Podivnější než si dokážeme představit: Prapodivnost vědy
Název mé přednášky zní: "Podivnější než si dokážeme představit: Prapodivnost vědy." "Podivnější než si dokážeme představit" pochází od J.B.S. Haldana, slavného biologa, který řekl, "Mám podezření, že vesmír je nejen podivnější než si myslíme, ale podivnější než si dokážeme představit. Mám za to, že na světě je víc věcí, než kolik si představuje, nebo vůbec může představit, jakákoli filozofie."

Richard Feynman přirovnal přesnost kvantových teorií - experimentálních předpovědí - ke stanovení šířky Severní Ameriky s přesností na šířku jednoho vlasu. To znamená, že kvantová teorie musí být v určitém smyslu správná. A přesto předpoklady, které kvantová teorie musí přijímat, aby takové předpovědi mohla dělat, jsou tak tajemné, že sám Feynman s pohnutím poznamenal, "Jestli si myslíte, že rozumíte kvantové teorii, tak nerozumíte kvantové teorii."

Je tak podivná, že fyzici se uchylují k jejím různým paradoxním interpretacím. David Deutsch, který tady má taky přednášku, v knize The Fabric of Reality přijímá interpretaci "mnoha světů", protože to nejhorší, co se o ní dá říct, je, že je až absurdně nehospodárná. Postuluje totiž ohromný a rychle rostoucí počet vesmírů, které existují vedle sebe, a navzájem jsou zjistitelné jen úzkým okýnkem experimentů kvantové mechaniky. Tolik k Richardu Feynmanovi.

Biolog Lewis Wolpert tvrdí, že podivnost moderní fyziky je jen extrémní případ. Věda, na rozdíl od technologie, páchá na zdravém rozumu násilí. Pokaždé, když vypijete sklenici vody, upozorňuje Wolpert, je slušná šance, že spolknete aspoň jednu molekulu, která prošla močovým měchýřem Olivera Cromwella. (Smích) To je jen prostá teorie pravděpodobnosti. Počet molekul ve sklenici je daleko větší, než počet obsahů sklenic nebo močových měchýřů ve světě. A samozřejmě, že není nic zváštního na Cromwellovi nebo močových měchýřích. Právě jste vdechli atom dusíku, který prošel pravou plící třetího iguanodona nalevo od toho vysokého cykasu.

"Podivnější, než si dokážeme představit." Co nám vlastně umožňuje představovat si věci, a řekne nám to něco o tom, co všechno si představit dokážeme? Existují ve vesmíru věci, které budou navždy mimo náš dosah, ale ne mimo dosah nějaké vyšší inteligence? Existují ve vesmíru věci, které jsou v principu nedosažitelné jakoukoli myslí, jakkoli mocnou? Historie vědy je jednou dlouhou sérií prudkých myšlenkových bouří, jak se postupující generace vypořádávaly s rostoucí úrovní podivnosti ve vesmíru.

Dnes už jsme tak zvyklí na to, že se Země otáčí - a ne, že se Slunce pohybuje oblohou - že je těžké si uvědomit, jak ohromná mentální revoluce to musela být. Koneckonců se zdá evidentní, že Země je velká a nehybná, a Slunce malé a pohyblivé. Ale stojí za to si připomenout, co k té věci poznamenal Wittgenstein. "Řekni mi," zeptal se přítele, "proč se pořád říká, že bylo pro člověka přirozené předpokládat, že Slunce obíhá kolem Země, spíš než že se Země otáčí?" Jeho přítel odpověděl, "No, samozřejmě proto, že to prostě vypadá, jako by Slunce obíhalo kolem Země." Wittgenstein odpověděl, "No, a jak by to teda muselo vypadat, aby to vypadalo, že se Země otáčí?" (Smích)

Věda nás naučila, proti vší intuici, že zjevně pevné věci, jako krystaly nebo skály, jsou ve skutečnosti skoro úplně složeny z prázdného prostoru. Známá ilustrace znázorňuje jádro atomu jako mouchu uprostřed stadionu, přičemž sousední atom je v sousedním stadionu. Takže zdá se, že i ta nejtvrdší, nejpevnější, nejhustší skála je ve skutečnosti téměř úplně prázdný prostor, narušený jen drobounkými částečkami, tak řídce rozmístěnými, že by se ani neměly počítat. Jaktože se nám tedy skály jeví pevné, tvrdé a neprostupné?

Jako evoluční biolog bych řekl toto: náš mozek se vyvinul tak, aby nám pomáhal přežít v řádech rozměrů a rychlostí, v nichž naše těla fungují. Nevyvinuli jsme se k pohybu ve světě atomů. Kdybychom se tak vyvinuli, náš mozek by nejspíš vnímal skály jako vyplněné prázdným prostorem. Skály se našim rukám jeví tvrdé a neproniknutelné právě proto, že předměty jako skály a ruce sebou navzájem pronikat nemůžou. Tím pádem je pro náš mozek užitečné vytvářet pojmy jako "pevnost" a "neproniknutelnost," protože tyto pojmy nám pomáhají navigovat naše těla světem středních velikostí, v němž se musíme pohybovat.

Podíváme-li se na opačný konec této stupnice, naši předkové se nikdy nemuseli pohybovat vesmírem rychlostí blízkou rychlosti světla. Kdyby museli, náš mozek by daleko líp chápal Einsteina. Pojmenujme si toto prostředí středních měřítek, v němž se vyvinuly naše schopnosti, "Střední svět" - to nemá nic společného se Středozemí. Střední svět. (Smích) Vyvinuli jsme se jako obyvatelé Středního světa, a to omezuje naši schopnost představovat si. Je pro nás intuitivně jednoduché uchopit představy, jako že když se králík pohybuje průměrnou rychlostí, jakou se králící a jiné objekty Středního světa pohybují, a narazí do jiného objektu Středního světa, třeba skálu, tak ztratí vědomí.

Dovolte mi představit vám generálmajora Alberta Stubblebinea III., velitele vojenské rozvědky v roce 1983. Zíral na zeď v Arlingtonu ve státě Virginia, a rozhodl se to udělat. I když ta představa byla děsivá, vyrazil do sousední kanceláře. Vstal, a obešel svůj stůl. Z čeho se vesměs skládá atom? řekl si. Z prostoru. Vykročil vpřed. Z čeho se vesměs skládám já? Z atomů. Zrychlil krok, teď už skoro do klusu.

Z čeho se vesměs skládá zeď? Z atomů. Stačí jen nechat proniknout ty prostory. Pak generál Stubblebine tvrdě narazil nosem do zdi své kanceláře. Stubblebine, který velel 16.000 vojáků, nedokázal pochopit, jaktože se mu stále nedaří projít zdí. Nepochybuje o tom, že jednoho dne bude tato schopnost běžným nástrojem ve vojenském arzenálu. Kdo by si zahrával s armádou, která umí tohle? To je z článku v Playboyi, který jsem onehdá četl. (Smích)

Nemám důvod o tom pochybovat; četl jsem Playboy, protože jsem v něm sám měl článek. (Smích) Pro pouhou lidskou intuici, trénovanou ve Středním světě, je těžké uvěřit Galileovi, když nám říká, že těžký a lehký předmět, když zanedbáme odpor vzduchu, dopadnou na zem zároveň. To proto, že ve Středním světě odpor vzduchu vždycky je.

Kdybychom se byli vyvinuli ve vakuu, čekali bychom, že dopadnou zároveň. Kdybychom byli bakteriemi, neustále bombardovanými termálními pohyby molekul, bylo by to jiné, ale my Středosvěťané jsme moc velcí, abychom registrovali Brownův pohyb. Stejně tak jsou naše životy ovládány gravitací, ale skoro neregistrujeme síly povrchového napětí. Drobný hmyz by měl tyto priority prohozeny.

