Svet ľudských citov bol preskúmaný oveľa menej než celý vesmír dohromady. Ale teraz je už neskoro. Čo sme to robili po celé tie tisícročia? Blahoželali sme si k nášmu pokroku, a napredovali sme rýchlejšie a rýchlejšie a rýchlejšie. Ale v skutočnosti sme sa sami od seba vzďaľovali viac a viac. Lucy, zaujmite prosím moju pozíciu.

MŔTVA SPOLOČNOSŤ
Tento film sa zakladá na rozhovore s Johnom Zerzanom anarcho-primitivistický filozof, autor a vydavateľ magazínu Green Anarchy. Myslíte si, že táto kultúra zabíja našu planétu? Áno, rozhodne si to myslím. Myslím, že Derrick Jensen to vyjadril celkom správne, veľmi dôrazne. Myslím, že je to čoraz viac zreteľnejšie. A presne toto sa tu deje. Tie najsilnejšie inštitúcie to ženú dopredu. Je to základný smer a mechanizmus, a myslím si, že je veľmi ťažké to poprieť.

Prečo si myslíš, že je to tak? Prečo si myslíš, že táto kultúra je taká zničujúca? Nuž, má to veľa spoločného s naplnením niektorých základných sociálnych inštitúcií, ako je deľba práce či špecializácia - - čím viac sa rozvíjajú, tým sú ich následky ničivejšie. Neustále napredujú a výsledky sa stávajú tým viac zreteľnejšie ako funkcia samotnej podstaty týchto inštitúcií. Ďalším problémom je domestikácia. Ako povedal Paul Shepherd, všetko to... ...nástup genetického inžinierstva, klonovania a tak podobne -

- nie je to nič iné než plodom domestikácie od samého začiatku. Je to neodmysliteľné od samého začiatku. Domestikácia je prvý krok, ktorý prináša to ostatné. Jednoducho to z toho vychádza. Ako by povedal Adorno, "Je to jej vnútorná logika." Chcú z nás mať stroje. Chcú, aby sme sa cítili odpojení. Chcú, aby sme prišli o naše nádeje a sny. Naše túžby a náš strach. Tak ako roboti v ľudskej koži. Dnes je tu jeden deň v zime... ktorý sme predtým ešte nevideli.

Sedíme tu... ako zvieratá túžiace uniknúť. Naše duše si to uvedomujú... a snívajú o ďalekých krajoch. Ale hlboko vo vnútri vieme... že život je príliš krátky. Točíme sa v kruhoch... lenže nikdy neprichádzame načas. Život sa motká dopredu... do čím viac neistého náručia. Stáva sa to veľmi komplikované... a môže to veľmi ublížiť. Tu sme v bezpečí. V našej vlastnej atmosfére. Tieto malé klietky sú špecificky pre opice, ktoré sú využívané pre lekársky výskum po celom svete.

Tieto úzke sterilné klietky, v ktorých obyčajne nič iné nie je. Sú také hrozné. Prežila som celý svoj život v divočine. Viem ako sa cíti živá spoločenská bytosť s inteligenciou opice. Majú tak bohatý spoločenský život, sú obklopené svojou rodinou. Sú vyzývané každý deň, ich myseľ pracuje a ich životy sú v lesoch jednoducho fantastické. A vidieť opicu samu takto v klietke, kde nemá čo robiť, kde úplne zošalejú od nudy... a smútku, pravdepodobne.

Je to hlboko, hlboko znepokojujúce. [Derrick Jensen, anarcho-primitivista, spisovateľ, environmentálny aktivista] V jeden deň som len tak plakal a zavolal som kamarátke, Janet Armstrong, ktorá je indiánkou kmeňa Okanagan, a povedal som jej, "Bože, táto práca ma zabíja, láme mi srdce." Ona povedala, "Áno viem, že to robí." Ja som povedal, "Dominantná kultúra všetko nenávidí, všakže?" Ona, "Áno, nenávidí, dokonca aj seba." "Presadzuje smrť, všakže." Ona povedala, "Áno tak je".

