Poutníci a kouzelníci Nie, ešte stále ti nič neprišlo. - Ste si istý? - Áno. Nedostávame príliš veľa listov zo zahraničia do tejto dediny. Môžem sa pozrieť? Z výrazu tvojej tváre usudzujem, že ti opäť neprišiel žiadny list. Nie. Neviem, čo sa stalo. Možno zabudol. Len buď trpezlivý. Si tu len mesiac. Pripadá mi to ako večnosť. Nie je to veľké mesto, zvykneš si. Veci sa menia. Je to frustrujúce. Sakra, prichádza fúzatý komár. Čo máte vy dvaja za lubom? Poďme, prehrali sme.

Nepovedal si nikomu o mojom pláne, že nie? Nie, samozrejme že nie. Nerob si starosti. Čo to máš za účes? Si vládny úradník, preto je dôležité, aby si bol dobrým príkladom. Áno, pane. Toto je tvoja prvomesačná výplata. Ďakujem. Fíha, toľko peňazí. Čo? Môj kamarát v Amerike zarobí toto za poldňa. Hmm... Toto musí byť list, na ktorý tak čaká ten nový úradník. Tu máš, zanes mu ho. Dondup, čaj je pripravený. Poď, máš tu čaj. Koľko je vlastne hodín? Skoro poludnie.

Príliš veľa spíš, vieš to? A čo tu iné tu môžem robiť? Čo budeš robiť počas slávnosti Tsechu? Kto? Ja? Kedy to vlastne je? Popozajtra. Nevedel si to? Do riti! Čo je? Pošta bude na pár dní znova zatvorená. List! Prišiel vám list! Naliehavý dopis. Dondup, pozri sa, čo som dostal! Hádaj, čo je to. Konečne! Koľkého je dnes? 13-steho, myslím. Ale nie som si istý. Podaj mi moje čierne gho a šál. Musím okamžite vyraziť. Musím doraziť do Thimphu najneskôr do 16-steho.

Tá vec je príliš veľká. Je ťažké udržať ju hore. Padá to! Padá to! Ale veď si len teraz prišiel. Vedel som, že by som nikdy nemal veriť vám ľuďom z mesta. - Som si istý, že sa tu nudíš. - Nie, pane, som tu veľmi šťastný. Koľko dní? Dosť, aby som mohol ísť na slávnosť v Tsechu. Slávnosť je iba pre nábožných ľudí. - Určite je to tento dôvod? - Áno. - Dobré popoludnie, Dasho. - Takže, kto vyhral? Čo sa stalo? Boli sme blízko víťazstvu. Skutočne sme boli blízko.

Ale čoskoro prehráme. Ako to? Čo majú zahraničné luky? Áno majú, ale tiež majú televíziu. Veľa ich detí trávi všetok svoj čas pozeraním kriketu. Čo je kriket? Je to hra... Briti ju tam nechali, keď opustili Indiu. Teraz sú Indovia hrdí na to, takže ju hrajú, ako keby ju vymysleli sami. Dokonca sme ju začali hrať aj my. Pane... Takže slávnosti začínajú v pondelok? Áno, pane. Chystáš sa na slávnosti? Nehľadáš náhodou dievčatá? Musí v tom byť niečo podobné.

Príde dnes autobus? Áno. Choď. Tu máš. Tomu starému komárovi to dosť dlho trvalo. Mal by vedieť, že dostať sa do Thimphu trvá dva dni. Máš šťastie, že ťa vôbec pustil, pretože si len práve prišiel. Čo si mu povedal? Že idem na slávnosti, to starých ľudí poteší. - Kedy tam máš byť? - Popozajtra, nie neskôr. Toto je životná šanca. Vieš, ľudia z Číny riskujú svoje životy, keď idú do Ameriky. Dostaneš tentokrát víza? Môj priateľ povedal, že má dobré styky na americkej ambasáde.

