Tak dlho, ako si len pamätám, som pociťovala veľmi hlboký vzťah k zvieratám a k oceánu. V tomto veku bol mojím vlastným idolom delfín Flipper. Ked som sa prvýkrát dozvedela o ohrozených druhoch, bola som veľmi rozrušená tým, že zo zemského povrchu sú každý deň navždy vyhubené niektoré zvieratá. Chcela som spraviť niečo, aby som im pomohla, ale vždy som premýšľala, čo by jednen človek mohol spraviť, aby sa niečo zmenilo. Malo to trvať 30 rokov, ale nakoniec som na túto otázku dostala odpoveď.

Keď sa tieto srdcervúce obrázky vtákov pokrytých ropou napokon minulý rok začali objavovať z Mexického zálivu počas strašnom úniku ropy spoločnosti British Petroleum, nemeckú biologičku Silviu Gausovú citovali, keď povedala: "Všetkých tých vtákov pokrytých ropou by sme mali jednoducho utratiť, pretože štúdia dokázali, že po vypustení späť do prírody prežije len jedno percento z nich." Nemohla by som nesúhlasiť viac. Navyše si myslím, že každé zviera pokryté ropou si zaslúži druhú šancu na život. Chcem vám povedať, prečo mám ohľadom tohto také silné pocity.

23. júna 2000 sa pri pobreží Kapského Mesta v Juhoafrickej republike potopila loď Treasure a uniklo z nej 1300 ton paliva, ktoré znečistilo biotopy takmer polovice z celosvetovej populácie tučniaka okuliarnatého. Táto loď sa potopila medzi ostrovom Robben Islan na juhu a ostrovom Dassen Island na severe. Sú to dva z hlavých ostrovov, kde sa tučniaky pária a presne 6 rokov a 3 dni predtým 20. júna 1994 sa blízko ostrova Dassen Island potopila loď Appolo Sea a ropou pokryla 10 000 tučniakov, z ktorých polovica uhynula. Keď sa v roku 2000 potopila loď Treasure, obdobie párenia bolo na vrchole a bolo najlepším, aké vedci u tučniaka okuliarnatého zaznamenali a ktorý bol v tom čase na zozname ohrozených druhov. Zakrátko bolo takmer 20 000 tučniakov pokrytých toxickou ropou. Miestna záchranná stanica pre morské vtáky, ktorá sa volá SANCCOB, okamžite spustila obrovskú záchrannú operáciu, ktorá sa mala onedlho stať najväčšou záchranou zvierat, ktorá bola kedy podniknutá.

V tom čase som pracovala tu o pár ulíc ďalej. Bola som akvaristka tučniakov v akváriu New England Aquarium. Včera to bolo presne 11 rokov, keď zazvonil telefón v kancelárii oddelenia tučniakov. Týmto telefonátom sa môj život navždy zmenil. Bola to Estelle van der Meerová, ktorá volala zo stanice SANCCOB a vravela: "Príďte nám prosím pomôcť. Máme tu tisícky tučniakov, ktoré sú pokryté ropou a tisícky ochotných, ale úplne neskúsených dobrovoľníkov. Potrebujeme expertov na tučniaky, aby ich prišli vycvičiť a dohliadať na nich." O dva dni som teda bola v lietadle a spolu s týmom expertov na tučniaky som letela do Kapského Mesta.

Scéna vnútri tej budovy bola drvivá a surreálna. Mnohí ľudia ju v skutočnosti prirovnávali k vojnovej zóne. Minulý týždeň sa ma spýtalo 10-ročné dievča: "Aké to bolo, keď ste do tej budovy prvýkrát vkročili a videli tak veľa tučnikov pokrytých ropou?" Stalo sa toto. Okamže som sa preniesla v čase naspäť do tohto momentu. Tučniaci sú veľmi hlasné vtáky a naozaj veľmi hlučné. Predpokladala som, že keď do tej miestnosti vstúpim, stretnem sa s kakofóniou húkania, vrešťania a škrekotu, ale namiesto toho, keď som prešla dverami dnu do budovy, bolo tam desivé ticho. Bolo teda jasné, že to boli vystresované, choré a traumatizované vtáky.