Ja hovorím, "Kým nebude zastavená, zabije všetko na tejto planéte?!" Ona povedala, "Áno, kým nebude zastavená." Ja som povedal, "My sa asi neprebudíme v nádhernom novom zajtrajšku, všakže?!" A ona povedala to najlepšie čo mohla povedať, "Čakala som kým to povieš." A dôvod, prečo je to najlepšia vec, ktorú mohla povedať je, že to znormalizovalo moje zúfanie a dalo mi to najavo, že zúfalstvo nie je vhodnou reakciou na zúfalú situáciu. ... "Teraz chcem zabíjať"...

A dala mi vedieť, že smútok je len smútok, a bolesť je len bolesť, a strach je len strachom. Lenže čo iné môžme robiť, keď nie prežiť? Áno, spievame, tancujeme, niekedy aj srandujeme, milujeme sa. Ak nie, potom zapierame život. Pracujeme pre nich, aby sme prežili. A máme dôvod prežiť. Pomsta. Rýchla smrť guľkou odstreľovača alebo raketový útok z F-16. Zdrvujúca, dusivá smrť pod ruinami budovy zdemolovanej buldozérom. Pomalá, krvácajúca smrť v sanitke, ktorú držia hodiny na kontrolnom stanovišti.

Tmavá smrť na stoloch mučiteľov v Izraelskom väzení. Náhodná, ľubovoľná smrť guľometnou paľbou z ich tankov, ktorou zasypávajú dav. Studená, úmyselná smrť kvôli podvýžive a z liečiteľných chorôb. Tisíce malých smrtí, kedy sa pozeráš ako ti pred tebou zomiera rodina. A keď sa pozeráš všetkej tejto smrti a ľahostajnosti do tváre a ponecháš si svoju ľudskosť a svoju lásku a svoju hrdosť a odmietneš sa vzdať ich teroru a zúfalstvu, potom poznáš kúsok odvahy, ktorou je Palestína.

Stroj nedokáže cítiť. Nikdy nebude hladný. Nikdy smädný a nikdy nepotrebuje spať. Nikdy sa nebojí, nie je šťastný ani smutný. Podľa definície je mŕtvy a spoločnosť, ktorá je postavená na strojoch, je mŕtva tiež. Ako bytosť žijúca v rúcajúcom sa konci civilizácie, som intímne oboznámený s krajinou straty a zvykol som si niesť každodennú ťarchu zúfalstva. Prechádzal som holorubmi, ktoré sa tiahli po horách a zachádzali do dolín, a sedel som potichu blízko prázdnych potokov, ktoré pred dvomi generáciami boli vyšľahané do biela nespočetnými lososmi prichádzajúcimi domov, aby sa tu prišli trieť a zomierať.

Pred niekoľkými rokmi som sa začal cítiť tak apokalypticky, ale váhal som použiť toto slovo. Z časti kvôli tým komixom plným šialeného pokánia, ktoré som videl, kde nosili tabule "Koniec sa blíži". Z časti kvôli sile samotného slova. Apokalypsa. Nechcel som ho používať zľahka. A potom mi moja priateľka a aktivistka povedala, "Čo ťa privedie nakoniec k tomu, aby si použil toto slovo?" "Bude to smrť toľkých vracajúcich sa lososov, kedy sa ľudia báli vložiť svoje člny do vody, aby sa neprevrátili.

Toľkých, že by si ich počul dlho predtým, než by si ich počul. Alebo to bude smrť kŕdľov holubov sťahovavých v takom množstve, že niekedy zatienia oblohu na celé dni. V takom množstve, že boli hlučné ako hrmenie, kedy sa pohybovali 60 míľ za hodinu. Možno to bude smrť kŕdľov Hvizdáka eskimáckeho v rovnakom množstve. Možno ťa presvedčí premena jazera v San Diegu na zónu smrti. Možno to budú dioxíny v mlieku každej matky. Možno to bude zmiznutie 90 % veľkých rýb z oceánov.