Tu máš, tieto si môžeš nechať. Nechceš ísť aj ty do Ameriky? Môžem ti pomôcť získať víza hneď, ako tam dorazím. - Čo by som tam robil? - Všetko, čo by si chcel. Je to krajina neobmedzených možností. Skutočne zomieraš túžbou dostať sa z tejto dediny? Samozrejme, veď tu nič nie je. Žiadne filmy, reštaurácie a kopec ďalšieho, žiadne super buchty. Môžeš mať aj túto, keď chceš. Radšej by som si mal pohnúť, lebo prídem neskoro. Amerika. To je tak ďaleko.

Kto sa postará o tvojich rodičov? Som si istý, že to zvládnu. Držte to pevne, dievčatá! Nepúšťajte to! Kam sa chystáte v takom zhone? Poďte, dáme si čas. Kolaudujeme nový dom. Nie, ďakujem, ponáhľam sa. Musím sa dostať do Thimphu. Thimphu? Dám vám niečo na cestu. Nie, netreba, ďakujem. Trvám na tom. Ako by sme vás mohli pustiť bez ničoho? Vezmite si tento sušený syr. - Ďakujem. - Kedy sa vrátite späť? Čoskoro. Veľmi sa ospravedlňujem, ale musím už ísť, inak nestihnem autobus.

Príďte na čaj, keď sa vrátite. - Ďakujem. - Dobre. Do riti! Všetko kvôli fúzatému komárovi a drevenému falusu! Prepáč, ale nemáme miesto pre vás oboch aj s batožinou. Nikto ťa nevezme so všetkými tými jablkami. Pozri sa, to auto vyzerá veľmi malé. Nie je žiadna šanca, že by ťa vzal aj s tvojimi jablkami. Mal by si počkať na dodávku alebo autobus. Dobre, pane. - Takže sa nepostavíš, dobre? - Dobre, pane. Prosím, vezmite si jablko. Nie. Ale nie, prichádza ďalší. Ahoj, máš dnes šťastie? Hádam, že nie.

Čakáš tu už dlho? Hádam, že áno. - Kam ideš? - Do Thimphu. Nemôže to byť kvôli slávnostiam, či áno? Sú príliš nudné pre vás ľudí. Ale aj tak, ideme spoločným smerom. Hej, kamarát! Hej! Poď a sadni si. Nemá zmysel hľadať niečo na prázdnej ceste. Vieš... Buddha povedal, že čakanie spôsobuje bolesť. Hej! Fajčenie nie je dobré. Vieš, fajčenie... ti ničí zdravie a tvoj dych páchne... Nakoniec urobí z tvojej mysle... postihnutého človeka. Hej! Prestaň kázať. Nie je tu niekto, kto by počúval tvoje poúčania.

Som už aj tak dosť naštvaný. Prestaň ma dráždiť. Ale no tak, nechcem ťa hnevať. Len som žartoval. Je to pravda, čo sa vraví v tom poučení o ľuďoch, že sú stále nervózni, keď na niečo čakajú. Hej! Tvoja hudba ti už hrať nemôže... ... ale to nevadí, počúvaj mňa, ako hrám na svoju dramyjnu. Dobre? Bude sa ti to páčiť. Hej! Poďme pešo. Keď pôjde auto, tak sa zvezieme. Tak teda choď. Aha, už chápem. Keď príde auto, tak ty máš dostať miesto ako prvý. Si veľmi chytrý. Ale pretože tu čakám, mám prednosť ja. Lebo som mních.

V poriadku. Môžeš tu zostať, dobre? Hej! No tak! Choď odtiaľ preč! Nebuď pyšný. Poď k nám! Na týchto cestách je plno duchov. Nuž, toto je všetko, čo mám na večeru. Máš aj ty niečo? Nie, nepredpokladal som, že tu uviaznem. Tak... Kde bývaš? Dodnes v Khumbare. Dodnes? Odchádzaš za lepším? Musíš mať k domu dobrý dôvod. Áno. Kam ideš? Ďaleko. Ďaleko? Ako ďaleko? Thimphu? Za Thimphu? Idem veľmi, veľmi ďaleko. To krajiny mojich snov. To je tam, kam idem. Do vysnívanej zeme?

