Ten příběh musel začít někdy v 60. letech když mi bylo tak sedm osm a sledoval jsem dokumenty Jacqua Cousteau v obývacím pokoji s maskou a ploutvemi. Pak po každém dílu jsem musel jít do vany, plavat dokola a koukat na výpusť, protože na nic jiného se tam koukat nedalo. A než mi bylo 16, usiloval jsem o kariéru v mořském výzkumu, ve zkoumání a potápění, a žil v podmořských stanovištích, jako je tohle u Florida Keys, celkem 30 dní. Tento snímek je od Briana Skerryho. Díky, Briane. A potápěl jsem se po světě v hlubokomořských výzkumných ponorkách. Tohle je ponorka s nějvětším možným ponorem, spravovaná japonskou vládou.

Sylvia Earle a já jsme byli na expedici v této ponorce před 20 lety v Japonsku. A při mém ponoru jsem se potopil do hloubky 5,5 km, do oblasti, kterou jsem si představoval jako nedotčenou pustinu na dně moře. Ale ve skutečnosti jsem tam našel spoustu plastů a jiného odpadu. To byl skutečný bod zlomu v mém životě, kde jsem si začínal uvědomovat, že se už nemohu bavit bádáním a výzkumem, ale usím to uvést do souvislostí a zaměřit se na ochranu přírody.

Tak jsem začal pracovat pro National Geographic a jiné společnosti a vedl expedici na Antarktidu. Vedl jsem tam celkem tři expedice. Před 10 lety se konala klíčová výprava, kde jsme prozkoumávali ten velký ledovec B-15, největší ledovec v historii, který se odtrhl od Rossova šelfového ledovce. Vyvinuli jsme postupy jak se ponořit dolů pod ledovec jako vyhřívané polštářky na ledviny s bateriemi, které jsme táhli sebou, takže když se nám ledviny naplnily krví, trochu se ohřála, než se odplavila dál do těla.

Ale po třech výpravách na Antarktidu jsem se rozhodl, že snad bude příjemnější pracovat v teplejší vodě. V tom samém roce před 10 lety jsem se vydal na sever k Phoenixovým ostrovům.

Ten příběh vám tady za chvíli povím. Ale předtím se chci na chvíli pozastavit nad tímto grafem. Tohle můžete vidět i v jiných formách, ale ta horní příčka je plocha chráněných oblastí na Zemi a je to kolem 12 procent. A tady vidíte takový nárůst ve tvaru hokejky někdy mezi 60. a 70. lety. A právě teď drží dráha celkem pěkný směr. To je pravděpodobně kvůli tomu, že tehdy si každý začal uvědomovat životní prostředí, Den Země a všechny ty změny které se udály v 60. letech s nástupem hippies a to všechno myslím zapůsobilo na globální povědomí.

Ale oblast chráněného oceánu je víceméně přímá čára až přibližně do teď, kdy zdánlivě stoupá. Věřím, že jsme někde na hraně před velkým zlomem v ochraně oceánských oblastí. Myslím, že bychom se tam bývali dostali mnohem dřív, kdybychom bývali viděli, co se děje v oceánu, tak jako to vidíme na souši. Ale oceán je bohužel neprůhledný a my nevidíme, co se tam děje. A tak jsme s jeho ochranou pozadu. Ale přístrojové potápění, výzkumné ponorky a všechna ta práce, do které se tam pouštíme, pomůže to napravit.

Takže, kde sú Fénixove ostrovy? Boli najväčšou morskou chránenou oblasťou na svete, a to až do minulého týždňa, kedy ňou bolo vyhlásené súostrovie Chagos. Je to v strednom Tichomorí. Je to asi päť dní odkiaľkoľvek. Ak sa chcete dostať na Fénixove ostrovy, je to päť dní od Fidži, je to päť dní od Havaja, a je to päť dní od Samoy. Nachádzajú sa v strede Tichého oceánu, priamo okolo rovníka.

