Naše motivácie sú neuveriteľne zaujímavé. Pracoval som na tomto niekoľko rokov a stále považujem túto tému za neskutočne pútavú a zaujímavú. Takže chcem vám o tom povedať. Veda je skutočne prekvapivá, je tak trochu divná. Nie sme až tak nekonečne manipulovateľní a predvídateľní, ako by ste si mysleli Existuje celá kopa neuveriteľne zaujímavých štúdií, priblížim vám dve. Zaoberajú sa myšlienkou, že ak niečo odmeníte, dostane viac takého správania ako chcete ak za to budete trestať, dostanete ho menej.

Prenesme sa z ulíc Londýna do Cambridge v štáte Massachusetts v severovýchodnej časti USA. Budem hovoriť o štúdii, ktorú uskutočnili na Inštitúte technológií v MA. Zobrali skupinu študentov a dali im isté úlohy. Napríklad učiť sa naspamäť čísla, riešenie slovných krížoviek rôzne priestorové hlavolamy či dokonca fyzické úlohy, ako hádzanie lopty cez obruč. Dali im tieto úlohy a aby ich motivovali, dali im tri úrovne odmien. Ak ste si viedli celkom dobre, dostanete malú peňažnú odmenu ak ste si viedli stredne dobre, dostanete strednú peňažnú odmenu ak ste si viedli naozaj dobre a boli ste jeden z najlepších, dostanete veľkú finančnú odmenu.

Toto je známy príbeh, je to typická motivačná schéma v organizáciách. Odmeníme tých najlepších pracovníkov, tých najslabších pracovníkov neodmeníme A tí v strede dostanú niečo málo. Takže čo sa stane? Absolvujú tento test, sú motivovaní týmito odmenami a toto sa zistilo. Ak úloha zahŕňa len mechanické zručnosti, odmena funguje tak, ako sa očakáva čím vyšší plat, tým lepší výkon. To dáva zmysel. Lenže ak si úloha vyžaduje čo i len základné rozumové zručnosti väčšia odmena viedla k horšiemu výkonu.

Nie je to zvláštne? Väčšia odmena viedla k horšiemu výkonu, ako je to možné? Čo je však zaujímavé, ľudia, ktorí robili túto štúdiu sú všetci ekonómovia dvaja na IMT, jeden na Chickagskej univerzite a jeden na Carnegie Mellon, špička ekonomickej profesie a prišli k záveru, ktorý sa zdá byť v rozpore s tým, čo sa väčšina z nás učila o ekonómii teda čím vyššia odmena, tým lepší výkon a oni hovoria, že ak úloha vyžaduje čo i len základné rozumové zručnosti je to naopak.

To, že odmeny nefungujú takýmto spôsobom až vyzerá ako nejaká ľavicová, socialistická myšlienka, nie? Je to ako nejaká zvláštna konšpirácia socialistov. Pre tých, ktorí by si mysleli, že ide o konšpiráciu, chcel by som poukázať na tú socialistickú inštitúciu, ktorá financovala tento výskum Federálna rezervná banka. Takže mainstream z mainstreamu prichádza k záveru, ktorý je celkom prekvapujúci popiera to zákony behaviorálnej fyziky. Takže je to zvláštne, rozhodli sa, že to nie je normálne a išli to testovať niekde inde.

Možno tá odmena 50-60$ nie je pre študentov MIT dostatočne motivujúca rozhodli sa, že pôjdu niekde, kde 50$ je relatívne viac významných. Takže išli do Madurai, vidieckej oblasti v Indii kde 50 či 60 dolárov je už veľmi významná suma peňazí takže zopakovali tento experiment v Indii zhruba takto: slabý výkon sa rovná dvojtýždňovému platu, stredný výkon asi mesačnému platu vysoký výkon približne dvojmesačnému platu. to sú naozaj dobré motívy, takže už by sme mali dosiahnuť iné výsledky.