Mal by si byť opatrný s vysnívanými krajinami... pretože... keď sa zobudíš, nemusí to byť veľmi príjemné. Počúvaj... ... poviem ti príbeh o mojej vysnívanej krajine. Dávno, dávno... no nie až tak dávno... v krásnej dedinke v Butáne žil farmár s dvomi synmi. Tashi, ten starší, bol jeho milovaný syn a poslal ho študovať mágiu k vychýrenému majstrovi. Bol však veľmi lenivý a stále myslel na dievčatá. Karma, mladší syn, bol bystrejší, ale nikto si to neuvedomil. Bol stále doma, aby pomáhal s prácou.

Len počkaj, keď ťa chytím! Napriek všetkým domácim prácam a farmárčeniu, nosil Karma ešte každý deň svojmu bratovi obed. Karma, je čas, aby si odniesol bratovi obed. Nemôže si ho prísť vziať sám? Aj tak sa nikdy neučí. No tak, rýchlo. Karma stále myslel na to, že by bol oveľa šťastnejší, keby mohol chodiť do školy namiesto svojho brata. Počúvajte pozorne. To, čo vás teraz naučím, je prísne tajná technika. Hoci sa môže zdať na prvý pohľad jednoduchá, je veľmi zložitá na pochopenie.

Ak by ste sa niekedy potrebovali stať neviditeľnými, všetko, čo potrebujete, je aby sa táto vetvička dotkla vášho tela. V momente, ako sa dotne vašej pokožky, zmiznete. Ale Tashi nemal záujem osvojiť si magické techniky. Celý deň blúdil mysľou po ďalekých miestach. Karma medzitým využil každú chvíľu, aby mohol počúvať za dverami a tak sa mohol naučiť čo najviac z mágie. Ale nikto si neuvedomil, koľko toho vedel teraz. Zo všetkého najskôr... nájdite hniezdo havrana, ktoré bolo postavené za mimoriadnych podmienok.

Hniezdo bude vyzerať úplne neobyčajne. Takéto hniezdo nie je ako obyčajné hniezda. Bolo budované mnoho, mnoho rokov. Potom, vo vhodne stanovenom čase, musí byť hniezdo hodené do rieky. Keď ho hodíte do rieky, všetky vetvičky budú zmenené... To musí byť ten chlapec. Zase ty, lapaj! Karma, prečo nejdeš do školy namiesto mňa? Chcel by som, keby by to otec dovolil. Prajem si, aby som mohol ďaleko cestovať. Niekde, kde som predtým ešte nikdy nebol. Tieto magické záležitosti sú nesmierne nudné.

Aj tak nikdy nefungujú. Sú to len povery. Ako vieš, že nefungujú? Nebuď hlúpy. Nechceš sa dostať preč odtiaľto? A kam? Vieš, čo som počul? Že v susednej dedine je množstvo krásnych dievčat. Majú krásnu pokožku a sú nádherné. Pozri sa na naše dievčatá! Všetky sú spálené od slnka. A vyziabnuté, ako keby hladovali. - Myslíš len na dievčatá. - Samozrejme. Je to preto, že som muž a ty si len decko. - Vzal som aj trochu vína. - Výborne! Čo sa deje? Neviem, chutí to nejako zvláštne.