Steve Grand - to je ten vlevo, Douglas Adams je vpravo - Steve Grand ve své knize "Stvoření: Život a jak jej vytvořit" ostře kritizuje naše zaujetí samotnou hmotou. Máme tendenci myslet si, že jen pevné, hmotné věci jsou opravdu věcmi. Vlny elektromagnetického kolísání ve vakuu se jeví neskutečné. Viktoriánští myslitelé si mysleli, že musí jít o vlny v nějakém hmotném médiu - éteru. Ale skutečná hmota nás utěšuje jen proto, že náš vývoj směřoval k přežití ve Středním světě, kde je hmota užitečná představa. Podle Steva Granda je vír stejně reálná věc jako skála.

V pouštní pláni v Tanzanii, ve stínu sopky Ol Donyo Lengai, je duna tvořená sopečným prachem. Nádherné je na ní to, že se pohybuje jako živá. Odborně se tomu říká barchan. Celá duna se pohybuje napříč pouští západním směrem rychlostí zhruba 17 metrů za rok. Uchovává si svůj půlměsícový tvar, a sune se ve směru svých cípů. Probíhá to tak, že vítr žene písek nahoru po tom mírném vnějším svahu, a když každé zrnko dosáhne vrcholu hřebene, sklouzne po vnitřní straně toho půlměsíce, čímž se celá ta obloukovitá duna pohybuje.

Steve Grand poukazuje na to, že i my sami jsme spíš jako vlny než stálé věci. Vyzývá nás čtenáře, abychom "si vybavili zážitek z dětství - něco, co si jasně pamatujete, co pořád vidíte, cítíte, možná i vnímáte vůni, jako kdybyste tam opravdu byli. Koneckonců jste tam přece byli, že ano. Jak byste si to jinak mohli pamatovat? Ale teď to přijde: Vy jste tam nebyli. Ani jediný atom vašeho těla dnes tam tehdy nebyl, když se to stalo. Hmota plyne z místa na místo, a jen na chvíli se spojí, aby tvořila vás. Takže ať už jste cokoli, nejste tím materiálem, který vás tvoří. Jestli vám z tohoto neběhá mráz po zádech, tak si to přečtěte znovu, dokud nezačne, protože to je důležité."

Čili slovo "skutečně" bychom neměli používat s takovou jistotou. Kdyby mělo neutrino mozek, který se vyvinul v předcích velikosti neutrina, řeklo by, že skály jsou skutečně tvořeny prázdným prostorem. My máme mozky, které se vyvinuly ve středně velkých předcích, kteří nemohli procházet skálou. Pro živočicha je "skutečné" cokoli, co jeho mozek potřebuje vnímat za účelem přežití, a protože různé druhy žijí v různých světech, bude existovat až zneklidňující množství skutečností. To, co vidíme ze skutečného světa, není holá realita, ale model světa, regulovaný a upravovaný smyslovými vjemy, ale vytvořený tak, aby byl užitečný pro interakci s realitou.

Povaha toho modelu závisí na tom, jaký živočišný druh jste. Létající živočich potřebuje jiný typ modelu, než živočich chodící, šplhající nebo plavající. Mozek opice musí mít software schopný simulovat trojrozměrný svět větví a kmenů. Krtkův software, určený k vytváření modelů jeho světa, bude přizpůsoben k užití pod zemí. Mozek vodoměrky nepotřebuje 3D software vůbec, protože žije na hladině rybníka v plochém světě Edwina Abbotta.

Uvažoval jsem o tom, že netopýři svýma ušima vidí barvy. Model světa, který netopýr potřebuje k trojrozměrné navigaci při chytání hmyzu, musí být velice podobný modelu, který jakýkoli létající pták, denní pták jako třeba vlaštovka, potřebuje k plnění těch samých úkolů. To, že netopýr v naprosté tmě používá odražený zvuk, aby do svého modelu vložil aktuální proměnné, zatímco vlaštovka používá světlo, je nepodstatné.

Dokonce jsem zvažoval, že netopýři používají barvy, jako červená a modrá, jako vnitřní označení užitečných aspektů ozvěny, třeba akustické struktury povrchu - chlupatý, hladký a tak dál - stejně jako vlaštovky, nebo také my, používáme vnímané barvy - červenou, modrou, a tak dál - abychom si označili dlouhé a krátké vlnové délky světla. V červené barvě není nic, co by jí dávalo dlouhou vlnovou délku.

Pointa je v tom, že povaha modelu je určena tím, jak má být používán, nikoliv na smyslové modalitě, kterou využívá. Sám J.B.S. Haldane zajímavě uvažoval o zvířatech, jejichž světu dominují pachy. Psi umějí rozeznat dvě velmi podobné mastné kyseliny, extrémě zředěné: kyselinu kaprylovou a kyselinu kapronovou. Jediný rozdíl, jak vidíte, je, že jedna má v řetězci jeden pár atomů uhlíku navíc. Haldane soudí, že pes je nejspíš schopen ty kyseliny čichem seřadit podle jejich molekulární hmotnosti, tak jako by člověk podle tónů dokázal seřadit struny klavíru do pořadí podle jejich délky.

Existuje ještě další mastná kyselina, kyselina kaprinová, která má úplně stejné složení jako ty dvě, ale má ještě další dva atomy uhlíku navíc. Pes, který se nikdy s kaprinovou kyselinou nesetkal, by možná neměl o nic větší problémy představit si její pach, než máme my představit si trumpetu hrající o jeden tón výš, než jsme ji slyšeli hrát. Možná, že psi, nosorožci, a jiná čichově orientovaná zvířata vnímají čichem barvy. A vysvětlení by bylo úplně stejné jako u těch netopýrů.

Střední svět - to rozpětí velikostí a rychlostí, s nímž se díky svému vývoji intuitivně cítíme spokojení - je tak trochu jako to úzké rozpětí elektromagnetického spektra, které vidíme jako světlo různých barev. Ke všem ostatním frekvencím jsme slepí, pokud si nepomůžeme nástroji. Střední svět je úzké rozpětí reality, které chápeme jako normální, na rozdíl od podivnosti jevů velmi malých, velmi velkých, a velmi rychlých. A mohli bychom vytvořit podobnou škálu nepravděpodobnosti; nic není naprosto nemožné.

Zázraky jsou pouze extrémně nepravděpodobné události. Mramorová socha by nám mohla zamávat; atomy, z nichž se její krystalická struktura skládá, beztak všechny vibrují tam a zpátky. Protože je jich tak moc, a protože spolu nemají žádnou dohodu ohledně kýženého směru pohybu, tak mramor, tak jak ho vidíme ve Středním světě, stojí nehnutě jak skála. Ale atomy té ruky by se mohly náhodou pohybovat ve stejnou chvíli stejným směrem, a znovu a znovu. Takže ruka by se pohybovala, a my ve Středním světě bychom ji viděli na nás mávat. Samozřejmě ta nepravděpodobnost je tak obrovská, že kdybyste začali psát nuly se vznikem vesmíru, do dneška byste jich pořád nenapsali dost.

Evoluce ve Středním světě nás nevybavila k tomu, abychom se vypořádali s velmi nepravděpodobnými věcmi; nežijeme dost dlouho. V obrovských rozlohách astronomického prostoru a geologického času, to, co nám ve Středním světě připadne nemožné, může být ve skutečnosti nevyhnutelné. Můžeme si to představit i tak, že spočítáme planety. Nevíme, kolik je ve vesmíru planet, ale dobrý odhad zní 10 na dvacátou, neboli 100 miliard miliard. A to nám umožňuje pěkně vyjádřit náš odhad nepravděpodobnosti života. Můžeme si vytvořit orientační body na spektru nepravděpodobnosti, které by mohlo vypadat jako to elektromagnetické spektrum, o kterém jsme právě mluvili.

