, bolo to tak silné, že ma to až prevážilo dopredu. Moja prvá myšlienka bola: "Čo sa stalo?" Cítil som bolesť, tak som rukou siahol pod vestu, pretože tam ma to bolelo.
Vytiahol som ruku od krvi a vedel som, že som to kúpil. Kľačal som na štyroch a rozhliadol sa, potom som uvidel chlapa, tak vo vzdialenosti 35 - 45 metrov, ako na mňa vypálil z RPG. Moja prvá myšlienka bola: "To je to posledné, čo vidím." Bol tak blízko. Strela priletela a vybuchla. Schytal som črepiny do celého tela. Po výbuchu som si ale tak nejak uvedomil, že som stále tu a stále živý. Potom som spadol a zvalil sa dole z kopca do krovia. Oni boli na pozícii kúsok od nás, počul som ich, ako sa dohovárajú.
Počuli sme, ako na severe niekto volá ošetrovateľa. Počul som to prvý, tak som zareval na čatára Hoyta a opýtal sa ho, či sa tam môžem pozrieť, o koho ide. S Cortézom sme sa vidali vpred, smerom k oblasti, z ktorej sme volanie počuli. Nevedeli sme, kto to je. Keď som sa k nemu dostal, videl som, že je to Vandenberg. Tak som zakričal nazad, že je to Vandenberg a že chcem ošetrovateľa. Dosť, dosť krvácal. Celú ľavú polovicu tela mal pokrytú tmavou krvou. A stále opakoval: "Pomôžte mi chalani, pomôžte mi."
Kýval sa dopredu a dozadu. Hovoril: "Vykrvácam, zomriem. Zachráňte ma." Také veci. Začal som ho obväzovať a robiť mu turniket. Obväzovali sme rany obväzom. Prst som mal hlboko v jeho ruke. Tým nakoniec krvácanie zastavil. Opýtal som sa ho, kde sú. Kde je nepriateľ, kde sú talibanci. Povedal, že naposledy ich videl asi šesť metrov ďaleko. Chcel som mu dať infúzku rovno do žily, potom pribehli čatár Stichter s lekárom Oldom a prevzali to. Čatár Pattersom potom prevzal velenie a my sme sa s Cortézom vrátili.
Nekryli sme sa, nerobili sme nič, len sme bežali k Riceovi tak rýchlo, ako sa len dalo. V tej chvíli som zistil, že som stabiliovaný. Už som tu takto 10 - 15 minút, dýcham, nie som v šoku. Tak trochu som sa sám skontroloval. Tak som im v podstate dal rozkazy, aby nepriateľa vyhnali z toho priestoru. Zatlačili ich a vyčistili ten kopec. Keď som stúpal hore, nikoho som nevidel. Tak som si kľakol a zaistil okolie, a keď som sa otočil doprava, zbadal som tam ležať seržanta Rougleho.
Bežal som a uvidel som telo seržanta Rougleho. Ani mi to v tej chvíli nedošlo. Bežal som ďalej. Videl som ako vyzerá jeho tvár. Bol... rozsekaný. Chcel som plakať, ale nešlo to. Pravdupovediac, bol som v šoku. V šoku, keď som ho tak videl ležať. Bol to chaos. A keď sme sa mohli na chvíľku zastaviť a premýšľať, tak som zistil, že môj dobrý kamarát tu už nie je, vieš. Potom sa správa o seržantovi Riceovi a Vandenbergovi šírila. Nevedel som, že obaja to tam dostali.
A... Potrebujem... Na chvíľku prestávku. Snažím sa len usporiadať myšlienky. Priprav tú škatuľu a aj tú ďalšiu. Potrebujem okamžite zatlačiť na 2251. Nepriateľ postupuje na kopci... Nemáme žiadnu podporu. 512255, ak sem letí A-10, nech nalietavajú z východu na západ, dobre? Vchol je obsadený nepriateľom. Tamten kopec? Kopec, kde bola skupina Wildcat. Dobre, obídeme to smerom na východ. Hej, Abdul! Pohni svojou riťou sem! Povedz im, že na ten hrebeň zaútočíme.
Počúvaj, chce, aby sme ten vrchol obišli a zaútočili na neho za každú cenu. Tí hajzli sú priamo tam. Ak to máme urobiť, musíme najskôr niekde... ... niekto na nich musí spustiť kryciu paľbu. - Áno, my ale... - Nemôžeme sa im dovolať. Nevieme, kde sú. Preto musíme najskôr spustiť paľbu. Poďme! Hej, tam odtiaľ na nich spustili paľbu. Jasné? Kto to odskákal? Je tam niekde seržant Rougle? Pozri. Čo? Kde sú? Drž sa dole. - Dole. - Čože? - O čo ide? - Kľud, kámo. - Ukľudni sa, do riti.