Lenže stalo sa to, že ľudia, ktorým ponúkli strednú odmenu nemali lepší výkon ako tí, ktorým ponúkli malú odmenu ale tentokrát ľudia, ktorým ponúkli najvyššiu odmenu si viedli najhoršie zo všetkých. Vyššia podnety viedli k horšiemu výkonu. Zaujímavé však je, že to nie je až také nezvyčajné znovu a znovu to bolo opakované psychológmi, sociológmi a ekonómami znovu a znovu. Pre jednoduché, priame úlohy takýto druh motivácie: Ak urobíš toto tak dostaneš to a to funguje skvele pre úlohy, ktoré sú algoritmické, súbor pravidiel, ktoré len musíte nasledovať a dostať správnu odpoveď odmeňovanie "ak-tak", cukor a bič

- skvelé ale keď je úloha komplikovanejšia keď vyžaduje nejaké konceptuálne, kreatívne myslenie pre takéto úlohy takýto druh motivácie dokázateľné nefunguje. Faktom je, že peniaze sú motiváciou, čo sa týka práce ale trochu zvláštnym spôsobom: Ak nezaplatíte ľuďom dostatočne, nebudú motivovaní ale je tu ešte jeden paradox: najlepší spôsob, ako využiť peniaze ako nástroj motivácie, je zaplatiť ľuďom toľko, aby peniaze už nehrali rolu. Zaplaťte ľuďom toľko, že už ich nebudú zaujímať peniaze, bude ich zaujímať práca.

Ak to urobíte, veda ukazuje, že existujú 3 faktory, ktoré vedú k lepšiemu výkonu nehovoriac o osobnej spokojnosti. Autonómia, nutkanie zlepšovať sa a zmysel. Autonómia je naša snaha mať možnosť riadiť samých seba riadiť náš vlastný život. Tradičné teórie riadenia s tým majú problém Riadenie je skvelé, keď chcete poslušnosť ale ak chcete osobné zapojenie sa to chceme dnes od pracovnej sily - aby robili viac komplikované a sofistikované veci samoriadenie je lepšie.

Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov takmer radikálnych foriem samoriadenia na pracovisku, ktoré viedli k dobrým výsledkom. Začnime spoločnosťou, ktorá sa volá ATLASSIAN austrálska softvérová spoločnosť, ktorá robí niečo úžasné. Každý štvrťrok, štvrtok poobede povedia svojim vývojárom: "Najbližších 24 hodín môžete pracovať na čomkoľvek chcete môžete na tom pracovať ako chcete a s kýmkoľvek chcete jediné čo chceme je, aby ste po 24 hodinách ukázali spoločnosti, čo ste spravili. Je to taký zábavný míting, nič ako na nejakom stretnutí kráľov je to zábavný míting s pivom, koláčmi, srandou a podobnými vecami.

Ukazuje sa, že ten jeden deň úplne čistej autonómie viedol k celej rade riešenia chýb existujúceho softvéru celej rade nápadov na nové produkty, ktoré sa inak nikdy neobjavili. Jeden deň. Toto nie je podmieňovanie "ak-tak" toto nie je niečo, čo by som urobil pred tromi rokmi, než som vedel o tomto výskume. Povedal by som, že ak chcete aby boli ľudia kreatívni a inovatívni dajte im odmenu za inovácie. Ak spravíte niečo úžasné, dám vám 2500 dolárov. To nie je to, čo robia oni, oni v podstate hovoria: pravdepodobne chcete robiť niečo zaujímavé dovoľte mi sa vám stratiť z cesty.

Jeden deň autonómie priniesol produkty, ktoré sa predtým nikdy nevynorili. Poďme hovoriť o zlepšovaní sa. o nutkaní zlepšovať sa v niečom radi sa zlepšujeme to je dôvod, prečo ľudia hrajú cez víkend na hudobné nástroje. Toľkí ľudia konajú na prvý pohľad ekonomicky úplne iracionálne. Prečo hrajú cez víkend na hudobných nástrojoch? Nenájdu si tým kamarátov, nezarobia tým peniaze, prečo to robia? Pretože je to zábava pretože sa v tom zlepšujete a to vás uspokojuje Vráťme sa trochu v čase pamätám si, ako som prišiel za mojou prvou profesorkou ekonómie. Volala sa Marry Allice Showman.