Pokud život vznikl jen jednou - tedy - život mohl vzniknout na každé planetě, mohl být zcela běžný, nebo mohl vzniknout jen jednou u každé hvězdy, nebo jednou v každé galaxii, nebo jen jednou v celém vesmíru, což by znamenalo, že to bylo právě tady. A někde tam nahoře by se žába mohla proměnit v prince a mohly by se dít podobné magické věci. Pokud život vznikl jen na jedné planetě v celém vesmíru, musí to být ta naše planeta, protože my si tady o tom teď povídáme.

A to znamená, že pokud z tohoto chceme vycházet, smíme předpokládat takové chemické procesy vzniku života, které mají pravděpodobnost jen 1 : 100 miliardám miliard. Já si nemyslím, že z toho budeme muset vycházet, protože předpokládám, že život je ve vesmíru celkem běžný. A když říkám celkem běžný, může pořád být tak vzácný, že žádný ostrůvek života nikdy nenarazí na jiný, což je smutná představa.

Jak si tedy vyložit "podivnější než si dokážeme představit"? Podivnější než si principielně vůbec lze představit, nebo jen podivnější než to dokážeme my, omezeni evolučním školením našeho mozku ve Středním světě? Dokázali bychom se tréninkem a cvičením vyprostit ze Středního světa, a získat nějaké intuitivní i matematické porozumění jevů velmi malých a velmi velkých? Odpověď opravdu neznám.

Možná bychom si dokázali usnadnit porozumění třeba kvantové teorii, kdybychom výchovou už od raného dětství vedli děti k tomu, aby hrály počítačové hry obsahující jakýsi fiktivní svět, v němž míče procházejí dvěma štěrbinami na obrazovce, svět, v němž jsou podivné jevy kvantové mechaniky počítačem uměle zvětšeny tak, že se dají poznat i v měřítku Středního světa.

A podobně, relativistická počítačová hra, v níž jsou objekty na obrazovce předmětem Lorentzovy transformace, by nám mohla pomoct o ní přemýšlet - mohla by našim dětem pomoct o ní přemýšlet.

Na závěr bych rád aplikoval představu Středního světa na naše vzájemné vnímání jeden druhého. Většina dnešních vědců zastává mechanistické chápání mysli: jsme takoví jací jsme protože naše mozky mají strukturu jakou mají, a naše hormony jsou jaké jsou. Byli bychom jiní, naše osobnost by byla jiná, kdyby byla jiná naše neuro-anatomie a fyziologická chemie. Ale my vědci jsme nekonzistentní. Kdybychom byli konzistentní, reagovali bychom na špatně jednajícího člověka, třeba dětského vraha, slovy 'tato jednotka má vadnou součástku, potřebuje opravit'.

To ale neříkáme. Místo toho říkáme - a to i ti nejpřísněji mechanisticky založení z nás, což jsem nejspíš já - říkáme "Ty odporná zrůdo, vězení je pro tebe příliš dobré." Nebo ještě hůř, snažíme se mu to oplatit, čímž zpravidla odstartujeme další kolo stupňujícího se kruhu odplat, což dnes samozřejmě pozorujeme po celém světě. Zkrátka, když myslíme jako akademici, chápeme lidi jako důmyslné a komplikované stroje, jako počítače nebo auta, ale když se z nás opět stanou lidé, chováme se spíš jako Basil Fawlty, který, jak známo nařezal svému autu, aby ho ztrestal, že nechce nastartovat v den konání gurmánského večírku. (Smích)

Důvodem, proč personifikujeme věci jako auta a počítače, je, že stejně jako opice žijí ve světě stromů, krtci v podzemním světě, a vodoměrky v plochém světě ovládaném povrchovým napětím, my žijeme ve společenském světě. Plaveme mořem lidí - společenskou verzí Středního světa. Vyvinuli jsme si schopnost předvídat chování ostatních jako vynikající intuitivní psychologové. Jednat s lidmi jako se stroji může být vědecky a filozoficky přesné, ale je to nemotorná ztráta času, když chcete uhodnout, co daný člověk udělá.

Ekonomicky užitečný způsob modelování člověka je jednat s ním jako s cílevědomým činitelem s radostmi i bolestmi, touhami a záměry, a zodpovědností za své činy. Personifikace a připisování úmyslných záměrů je tak ohromně úspěšný způsob modelování lidí, že se nemůžeme divit, když ten samý modelový software často převládne, i když přemýšlíme o entitách, pro které není vhodný, tak jako Basil Fawlty o svém autu, nebo jako miliony poblouzněných lidí o vesmíru vůbec. (Smích)

Jestli je vesmír podivnější než si umíme představit, je to jen tím, že nás přírodní výběr naučil představovat si jen to, co jsme potřebovali k přežití v africkém Pleistocénu? A nebo jsou naše mozky tak všestranné a rozšiřitelné, že se můžeme naučit vymanit se ze sevření našeho vývoje? A nebo, konečně, existují ve vesmíru věci tak podivné, že žádná filozofie ani bytost, jakkoli božská, si je nedokáže představit? Děkuji vám mnohokrát.

Nepřátelé rozumu, otroci pověrčivosti
Veda poslala sondy na Nepún, vyhladila osýpky, a vytvorila superpočítač, ktorý urobí 60 biliónov operácií za sekundu. Veda nás oslobodzuje od poverčivosti a dogmy a umožňuje založiť naše vedomosti na dôkazoch. Vlastne, väčšinu z nás. Minule som skúmal, ako organizovaná viera a primitívne náboženské hodnoty ničia naše životy. - Vezmete vaše ženy a oblečiete ich ako šľapky na ulici. - Ja ich neobliekam, ony sa obliekajú samy. Ale vy to povoľujete ako normu. Zlom však ide ešte hlbšie ako náboženstvo.

Sú dva spôsoby ako sa pozerať na svet: cez vieru a poverčivosť alebo skrz prísnosť logiky, pozorovania a dôkazov - skrz rozum. A predsa v dnešnej dobe rozum musí zápasiť. Ja chcem konfrontovať epidémiu iracionálneho poverčivého myslenia. Poznáte niekoho zosnulého menom Charles? - Verím, ... - Vy tomu naozaj veríte? - Absolútne. -Skutočne tomu veríte? Skutočne tomu verím, pretože mi to bolo dokázané. Napriek mojej racionalite. Je to multimiliónový priemysel, ktorý ožobračuje našu kultúru.

Astrológia znamená sledovať božské a posvätné. Slová, ktoré vieme, že nemáte veľmi v láske. A dávi new age guruov, ktorí nás posielajú utekať pred realitou. - Strom-ovnosť je duchovná kvalita. - Alebo kameň-nosť. - Áno, alebo kameň-nosť. Ako vedec si nemyslím, že holdovanie našej iracionálnej poverčivosti je neškodné. Verím, že značne podkopáva našu civilizáciu. Rozum a rešpek k dôkazom sú zdrojom nášho pokroku, naša ochrana pred fundamentalistami, a tými, ktorí sa snažia profitovať na zahmlievaní pravdy. Žijeme v nebezpečných časoch, keď poverčivosť naberá na dôveryhodnosti a na racionálnu vedu sa úočí. V tomto programe si chcem zobrať na mušku NEPRIATEĽOV ROZUMU. OTROCI POVERČIVOSTI<

Pred 300 rokmi, v dobe osvietenstva, vedci a filozofovia od Galilea po Davida Humeho mali odvahu postaviť sa za intelektuálne princípy a rozum. Racionálna veda, ktorej boli pioniermi, nám dala hmatateľné prínosy. Všetko od antibiotík po elektrinu, od kanalizácie po satelitnú navigáciu. A nie je to len materiálny pokrok. Zvýšená priemerná dĺžka života, zdravie a voľný čas poskytnutý modernou medicínou a priemyselnými technológiami, dali viac ľuďom viac času než kedykoľvek predtým na vzdelávanie sa, vyjadrovanie svojej kreativity a hĺbanie nad existenciou.