Myslíš si, že podstúpime dobrovoľnú transformáciu k normálnemu a trvalo udržateľnému spôsobu života? Zdá sa, že veľa ľudí to chce urobiť viac udržateľným. Nuž, sú ľudia, ktorí by sa radi uspokojili s tým, čo si ja myslím, že je ilúzia, že čiastočné kroky budú v poriadku alebo že budú dostatočné. Ale musí to byť oveľa dôkladnejšie, aby sa docielila zmena. A tá celá otázka dobrovoľnej zmeny, závisí na tom, aká je snaha, čo by bolo efektívne a toto je už ďalšia otázka sama o sebe.

Otázku, ktorú prednáša z času na čas Derrick Jensen. On jednoducho zosmiešňuje myšlienku, že dobrovoľná zmena je možná. Ale ja mám napriek tomu viac nádeje, úprimne. Ja si myslím, že ak len spozorujeme čo sa deje že... a mne sa to nezdá také nerealistické, že ľudia si povedia, "tak toto spôsobuje toľko negatívnych následkov v každej jednej oblasti", prečo by ľudia nerozmýšľali nad iným spôsobom života? Vlastne je viac iracionálne, že ľudia nebudú schopní sa tomu postaviť a urobiť si vlastné závery.

Potom by sa dalo povedať, "Nie, nikto sa nikdy neodkloní od tohto samovražedného smeru civilizácie a technológie". Kto vie, nie je možné to naisto trvdiť, samozrejme, ale ja cítim, že nemôžme predpokladať, že tu nikdy nebude žiadna zmena v myslení ľudí. Polícia, my sa vás nebojíme. Povstali sme, aby sme obsadili štát, ale zistili sme, že štát neexistuje. Že v skutočnosti sme postavení proti systému, ktorý sa rozprestiera ďaleko za naše hranice.

Ale my sme sa narodili v boji a porazili sme iné impériá pred týmto, neporazili sme apartheid voľbami ani ráznym ozbrojeným vojenským konfliktom, porazili sme apartheid a zastavíme túto vojnu tým, že nedovolíme, aby fungovala na mieste cez tisíce kolektívnych činov rebélie a neposlušnosti. Znečisťovanie vzduchu je chemický, fyzický a biologický faktor, ktorý mení prirodzené charakteristiky atmosféry. Atmosféra je komplexný, dynamický prírodný systém plynov ktorý je nevyhnutný pre podporu života na planéte Zem. Inými slovami ... Sme v riti!

Riddarhyttan, Bergslagen, Švédsko, Škandinávia, Severná Európa január, 2007 Najmiernejšie zaznamenané zimné obdobie v histórii. Každý kto tvrdí, že toto nemá nič spoločné s globálnym otepľovaním alebo že globálne otepľovanie spôsobujú prirodzené procesy, je pochabý. Keď sám štát spôsobuje a profituje z rôznych neprávostí, proti ktorým bojujeme, ako si môžeme myslieť, že systém sa zmení bez toho, aby bol k tomu donútený? Mnoho z vecí, ktoré práve cítim, sa musia stať... musia s tým proste prestať.

Nedávno mi túto vetu pripomenul môj priateľ, u ktorého už niekoľko mesiacov bývam. Povedal, "Štandardný režim prírody je liečenie." A presne toto musíme dovoliť. A mnoho zložitých ničivých tendencií, ktoré priemyselné štáty udržujú proti prírodnému svetu... ...musíme to jednoducho zastaviť a nechať prírodný svet, aby sa zotavil. A nie je to industrializácia, ktorou sa vytvorí nezávislosť. V základe to je zasievanie semien pre našu konečnú deštrukciu.

A v tomto ohľade je rozvoj skutočne len pokrytectvom. Je to v podstate násilie. "Zastavte vnútroštátne lety" Myslíš si, že je niečo čo ľudí dokáže prebudiť? ...keď napríklad uvidia, ako sa zbláznilo počasie. Samozrejme. Myslím si, že najviditeľnejším znakom je, ... aj keď pozeráte na tie vysokonákladové filmy, ktoré určite predpokladajú naberajúci smer, ktorý je v podstate ničivý. Existuje to, a pre nikoho to nie je skryté... ...a že sa to nebude zhoršovať a zhoršovať?

