Toto je príbeh vášho zotročenia ako sa to stalo a ako sa konečne stať slobodným. Tak ako všetky zvieratá, ľudské bytosti chcú ovládať a využívať zdroje okolo seba. Najprv sme väčšinou lovili, rybárčili a jedli plody Zeme ale potom sa čosi zvláštne - a strašné - stalo s našou myslou. Začali sme sa - narozdiel od ostatných zvierat - báť smrti a budúcej straty.

A toto bol začiatok obrovskej tragédie - a ešte väčšej možnosti. Keď sme sa totiž začali báť smrti zranenia a väznenia stali sme sa ovladateľní a teda cenní spôsobom, akým žiadny iný zdroj nikdy nebude. Najlepší ovládnuteľný zdroj pre akúkoľvek ľudskú bytosť nie sú prírodné zdroje, či nástroje, či zvieratá alebo pozemky ale ostatné ľudské bytosti.

Môžete vystrašiť zviera, pretože zvieratá sa boja bolesti v prítomnosti. No nemôžete vystrašiť zviera stratou slobody mučením a väznením v budúcnosti pretože zvieratá majú len veľmi malý zmysel pre „budúcnosť“. Nemôžete sa vyhrážať krave mučením, či ovci smrťou. Nemôžete sa vyhrážať stromu mečom a kričať na neho, aby proukoval viac ovocia alebo držať horiacu pochodeň u poľa a požadovať viac pšenice.

Nemôžete dostať viac vajíčok vyhrážaním sa sliepke ale môžete donútiť človeka, aby vám dal svoje vajíčka tým, že sa mu budete vyhrážať. Tento „chov ľudí“ bol najviac výnosný a ničivý druh práce za celú históriu a teraz sa blíži k svojmu ničivému vyvrcholeniu. Ľudská spoločnosť nemôže byť rozumne pochopená, kým nie je videná taká, aká je... séria chovov kde ľudskí chovatelia vlastnia ľudský statok.

Niektorí ľudia sú zmätení, pretože vláda poskytuje zdravotnú starostlivosť a vodu a vzdelanie a cesty a tak si predstavujú, že v práci je určitá „dobročinnosť“. Nič nemôže byť ďalej od skutočnosti. Poľnohospodári poskytujú „zdravotnú starostlivosť“ a „závlahu“ a výcvik svojmu „statku“. Niektorí ľudia sú zmätení, lebo máme dovolenú určitú slobodu a teda si myslia že naše vlády „chránia“ našu slobodu.

Ale poľnohospodári tiež sadia svoje rastliny v určitej vzdialenosti od seba, aby zvýšili svoju úrodu a umožnia niektorým zvieratá väčší „výbeh“ alebo „lúku“, ak tým vyprodukujú viac mäsa a mlieka. Vo vašom štáte vašom „daňovom statku“ vám váš chovateľ tiež poskytuje určitú slobodu - nie preto, že by ho zaujímala vaša sloboda ale pretože chce zväčšiť svoj zisk. Začínate vidieť povahu klietky, do ktorej ste sa narodili? Boli štyri hlavné fázy chovu ľudí...

Prvá fáza, v starovekom Egypte bol priamy a brutálny nátlak na ľudí. Ľudské telá boli ovládané, ale tvorivosť ľudskej mysli bola za dosahom biča, značkovaním a putami. Otroci ostávali žalostne málo produktívni a vyžadovali veľa prostriedkov na ovládanie. Druhá fáza bola „Rímsky model“ kde otroci dostali možnosť mať určitú slobodu, vynaliezavosť a tvorivosť - čo zvýšilo ich produktivitu.

Toto zvýšilo bohatstvo Ríma - a teda daňové príjmy Rímskej vlády a s týmto bohatstvom navyše sa Rím stal ríšou ničiacou ekonomickú slobodu, ktorá kŕmila jej moc a rozpadol sa. Som si istý, že vám to je povedomé. Po páde Ríma feudálny model predstavil koncept „vlastnenia živých statkov“ a zdaňovania. Namiesto toho, aby boli priamo vlastnení, roľníci hospodárili na pôde, ktorú si mohli ponechať pokiaľ platili miestnemu vojvodcovi.