A aj tak sa do tohto lepšieho sveta, ktorý sme postavili, vracia primitívne temno a znepokojivé povery. Kde lepšie začsť moju cestu, než na zjazde new age. - Zdravím. Aké druhy veštenia? - Všetky druhy, tarrot, tiež z kryštáľovej gule - toto je George. - Ahoj. Čo môžete urobiť pre mňa? - Odfotíme vašu auru. - To by som rád. Čo pre to musím urobiť? Mám si sadnúť na trón? - Mám si dať dole okuliare? - OK, čo tu máme. - Dobre, máte okolo seba niekoľko duchovných sprievodcov.

Myslím že sa niečo vo vašom živote mení. Je to tiež o tom, že sám so sebou viac spokojný. Čo tu máme, máte okolo seba ndušu iekoho, kto je vám veľmi blízky. - Má ruky okolo vášho krku. - To je pekné vedieť. Všetci títo ľudia zbierajú odmeny vedy a rozumu, ale mnohí sa oddávajú zahmlenej nedôvere vo vedecké myslenie. - OK, vy ma môžete naučiť ako mám využívať energiu mojej duše. O tom to je? - Áno, môžete sa na ňu spoľahnúť oveľa viac ako na vašu ... hlavu.

Iracionalita je vtkaná do látky dnešného moderného života. Bez premýšľania sa oddávame nevedeckým delúziam. Som ... trochu schizofrenický Blíženec. Vodnár Ryby. - Astrológia je taká všadeprítomná, že skoro každý bol indoktrinovaný údajným charakterom svojho znamenia.

STRELEC Sú ohniví, trochu nespoľahliví, milujú cestovanie, sú otvorení, spirituálni. LEV Loajálni, míňajú priveľa peňazí, dobrý vodcovia.
BLÍŽENCI Môžu byť náladoví, nestáli, v jeden moment môžu byť žovilni, hneď v ďalší sú na dne. Nikdy neviete, čo od nich očakávať, vraví môj manžel. Celá štvrtina britskej populácie tvrdí, že verí v astrológiu. To je viac než v akéhokoľvek boha rôznych náboženstiev. Dennodenne astrologické horoskopy dostávajú oveľa viac priestoru v novinách ako veda. Je to zábavné, pretože to nespadá do moderného tabu proti lenivej stereotnosti. Ako by sme reagovali, keby noviny vydali denný stĺpček znejúci takto:
NEMCI - je pre vás prirodzené ťažko pracovať a byť metodickí, čo vám v dnešku poslúži výborne v práci. Vo vašom osobnom vzťahu, špeciálne dnes večer, musíte držať na uzde prirodzenú tendenciu poslúchať príkazy.
Čínania - nevyspytateľnosť má množstvo výhod, ale dnes sa vám nevyplatí.
BRITI - vaša upätosť vám môže poslúžiť v obchodných rokovaniach, ale snažte sa trochu uvoľniť v spoločenskom živote. A tak ďalej cez ďalšie národné stereotypy. Samozrejme, astrologické stĺpčeky nie sú také urážlivé. Ale mali by sme sa opýtať saých seba, kde leží ten rozdiel. Obidva sú vinné plytkou diskrimináciou, delením ľudstva na vybrané skupiny, založené na neexistujúcich dôkazoch. Dnes teda chcem zistiť, ako tí, ktorí obchodujú v takom iracionálnom nonsense, môžu vôbec odôvodniť, čo robia. Toto je mapa vesmíru s Londýnom v samotnom centre.

NEPRIATELIA ROZUMU
Vždy som si myslel, že v 21. storočí sa veda a rozum už dávno očistia. A aj tak sú každý deň vyčerpávané a ustupujú do hmiel minulosti plnej povier. Astrológia je primitívny systém viery prerobený do zložitej pseudovedy. Arogantne stavia ľudí do ohniska samotného vesmíru. Pohyby planét majú zdôrazňovať malicherný vývoj našich kariér alebo ľúbostného života. Vytvorená v 2. storočí nášho letopočtu filozofom Claudiom Ptolemy sa odvtedy nepohla napriek objavom nových planét a napriek posunu osi rotácie Zeme, ktorý posunul Ptolemyov zverokruh o 23 stupňov.

Môžete sa opýtať otázku. Napríklad, kto ukradol moje peniaze... Nedávala zmysel, keď bola vymyslená, dáva ete menší zmysel dnes. ...je reálna? Myslíte, že to zodpovie správne? Myslíte, že skutočne existuje fyzické pôsobenie planét, ktoré sa nejakým spôsobom teleportuje na Zem a ovplyvňuje ľudí? Je to veľmi ťažké vidieť. Myslím, že ak sa snažíte pochopiť astrológiu ako kauzálneho agenta, myslím, že takto je ťažké vidieť, ako by sa to mohlo stať. Myslím, že sa musíte pozerať na planéty ako na zdôrazňovateľov.

Keď sa pozeráte na pohyby Saturnu okolo zverokruhu je to veľmi silný zdôrazňovateľ toho, čo sa deje v našich osobných životoch. - Ja nechápem, ako vôbec môžu niečo zdôrazňovať. Ako môže východ Saturnu zdôrazniť niečo, čo sa deje fyziologicky v tele človeka. - Pozícia planét... - Ako to funguje. To sa ma stále pýtate. Ako to vôbec môže fungovať? - Áno. - Povedal som vám, neviem, je to hlboké temné tajomsto.

Čo nie je hlboké temné tajomstvo, je to, prečo hlúpe nejasnosti novinových horoskopov brnkajú na strunu čitateľov. Psychológovia identifikovali takzvaný Barnum efekt. Ľudia zvyknú veriť vyhláseniam, ktoré sú pre nich presné z osobného hľadiska, i keď v skutočnosti sú také všeobecné, že platia pre každého. Môžeme navrhnúť malý experiment, kde zoberieme vaše predpovede, dáme ich rôznym znameniam, niekedy presne, niekedy zámerne nesprávne, a potom sa ľudí spýtať, aké presné boli.

- To by bola zvrátená vec, pravda? - Áno, ale nebol by to dobrý test? - Test čoho? - No, aký presný v skutočnosti ste. - Myslím, že váš zámer nie je s dobrým úmyslom. - Nie, môj úmysel je experimentálny test. Vedecký test. - No aj keby som mal zlé úmysly, ako by vás to vôbec mohlo ovplyvniť? - Myslím, že to ovplyvní. Ak používate astrológiu, zámery majú silný vplyv. - Ja som myslel, že budete nadšený. Teraz sa mi zdá, že v skutočnosti v hĺbke srdca neveríte a nie ste ochotný riskovať vašu reputáciu.

- Ja jednoducho neverím v experiment, Richard. - Takže teraz ste v situácii, keď nemôžete prehrať, že? - V to dúfam. Bez ohľadu na obavy Neila Spencera, chcel som previesť jednoduchú skúšku. Vybrali sme náhodne 20 ľudí. Dali sme im prečítať tohtotýžňový horoskop pre Kozoroha a povedali im, že platí pre ich znamenie. Nie len že máš jasný Merkúr a silné sústredenie na úspech, ale teraz je Slnko v kľúčovom stredonebeskom uhle tvojej slnečnej mapy.