Pred 10 rokmi som o týchto ostrovov vôbec nepočul, ani o krajine Kiribati, ktorá ich vlastní, až kým dvaja priatelia, ktorí na Fidži prevádzkujú program ‘žiť na palube lode a potápať sa‘ povedali: "Greg, viedol by si vedeckú expedíciu na tieto ostrovy? Ešte nikdy sa tam nikto nepotápal." Odpovedal som: "Hej. Ale povedz mi, kde sú a krajinu, ktorá ich vlastní." Tak toto bolo prvýkrát, keď som sa dozvedel o ostrovoch a nemal som tušenia do čoho idem.

Ale ja som bol pre dobrodružstvo. Nahliadnime trochu do chránenej oblasti Fénixovych ostrovov. Ide o časť našej planéty s veľmi hlbokými vodami. Priemerná hĺbka je asi 3,66 km. V tejto oblasti je veľa podmorských hôr, ktoré sú súčasťou chránenej morskej oblasti. Podmorské hory sú dôležité pre biodiverzitu. V oceáne je v skutočnosti viac hôr ako na súši. Je to zaujímavý fakt. A Fénixove ostrovy sú veľmi bohaté na tieto podmorské hory. Takže je to hlboké Đ predstavte si to vo veľkom trojrozmernom priestore, veľmi hlbokom trojrozmernom priestore s húfmi tuniaka, veľrýb, a všetkých druhov podmorského života, aké sme videli pred chvíľou.

Toto je plavidlo, ktoré sme na tieto štúdie použili, a takto vyzerajú tieto ostrovy, môžete ich vidieť v pozadí. Sú veľmi nízko nad hladinou vody, a všetky sú neobývané, okrem jedného ostrova, na ktorom žije asi 35 správcov. Väčšinu času boli neobývané, pretože aj v dávnych dobách boli tieto ostrovy príliš ďaleko od jasných svetiel Fidži, Havaja a Tahiti pre starovekých polynézskych námorníkov, ktorí brázdili vody Pacifiku. Ale dostali sme sa tam, a ja som mal unikátnu a úžasnú vedeckú a osobnú príležitosť dostať sa na miesto, kde sa ešte nikdy nikto nepotápal a len sa dostať na ostrov a skočiť, "Dobre, kde sa budeme potápať? Skúsme tu, " a potom skok do vody. Môj osobný a profesionálny život sa zmenil.

Zrazu som videl svet, ktorý som nikdy predtým v oceáne nevidel - húfy rýb, ktoré boli tak husté, že pohltili prenikajúce svetlo z povrchu, koralové útesy, ktoré boli spojené, pevné a farebné, všade naokolo veľké ryby, medzi nimi aj manta dvojrohá. Bol to ekosystém Đ trenie papagájovitých rýb. Pri vchode na jeden z Fénixových ostrov môžete vidieť asi 5000 plodiacich sa dlhonosých papagájovitých rýb. Môžete vidieť, ako sú tu tieto ryby nakopené a potom je tu trochu zakalený priestor, kde si výmieňajú vajíčka a spermie na reprodukciu.

Sú to činnosti, ktoré má oceán vykonávať, ale ide mu to veľmi ťažko v dôsledku ľudskej činnosti. Fénixove ostrovy a všetky rovníkové časti našej planéty sú veľmi dôležité pre lov tuniakov, najmä tuniaka dlhoplutvého, ktorého tu vidíte. Fénixove ostrovy sú hlavnou lokalitou tuniaka. A žralokov - pri našich prvých potápaniach sme mali žraloky, dokonca až 150 žralokov naraz, čo je indikáciou veľmi, veľmi zdravého a veľmi silného systému.

Tak som si myslel, že scenérie nekončiacej pustatiny budú trvať večne, ale nakoniec to skončilo. A taktiež sme preskúmali povrch ostrovov - veľmi dôležité hniezda vtákov, niektoré z najdôležitejších vtáčích hniezdisk v Pacifiku a na celom svete. A náša výprava bola ukončená. A to je znova táto oblasť. Môžete vidieť ostrovy - je tam osem ostrovov - nad hladinou mora. Vrcholy, ktoré nevyčnievajú nad hladinu mora sú podmorskými horami. Pamätajte si, že podmorská hora sa stáva ostrovom akonáhle vyčnieva nad hladinou mora.