Tento model sa nakoniec pokazil v dôsledku neustáleho rozdeľovania produktívnej pôdy a bol zničený behom zaberania pozemkov, keď bola zem konsolidovaná a stovky tisícok roľníkov bolo vyhodených z ich rodových pozemkov pretože nové poľnohospodárske techniky spravili väčšie farmy viac produktívne s menej ľuďmi.

Zvýšená produktivita neskoršieho stredoveku vytvorila prebytok potravín potrebných pre zväčšovanie dedín a miest, čo viedlo k vzniku moderného demokratického modelu vlastnenia ľudí. Ako vysídlení roľníci zaplavovali mestá, obrovské množstvo lacného ľudského kapitálu sa stalo dostupným pre rastúcich priemyselníkov a vládnucia vrstva chovateľov ľudí si si rýchlo uvedomila že môžu zarobiť viac peňazí ak nechajú svojmu „ľudskému statku“ možnosť zvoliť si miesto na život.

V demokratickom modely bolo priame vlastnenie otrokov nahradené „mafiánskym“ modelom. Mafia len zriedka priamo vlastní podniky radšej posiela výpalníkov raz mesačne aby okrádali vlastníkov podnikov.

V súčasnosti máte dovolené zvoliť si miesto na život - ktoré zvyšuje vašu produktivitu - a tak aj dane, ktoré platíte vašim pánom. Vážte si tento čas v živote deti pretože toto je čas vo vašom živote, kedy stále máte možnosť voľby a ten rýchlo utečie! Keď ste v puberte, myslíte si, že môžete robiť čo sa vám zachce... a aj robíte! vaše dvadsiate roky sa vám mlžia v tridsiatke založíte rodinu, zarobíte trochu peňazí a pomyslíte si "Čo sa stalo s mojimi dvadsiatymi rokmi?"

V štyridsiatich vám narastie pupok a druhá brada! Hudba sa vám zdá príliš nahlas jedna z vašich bývalých lások zo strednej školy sa stane babkou v päťdesiatich zažijete drobnú operáciu - nazvete ju „procedúra“ ale je to operácia v šesťdesiatke zažijete vážnu operáciu, hudba je stále príliš nahlas, ale je vám to už jedno pretože ju aj tak nepočujete! v sedemdesiatke sa vy a vaša žena odsťahujete na Floridu začnete jesť večeru o druhej poobede obed máte okolo desiatej, raňajky noc predtým!

Väčšinu času budete tráviť blúdením v obchodných centrách hľadajúc poriadny jemný jogurt, mumlajúc si „prečo mi deti nezavolajú? - prečo mi deti nezavolajú?“ v osemdesiatke vás chytí mŕtvica a skončíte bľabotaním na nejakú Jamajskú sestričku, ktorú vaša manželka nemôže vystáť no vy ju voláte „Mama“ Nejaké otázky?... Je vám ponechaná určita sloboda, pretože je výnosná pre vašich vlastníkov.

Veľkou výzvou demokratického modelu je, že zväčšovania bohatstva a slobody ohrozuje „chovateľov“! Vládnuce triedy zo začiatku profitovali z relatívne „voľného“ trhu kapitálu a práce ale ako sa ich živé statky zvykajú na slobodu - a rastúce bohatstvo začínajú sa pýtať, na čo vlastne potrebujú „vládcov“ No dobre... Nikto nikdy nepovedal, že chov ľudí bol ľahký!

Bezpečné udržiavanie zdaňovaných živých statkov po boku vládnucej vrstvy je trojfázový proces. Prvá je indokrinácia mládeže pomocou vládneho „vzdelania“. Ako rastie bohatsvo demokratických krajín, vládne školy boli univerzálne založené aby ovládali myšlienky - a duše živých statkov.