Ďalšia vec, ktorá bola ohromujúca, bolo celé to množstvo dobrovoľníkov. Až 1000 ľudí denne prichádzalo do záchranného centra a napokon počas tejto záchrany prišlo do Kapského mesta viac ako 12 500 dobrovoľníkov, aby pomohli zachrániť tieto vtáky Bolo úžasné, že nikto z nich tu nemusel byť, a predsa tu boli. Pre nás niekoľkých, ktoré sme tam boli vo funkcii profesionálov, bola táto neobyčajná odozva dobrovoľníkov na túto krízu zvierat hlboko dojemná a úžasná.

Deň po mojom príchode určili dvoch z nás z akvária, aby sme mali na starosti miestnosť 2. Miestnosť 2 mala vnútri viac ako 4000 tučniakov pokrytých ropou. Pochopne, pred tromi dňami sme sa starali o 60 tučniakov. Boli sme nimi teda naozaj zaplavení a trochu vystrašení, aspoň ja som bola. Ja osobne som nevedela, či budem schopná zvládnuť takú obrovskú úlohu a spoločne sme naozaj nevedeli, či to dokážame, lebo všetci sme vedeli, že len pred šiestimi rokmi bolo ropou pokrytých a zachránených o polovicu tučniakov viac, ale len polovica z nich prežila. Bolo by v ľudských silách zachrániť tak veľa tučniakov pokrytých ropou. Nevedeli sme to,

ale nádej nám dávali neuveriteľne nadšení a statoční dobrovoľníci, z ktorých traja na tejto fotografii násilím kŕmili tučniaky. Môžete si všimnúť, že mali veľmi hrubé rukavice. Čo by ste mali vedieť o tučniakoch okuliarnatých, je, že majú zobáky ostré ako britva a onedlho sme mali telá pokryté od hlavy po päty takýmito škaredými ranami, ktoré nám spôsobili vydesené tučniaky.

Ďeň po našom príchode sa začala zjavovať nová kríza. Ropná škvrna sa teraz pohybovala smerom k ostrovu Dassen Island a záchranári strácali nádej, pretože vedeli, že ak ropa zasiahne ostrov, nebolo by možné zachrániť viac vtákov pokrytých ropou. Naozaj sme nemali žiadne dobré riešenie, ale potom jeden z našich výskumníkov povedal bláznivú myšlienku. Povedal: "Dobre, prečo sa nepokúsime pozbierať vtáky, ktoré sú v najväčšom nebezpečenstve zasiahnutia ropou," vyzbierali ich 20 000, "a nepošleme ich 800 kilometrov ďalej po pobreží k Port Elizabeth v otvorených nákladných autách a nevypustíme ich tam do čistej vody a nenecháme ich plávať naspäť?." (Smiech)

Tri z týchto tučnikov, Peter, Pamela a Percy, mali na sebe satelitné štítky a výskumníci im držali palce a dúfali, že v čase, keď sa vrátia domov, bude ostrov od ropy vyčistený. Našťastie, v deň, keď prišli, bol ostrov čistý. Bol to obrovský hazard, ale vyplatil sa. Teraz tak vedia, že túto stratégiu môžu použiť aj pri budúcich únikoch ropy.

Pri záchrane divých zvierat, rovnako ako v živote, sa učíme z predchádzajúcich skúseností a učíme sa aj s úspechov, aj z neúspechov. Najdôležitejšia vec, ktorú sme sa naučili počas záchrany pri potopení lode Apollo Sea v roku 1994, bola, že väčšina tých tučniakov zomrela kvôli nevedomom použítí slabo vetraných prepravných krabíc a nákladných áut, pretože jednoducho neboli pripravení naraz sa vysporiadať s takým veľkým množstvom tučnikov pokrytých ropou. Počas šiestich rokov medzi týmito dvomi ropnými škvrnami teda postavili tisícky takýchto dobre vetraných debničiek. Výsledkom bolo, že počas záchrany pri nehode lode Treasure počas tohto procesu transportu zahynulo len 160 tučniakov oproti 5000. Samo o sebe to bolo obrovské víťazstvo.

Ďalšia vec, ktorú sme sa naučili počas záchrany pri nehode lode Apollo Sea, bolo, ako vycvičiť tučniaky, aby si môžu zo svojich rúk brať potravu a použili sme na to tieto výcvikové kóje. Túto techniku sme použili znova počas záchrany pri nehode lode Treasure. Počas výcvikového procesu sme si však všimli jednu zaujímavú vec. Prvé tučniaky, ktoré prešli na voľné kŕmenie bolie tie, ktoré mali na krídle kovovú pásik z nehody lode Apollo Sea spred šiestich rokov. Tučniaky sa teda tiež učia z predchádzajúcich skúseností.

