Richard Louis Proenneke (1916-2003), známý jako Dick, se stal ikonou divočiny, žijící v národním parku a rezervaci Lake Clark. Narodil se v Iowě, pracoval jako zemědělský dělník a farmář až do doby nástupu k vojenskému námořnictvu den po bombardování Pearl Harboru. Po obdržení lékařského absolutoria v roce 1945 (po záchvatu revmatické horečky), se znovu pustil do farmaření.

V roce 1949 poprvé navštívil Aljašku na pozvání svého přítele. Žil a pracoval na Aljašce dva roky, dělat jeho první návštěvu do Twin Lakes v roce 1962. V roce 1967 tam pak začal prácovat na stavbě srubu. Byl dokončen v roce 1968.

Nebyl to první srub na Twin Lakes, ani nebyl největší. Proenneke srub vyniká pozoruhodným řemeslným zpracováním, které odráží jeho neotřesitelnou morálku. Srub byla postavený pouze pomocí ručních nástrojů, z nichž mnohé Proenneke sám vyrobil. Po dobu třiceti let, co žil ve srubu, Proenneke vytvořili domácí nábytek a nářadí, které odrážejí jeho truhlářského génia.

Sám v divočině
Bolo to super sa znova ocitnuť v divočine, kde sa zdá byť všetko take pokojne. Bol som sam, iba ja a zvierata. Bol to úžasny pocit, znova mať slobodnú možnosť voľby činnosti a plánovania. Všade navôkol mňa sama odľahlosť. Môj sen už nebol iba snom. Myslim si, že som tu kvôli niečomu, čo bolo treba urobiť. Nielen o tom iba snívať, ale to aj urobiť. Tiež si myslim, že sa tu chcem otestovať.

Nie že by som to nikdy doteraz neurobil, ale tento raz, to bolo hlbšia a dlhšia skúška. Čoho takeho som schopný, o čom som doteraz vôbec nevedel? Dokážem naozaj znášat moju osamelosť v pohode po celý rok? Budem rovnocennym partnerom všetkému, čomu ma vystavi priroda? Poznám premenlivosť jary, leta i skorej jesene, ale čo taká zima? Budem znášať osamelosť, aj počas zimy až na kosť, počas toho ticha? Rozhodol som sa to zistiť vo veku 51 rokov.

Ešte 100 yardov, and I broke out of the brush to my pile of cabin logs I had cut last July. I sat down and leaned against them and while I chewed on a chunk of smoked salmon my eyes wandered over the peeled logs. Bola to naozaj veľká úloha minulé leto! Ťažká práca, ale mňa bavila. Pri dreve bolo zima, boli rána, kedy som mohol vidieť môj dych. Polená som mal zo smerkov, ktoré som zpílil ani nie 300 metrov vzdialene.

Polená boli dostatočne rovné, a dalo sa s nimi poľahky pracovať. Bolo to na konci jary 1968, kedy sa Dick Proenneke rozhodol opustiť civilizáciu aby žil v panenskej prírode, nedotknutej človekom. Obklopený divočinou, ktorou prešlo iba zopár ľudí. Počas zriaďovania si života v tomto odľahlom údolí známom ako Twin Lakes, chcel Dick nerobiť len denné zápisky, ale aj natočiť jeho pobyt v Aľjaške pomocou trojnohého kamerového statívu.

Nastal čas vybrať sa ďalej. Snažil som sa dostať do Spikeovej chaty zistiť, či je všetko ešte rovnake ako naposledy v septemberi. Ešte ďalších 250 metrov cez smrečinu, a tam bola. Jej prírodou zafarbené šedivé losie parožie sa vyčíňalo na vrcholku strechy. Úzky komín z pece a okná boli uzatvorené. Chata potrebovala mnohe opraviť, aby mohla byť obývaná, kým nedokončím tú moju. Dobrá pec, dve izby a nepretekajúca strecha.