Takže si myslím, že toto je toho súčasťou. ... toto je očividne základná vec, extrémne počasie, následok fenoménu globálneho otepľovania, čo sa nedá len tak prehliadnuť. Považuješ za problém, keď sa zdá, že mnoho ľudí si myslí, že jediná vec, ktorú môžeme urobiť, je používať zelené technológie, ...nespomeniem si teraz na to anglické slovo... Ale vieš, keď vyhadzuješ svoje veci, ktoré... ... hej, recyklovanie, a podobné veci. Samozrejme, že toto je prevažujúci spôsob myslenia - čím je vlastne technológia, ktorá vo veľkom meradle pôvodne spôsobila tento problém; že jej potrebujeme viac.

A tento predpoklad sa teraz začína rozpadať. Pretože výsledky sa nezhodujú s tvrdeniami. Týka sa to zdravia, a týka sa to množstva iných vecí. Čím je tu viac technológie, tým viac sa to zhoršuje. Existuje tu rozšírená viera, akási nádej, že nájdu nejaké zázračné technologické riešenie, ale ak v tomto smere neprichádzajú žiadne výsledky, potom nemáte pre túto vieru žiaden základ. Táto viera, aká je teraz, sa narušuje. Nevypĺňa sa. Realita poučuje ľudí, nie myšlienky. To čo vidia, to čo sa práve teraz deje.

A toto bude nakoniec tým obratom, toto bude tou rozhodujúcou vecou. Prečo nenávidím veterné turbíny 1. Každý rok zahynú tisíce vtákov, ktoré zasiahli vrtule turbíny. . Veterná energia je tak neefektívna, že sotva nahrádza tradičné zdroje energie. . Nie je nič trvalo udržateľné v produkcii týchto mašín. . Tak ako všetky ostatné "zelené a udržateľné" formy technológie... ...je to skurvený hoax, aby sme ním ospravedlňovali šialenosť produkcie... ...a konzumerizmu v našej priemyselnej spoločnosti... ...mŕtvej spoločnosti.

Rozprávaj ďalej Al. Čo by si chcel počuť, rozprávky? Vysvetli mi, čo sa deje. To budeš musieť zistiť sám. Ešte stále sa bojíš? Áno. Čoho? Neviem. Si ešte stále tu? Povedz niečo. Chladivý pocit prázdnoty. Rozumieš ma Al? Samozrejme chápem ťa. Takže si myslíš, že najlepšie by bolo vysvetliť ľuďom, že zelená technológia nie je trvalo udržateľná? Presne. Treba odhaliť tú absurditu. Oni vlastne chcú len vyššiu produkciu. Musia začať spochybňovať celú tú masovú produkciu, luxusné predmety a všetky základy technologickej kultúry.

Toto je základom celej krízy a je jednoduché na to poukázať. Nie že tým hneď každého presvedčíš. Ale dáva to zmysel. Vysvetľuje to tú krízu a vysvetľuje to jej rozvoj a tiež to vysvetľuje čo musíš urobiť, aby sme to zmenili. A možeš z toho urobiť celkom jasný prípad, a stane sa presvedčivým, čím bude viac podobnejší realite, než tej, ktorú propaguje systém. SKANSKA --Myslíme dopredu-- Čo si myslíš o ľuďoch, ktorí hovoria, že sme príliš bezmocní, aby sme dosiahli zmenu?

A že najlepšie je prežiť civilizáciu? Počkať si na kolaps a ísť ďalej. Áno, to je tá myšlienka záchranného člnu. Že my vlastne nič nezmôžeme. Že len prečkáme búrku. Mne sa predovšetkým nepáči tento pasívny postoj, a je určite veľmi sporné počkať si na krajší zajtrajšok. Nebude to lepšie. Bude sa to zhoršovať. Myslím si, že je to zlý postoj. Je nepochopiteľné, že títo ľudia sa vzdajú napriek tomu, že vidia čo sa deje a vedia čo je potrebné urobiť.