A čo je kontextom Fénixovych ostrovov? Kde sa nachádzajú? Nachádzajú sa v republike Kiribati, a Kiribati sa nachádza v centrálnom Tichomorí v skupine troch ostrovných skupín. Na západe máme Gilbertove ostrovy. V strede sú Fénixove ostrovy, ktoré sú predmetom dnešnej diskusie. A potom na východe sú ostrovy Line. Je to najväčšie atolové zoskupenie na svete. Žije tam asi 110 000 ľudí, rozmiestnených na 33 ostrovoch. Kontrolujú 3,4 milióna kubických kilometrov oceánu, čo predstavuje jedno až dve percentá všetkej oceánskej vody na planéte.

A keď som tam prvýkrát išiel pred 10 rokmi - sotva som vedel názov tejto krajiny - a ľudia sa ma pýtali: "Prečo ideš na toto miesto zvané Kiribati?" A to mi pripomenulo ten starý vtip, kde bankový lupič vyjde v putách zo súdnej budovy a reportér kričí: "Hej, Willy. Prečo lúpiš banky?" A on hovorí: "Pretože to je to miesto, kde sú všetky peniaze." A ja som ľuďom odpovedal takto: "Prečo idem na Kiribati? Pretože je to miesto, kde je všetok oceán." V podstate sú jedným národom, ktorý riadi väčšinu rovníkovej vody centrálneho Pacifiku.

Taktiež sú krajinou, ktorá je v extrémnom nebezpečenstve. Hladina morí stúpa a Kiribati, spolu so 42 inými národmi na svete, budú do 50 až 100 rokov pod vodou v dôsledku zmeny klímy a s tým spojeným zvýšovaním hladiny mora kvôli tepelnej rozťažnosti a topenia sladkých vôd do oceánu. V súčasnosti ostrovy vystupujú iba jeden až dva metre nad hladinu mora. Niektoré z ostrovov sú už zaliate vodou.

A tieto krajiny majú skutočný problém. My ako svet máme tento problém. Čo budeme robiť s nezabezpečenými ľuďmi, ktorí už nemajú domov na tejto planéte? Prezident Maldív nedávno zvolal simulované zasadnutie kabinetu pod vodou, aby zdôraznil obrovský problém týchto krajín. Tak to je niečo, na čo sa musíme zamerať. Ale späť k Fénixovym ostrovom, ktoré sú predmetom tejto diskusie.

Potom, čo som sa vrátil, povedal som, áno, je to úžasné, čo sme našli. Chcel by som sa vrátiť a zdieľať to s vládou Kiribati, ktorá sídli v meste Tarawa, ktoré patrí medzi najzápadnejšie položené mestá. Tak som ich začal kontaktovať - pretože mi vlastne dali k tomu povolenie - a povedal som, "chcem prísť a povedať vám, čo sme našli." A z nejakého dôvodu nechceli, aby som prišiel, alebo bolo ťažké nájsť čas a miesto, a tak to chvíľu trvalo, ale nakoniec súhlasili: "Dobre, môžete prísť. Ale keď prídete, musíte kúpiť obed pre každého, kto príde na seminár. "

Tak som povedal: "Dobre, rád kúpim obed. Jednoducho kúpte čokoľvek, čo si kto želá." A tak spolu s Davidom Oburom, biológom študujúcim koralové útesy, sme išli do Tarawy, a v priebehu dvoch hodín sme odprezentovali naše úžasné zistenia o Fénixovych ostrovoch. A krajina to vôbec nevedela. Nikdy nemali žiadne údaje z tejto oblasti. Nikdy nemali žiadne informácie o Fénixovych ostrovoch.

Po prednáške minister rybolovu pristúpil ku mne a povedal: "Greg, uvedomujete si, že ste prvý vedec, ktorý sa kedy vrátil a povedal nám, čo urobil." Ďalej povedal: "Často vydávame tieto povolenia na vykonávanie výskumu v našich vodách, ale správu väčšinou dostaneme o dva alebo tri roky neskôr alebo dotlač. Ale vy ste prvý, kto sa vrátil a povedal nám, čo urobil. A my si to naozaj vážime. A dnešný obed vám platíme my. Aké máte plány na večeru?"