Nemám šajnu, čo to znamená. Jednoducho povedané, toto je chvíľa, kedy máš urobiť ten krok navyše, aby si sa stal človekom, ktorým sa chceš stať. Nezabúdaj však, že budú aj iní, ktorí budú chcieť, čo maš ty, a nezastavia sa pred ničim, aby to dostali. Astrológovia vravia, že sa to má týkať len kozoroha, nikoho iného. Ale čo sa v skutočnosti stalo?

VODNÁR Áno, možno.
STRELEC Úprimne, cítila som tento týždeň energiu Merkúru, boli tam nejaké hádky, veľa zlých vibrácií... áno, dáva to trochu zmysel.
BARAN Dobré sprostosti.
STRELEC Platí to na mňa rovnako, ako na hocikoho iného. RAK Áno, určitým spôsobom... áno, idem na kurz Flamenga do Španielska.
LEV Neplatí to na mňa nevyhnutne tennto týždeň, platí to vo všeobecnosti
VÁHY Blbsti. Rovnaké množstvo ľudí súhlasilo s horoskopom ako nesúhlasilo. Podobné výsledky sa diali v riadnych veľkých experimentoch. Technicky, každý až na jedného človeka v našej skupine malo nesúhlasiť. Menovite náš jediný kozoroh.
KOZOROH - Platí to pre vás? - Nie. Nie teraz. Beriem to príliš vážne?

Verím, že astrológia klame verejnosť, popiera vedecký pokrok a nevažuje náš vesmír. Sú oveľa bohatšie spôsoby, ako sa pozerť na vesmír. Astronómia, triumf ľudského intelektu, skutočná veda, neustále obohacovaná novými dôkazmi. Zabudnite na astrologické diagramy a ich súhvezdia a planéty pohybujúce sa do toho či iného domu. Choďte do skutočného observatória a pozrite sa na mliečnu dráhu alebo choďte do prírody počas bezmesačnej noci a pozerajte na hviezdy.

Srdcezastavujúci výhľad, ktorý vidíte, je 100 miliárd hviezd otáčajúcich sa expandujúcim vesmírom rýchlosťou miliónov kilometrov za deň. Svetlo niektorých hviezd začalo svoju púť ešte za čis dinosaurov. Hľadíte na hlboký stroj času. A predsa, i keď veda odhaľuje tieto prírodné divy, je naša spoločnosť sťahovaná do bahna nadprirodzených presvedčení. Polovica britskej populácie tvrdí, že verí v paranormálne javy. Viac než 8 miliónov z nás sa priznalo, že konzultuje so špiritistickými médiami.

Čo chcem od vás Richard je, aby ste si vybral 8 kariet. Simon Goodfellow tvrdí, že s týmito kartami dokáže použiť svoje jasnovidecké schopnosti, aby sa naladil na mŕtve duše okolo mňa. Tieto hlasy z minulosti mu očividne dajú nahliadnuť do mojej budúcnosti. - Vďaka Richard. - Teraz cítim, že jeho meno sa začína na G a bol členom rodiny. Tiež silno cítim, že mal niečo dočinenia s reklamou. Tiež niečo s novinami s ním cítim. Hovorí mi, že sa vo vašom živote prichádza k zmenám.

Totálne zmeny ako pracujete a ako budete pracovať v budúcnosti. Slovo, ktoré sa Simon snaží chytiť na udicu, je dôchodok. Očividný ďalší krok pre väčšinu 60nikov. Nebude to pre vás také aktívne a cítim, že to nebudete musieť chápať... Toto môže platiť pre hocikoho v mojom veku. Ale môže Simon podporiť jeho presnejšie vyhlásenia? - Kto bol ten mužský príbuzný na G, ktorého ste spomínal? - Správne, mužský príbuzný na G, cítim ho, necítim, že bol členom rodiny, ale bolo tam určité spojenie...

- Myslím, že ste povedal, že bol členom rodiny. - Povedal som to? Nepamätám sa. Ok, pozrime sa na to... ... stále ho cítim, je tu s nami V poriadku, OK, cítim množstvo vecí, cítim, že bol veľmi silná osoba. Ďalší pocit mi dáva, mal veľmi tvrdú kontrolu nad sebou. Slúžil, bol v určitej službe. - Poznáte niekoho s vojenskou minulosťou, kto k vám bol prepojený. - Nebol tam nikto s vojenskou minulosťou, ani nikto na G. - V poriadku, OK. Duša na G mi nič nehovorí.

Ale teraz prichádza ďalší hlas z éteru. - ... mi dáva začiatočné písmeno E. Mám z nej pocit, má niečo spoločné s prarodičmi. - Moja stará mama mala meno na E. Konečne niečo, s čím s môžem stotožniť. - Áno, áno. - Povedzte mi o nej niečo viac. - Cítim, že mala veľa mačiek. - Čoho? Mačiek? Nikdy nemala mačku, v skutočnosti ich nenávidela. TAK ASI NIE. - V poriadku. - Mala rada psov, ale nie mačky. - To chápem. Nie každý, musíme si uvedomiť, nie každý sa dokáže stotožniť so všetkým, čo jasnovidec povie.

- Nie. - Nie každý. Teda, mal som ľudí ako vy... - Nezvyčajné tvrdenia vyžadujú nezvčajné dôkazy. - ... pretože zvyčajne sem ľudia prichádzajú z určitých dôvodov. Chcú niečo uzavrieť a nasmerovať... ... a tiež, Richard, musíte chápať, že niektoré veci sú veľmi relatívne... Jasnovidci možno veria, že komunikujú s mŕtvymi, ale ja som nevidel jediný dôkaz. Moje obavy sú, že pre niektorých ľudí je tento poverčivý nonsens ďaleko od neškodnej zábavy. Ak ste stratil niekoho blízkeho, a teraz šliapem po tejto spomienke, keď vám poviem, že je tu s nami.

DERREN BROWN, ILUZIONISTA
To nie je moja vec, a ak to robím len preto, aby som zarobil nejaké peniaze... Poznám prípady, kedy ľudia stratili dieťa a nemôžu prekonať fakt, že ho stratili, začali byť závislí na tomto... tomto... OK, je tu pani, ktorá sa snaží spojiť s niekým v prednom rade... - Derren Brown je oslavovaný iluzionista, ale tiež skeptik. Ujasňuje, že jeho vystúpenia sú založené čisto na mentálnom triku. - Vyzerá veľmi elegantne. - Na jej strane je vina, pocit viny. Myslím, že váš otec zomrel veľmi mladý, správne?

Dáva mi vnútorné informácie, ako médium dokáže zneužiť úplne pozemské tajomstvá. Využívame shopnosť zvanú "studené čítanie", čo znamená spôsob komunikovať informácie niekomu, kedy to znie, ako keby ste ňom vedeli všetko, kedy môžete ňom odhaliť fakty o jeho živote, môžete opísať jeho charakter ohromujúcim spôsobom. V skutočnosti je to lingvistický trik alebo súbor lingvistických trikov, kedy hovoríte slová a oni si sústavne dopĺňajú významy. Je to veľmi presvedčivé.

Pýta sa na... chcem povedať Charlie, Charles... áno? Médium hádže mená do publika, to meno sa môe vzťahovať na človeka v publiku, na niekoho mŕtveho, priateľa,... v skutočnosti to to môže byť hocičo. Čaká, že sa niekto chytí a obráti to na niečo, čo sami chcú, aby to bolo. - Je to váš iný vzťah... - To je meno môjho bývalého mažela. - Nicol povedala áno, je to môj exmanžel. Médium potom pokračuje - áno, správne. Stále vás miluje, alebo niečo a potom to obráti, ... vyznie to, že hovoril, že to bol manžel, v skutočnosti to mohol byť hocikto.