Je to pochopiteľné, ale nebude to fungovať. Nie je tu miesto, kde sa dá skryť. Prichádza to všade. A je tu ten pocit, že sa to dá prečkať, alebo myslieť na niečo iné kým sa toto pominie. Myslím si, že je to skutočne únikové, nezodpovedné. I keď je to blízke k téme bezmocnosti. Ak si nedokážeš predstaviť byť súčasťou aktívneho riešenia, potom si začneš myslieť - - nuž musíme sa posnažiť, aby sme to prežili. Prirozdene toto nasleduje.

Lenže mi musíme ukázať, že o tom vieme premýšľať a konfrontovať to. Musíme začať meniť verejný dialóg a začať prenikať cez to popieranie. Ukázať, že sa musíme zbaviť všetkých tých nezmyselných prístupov, vrátane ľavice. Dá sa to dosiahnuť. Choďte a urobte to. A urobte miesto pre skutočný obrat. Pre skutočnú zmenu. Freeganstvo Niektorí ľudia sa rozhodli nezúčastňovať sa bláznovstva konzumnej kultúry. Svet produkuje dostatok jedla pre každého.

Prečo potom trpí 800 miliónov ľudí neustále hladom? Naša spoločnosť má taký nadbytok jedla, že môžeme jesť priamo z kontajnerov. Prečo potom zomrie 16 000 detí na choroby spôsobené hladom každý deň? Čo si myslíš, aký je problém s ľavicou? Myslím si, že problém s ľavicou je zásadný. A netýka sa to len ekologickej krízy. Ale aj iných vecí. S ktorými ako sa zdá, sa odmieta zaoberať. Hlavný dôvod je ten, že sa na prvom mieste podieľa na produkcionizme Marxa.

Takto to už dávno poznamenal Bouldeard v knihe "Zrkadlo produkcie" o ľavičiarskej myšlienke rozvoja, technológie, vylepšovania prostriedkov produkcie a ich neustáleho rozširovania. Toto je základný marxizmus. Nie je to len problém Marxizmu, je to problém celej ľavice. A nezdá sa, že by to dokázali zmeniť. Stále chcú mať masovú produkciu a priemyselný svet. Nevidia nič iné. Nevedia vziať do úvahy názor niečoho radikálne rozdielneho. Sú tu veľké prekážky.

Veci závisia vždy na možnostiach a alternatívach a ty musíš odstrániť tie falošné alternatívy, tie ktoré nám bránia vyriešiť problém. Myslíš si, že je to tiež rovnako s autonómnou ľavicou, anarchistickou ľavicou? Nuž ak to voláš anarchistická ľavica; prebieha tam určitá zmena, A myslím si, že do popredia sa dostáva... či to voláme zelená anarchia alebo primitivizmus alebo anticivilizačná anarchia. ...musíme spomenúť na čo sa konkrétne odvolávame.

Ale toto sa deje práve teraz; kvôli úplnému zlyhaniu ľavicovej masovej produkcie ľavice, ktorá je v prospech fabrík. Toto je absurdné. Proste to bledne. Oni sú veľmi nepriateľskí ku kritike civilizácie a podobným veciam z očividných dôvodov. Ale je to už skutočne mŕtve. Povedal by som, že ľudia celkom nedokončili svoju prácu a nezbavili sa toho. "Anarchizmus vyjadruje priamu akciu, otvorený odpor a vzdor ku všetkým zákonom a obmedzeniam, ekonomickým, sociálnym a morálnym." - Emma Goldman

"ALF a ELF pôsobia v malých autonómnych bunkách." "Neprevrhli sme apartheid voľbami ani ráznym vojenským zásahom." "ALF a ELF pôsobia v malých autonómnych bunkách." "Zdolali sme apartheid a ukončíme túto vojnu." "ALF a ELF pôsobia v malých autonómnych bunkách." "Tým, že mu znemožníme priamo fungovať, cez tisíce kolektívnych činov rebélie a neposlušnosti." "ALF a ELF pôsobia v malých autonómnych bunkách." "Neprevrhli sme apartheid voľbami ani ráznym vojenským zásahom." Graffiti "Vyhrajeme" - ELF