Na večeru som nemal žiadne plány, a tak som šiel na večeru s ministrom rybolovu v Kiribati. A v priebehu večera som sa dozvedel, že Kiribati získava väčšinu príjmov- je to veľmi chudobná krajina - ale príjmy získava z predaja prístupu cudzím krajinám na lov rýb v jej vodách, pretože Kiribati nemajú dostatočnú kapacitu sami loviť ryby. A dohoda je, že daná krajina dá Kiribati päť percent z predajnej hodnoty rýb. Takže ak Spojené štáty odstránia z útesu morských rakov v hodnote milióna dolárov, Kiribati dostane 50 000 dolárov.

Ale mne sa to nezdalo byť veľmi dobrým obchodom. Tak som sa opýtal ministra počas večere, "Uvažovali ste o situácii, kedy by ste ešte dostali zaplatené Đ skúsime vypočítať a zistiť hodnotu zdroja - ale necháte ryby, žraloky a krevety vo vode?" Zarazil sa a povedal: "Áno,radi by sme to urobili, aby sme tým vyriešili náš problém s nadmerným rybolovom a myslím si, že by sme to mohli nazvať reverzná licencia na rybolov." Vytvoril termín reverzná licencia na rybolov. Tak som povedal: "Áno, reverzná licencia na rybolov."

Z tejto večere sme odišli netušiaci, ktorým smerom sa ďalej vydať. Vrátil som sa do Spojených štátov a začal som zisťovať, či by som mohol nájsť prípady, kde bola reverzná licencia na rybolov vydaná. A ukázalo sa, že žiadne neexistujú. Neboli zistené žiadne oceánske dohody, u ktorých boli krajiny odškodnené za to, že neprevádzkovali žiaden rybolov. To sa objavilo na súši, v dažďových pralesoch Južnej Ameriky a Afriky, kde vlastníci pôdy dostali zaplatené za nevyrubovanie stromov.

A niektoré z týchto dohôd boli vytvorené spoločnosťou Conservation International. Tak som šiel do Conservation International a priniesol ich ako partnerov a prešli sme procesom ohodnocovania rybárskych zdrojov, rozhodovania o tom, koľko by mala krajina Kiribati dostať ako kompenzáciu, aký bol rozsah rýb, a priniesli sme veľa ďalších partnerov - vládu Austrálie, vládu Nového Zélandu a Svetovú banku. Spoločnosti Oak Foundation a National Geographic boli tiež veľkými investormi. A my sme v podstate založili myšlienku dotácií, podľa ktorej by boli vyplácané poplatky ekvivalentné stratenej licencii na rybolov tejto veľmi chudobnej krajine na to, aby jej oblasti zostali neporušené.

V polovici tohto procesu som sa stretol s prezidentom Kiribati, Anote Tongom - je naozaj dôležitým vodcom, skutočným vizionárom, dopredu mysliacim človekom - a povedal mi dve veci. Povedal: "Greg, sú tu dve veci, ktoré by som chcel, aby si urobil. Jednou z nich je, pamätaj si, že som politik, aby si pracoval s ministrami tejto krajiny a presvedčil obyvateľov Kiribati, že je to dobrá myšlienka.

Po druhé, bol by som rád, ak by si vytvoril zásady, ktoré budú prekračovať dobu môjho prezidentského úradovania. Nechcem urobiť niečo také, ak sa to má zrušiť, keď budem odvolaný." Takže sme mali veľmi silné vedenie, veľmi dobrú víziu, veľa vedy a veľa zainteresovaných právnikov. Veľmi veľa krokov bolo podniknutých na to, aby sme to dosiahli. A bolo to predovšetkým preto, že ľudia Kiribati si uvedomili, že je to v ich vlastný prospech. Uvedomili si, že ide o spoločný záujem, ktorý s nimi zdieľa aj konzervatívna komunita.

Potom v roku 2002, keď bolo toto všetko rozbehnuté v plnom prúde, na Fénixovych ostrovoch nastalo bielenie koralov. Tu je ten zdroj, ktorý sme chceli zachrániť, a vyzerá to tak, že je to prípad najhorúcejšieho ohrievania, aký môžeme v záznamoch nájsť. Oceán sa ohrial ako to zvykne robievať, a vytvoril sa horúci bod, ktorý sa zastavil priamo na Fénixovych ostrovoch po dobu šiestich mesiacov. Teplota bola nad 32 stupňov Celzia po dobu šiestich mesiacov.