Pozri! To je ale nádherný kôň! Nikdy predtým som ho nevidel. To je naša nová kobyla. Vážne? Namiesto osla. Kôň namiesto osla, je to veľmi smiešne. Tashi, opatrne, je trochu divoká! Nie je ľahké na nej jazdiť. Neboj sa, zvládnem to. Tashi, drž uzdu! Nemôžem! Drž uzdu! Nemôžem! Haló! Je tam niekto? Je tam niekto? Prosím... Prosím, pustite ma dnu. Stratil som cestu. Kôň sa mi splašil. Prosím! Pozrite... Mám zranenú nohu. Nebudem vás obťažovať. Prosím, len na jednu noc.

No tak. Zľutujte sa! Nebojte sa. Nie som ozbrojený, nemám pri sebe nič také. Kto si? Čo tu robíš? No, to je dlhý príbeh. Prosím, máte nejaké plátno? Tá noha ma dosť bolí. Máte obväzy? Tu máš. Ďakujem. - Čo sa deje? - Nič. Tu je obväz. Idem spať. Vyspi sa tu, pod strechou je lepšie. Ďakujem. Bol si príliš unavený a zaspal si skôr, než som dokončil príbeh. Hej, počkaj! Pôjdeme všetci spoločne. Hej, počúvaj! Dúfam, že ide to Thimphu. Keby nie, aspoň nás môže zobrať o kúsok ďalej.

Idete do Thimphu? Nie, do Punaky, ale môžem vás zobrať po odbočku. Výborne. Naskočte si. Vzadu je dostatok miesta. Toho opilca si nevšímajte. Takže, kam ideš ty a tvoji priatelia? No, ja a on ideme do Thimphu. Tamten ide do krajiny svojich snov. Do krajiny svojich snov? Aj ja chcem ísť tiež. Hľadiac na teba, už si tam. Hej, zastavte! Zastavte! Rýchlejšie by to bolo pešo. Choďte dozadu. Je ťažké, nájsť niekoho, kto nás zvezie. Už sme na ceste dna dni. Nie ste vy ten nový úradník z našej dediny?

Áno, ako to viete? Už sme sa niekedy streli? Prepáčte, nespomínam si. Ste v našej dedine dôležitý muž. Každý vás pozná. A napriek tomu hľadá niečo lepšie. Opúšťa svoju dedinu... kvôli tomu, že ide do krajiny svojich snov! Je to pravda? Nevšímajte si ich. Mnísi a opilci, kto ich môže brať vážne? Ale keď som prišiel, nevidel som vás už predtým? Nespomínam si na vás. Stretli sme sa už? Bol som na chvíľu preč. Potreboval som pomôcť s výrobou ryžového papiera, a tak som bol vyzdvihnúť moju dcéru zo školy.

Čo sa stalo tentokrát? Čo sa stalo? Nič. Čo tým myslíte, nič? Dokážete to spraviť? Áno, nie je to nič veľké. - Ako dlho to bude trvať? - Žiadny strach, chlapci. - Môžem niečo urobiť? - Ďakujem, zvládnem to. Toto sa stane zakaždým. Choďte a užite si pohľad na krajinu. Áno, môžeme si odpočinúť. Poďme. Tak dobre. Kde sme skončili? Spomínaš si? Hocikde. Och, áno, už si spomínam. Bolo to tam, keď Tashi prišiel do Agayovho domu a strávil tam noc. Nasledujúce ráno... Zaspal som. Musel som byť veľmi unavený.

Bude lepšie, keď pôjdem. Tvoje gho je vonku. Ešte stále je mokré. Och, áno? V tom prípade... by som si mohol nachvíľu požičať vaše? Tu je. - Deki, raňajky! - Sú pripravené. Prepáčte, som iba záťaž pre vás oboch. Nie, prosím, vezmi si to. Nie, nie, ty si hosť. Na tom nezáleží. - Takže... - Áno? Odkiaľ si? Prečo si prišiel? Som z dediny Gasa. Gasa? To je kde? Nikdy som o nej nepočul. Takže... Kto ti ukázal cestu sem? Nikto. Už som vám povedal, že som sa stratil. Ako sa to stalo?