Povedzme, že by civilizácia skolabovala. Myslíš si, že je možné zabudnúť to, čo vieme o technológii? Zabudnúť? Áno. Toto je vlastne argument, ktorý je počuť od mnohých ľudí, ktorí kritizujú kritikov civilizácie. Vlastne že nemôžeme zabudnúť poznanie, ktoré máme teraz. Vieš, že sa nemôžme vrátiť späť a žiť v dobe kamennej. Nuž toto je zaujímavý postreh. Čo je rozumnejšie. Čo je zdravšie. Je to znovuspojenie sa so zemou alebo je to udržiavanie týchto technologických prístupov alebo hodnôt?

Inými slovami, ak dokážeš vidieť, že sme sa vybrali zlou cestou a urobili sme chyby, ktoré robia situáciu ešte horšou, myslel by si si, že toto sú tie veci, ktoré musíme vidieť a poučiť sa z nich, a nie ich opakovať. Nechceli by sme recyklovať tú istú katastrofu. Ja by som to teda nechcel. Tak prečo by sme na to nemohli nezabudnúť? A nemyslím to ako formu amnézie. Ale možno je lepšie vedieť, čo tieto veci prinášajú. Ak si myslíte, že toto je prísľubom lepšieho života a podobne.

Nuž je to? Áno alebo nie. A ak si myslíte, že je, potom sa toho budete držať, a ak si to nemyslíte, potom sa toho držať nebudete. Ale my máme tú výhodu, kedy môžeme vidieť, kde to všetko smeruje, a aké sú výsledky, a viete, ... môžeme konať inak a lepšie. Začneme s myšlienkou, že jazyk skutočne môže ovplyvniť naše zmýšľanie. Jeden príklad bol popísaný toto leto v magazíne Science. Aby sme sa lepšie pozreli na tento príklad, musíme navštíviť Brazíliu.

A ľudí Piraha. Naším sprievodcom je Peter Gordon z Kolumbijskej univerzity. Strávil nejaký čas s kmeňom Piraha a pozoroval ich kultúru. Jedným z mnohých zaujímavých prvkov Piraha je fakt, že majú slová rátania len pre "jeden" a "dva". Akékoľvek množstvá väčšie než toto sú opisované ako "veľa". Ale podľa Dr. Gordona, dokonca aj čísla, ktoré majú, nie sú konkrétne. Dokonca jeden a dva, ako sa zdá, sú veľmi nejasné. A jeden skutočne znamená niečo ako jeden a može znamenať aj dva alebo tri, a dva znamená viac než jeden, ale to je taktiež vágne.

A naozaj slová pre jeden a dva sú vlastne veľmi podobné. Takže slovo pre jeden je "HOI" a slovo pre dva je "HOI" a odlišujú sa len vo výslovnosti, či sa vyslovuje zvýšene alebo klesajúco. A potom aj slovo pre jeden znamená tiež "malé". A tak keby ste chceli povedať "Toto je malé a toto je veľké" tiež by ste použili slovo "HOI", znamenajúce malé. A tak oni vlastne nerozlišujú medzi samostatnými numerickými hodnotami a určitou celkovou veľkosťou.

Život rozpráva. Učím sa pôvodnú reč môjho územia, pretože chcem rozprávať, myslieť a spievať živým jazykom pochádzajúcim od mojej matky, po ktorej kráčam. Chcem, aby tráva a vtáky počuli moje slová tak ako by počuli praskajúci mráz a šeptajúci potok. Chcem sa skamarátiť s horami ako rečník ich sladkej reči, ktorej poskytovali echo po nesčetné generácie jej rečníkov. Chcem uctievať život, a slová, ktoré hovoria o živote. Chcem, aby sa moja rodina delila o krásu, ktorá je v týchto slovách a o múdrosť, ktorá k nim prúdi cez tieto slová, ktoré vedia ako rešpektovať a vyjadrovať takéto hlasy.