A toto v podstate zabilo 60 percent koralov. Takže zrazu sme mali túto oblasť, ktorý sme chránili, ale teraz to vyzeralo, že je mŕtva, aspoň v koralových oblastiach. Samozrejme hlbokomorské oblasti a otvorený oceán boli v poriadku, ale koral, na ktorý sa každý veľmi rád pozerá, mal problémy. No, dobrá správa je, že je späť a zotavuje sa rýchlo, rýchlejšie, ako akýkoľvek koral, ktorý sme videli.

Tento záber zaznamenal Brian Skerry pred niekoľkými mesiacmi, keď sme sa vrátili na Fénixove ostrovy a zistili, že keďže je to chránená oblasť so zdravou populáciou rýb, ktoré udržujú množstvo rias v norme a udržiavajú zvyšok útesu zdravý, koraly sú na vzostupe, doslova rozkvitajú. Je to skoro také, ako keď má človek viac chorôb, je ťažké sa vyliečiť, môže zomrieť, ale ak máte len jednu chorobu, môžete sa uzdraviť.

A toto je príbeh zmeny klímy v dôsledku otepľovania. Je to jediná hrozba, jediný vplyv, s ktorým sa koralový útes musí vyrovnať. Nebol tam žiaden rybolov, žiadne znečistenie, žiadna pobrežná výstavba, a tak je oživenie koralového útesu v plnom prúde.

Teraz si spomínam, že pri večeri s ministrom rybolovu pred 10 rokmi, keď sme sa prvýkrát o tomto rozprávali, som bol dosť nadšený a povedal som: "No myslím si, že konzervatívna komunita by mohla prijať tento nápad, pán minister." Odmlčal sa, zopäl ruky a povedal: "Áno, Greg, ale diabol bude v detailoch," povedal. A to aj bol. Za posledných 10 rokov to bol detail za detailom, od tvorby právnych predpisov cez viaceré výskumné expedície až po komunikačné plány, ako som už povedal, tímy právnikov, Vyhlásenia o porozumeniach, vytvorenie Zodpovedného výboru pre Fénixove ostrovy.

A my sme teraz v procese získania plnej dotácie. Kiribati zmrazili ťažobné činnosti v ich súčasnom stave, zatiaľčo my získavame dotácie. Pred troma týždňami sme mali prvé zasadnutie správnej rady našej spoločnosti PIPA Trust Board. Takže je to plne funkčný systém, ktorý dojednáva reverzné licencie na rybolov v krajine. A Pipa Trust Board vlastní túto licenciu a platí za ňu tejto krajine. Takže je to veľmi solídny, veľmi dobre premyslený, veľmi dobre uzemnený systém.

A bol to vzostupný systém a to bolo veľmi dôležité pre túto prácu, pretože postupoval zdola nahor. Takže tu sú uvedené podmienky pre úspech. Môžete si ich prečítať sami. Ale povedal by som, že ten najdôležitejší pre mňa bola práca v rámci trhovej sily v danej situácii. A to zabezpečilo to, že sme mohli napredovať a bolo to vo vlastnom záujme Kiribati ako aj v záujme sveta.

Nechám vás s posledným záberom, ktorým je, ako to rozšírime? Ako zrealizujeme Sylviin sen? Akým smerom to nakoniec vezmeme? Tu je Pacifik s veľkými morskými chránenými areami a s veľkými chránenými oblasťami. A ako vidíte, označené oblasti máme naprieč oceánom. Práve som vám popísal jeden príbeh, za obdĺžnikovou oblasťou v strede, Fénixove ostrovy, ale každá táto zelená oblasť má svoj vlastný príbeh.

A to, čo musíme teraz urobiť je, že sa pozrieme na celý Tichý oceán v plnom rozsahu a vytvoríme sieť morských chránených areí naprieč Pacifikom, aby bol najväčší svetový oceán chránený a samostatný v priebehu času.

Ďakujeme vám veľmi pekne.