Daleko od toho, aby to bolo vágne a platilo pre každého, dostanete veľmi presné detaily. - Myslí na niečo o klobúku, ktorý ste mala rada... Jedna vec, ktorú som videl, bola... bol tam pes, niečo so psom, ktorý spával na chodbe. Prišla odpoveď nie. Mohlo to byť niečo ako obrázok psa? Obrázok psa na chodbe? A prišla odpoveď "Obrázok psa nie, ale dala som na chodbu obrázok... rodiny" alebo niečo. O tom hovorí, nemá rád ten obrázok na chodbe... a na psa sa zrazu zabudlo.

V Británii existuje sieť viac než 500 spirituálnych kostolov. Tu býva v utorok seánsa. Prosíme, aby sa vytvoril most medzi týmto svetom a tým druhým. Aby sme opäť mohli dokázať, že prežijeme smrť. A že naši milovaní sú v duchu stále s nami. Amen. Myslím, že väčšina z vás pozná spiritualizmus... Spiritualizmus kývne na boha a potom zostúpi do temnejšieho sveta Skutočné lákadlo je, keď mŕtvi začnú rozprávať. V hlave média. OK, prvé spojenie je, že mi niekto dáva meno Charles a pán na strane duchov zomrel na problémy s pľúcami.

A je tam niečo o mene, ktoré znie ako, znie trochu ako Devon, ale môže byť Davon alebo Davonport. Také niečo. A cítim to odniekiaľ z tejto strany. Chápe to zatiaľ nieto? - Pani blízko knižnice, poznávate niekoho menom Charles? - Nie, ale mám dom v Davonporte. - Máte dom v Davonporte. - Nie je to, čo robíte "studené čítanie"? - Záleží na tom, čo si predstavujete pod studeným čítaním. Toto je niečo, s čím prichádzajú racionalisti. Že niečo poviete a ľudia si to potom doplnia podľa seba.

Charlsa nájdeme za chvíľku, nechajte ma najskôr povedať zopár vecí, ktoré cítim o vás. Neboli nejaké problmy so žalúdkom okolo vás? Pretože cítim niečo pri žalúdku, cítim sa tam trochu nepríjemne. Vôbec vám to nedáva zmysel? - Potom teda spoznávate pani, s ktorou sa chcem spojiť sa druhej strane, ktorá trpela problémami so žalúdkom, pretože cítim žalúdok. - Áno. - A o tejto pani cítim, že bola, povedzme, dobre stavaná, povedal by som. Nie drobná pani, áno?

- Áno. Myslím, že keď preskúmate dôkazy, ktoré produkujem ja a iné médiá, nájdete množstvo vecí, ktoré sa nedajú vysvetliť niečím ako studené čítanie. Je to preto, že niekedy sú tam také presné detaily, ktoré prejdú skrz. Cítim niečo ako maľbu, alebo plagát. Vyzerá to ako maľba ohrady, niečo s koňmi. - Pani v bielom tam, netýka sa vás to? - Nie - Oh, nenávidím, keď nemôžem nájsť spojenie. Myslím, že keby som sa rozprával s niekým vo svete duchov, bolo by to o tom, aké je to byť mŕtvym.

- Vidíte celý vesmír?... Prečo sa pýtate také banálne veci? - Áno, dobrá otázka. Ale myslím, že čo sa deje, je že pocity média prichádzajú z iracionálnej, neverbálnej časti mozgu, ak toto máte na mysli. Je to niečo ako splývanie myšlienok mňa a duše. Keby len to tak bolo, že by to bola telefónna linka. - Nechajte ma najskôr od nej získať trochu viac informácii. - Ak presvedčíte človeka, že je to jej stará mama až tak, že sa rozplače, určite tie slzy sú dôkazom, že dostali dôkaz, že práve stará mama sa snaží komunikovať.

- To môže naznačovať len zúfalé zbožné prianie. - ... snažím sa to dať dokopy...nejako... niečo s autonehodou. - Môj priateľ zomrel pri autonehode a jeho najlepší priateľ. - Váš priateľ Ben zomrel, takže to nebol Bennet, ale Ben. Nechajte ma popísať Bena, ... Bez ohľadu na to, či je to pravda alebo nie, čo ma znepokojuje, je zneužívanie často zraniteľných ľudí. -Keď ste si kupovala tie nové topánky, myslela ste na neho? - Stále na neho myslím. Áno, pretože ho cítim okolo, cítim spojenie.

Viete, jeho odkaz je, v podstate, prepáč. Nemyslíte, že niekomu v skutočnosti škodíte? Že mu bránite zmieriť sa so stratou niekoho, koho veľmi ľúbili? Pravda, množstvo ľudí s tým prichádza. Ale ja verím, že im to pomáha postúpiť vpred. Ale skutočne sa ľudia pohnú vpred, ale sa stanú závislými na spiritualite. Väčšina týchto ľudí sú stáli hostia. Pozornosť Craiga Hamiltona Parkera vyzerá pôsobivo, až kým nevysvitne, že toto smútiace dievča už čítal.

Vlastne menil pneumatiku na ľavej strane pred nehodou. Podľa polície to bolo niečo s ňou. A mala som od vás predtým odkaz, že to bolo niečo s pneumatikou. Už som vám dával odkaz, OK. Na to si nespomínam. Ale, chcem cítiť... - Verím, že je to absolútna pravda. - Skutočne tomu veríte? - Absolútne tomu verím, pretože mi to bolo dokázané, verím, napriek mojej racionalite. Bolo mi ukázané ... ... veľmi veľakrát, že život pokračuje. Osobný dôkaz, ktorý som mal, môj otec zomrel... duše pokračujú.

Toľko osobných... ... vecí. Ťažko voči tomu namietať. Mne to zmenilo život. A ja verím, ako bolo pomohnuté mne, ja môžem pomôcť iným Opäť a znova si takzvané médiá nárokujú špeciálne miesto mimo vedy a dôkazov. Mám osobný dôkaz, pre mňa je to pravda. Ale ako s náboženstvami, ak to leží na súkromných pocitoch, ktoré nemôžu byť dokázané alebo vyvrátené vedou, ako môžu byť platné alebo zmysluplné nám ostatným? Teraz chcem zistiť, čo sa stane, ak sa ľudia, ktorí tvrdia, že majú špeciálne schopnosti, nechajú otestovať.

NEPRIATELIA ROZUMU
Chcem ukázať, že vedecký prístup je vždy najlepší spôsob, ako sa pozerať na svet, a vysvetliť nebezpečenstvo poverčivosti. Často sa ma pýtajú, ako viem, že nejestvuje svet duchov alebo jasnovidectvo. Vlastne neviem. Vyzerá to nepravdepodobne, ale na rozdiel od pevných svetonázorov mystických vier, veda je vždy otvorená novým možnostiam. Vedci dookola testujú dôkazy, doplňujú naše chápanie reality.

Až do nedávnej minulosti vedci nevedeli, ako netopiere lieajú v úplnej tme. Môžu mať paranormálne mimozmyslové vnímanie? V 40tych rokoch americký zoológ Donald Griffin esperimentálen dokázal, že netopiere používajú sonar. Zachytávajú ozveny svojho pišťania V tej dobe bol sonar nová vojenská technológia a myšlienka, že pre netopiere je prirodzená, pobúrila niektorých Griffinových kolegov. Ale čím viac vedcov testovalo túto teóriu, tým mohutnejšiou sa stala.

Zistili všetko o netopierom pišťaní, ako funguje ich mozog, všetko sa spojilo do kompletného obrazu vzájomne sa podporujúcich dôkazov, že sa to stalo faktom. Je to práve toto kumulatívne navyšovanie podporných dôkazov, ktoré odlišuje objav netopierieho sonaru od údajných paranormálnych výsledkov. Takzvané dôkazy pre paranormálne javy nie sú silné, ale ako obáčik dymu. Čím viac sa naň pozeráme, tým je slabší.