Nuž, naša rodina kúpila kobylu. Včera som na nej jazdil prvýkrát. Nedokázal som ju ovládať. Vyhodila ma zo sedla a cválala ďalej. Zhodila ma na zem uprostred ničoho. - Bol niekto s tebou? - Ale no tak, neboj sa. Nechaj ho dojesť raňajky. Agay, kde je tu najbližšia dedina? Asi deň chôdze. Deň chôdze? Vážne? Odhadujem, že cestu nájdem ľahko. Cestu? Tu nie je žiadna cesta. Tak ako nájdem cestu späť? Tam ta tými horami... je veľká rieka. Prebrodíš rieku... a pôjdeš dole po prúde.

Po určitom čase... nájdeš malú dedinu. Tam by ti mohol už niekto pomôcť. Môžete mi ukázať tú cestu? Nemôžem odtiaľto odísť. Mám veľa práce. Ale môžem ísť aspoň kúsok s tebou. To je od vás veľmi milé, ďakujem. Prečo tu nezostaneš deň-dva, aby sa ti zahojila rana na nohe? Čoskoro pôjde do dediny, aby predal naše kira. kira = národný odev v Butáne Mohol by si ísť s ním. Bol by som šťastný, keby som mohol zostať, ale moja rodina bude mať o mňa strach. Len veľmi zriedkavo máme návštevníkov.

Je to milé, mať v dome hosťa. Nuž, keby len moja rodina vedela, kde som, bol by som rád zostal tu v lese. Nechaj to, ona to spraví. - Nechaj to tak, spravím to. - To je v poriadku, rád pomôžem. Mal by si zostaň aspoň jeden deň. Deki! Hej, Deki! Prosím, nerob to... Prosím... Poďme. Agay, toto je dosť odľahlé miesto. Prečo tu žijete? Nie je to pre vás ťažké v takom veku? Toto je najviac, kam s tebou môžem ísť. Vrátim sa späť. Samozrejme, už ste so mnou išli dosť ďaleko.

Tam. Vidíš tie hory? Áno. Na úpätí je rieka. Je to ďaleko? V každom prípade vám ďakujem za pomoc. Počúvaj... Ako vidíš, som už starec. Nechcem zostať sám... ... takže nikomu nič nehovor o tomto mieste. Nebojte sa, nepoviem. Teraz musíte zliezť dole. Toto je najďalej, ako môžem ísť. Dobre, už sme dole. - Aj vy idete tiež do Thimphu? - Áno. Mysleli sme, že by sme mohli skúsiť šťastie počas slávností. Á, rozumiem. Počul si to? Idú tiež do Thimphu. Ako ide obchod s ryžovým papierom?

Zo dňa na deň horšie. Ľudia dávajú prednosť papieru vyrobenému v zahraničí. Je belší, hladší a oveľa lacnejší. Výroba ryžového papiera si vyžaduje mnoho práce. - Všetko to robíte vy dvaja? - Nie, je to len na mne. Dcéra chodí do školy a žena mi zomrela už dávno. Teraz už nemá školu? Nie, nechcela ísť študovať na univerzitu. Nie je tam dosť miesta. Takže teraz vám pomáha v dedine? Áno, je to pre mňa dobré. Nemôžem byť na všetko sám. Niečo ide? Nie, nič, ani len somár.

Bude lepšie, keď pôjdeme pešo. Poďme. Takže, ešte stále chceš opustiť svoju dedinu? Možno krajina tvojich snov nie je až tak ďaleko, ako si myslíš. Chystá sa bývať v tvojej dedine. Počul si to? Myslím, že sa jej páčiš. Sme dosť unavení, takže si na chvíľu oddýchneme. Prečo si neodpočiniete tiež, pane? Áno, myslím, že je to dobrý nápad. Vstaň a pomôž mu. Ďakujem. Dnes nemáme toľko šťastia na autá ako včera. Nie. Sú všade na okolí, keď ich nepotrebujete. Je to naozaj pravda, že sa už nevrátite späť do svojej dediny?