Druhou fázou je poštvať občanov proti sebe pomocou vytvorenia „závislých živých statkov“. Je veľmi obtiažne vládnuť ľudským bytostiam priamo pomocou sily a kde sa to podarí dosiahnuť, ostáva to poriadne neproduktívne ako to môžeme vidiet v Severnej Kórei. Ľudské bytosti sa zle množia a sú málo produktívne, keď sú v priamom zajatí. No ak ľudské bytosti veria, že sú „slobodné“ tak budú produkovať oveľa viac pre svojich „chovateľov“.

Najlepším spôsobom, ako udržať túto „ilúziu“ slobody, je dať niektorých z "živého statku" na výplatnú listinu chovateľa. Tie „kravy“, ktoré sa stanú závislé na súčasnej hierarchii potom zaútočia na iné „kravy“, ktoré poukazujú na násilie, pokrytectvo a nemravnosť vlastnenia ľudí. Dôstojníci najprv dali Granta tvárou na podlahu, jeden dôstojník sa postavil blízko jeho hlavy druhý blízko jeho chrbta a tretí stál nablízku.

" Vyzerá to na malý zápas, potom sa dvoj ročný veterán, dôstojník Bart postaví vytiahne svoju zbraň a vystrelí. Sloboda je otroctvo.. ...a otroctvo je sloboda. Ak sa vám podarí prijmúť „kravy“, aby sa napádali navzájom vždy, keď niekto poukáže na ich skutočnú situáciu tak nemusíte vynaložiť toľko námahy na ich ovládanie, ako keby ste ich kontrolovali priamo.

Tieto „kravy“, ktoré sa stanú závislé na falošnej štedrosti „hospodára“ budú násilne odmietať akékoľvek otázky ohľadne „vlastnenia ľudí“. A intelektuálne a umelecké vrstvy - vždy a stále závislé na „hospodároch“, povedia každému, kto požaduje slobodu od vlastnenia „Ublížite svojím bližným kravám".

A tak sú „živé statky“ udržiavané zavreté presúvaním morálnej zodpovednosti za ničivosť násilného systému na tých, ktorí požadujú skutočnú slobodu. Treťou fázou je vymýšľanie stálych vonkajších hrozieb, aby vystrašené živé statky boli závislé na ochrane ich „chovateľov“. Tento systém chovu ľudí sa blíži ku svojmu koncu. Strašné tragédie moderných západných ekonomických systémov sa stali, nie napriek, ale kvôli minulým ekonomickým slobodám.

Masívny nárast v bohatstve západu počas 19. storočia vyplynul z ekonomických slobôd a bol to tento veľký nárast v bohatstve, ktorý kŕmil veľkosť a silu štátu. Kedykoľvek, keď začnú „živé statky“ byť exponenciálne viac produktívne dostanete zodpovedajúci nárast v počte „chovateľov“ a ich poddaných. Rast štátu je vždy úmerný predchádzajúcim ekonomickým slobodám. Ekonomické slobody tvoria bohatstvo ...a bohatstvo priťahuje viac zlodejov a politických „parazitov“ ktorých chamtivosť potom ničí hospodárske slobody.

Inými slovami, sloboda metastázuje rakovinu štátu. Vláda, ktorá začína ako úplne malá sa vždy vyvinie v tú najväčšiu. Toto je dôvod, prečo nemôže existovať životaschopná a udržateľná alternatíva k skutočne slobodnej a mierumilovnej spoločnosti. Spoločnosť bez politických vládcov - bez vlastnenia ľudí bez násilia, daní a centrálne riadeného hosporárstva.

Byť naozaj slobodný, je veľmi ľahké - a zároveň veľmi ťažké. Nechceme vidieť hrôzu nášho zotročenia, pretože vidieť to priamo strašne bolí. Tancujeme okolo nekonečného násilia nášho zomierajúceho systému pretože sa bojíme útokov našich blízkych „živých statkov“ No môžeme byť držaní len v klietkach, ktoré odmietame vidieť. Zobuďte sa. Musíte si uvedomiť tento chov, aby ste z neho mohli uniknúť.