Prišiel som za ňou v roku 1983 a povedal som: Profesorka, môžem sa s vami po hodine na chvíľu rozprávať? Mám takú predstavu, nápad na podnikanie chcel by som počuť váš názor. Zoberiete skupinu ľudí po celom svete a budú robiť vysokokvalifikovanú prácu alebo budú ochotní ju robiť zadarmo a budú tomu dobrovoľne venovať čas - 20 niekedy 30 hodín týždenne. Pozrela sa na mňa trochu skepticky ale to nie je všetko. A potom, keď niečo vytvoria, dajú to zadarmo namiesto predávania. Toto bude veľké.

A ona si myslela, že som sa zbláznil. V tvári mala taký zvláštny výraz. Ale čo máme dnes? Máme Linux, na ktorom beží každý štvrtý firemný server a 400 až 500 spoločností. Apache, na ktorom beží väčšina webových serverov Wikipedia... O čo tu ide? Prečo to ľudia robia? Prečo to títo ľudia, ktorí sú technicky sofistikovaní, vysokokvalifikovaní a majú prácu, robia? Sú zamestnaní. Majú prácu, kde im platia za vykonávanie technicky sofistikovaných úloh a napriek tomu vo svojom veľmi obmedzenom voľnom čase robia rovnako ak nie technicky sofistikovanejšiu prácu nie pre ich zamestnávateľa, ale pre niekoho iného a zadarmo.

To je zvláštne ekonomické správanie. Ekonómovia študujú prečo to robia. Je to ohromujúco jasné. Výzva a nutkanie zlepšovať sa a prispieť k niečomu. To je všetko. Môžete si všimnúť, že stále viac spoločností chce mať to, čo by sme mohli nazvať motív zmyslu. Stále viac spoločností chce mať nejaký vyšší zmysel. Sčasti preto, že ľudia potom radšej chodia do práce sčasti preto, že tým ľahšie získate talentovaných ľudí. To čo vidíme je, že ak sa motív zisku oddelí od motívu zmyslu dejú sa zlé veci.

Niekedy neetické, ale niekedy len v zmysle: "nie dobré výrobky". Nepodarky. Biedne služby, miesto, ktoré vás neinšpiruje k práci. Keď je motív zisku vysoko nad, keď sa úplne odpojí od motívu zmyslu ľudia jednoducho nepodávajú skvelý výkon stále viac spoločností si to uvedomuje trochu to potiera hranice medzi tým, čo je zisk a čo je zmysel a myslím, že z toho vyplýva niečo zaujímavé myslím, že spoločnosti, ktorým sa darí, či už sú zamerané na zisk, neziskové alebo niečo medzi im dáva život práve tento účel Dám vám pár príkladov.

Napríklad zakladateľ Skype hovorí, že ich cieľom je úplne zmeniť svet ale k lepšiemu celkom dobrý účel alebo Steve Jobs povedal, že chce rozozvučať vesmír to je vec, kvôli ktorej by ste už asi vstali a chceli ísť do práce takže si myslím, že sa snažíme maximalizovať zmysel, nie len zisk veda ukazuje, že nám hlboko záleží na zlepšovaní sa a veda ukazuje, že chceme riadiť sami seba a myslím, že veľké ponaučenie z tohto je, že ak začneme zaobchádzať s ľuďmi ako s ľuďmi a nebudeme predpokladať, že sú jednoducho kone pomalšie, menšie, lepšie zapáchajúce kone ak prekonáme túto ideológiu cukru a biču a pozrieme sa čo hovorí veda myslím, že by sme mohli vytvoriť organizácie a pracovný život, ktorý nám prinesie lepší život ale myslím, že by to aj mohlo urobiť svet trochu lepším.