Mám veľkú príležitosť dostať sa do Ameriky. Pokiaľ nebudem v Thimphu dozajtra, tak ju zahodím. Idete tam za lepším? Neviem, možno. Musí to tam byť veľmi krásne. Počula som, že ani nevedia, kde sa nachádza Bután. Taká hlúposť! Dúfam, že sa vrátite späť do svojej dediny. Potrebujeme mladých ľudí, ako ste vy. Prečo ste prišli sem? Môžem zarobiť veľa peňazí. - Zarobiť čím? - Čímkoľvek. Praním prádla, oberaním jabĺk... Oberaním jabĺk? Takže ty by si vymenil prácu úradníka za oberanie jabĺk?

Môžem zarobiť veľa peňazí. Nuž, nazdávam sa, že sa už rozhodol odísť. Len sa nestrať ako Tashi... Ešte stále sa tvoja rana nezahojila? Prešlo už veľa dní. Je to oveľa lepšie. Už môžem aj poriadne chodiť. Kedy pôjdete do dediny? Sám nedokážem nájsť cestu. Keď ona dokončí kira. Neviem, prečo jej to trvá dlhšie než zvyčajne. Kedy to dokončíš? Nemám dosť nití. Ty si jediný, kto má na to čas. Pozri sa na to... Taký neporiadok! Všetky nite sú zamotané. Ako sa to stalo? Ako to mám vedieť? Myslíš si, že som hlupák?

Človek by nikdy nemal veriť žene. Máš ženu? Nie, momentálne študujem. Deki! Priprav kúpeľ. Dobre, idem. Viete, že máte šťastie. Prečo? Napriek tomu, že ste už starý, máte mladú a krásnu ženu. Krásnu? Neviem. Ale no tak, viete. Poradím ti jednu vec. Nikdy si neber niekoho, kto je od teba o dosť mladší. Prečo? Jedine že by si sa chcel o ňu s niekým deliť. Spomínaš si? Spýtal si sa ma, prečo bývam tak ďaleko a na takom odľahlom mieste. Keby sme bývali v dedine, nejaký mladý muž by mi ju už dávno vzal.

My muži... ... môžeme zostarnúť, ale naša myseľ nezostarne. Naša žiarlivosť zostáva taká istá ako v mladosti. Nebojíte sa, že vám odíde preč? Kvôli čomu? Nemá na to žiadny dôvod. Stačí... Mám trochu závrat. Prečo tam nevlezieš? Voda je ešte stále teplá. Ty choď prvá. Nie, ty choď. Nie, ďakujem. Okúpem sa neskôr. Idem zobrať viac kameňov. Nie, neznesiem ju takú horúcu. Zakrič, keď voda vychladne. Prídem aj s tvojím mužom. Viem, čo si myslíš. Čo? Zadrž! Myslím, že počujem auto.

Takéto autá nezastavia mníchom ani predajcom jabĺk a papiera. Choď napred, je to pre ľudí ako si ty. Prečo ti nezastavila? Vyzerala ako by tiež išla do Ameriky. Prečo sa tu neutáboríme na noc? Dobrý nápad, zostaneme tu. Dcéra, prines nejaké drevo na oheň, ja prinesiem kamene. Nie, ja nazbieram drevo. Dobre. Koľko máš rokov, Sonam? Je to tajomstvo? - Devätnásť. - Len devätnásť? Koľko máš rokov ty? Teraz, keď nie si v škole, nebude pre teba život na dedine nudný? Neviem, možno.