Všetky tieto tučniaky bolo treba dôkladne vyčistiť od ropy na ich telách. Dvom ľuďom to trvá minimálne hodinu, kým vyčistia jedého tučniaka. Keď čistíte tučniaka, najprv ho musíte nastriekať odmasťovadlom. To ma privádza k môjmu obľúbenému príbehu zo záchrany pri nehode lode Treasure. Asi rok pred týmto únikom ropy vynašiel 17-ročný študent odmasťovadlo a v stanici SANCCOB ho veľmi úspešne používali, a tak ho začali používať počas záchrany pri nehode lode Treasure. Keď však boli v polovici, minulo sa im. V panike zavolala Estelle zo stanice SANCCOB tomtuto študentovi a povedala mu: "Prosím, musíš vyrobiť viac." Ponáhľas sa teda do laboratória a vyrobil ho dosť, aby to stačilo vyčistiť zvyšok vtákov. Jednoducho si myslím, že tou najskvelejšou vecou je, že teenager vynašiel produkt, ktorý pomohlo zachrániť životy tisícok zvierat.

Čo sa teda stalo s tými 20 000 tučniakmi, ktorí boli pokrytí ropou? Mala Silvia Gausová pravdu? Mali by sme bežne utrácať všetky vtáky pokryté ropou, pretože väčšina z nich aj tak zomrie? Nuž, nemohla sa mýliť viac. Po pol milióne hodín vyčerpávajúcej dobrovoľníckej práce sa viac ako 90 percent týchto tučniakov pokrytých ropou úspešne vrátilo do divočiny a zo štúdií, ktoré nasledovali vieme, že žili rovnako dlho, ako tučniaci, ktorí ropou nikdy zasiahnutí neboli a párili sa takmer rovnako úspešne.

Okrem toho bolo zachránených a vlastnoručne vychovávaných 3000 mláďat tučniakov Z dlhodobého monitorovania opäť vieme, že z týchto vlastnoručne vychovávaných mláďat prežije do dospelosti a veku na párenie viac mláďat, ako tých, ktoré vychovávajú rodičia. Stanica SANCCCOB je vyzbrojená týmito znalosťami a má projekt na podporu mláďat. Každý rok zachraňujú a vychovávajú opustené mláďatá a majú veľmi impozantnú 80-percentnú mieru úspešnosti. Je to nesmierne dôležité, pretože pred rokom bol tučniak okuliarnatý vyhlásený za ohrozený druh a mohol by vyhynúť o menej ako 10 rokov, ak nespravíme niečo, aby sme ho ochránili.

Čo som sa teda naučila z tejto intenzívnej a nezabudnuteľnej skúsenosti? Ja osobne som sa naučila, že som schopná zvládnuť omnoho viac, ako som vôbec kedy snívala, že by bolo možné a naučila som sa, že jediná osoba môže spôsobiť obrovský rozdiel. Len sa pozrite na toho 17-ročného študenta. Keď sa dáme dokopy a pracujeme ako jeden, môžeme dosiahnuť výnimočné veci. Skutočne, byť časťou niečoho, čo je omnoho väčšie ako vy sami, je najužitočnejšia skúsenosť, ktorú vôbec môžete mať.

Rada by som vám povedala ešte záverečnú myšlienku a výzvu, ak chcete. Moja misia pani starajúcej sa o tučniaky je zvyšovať povedomie a financovanie, ktoré by chránily tučniaky, ale prečo by sa niekto z vás mal o tučniaky starať? Nuž, mali by ste sa o ne starať, pretože sú druhom, ktorý slúži ako indikátor a jednoducho povedané, ak tučniaky zomierajú, znamená to, že zomierajú naše oceány a nakoniec tým budeme zasiahnutí aj my, pretože, ako hovorí Sylvia Earleová: "Oceány sú našim sytémom, ktorý podporuje život." Dve hlavné hrozby pre tučniaky sú dnes nadmerný rybolov a globálne otepľovanie. Sú to dve veci, kde má naozaj každý z nás moc niečo spraviť. Ak každý z nás vykoná svoju úlohu, spolu môžeme spraviť rozdiel a môžeme pomôcť tučniakom, aby nevyhynuli. Ľudia vždy predstavovali pre tučniaky najväčšie nebezpečenstvo, ale teraz sme ich jedinou šancou.

Ďakujem. (Potlesk)