Údajné hľadanie vody pomocou prútika nie je očividne smiešne, môže fungovať, ale funguje? Jediný spôsob, ako to dokázať, je starostlivý experiment. Ako to pracuje, to je tá otázka. Niekto na ňu nevie odpoveď. No ja si mysím, som presvedčený, že niečo mi pomáha. - Jeden z prvých názorov je, ž je to boh. - Tak ako to robíte, aký je váš princíp? - Myslím na otázku a očakávam od boha odpoveď, ktorej porozumiem Očakávam prút v ľavej ruke, že namieri na kameru, v pravej ruke, že namieri rovno.

- Pozrite sa, sleduje vás. - OK, už ste podstúpili test v stane? - Áno. - A aký bol výsledok? - Mal som uhádnuť 6 správnych. 100%. - A čo sa stalo. - Jeden správny. - Ako si to vykladáte? - Má z toho zábavu, že? Má rád vtipy. Psychológ Chris French si myslí, že vysvetlenie je jednoduchšie. Venoval svoju kariéru vyšetrovaniu paranormálnych javov. Teraz pripravil test pre prútikárov, náležite kontrolovanú "slepú" skúšku.

V každom z týchto radov je len 1 náhodne vybraný kontajner s fľašou vody, vo zvyšných je piesok. Ani prútilár ani tester nemajú povolené vedieť, kde je voda, kým nebudú otvorené, aby neznikli neúmyselné prekvapenia. Bezpečnostné opatrenia ako toto, robia "slepé testy" jeden z úspechov vedeckého myslenia. - Čo zvyčajne zistíte, ak hovoríte s prútikármi, je veľké množstvo anekdotických dôkazov, množstvo príbehov o tom, ako objvili únik v susedových trúbkach atď.

Ale vždy sú tam iné možné vysvetlenia, my sa snažíme nastaviť podmienky tak, by sme vylúčili tie iné vysvetlenia. Potom sa dostaneme z roblému, či skutočne dokážu to, čo tvrdia. - OK, myslím, že je to číslo 4. - Tak sa pozrime, ako ste dopadli. - Toto je piesok. - Voda... opäť piesok. - A teraz to máte správne. - V tom prípade to mám na 100 % nesprávne. - Máte 1 správne, čo by sme očakávali od náhody. - Zatiaľ dostávame výsledky, ktoré by sme očakávali od náhody, inými slovami, hádanie.

- Nikto neskóroval viac než dvakrát zo šiestich. Ľudia, ktorých testujete, chápu, prečo podstupujú slepý test? Keď im to vysvetlíte, chápu, prečo to niekto, kto je skeptický alebo pochybuje o ich tvrdeniach, potrebuje. - Je zaujímavé, že to zvyčajne vôbec neovplyvní ich sebadôveru. - Takže sú skutočné úprimní. - Myslím, že sú úplne úprimní, a sú veľmi prekvapení, keď im po sérii testov poviete, že ich výkon nie je o nič lepší, než hádanie.

A čo sa stane potom je, že začnú vymýšľať množstvo dôvodov, môžme povedať výhovoriek, prečo neprešli práve tým testom. - Cítim, že celý test je nesprávny. - Som nevýslovne šokovaná, že sa to stalo. Ale od začiatku som hovorila, či by sme nemohli postaviť nejaké dosky, aby som mohla po prejsť ponad ne, čo bežne robím už 40 rokov. - Kto má vedieť aké fľaše sú v akých vedrách. - O to tu predsa ide, nie? - Áno, ale ak chápete prútikárstvo tak ako ja, pochopíte, že všetko necháva obraz.

- Tento stav popierania je mimoriadny. I po konfrontovaní s trvdými faktami dávajú títo prútikári prednosť nepriznať si pravdu, ale ponechať si svoje preludy. - Skôr než prispôsobiť sa dôkazom sa mnohí z nás zdá sa ostávajú uveznení v spôsobe myslenia zdedených po našich primitívnych predkoch. - Iracionálne viery od prútikárstva po jasnovidectvo majú korene v zvykoch dávnych ľudí pripisovať dušu a úmysel prírodným fenoménom ako voda, slnko, kameň alebo more.

Ľudia často poažovali more za zlomyseľnú silu, ktorá vás chce aktívne dostať. - 480 p.n.l. perzský kráľ Xerxes postavil pontón cez Helespont a nepokojné more ho zničilo. a Xerxes bol tak nazúrený, že odsúdil more na 300 rán bičom. - Uvažujem nad tým, že stále je v nás niečo z kráľa Xerxesa. Nechceme veriť, že s veci jednoducho dejú. Chceme veriť, že za všetkým je nejaký úmysel, aj keď sa to týka neživých objektov. Možno že to je ten kľúč, ktorý sa skýva v ľudskej viere v nadprirodzeno.

Dokonca aj v 21. storočí, aj napriek všetkému, čo veda odhalila v rozľahlosti vesmíru, ostáva ľudská myseľ samopašnou rozprávačkou príbehov, vytvárajúc úmysel v náhodnosti vesmíru. Odovzdanie odmeny jednorukým banditom je daná náhodou. Ale množsvo gamblerov si chce myslieť, že to, čo robia, môže zvýšiť ich šance na výhru. Stoja na jednej nohe alebo majú oblečené šťastné tričko. Tieto poverčivé chovania sú vedľajším produktom evolúcie.

Všetky divé zvery musia byť určitým spôsobom prirodzenými štatistikmi. Hľadjúc vzory v očividnej náhodnosti vesmíru, keď hľadajú potravu alebo sa snažia vyhnúť sa predátorom. Sú 2 druhy chýb, ktorých sa môžu dopustiť. Môžu nepostrehnúť vzor, ktorý existuje, alebo si myslia, že postrehli vzor, ktorý tam nie je. A to je poverčivosť. Pred 60timi rokmi sa americký psychológ B.F. Skinner skúmal chovanie holubov.

Odmeňoval ich jedlom, ak sa naučili ďobať na kľúč v kŕmiacom aparáte. Ale potom Skinner nastavil aparát na náhodu. Teraz musia holuby len sedieť a čakať. Ale to nerobili. Namiesto toho si väčšina vyvynula poverčivé správanie. Ak sa napríklad holub náhodou pozeral cez ľavé rameno, a odmeňovací mechanizmus práve v tom momente klikol, dostal nápad, že práve obzeranie cez ľavé rameno bolo to, čo mu salo odmenu.

A tak to skúsil opäť. Úplnou náhodou mechanizmus dodal jedlo zova práve v tom čase, a tak bol holub utvrdený vo svojom dohade, že obzeranie bolo to, čo mu dalo odmenu. A tak pokračoval a pokračoval až sa stal maniakom v obzeraní sa cez ľavé rameno. Ľudia môžu byť rovnakí ako holuby. Neustále si vytvárame falošné klady, zaklopať na drevo pre šťastie, vidieť tváre v tavenom syre, budúcnosť v čajových lístkoch. To nám dodáva utešujúcu ilúziu zmyslu.

Je to ľudský stav, zúfalo chceme cítiť, že v našom ohromne komplexnom svete pracuje nejaká riadiaca sila. A v iraionálnom nastavení mysle, ak veríte v mystický vzor, ktorý ste pripísali realite, nazývate sa spirituálnym. Spiritualita je cenená komodita, médiá nám kážu rešpektovať spirituálnych ľudí a ich očividne hlboké vnútro. Spirituálni sprievodcovia majú v hmotnom svete burácajúci obchod. Ich knihy prevyšujú vedecké 3 ku 1.