Nechceš urobiť znova skúšky? Vyzeráš ako bystré dievča. Si mladá, bolo by lepšie, keby si teraz študovala. Viem, ale nepotrebujem robiť opravné skúšky. Ako to myslíš? Dokážeš udržať tajomstvo? Samozrejme. Samozrejme, že dokážem. Čo je to za tajomstvo? Skúšky som vlastne urobila celkom dobre. Mala som dostatok bodov. Vážne? Tak prečo? Chcem pomôcť môjmu otcovi. Moja mama zomrela a on zostal celkom sám. Nie je to naša povinnosť postarať sa o rodičov, keď sú už starí? Hej, ty! Nechaj ju, nech varí poriadne.

Je taký znervózňujúci, či nie? Mám rada jeho príbehy. Ja nie. A môžem ti povedať lepší príbeh ako on. Ty si ešte nikdy nevaril, že? Si v poriadku? Ukáž, nech sa pozriem. Takže ma naučíš variť? Som si istá, že ťa naučí variť tvoja žena. Nemal by si fajčiť. Škodí ti to. Teda... Dnes sme nemali veľa šťastia, aby nás niekto zviezol. Dúfam, že zajtra to bude lepšie. Ja tiež. V každom prípade, zajtra ráno by mal ísť autobus do Thimphu. Snáď tam bude dosť miesta pre nás všetkých.

Áno, počas slávností je stále vyťažený. Zdá sa, že náš úradník to už vypustil z hlavy. Dni sa menili v týždne a Tashi sa pomaly strácal v čase. Nielenže bol Deki očarený, ale úplne podľahol jej kúzlu. A Deki to vedela. Opatrne! Nebude toho dosť, aby sa opil. Počkaj chvíľu, musím ti niečo ukázať. Ako vyzerám? Teda! Si taká krásna. Mala by si to nosiť stále. To je nemožné. On mi to nikdy nedovolí. Obliekla som si to len kvôli tebe. Prestaň, prosím. Jeho nôž nie je len na štiepanie dreva.

Zabije ma. Deki, prines mi viac changu. Čo je to s tebou? V poslednom čase sa správaš čudne. Viem, čo máš za lubom. Deki... Mali by sme odísť odtiaľto. Nie, to nebude fungovať. Nakoniec by nás aj tak našiel. Nie je až taký hlúpy, ako vyzerá. Okrem toho... Čo? Cítila by si sa previnilo, keby ho necháš samého? Nebuď smiešny. Prečo by som mala? Skúšala som utiecť už mnohokrát, ale zakaždým ma našiel. Čo je, Deki? Čo sa deje? - Nič. - No tak, čo je? Som tehotná. Vážne? Samozrejme.

Myslíš si, že klamem? Si si istá? Keď to zistí, zabije ma. Ty nevieš, čoho je schopný. Teba zabije tiež. Takže... čo navrhuješ? Je to už starec. Keď mu dáme dosť alkoholu, čoskoro zomrie. Predtým, ako to zistí? Mohol by som namiešať odvar a zbavíš sa toho. Ako môžeš myslieť na niečo také? Je to naše dieťa. Keď dokážeš niečo spraviť, tak to sprav jemu. A čím skôr, tým lepšie. Počkaj, Deki! Daj mi trocha. Deki, počkaj. Už by sme na to nemali viac myslieť. Ani neviem, či ten jed zaberie.

Nikdy som sa tieto veci neučil poctivo. Deki, daj mi večeru! Možno nebude ani čas na raňajky. To je zvuk autobusu. - Ako to poznáš? - Sú to roky cestovania. Áno, je to autobus do Thimphu. Máme miesto len pre jedného. No tak, sme na ceste už dva dni. Nechcem zmeškať slávnosti, prosím. Prepáčte, ale sú to bezpečnostné predpisy. Dostal by som sa do problémov s políciou, keby som vzal viac osôb. Ale nemáte sa čoho báť. Dnes pôjde dosť áut. Niekto vás určite vezme. Ja môžem zobrať len jedného.