Čo si myslíš, aká je potom alternatíva? Pretože mnoho ľudí hovorí, že sa nemôžeme vrátiť späť. Myslím, že som to spomenul predtým. Toto je zvyčajne tá reakcia. Nuž práve to musíme... Už mi to lezie na nervy. Ľudia to len opakujú bez toho, aby o tom premýšľali. Čo to znamená? Že musíme ísť dopredu so zhoršujúcou sa šialenou realitou...? Vieš čo tým myslím? Je to ako nejaká mantra, ktorú ľudia opakujú. Ale čo to vlastne znamená? Viem, že sú domorodí ľudia, ktorí to vôbec neakceptujú.

Oni by radi šli späť. Ale všetko im ukradli. Oni uprednostňujú cestu iným smerom. Pre zmenu počúvajme teraz ich. Sme zbytoční. Sme na hovno. Sme zasraný vírus. Ale hlboko v nás počujeme hlasy našich prastarých matiek. Vyzývajúcich k zničeniu civilizácie. Ja to vidím tak, že ľudia, ktorí obhajujú pokročilú technológiu si zrejme neuvedomujú, že nemôžeme mať technológiu bez tohoto systému. Presne. Vieš, skupina... malá skupinka osôb nedokáže skutočne vyvinúť počítač.

Presne. Myslím si, že si trafil klinec po hlave. Ak nemáš priemyselnú základňu, potom skutočne nemáš žiadnu z týchto vecí. A kto bude zabezpečovať tú priemyselnú základňu? Toto je otázka, ktorú sa stále pýtam verejnosti. Chceš ísť pracovať do bane alebo pracovať do oceliarne, do skladu, za linku? ... Ja nechcem. A hlavne keď si anarchistom/kou, ako donútiš ľudí, aby to robili? Oni to nebudú robiť dobrovoľne. Potom je to historicky záležitosť donútenia.

Takže ak chceš počítače a všetky tieto veci, hocičo, výškové budovy a tak, potom to budeš musieť urobiť ty. Tak ako podotýkaš. Toto je masová spoločnosť, kde ľudia sú nútení robiť niektoré veci, a tak ich máš. Ale ak je na mieste stav slobody, tak ako hovoríš, malá skupina ľudí nebude schopná to zabezpečiť. Práve o tom hovorí Derrick Jensen. Choď a urob to. Ale nemyslím si, že budeš mať mnoho ľudí, ktorí by chceli pracovať v metalurgii, všetku tú toxickú otrockú prácu a podobné veci.

A ako to potom dosiahneš? Takže určitým spôsobom mám nádej, aspoň v tomto ohľade, že koľko je potrebné udržať tento systém v chode, aby sa neustále reprodukoval. Je to vo veľkej miere záležitosť napätia a nátlaku. A skutočne je toto ich problém nie náš. Je to problém, keď to všetko chcete udržať. Ale my to nechceme udržať v chode. Ja nechcem, aby to pokračovalo. Musia tu byť praktické kroky. Musíme pripraviť ľudí, aby dokázali prežiť iným spôsobom.

A v poslednom čase sa deje viac takýchto vecí. Je o to väčší záujem. Nerobia to samozrejme len anarchisti. Sú to rôzny ľudia. Ale musíme začať premýšľať o fundamentálnych otázkach. Čo budeme jesť? Ako budeme žiť? A všetko to ostatné. Ak hovoríme o kritike domestikovaného života a všetkých tých vecí okolo neho, nuž, musíme poskytnúť nejaké možnosti. Budeme musieť byť schopní premýšľať o tom, ako zvykli ľudia žiť a čo by sme mohli urobiť, aby sme začali prechod týmto smerom.