- Kto je tam? Panebože. Ticho. Pohni sa do riti. Choď už. Je seržant Rice živý? - Je živý? - Je, zvládne to. - Nemôžeme nič robiť. - Kde sú ostatní? Pozri, máme chalanov tam, aj na našej šiestej hodine tamto. A čo Vandenberge? Vandenberge je už... je stabilizovaný. To nie je seržant Rougle. Klameš, že? Prečo by som o takejto veci klamal? Kam to dostal? Chcem to vedieť. - Nepozeraj sa na neho. - Je to zlé? Povedz mi to. Povedz. Bolo to rýchle. Nič sme nemohli robiť, kamoš. Sadni si.
Kde sú tí hajzli? Battle 6 Romeo, tu je 2-6. Dostal som sa na miesto úmrtia. Teraz máme kopec pod kontrolou. Je to rovnaké miesto, ako moje posledné súradnice. Presunieme dvoch zranených do pristávacej zóny Eagles. Keď mi kpt. Kearney na pristávacej zóne povedal, že seržant Rougle bol zabitý, bolo to ako úder do žalúdka. Sú rôzne typy bojovníkov. On bol, ak nie najlepší, tak určite jeden z najlepších. A to bolo to, čo bolo pre väčšinu ťažké, keď si uvedomili, že najlepší bojovník bol zabitý, ako potom skončia oni?
Čo bude s chalanom naľavo, napravo? Pozri, nie, najskôr znesieme dole zranených. - Ideme. - Pohyb. Bol to koordinovaný útok. Odlákali pozornosť tamto. Odtiaľ strieľali ďalší. Napadli ich z dvoch strán. Je tu vidieť stopa, kadiaľ tí hajzli prišli. Fajn, kde je to ich zasraté hniezdo? Chcem to zničiť. Ideme. - Stichter, zničíme to hneď. - Áno, pane. Až odtiaľ odnesieme padlého, chcem dôkladne preskúmať západnú stranu. Hijar si myslí, že ten chlap zanechal krvavé stopy.
Chcem, aby išli dole a skúsili zistiť, kde sa zastavil. Je možné, že tam, kde je ten skurvysyn, budú aj ostatní. Hijar, zariaď, aby to pochopili. Sleduj ten borovicový les. V severnej časti je vidieť dom na rohu. Ako vyzerá? Je v tvare L. - Vidíš tie terasy? - Mám to. A teraz sleduj juhovýchodnú stranu, je najďalej. Tam je... je tam chlap na streche toho domu. - Asi kilák. - Rozumiem. Raeon vidí chlapa na severozápade, ako sa fláka na streche domu. Prepínam. - Nejaké ďalšie informácie? - Nie.
Pozeral sa týmto smerom, potom zišiel zo strechy do domu. Rozumiem. Raeone, až ho zasa uvidíš, odstreľ mu gebuľu. Kde je ten diaľkomer? Bol to dobrý chlap. Seržant Rougle? - Chceš skutočnú cigaretu? - Hej. Zvyšní chalani mi robia starosti, ťažko to nesú. Jeden z Alfy sa za to cítí zodpovedný, pretože sme nezvládli dôjsť na ten kopec. Musí ale pochopiť, že oni, kurva,... Bol hneď mŕtvy. S tým sa nedá nič robiť. V skutočnosti ani nemôžem spať. Skúšal som štyri alebo päť druhov tabletiek na spanie, žiadne nezabrali.
Také zlé nočné mory mám. Radšej nespím, aby sa m o tom nesnívalo, než spať a vidieť tie obrázky v hlave. Sú zlé. Ťahalo sa to so mnou v podstate až do konca rotácie. A ďalej aj počas návratu sem do Talianska. Stále som neprišiel na to, ako sa s tým vnútorne vyrovnať. Jediná nádej, ktorú teraz mám, je to, že to časom uvidím inak. Nikdy na to nezabudnem. A nikdy tomu neutečiem. Nechcem to vyhnať z pamäte, pretože to bola jedna z chvíľ, vďaka ktorým som rád za to, čo mám.
Steiner? Steiner, poď sem! Ešte nie, ešte nie! Stále pracujem na tom, aby som priviedol nejakých robotníkov do Korengalu, aby sa práce na ceste pohli. Naozaj maľuješ údolie Korengal? Dokážem nakresliť len toto. Posielam to v listoch domov. Len kresba. Pre Restrepa a Vimota - škoda, že tu nie ste s nami - Máš spevník, alebo niečo také, podľa čoho by si cvičil? Alebo len tak brnkáš? Áno, len tak brnkám. Potreboval by si spevník s notami. Hej, to by bolo super. Restrepo ma na tom učil, trochu mi niečo ukázal, dokážem ale len céčko.