V tom prípade by si mohol ísť ty. Mne to nevadí. Úradník má naponáhlo. Ide to Ameriky, tak ho nechajme. Áno, prečo nie... Hej! Má len jedno miesto. Prečo sa nebalíš? Áno, choď ty. Som presvedčený, že nás môže zobrať všetkých. Je to nemožné, už sme to skúšali. Pohovorím si s ním. Jablčný muž, pokiaľ budeš čakať ešte dlhšie, tvoje jablká zhnijú. - Mal by si ísť. - Ja? - Áno, choď ty. - To je výborné. No tak, rýchlo! Musíme už ísť. To bolo od teba veľmi milé. Správne... Jednoducho láskavosť... ... alebo niečo iné?

Ale no tak, ty tiež. Nezačínaj deň hádkou. Kedy si prestal fajčiť? Hej! Začul som auto. Len som srandoval. Nepočul som žiadne auto. Mysle ľudí sú také spletité. V to, čo sme dúfali včera, máme dnes strach. Si unavená? Trocha. Dovoľ mi, aby som ti vzal tašku. Zvládnem to. Čo sa stalo? Vyzeráš tak smutne. Ale nič. No tak, povedz mi to. Myslela som na muža s jablkami. Prečo? Chýba ti? Áno. Vždy ti chýbajú ľudia, ktorých stretneš len raz? Záleží na tom, akí sú. Unavená?

Áno, myslím, že je. - Daj, vezmem ti veci. - To je dobré, zvládnem to. Môžeme si vypočuť aj zvyšok tvojho príbehu? Bolo by to dobré, kým si odpočinieme. Áno, prosím. Dobre, keď si to želáte. Teraz nasleduje tá zvláštna časť. Ako viete... my ľudia dokážeme byť ako divosi, keď nás ovládajú vášne. No? Ako dlho to ešte potrvá? Už takto narieka celú noc. Povedal som ti, že neviem. Ani neviem, či ho to vlastne zabije. Nikdy som ešte nikoho neotrávil. Mala by si ho zabiť.

Čože? Koho nápad bol ten odvar? Nebol náhodou tvoj? Tashi! Nechoď! Prosím, počkaj, Tashi! Tashi! Deki, kde si? Deki! Kde si? Kto je Deki? Poďme, Tashi, si opitý. Otec nemá rád, keď prídeme neskoro. Zabil som muža! Čože? Zabil som muža. Urobil som to. Nerozprávaj nezmysly. No tak, vstaň. Poď, prídeme neskoro. Nie je to náš osol? A čo iné? Kôň? Prosím, vezmite nás. Máte pre nás miesto? Mám miesto, ale nie pre všetkých. Čo sa už dá robiť. Môžem zobrať dvoch. Má miesto len pre dvoch.

Prečo nejdete vy dvaja? Prečo nejdete vy dvaja? On sa tam potrebuje dostať rýchlo. Prosím, choďte vy dvaja. Ale ty musíš predať svoj papier. Áno. Môžem ho predať inokedy, neponáhľa to. Vzhľadom k tomu, že potrebuješ ísť do Ameriky, by ste mali ísť vy dvaja. Tak dobre... Keď na tom trváš. Je čas ísť do Ameriky! Len na to si čakal. - Dobre. - Bola to dobrá cesta. Užili sme si ju a ďakujeme vám za vašu spoločnosť. Cesta s vami bola menej únavná. Tak teda... pomáhaj otcovi a zostaň v dedine.

Život v meste je depresívny. Zbohom a vďaka. Choďte opatrne. Majte sa dobre. Nehovor mi, že si zmenil názor. Nebuď smutný. Vieš... broskyňový kvet je krásny. Ale jeho krásu... vidíš len preto, že je pominuteľná. Hej, dovoľ mi, aby som ti vyrozprával ďalší príbeh... Pred mnohými rokmi žil vo veľmi krásnej dedine muž. A hoci bol úradníkom, chcel odísť do Ameriky oberať jablká. Ale po ceste stretol veľmi krásne dievča. A na cestu do Ameriky úplne zabudol.