Ako si založiť oheň... Nuž toto je ten najjednoduchší plán. Poviem ti ho. väzňov odíde hlavnou bránou, jednoducho vyjdú von. Hneď po večernej uzávierke. Jednoducho vyjdú hlavnou bránou? To je nemožné, šialené. Okrem jednej veci. Pre nás nie je nemožné nič. Takže vytvorme plán. Kedy 600 väzňov vyjde hlavnou bránou. - Zviera žije - - Človek premýšľa - Každý sa snaží žiť... ...pred vyžarujúcou silou. Nacisti zabili 6 miliónov židov. Izraelská armáda zabila jedno Palestínske dieťa každé tri dni od septembra 2000.

My všetci / tky sme zvieratá. 300 židov prežilo útek zo Sobiboru. Sebaobrana je tvoj výber... pre život! My všetci/ky sme zvieratá. Vieš to pochopiť? Niekto povedal, že nemôžeš robiť revolúciu, keď sľubuješ ľuďom menej. Takže zahrnúť revolúciu - ja to tak neberiem. Ale toto vyhlásenie vyjadruje zásadný bod. Podľa mňa toto je to, čo máme teraz. Čo máme teraz je - menej. A vzdialiť sa od masovej spoločnosti je skutočne viac. Čím ďalej pokročíme na ceste technologického pokroku, tým budeme viac zredukovaní, závislejší a neprirodzenejší.

Izolácia, stres, depresia a strach sa hromadia. Je toto tá vyššia hodnota, ktorú by sme mali obraňovať pred tou nižšou, čím je znovupripojenie sa k prírodnému svetu? Nemyslím si to! A myslím si, že viac a viac ľudí to pozoruje, keď tá kríza dopadá na nás všetkých, na všetky rôzne sféry života. Ale je potrebné, aby sme sa nebáli to povedať. Aby sme sa nebáli urobiť z toho základ našich snáh. Podľa mňa je zmena myslenia hneď za rohom. A čo sa týka zničenia slova nádej, úprimne, to mi znie ako pesimizmus alebo vzdávanie sa.

Ja som optimistický, pretože si myslím, že ľudia dokážu začať vidieť veci aké skutočne sú a kam nás vedú. Je jednoduché odhaliť všetky tie klamstvá, ktoré nám dominantná kultúra tlačí do hlavy. Je toho príliš veľa, aby to prebudilo základný zmysel reality. Som optimistický a nevylučujem dopredu možnosť prevzatia zodpovednosti za odstránenie tejto nočnej mory. Za jej zničenie.

Réžia, strih a produkcia Thomas Toivonen (pomoc od Vargtassa, Nattsmyg a iní.)
Kamera Thomas Toivonen, Vargtassa and Nattsmyg
Hudba komponovaná pre tento film je od Thomasa Toivonena a iných ...
Piesne Hlasy Všetky materiály natočené Thomasom Toivonenom, Vargtassa alebo Nattsmyg sú z verejnej domény.
Pre všetkých ľudí... ktorí chcú zostať anonymní

Ďakujem vám za pomoc s týmto filmom. Vaša obetavosť, nesebeckosť a hnev... sú znamením nádeje v tomto šialenom, temnom svete. Kontakt deadsociety@mail.org

Truká - In the name of the Enchanteds
Truká, in the name of the Enchanteds, is a documentary about the Truká people. They live on islands on the São Francisco river in the north-east of Brazil. And their story is the same as for indigenous people all over the world: a story of colonization and oppression but also about resistance and courage.

Today, they are facing their biggest threat ever: a planned transposition project of the river that the Truká as well as other communities are dependent on. This will have a huge impact on the river that is already very low because of dams. Not only a ecological disaster but also a cultural disaster for people that are dependent on this river.

The ambition of this film is to raise awareness on this subject and hopefully inspire people to take action to prevent this disaster from happening. Also to make people think about what it means to be indigenous, what effect a rampant development have on their culture and nature itself - that we all are dependent on for our survival.

This project is a part of a larger picture, an unpreceded destruction of the natural world that has taken apocalyptical measures. This greed for power and money stands in direct contrast to the indigenous mindset that is based on balance. Because all indigenous cultures are based on the notion that if you destroy your own landbase you have nothing. Except but death.