Nejako, ale neviem. Stále mám... ... stále mám tie jeho flameco spevníky alebo čo to je. Lekcia hrania flamenca. S gitarou bol borec. - Bola to pekná hudba. - Bylo to skvelé. Nechával si narásť dlhé nechty, dával si na ne lak. Pekne sme si z neho kvôli tomu robili srandu. Keď ceril zuby a hovoril: "Pozri, môžeš... dokážeš hrať na gitaru tak, ako ja, synak, hm?" 27. máj, pátrame po nepriateľovi západne od Restrepa. Úloha je narušiť a brániť ostreľovaniu Restrepa povstalcami. Koniec hlásenia.
- Za ako dlho sa unavia? - Daj mu, Walker. Do riti, bedro. To ťa tlačí tými blbými sloními nohami? - Úder na srdce, úder na srdce. - No vidíš, filmová hviezda Walker. Walker! Nevymenili sa? Chcem to vidieť. - Walker. - Nuda. Povedz niečo manželke. Zlato, chýbaš mi. Teším sa domov, až... Rýchlo, pohyb! Chcete vedieť dátum odchodu domov, alebo nie? Tak fajn, ženám bolo povedané, že se presunieme do Talianska, nie domov, medzi 4. a 7. augustom. Tak si strážte hodinky. Strihajte meter, dva mesiace.
Zlá správe je pre tých, ktorí to tu milujú a chcú zostať do septembra a zobrať ďalších 1000 dolárov. Ak ste takýto prípad, mám to na háku. Naserte si, ideme domov. Dnes boli veci trochu hektické. Jedna z našich sesterských posádok, posádka Chosen, na severe v tábore Blessing, založila nový tábor a prišla o deväť vojakov. Ďalších 12 amerických a 13 afganských vojakov bolo zranených. Je to všetko? Máme mínomety? Druhá čata je kompletná? Dobre, počúvajte. Preberiem s vami trochu to, čo sa stalo rote Chosen.
Chcem, aby ste smútili, a potom, aby ste to prekonali a vrátili sa k svojej robote. Áno? Najskôr... Proctor, prečo si narukoval? Bojovať sa svoju krajinu, pane. - Bojovať za svoju krajinu? - Áno, pane. Čakal si, že môžeš umrieť alebo byť zranený? Určite, pane. Ktokoľvek narukoval, nečakal toto? Vojak prvého stupňa Vimoto zomrel 5. júna 2007. Seržant Buno, čo sa stalo hneď na ďalší deň? Vydali sme sa na hliadku a boli sme zasa napadnutí? Áno. 22. júla sme stratili Restrepa, že? Čo od tej doby robíme?
Bojujeme. Neprestávame bojovať a približovať sa k nepriateľovi, je to tak? Čo by sa stalo, keby sme po Vimotovej smrti prestali? A správali sa ako naši predchodcovia, zasekli sa na jednom mieste, nechodili na ofenzívne hliadkovanie, nevytvorili pozíciu Restrepo, ktorá veľmi zmenila dynamiku celého údolia, čo môžeme, myslím, potvrdiť? Viete, čo by sa stalo? To isté, čo sa dnes stalo rote Chosen. Čo sa týka tej roty, išli do tej oblasti a vedeli, že budú napadnutí. Vedeli, čo ich čaká.
Hovorili o tom, že pôjdu do Wanatu už od júla 2007. Boli sme tam a videli ich. Jediný spôsob, ako toto prekonať, je ísť tam späť, a donútiť tých, ktorí to spôsobili, aby za to kurevsky zaplatili. Nemôžeme tu sedieť a skrývať sa za drbnutými zátarasmi. Nemôžeme sa vrátiť nazad a ľutovať sami seba, a skĺbiť sa do klbka ako bábätká. Vrátime sa tam, nájdeme tých hajzlov, čo tot spravili a draho za to zaplatia. Budú sa cítiť rovnako, ako my teraz. Pre vás, ktorí ste pobožní, pripomenieme si chvíľkou ticha tých 9 - 10 vojakov, o ktorých sme dnes prišli.