Ale čo vlastne spiritualita vlastne znamená? Prosím sadnite si a poďte pomaly a nežne. aby sme začali konanie načas a nestrácali čas. Prosím... Satish Kumar je editor "Oživenia". Ekologického magazínu zeleného hnutia. A medzi jeho priateľom považuje princa Charlesa a Dalajlámu. Reprezentujem celú históriu evolúcie. Bol som prítomný na začiatku pri Veľkom tresku. A budem tu ďalšie miliardy rokov. Ale nie je Satishova spiritualita len ďalším pripisovaním poverčivého falošného kladu?

Svet sa skladá z dvoch elementov. Jeden element je viditeľný. Ďalší aspekt stvorenia je neviditeľná dimenzia. Veci, ktoré nevidíme. Ja tento element nazývam spirituálnym. Ak vojdete do miestnosti, hovoríte si, že máte dobrý pocit, je tu dobré duchovno. - Teraz ste skočili na niečo úplne iné. - Duchovno je veľké, holistické zovšeobecnené slovo. Nie je definované jediným konkrtnym spôsobom. To znamená, že ak vojdete do miestnosti, môžete si povedať, že strom má ducha.

Kameň má ducha. Pre mňa je to žijúci blok. Príroda bez ducha nemôže existovať. Tak ako strom nemôže existovať bez slenčného svetla, bez daďa, zeminy, tiež nemôže existovať bez "strom-ovnosti". - Strom-ovnosť je duchovná kvalita - Alebo kameň-nosť. - Alebo kameň-nosť. Keď hovoríte o kameň-nosti, alebo povahe kameňa, ako vedec vidím, že kameň má tvrdosť a iné, ale to nie je to, čo myslíte. - To, čo máte na mysli je niečo, čo mu pripisuje ľudský pozorovateľ.

- Ale v kameni je povaha kameňa. - To je vec vyhlásenia. To len jednoducho tvrdíte. - Tvrdenie. Toto je moje chápanie. Ja to chápem. - Niekto to chápe viac do hĺbky ako iní. Ale nie je to pripisovanie. Je to tam. Všetko to znie veľmi poeticky, ale nie je to realita. Ako kňazi, mullovia a rabíni mystikovia New age sa bez ustania snažia vyplniť medzery v ľudskom chápaní vymyslenými významami.

Veda a racionalita sú často obviňované, že majú chladný a bezútešný pohľad na svet. Ale prečo prečo je bezútešné postaviť sa tvárou v tvár dôkazom toho, čo poznáme? Slovo bežný ("mundane") dnes znamený nudný a jednotvárny. To by ale nemalo, malo by to znamenať opak. Pochádza zo latinského slova "mundus", ktoré znamená "svet".

A svet je všetko, len nie jednotvárny. Svet je úžasný. V reálnom svete je reálna poézia. Veda je poézia reality. Aj tak sa dnes na vedu útočí. Teraz sa chcem pozrieť na nebezpečenstvá ktoré z toho vyplývajú. - Viete, prečo musí veriť GP, prečo musím veriť Britskej spoločnosti? - Ste tak blízko pravde a aj tak sa veľmi mýlite.

NEPRIATELIA ROZUMU
Za posledných 50 rokov dostala veda človeka na mesiac, vyklonovala ovcu, dekódovala ľudský genóm, a aj tak, bohužiaľ, biele teplo zo 60tych rokov s nami zaobchádza ako s bielym slonom. Akú farbu vidíte?... V školách sú evidentné predsudky voči vede. Stupne 1 vo fyzike znížili napolovicu, chémia padla viac než o tretinu. Unierzitné oddelenia sa zatvárajú po celej krajine. Toto je zrada osvietenstva.

Fundamentálny problém podľa mňa leží v móde v našom vzdelávacom systéme, ktorý učí študentov ceniť si osobné emócie viac, než rozum založený na dôkazoch. Toto je zakorenené v postmodernej relativistickej agende. Pre relativistov je vedecká pravda len starosvetská ortodoxnosť západnej civilizácie, ktorá, ako stará katolícka cirkev, stojí v ceste iným rovnako cenným pohľadom na svet. Veci ako nadprirodzeno, nadšenie pre alternatívnu medicínu, všetky tieto veci mimo ortdoxie vedy,

STEVE FULLER, PROFESOR SOCIOLÓGIE WARWICKEJ UNIVERZITY vidím ako to, čo bola protestantská reformácia k rímskemu katolicizmu. Internet určitým spôsobom funguje ako zdroj informácií ako tlač v 15.-16. storočí. V ľuďoch je sila, aby si hľadali veci sami, pre rôzne druhy liečby a podobne. A určitým spôsobom už neveriť expertom. - Viete, prečo musí veriť GP, prečo musím veriť Britskej spoločnosti? - Ste tak blízko pravde a aj tak sa veľmi mýlite. Absolútne sa mýlite. Rád by som zobral tú loptu a šiel s ňou iným smerom.

Áno, chceme spochybňovať autoritu, nechceme povedať "len preto, že tento človek je prezidentom Kráľovskej spoločnosti, všetko, čo povie, je správne." Musíme sa vrátiť k dôkazom a zistiť, čo je v skutočnosti pravda. Problém samozrejme je, že ľudia sa pozrú na tie isté dôkazy a dôjdu k iným záverom ako hlava Kráľovskej spoločnosti. A povedia si, pozri sa, skontroloval som si tie isté dôkazy a nie som nimi presvedčený. Vtedy dostaneme niečo ako otváranie sa vedy.

Steve Fuller má samozrejme pravdu ako internet, že internet spôsobil revolúciu, ako využívame a konzumujeme informácie. Ale neosobné algoritmy internetových vyhľadávačov nevyradia masívne dôkazy z nepotvrdených tvrdení bez zdrojov. Svet Wikipédie predstavuje veľké príležitosti a obrovské nebezpečenstvo. Paranoidné konšpiračné teórie cirkulujú bez spochybnení. Niekedy sú relatívne neškodné, ako klebty o tom, že NASA sfalšovala Pristátie na Mesiaci, čo je tak trochu vtip, pretože dôkazy o tom sú veľmi silné.

Ale čo zlomyseľné a nepodložené fámy o tom, že 4000 Židov bolo upozornených izraelskými agentmi, aby nešli do WTC 11. septembra. Jedna z ohavných lží cirkulujúcich v blogárskej komunite rasistov a náboženských fanatikov. Teraz sa takí ľudia môžu okamžite nájsť kdekoľvek na svete.Vybičujúc strach a posilňujúch ich paranoiu a preludy. Tak ako sú dôkazy znehodnocované, dokoca aj medicínsky pokrok sa stal terčom.

Stovky rodín obviňujú vakcínu MMR za autizmus, poškodenie mozgu a meninitíu. Keď jedna správa, dnes široko zdiskreditovaná, nesprávne spojila vakcínu MMR s autizmom, cirkulovala narážka, že podnik konšpiroval a riskoval zdravie našich detí, vedlo to k tomu, že stovky tisíc rodičov neochránilo svoje deti pred hrozbou osýpok, vážnou chorobou, ktorá len v Afganistane zabije 35 000 ľudí ročne.

Toto je svet osobných tušení a žiadneho rešpektu pre dôkazy. Rozum postavil moderný svet. Je to vzácna, ale aj krehká vec, ktorá môže byť skorodovaná očividne neškodnou iracionalitou. Musíme uprednostňovať overiteľné dôkazy, nie osobné pocity, inak budeme zraniteľní pred tými, ktorí chcú zatemniť pravdu. Budúci týždeň sa pozriem na to, ako sa zdravie stalo jedným z najurputnejších bojísk medzi rozumom a poverami.