A rodiny tých, ktorí boli zranení. Takže teraz je to na vás, potom sa vrátite k svojej práci. Dole. Do riti, teraz nič nevidíme. Seržant Macu? Môžem strieľať? Dostanem ho. - Môžem? - Počkaj, až zamieri. Potom ho daj dole. Tam je. Nižšie a doprava. Nižšie a doprava! Nižšie a doprava! - Hej, je po ňom. - Fakt? Hej, Olson, už je po ňom. Ten hajzel zdochol. Áno! Priamy zásah. Je po tom hajzlovi, kámo! Je po ňom, je tuhý. Naserte si, debili! Kúsky tela mu odpadávajú.
Pekná diaľka, človeče. Videl som, ako beží, a potom sa rozletel na kúsky. - Fakt? - No jasné. To je ono, skurvenec, ešte do nás strieľaj. Na konci som už nechcel, aby to odskákal. Chcel som, aby prišli bližšie a bohol ich odbachnúť. Hlásenie 626, na Restrepe počet 20. Mám len jednu otázku, môžeme dnes urobiť sviatiacu smútočnú paľbu za doktora Restrepa? Je 22. júla. Áno, je to v pláne. Posledná vec. Dnes o piatej poobede je paľba na pamiatku Restrepa. O piatej poobede.
Je trochu spitý. No mám trochu v hlave. Úplne ho vidím, ako na všetkých takto vyvaľuje oči. Kto, Kim? Nie, Restrepo. Na všetkých gúľa očami. Idem k nemu a pýtam sa, čo je, kamoš? A on: "Počuj, kámo, idem a zapichnem do tých chujov nôž, jasné?" A potom pozriem na jeho ruky, má v ruke Gerbera, a je pripravený niekoho posekať, koxo. No a to bylo tú noc predtým, než sme skončili na tej stanici v Ríme, kde som šťal... do gatí... Na pamiatku padlých sme strieľali svetlice.
Na mieste, kde zomrel Restrepo. Trochu nás to povzbudilo, preniesli sme modlitbu, nahlas aj sami pre seba, a išli sme ďalej. Dúfam, že to bola posledná hliadka. Snáď ma zasa kvôli niečomu nezavolajú nazad. O pár dní letím preč. Je to zvláštny pocit, že sa nikdy nevrátiš na Restrepo? Je. Ale dobrý pocit. Bolo to tu až príliš dlhé. Opúšťaš Restrepo? To je až príliš dobrá správa, aby to mohla byť pravda, čo? Nezomrieme tu, Henry? - Jasné, seržant. - Namiesto toho odchádzame.
Boh si s nami pohrá a zabije nás v lietadle, čo nás bude odvážať. Nikdy sa nevrátim. Je čas ísť. To je váha. Zbohom, opevnenie Restrepo. Nikdy v živote sa sem nevrátim. Nie, že by som si to tu neužil, ale je načase ísť ďalej. - Áno! - Tak zatiaľ. Najdôležitejší pre nás bol návrat domov. Zmiznút odtiaľto. Ísť domov. Bez debaty. Je to vidieť na tvárach všetkých mojich vojakov. Ísť domov. Áno. Urobili sme si svoju robotu. Urobili sme, čo sme mali. A ideme odtiaľ.
Čo sa týka Korengalu a toho, čo sme dokázali, vždy budem myslieť na Restrepo. Založenie Restrepa bola najdôležitejšia chvíľa v histórii Korengalu. A to, ako to chalani zvládli. Bojovať, a potom sa otočiť a zasa pracovať. Sme hrdí, keď vidíme správy, kde to stále nazývajú Restrepo. Ked vieme, že sme napísali na stenu, že je to pre Restrepa. Po čase to meno natrvalo patrilo k tomu miestu. Potom, ako sa to dostavalo a stalo sa to lepším miestom. Keď ale počujem Restrepo, myslím stále na osobu.
Nemôžeš... nemôžeš skrotiť beštiu. Jasné? Mám ho. Áno, má ho, má ho. Dostal ho. Hej, Lex, čo dnes v noci budeme robiť? Povedz. Vybaľ to. Vybaľ to. Chcem len nájsť miniatúrnu zebričku, osedlať ju malým sedielkom a povoziť sa na nej. V krčme nie sú zebry. Myslím miniatúrnu zebru. Aha, jasné. Samozrejme miniatúrne tam sú. Čo to kurva... Rozlúčte sa. Rozlúčte sa... Zasa si nás nalaďte nabudúce, keď budeme stále ešte najebaní. Povedz dobrú noc hajzlíkovi, človeče. V rovnakom čase, v rovnakom nahulenom rytme, pretože stále budeme mať radi život a chystať sa na vojnu. V apríli 2010 sa USA z údolia Korengal stiahli. Zomrelo tu takmer 50 amerických vojakov.