Je 22-ho mája. Hore zarovno so slnkom o 4 ráno pozerám slnečné lúče na prebúdzajucej sa krajine. Je až zahanbujúce zatvoriť oči, keď ma človek pred sebou takú krásu. Špeciálne v tejto veľkej krajine. Nechcem prísť o nič. Dnes zleziem 5 míľ nadol k nižšiemu jazeru pre moju poslednú tretiu batožinu. Moje nástroje, s ktorými postavím moju chatu! Tentokrát, vyzbrojený ďalekohľadom, by bolo pochopiteľné, ak by som na moment zastavil a pozoroval okolie.

Z tohoto výhodného pozorovacieho miesta, sa zda, že kopec žije so zvieratami. Zrazu som sa už viacej necítil taký osamotený. Takmer pred obedom som sa vratil nazad. Zvyšok dňa som sa venoval mojim nástrojom. Vyrobil som si hlavu kladiva zo smrekového polienka, vyvŕtal som do neho dieru a urobil si rúčku. Toto bude často používaný nástroj. Potom som to už len spojil. To isté som urobil pre drevenný vrták, široké dláto a pilnik.

Bolo jednoduchšie ich nosiť bez rúčok, ktoré sa dajú neskôr dorobiť. Hope Creek vyrezal veľkú brázdu do ľadu na jazere. Žeby priskoro na chytanie rýb? Zobral som si udicu a vyskúšal som to. Netrvalo dlho a po niekoľkých pokusoch sa to udialo rýchlosťou blesku. Ulovil som 47 cm pstruha. Ryba na fazuľke bude dnes večer! Je 25-ho mája. Lámanie ľadu nie je najšpektakulárnejším znamením nového roka. Silný vietor od včera vyčistil jazero od tenkého ľadu.

Keď som si začal baliť nástroje do ruksaka, nalámaný ľad začal potichu odtekať. Ak má človek pred sebou na míle a míle jazero a pohľady na premýšľanie, je ťažké si nájsť miesto na stavbu chatrče. O čo viac sa človek rozhliada o to viacej je nerozhodný. Vyčistil som povrch zeme a nanosil na ňu štrk, rosypal som ho na priestor veľký 20 x 20 stôp. Myslím, že som urobil najlepšie možné rozhodnutie.

Chatrč bude veľká 11 x 15 stôp. Dvere budú na severo-západ. A veľké okno bude smerom ku jazeru. Kopa brvien. S ktorým začať? Pri výrobe drážky sa netreba náhliť. Pílou som ju narezal niekoľkými rezmi až po vyznačenú čiaru, prebytočné drevo som vysekal sekerou, až kým nenadobudla hrubý tvar.

Poto som ju dolaďoval. Opatrne s dlátom. Ideálny nástroj pre takéto niečo. Jedno brvno mi dalo dosť námahy, kým som ho zarovnal. Úprava brvien mi išla najlepšie, keď som si ich predtým nasekal sekerou. Na dnes stačilo. Práca sa začala. Zajtra by som mal viacej pracovať a menej natáčať.

29. máj. Na jazere dnes ráno plávalo iba zopár kúskov ľadu. Na obed nebolo po ľade ani stopy. Fajn, že sa voda v jazere začala hýbať a mohol som dať na vodu moje canoe ... ...a pre zmenu si zapádlovať! Plával som tichúčko okolo rôznych chodníkov. Chatrč rastie. 28 brvien je už na mieste. Malo by ich ešte pribudnúť 44. Okrem tých pre strechu.

Vyzerá to dosť divne, keď tie konce brvien vytrčajú každé inou dlžkou, zarovnám ich neskôr. Netreba sa ponáhľať. Nechcem, aby vyzerali tak, akoby sa na nich hral malý scout s tupou sekerkou. Darilo sa mi dnes dobre psotupovať v práci, keď som začul lietadlo. Bol to Babe Alsworth. Liedadlo bezchybne sadlo na tichú hladinu jazera.

Čas na výsadbu potravín do zásoby, rovnako aj rebarbory! Mali by sa sadiť dosť hlboko. Zamrznutú pôdu som našiel v hĺbke 20 cm. Zasadil som 15 riadkov zemiakov, spolu s trochou cibule. Tiež pár riadkov hrachu, mrkvy, cvikle a rebarbory. Nie je to práve ako záhradka v Iowe, ale zistím takto to, čo ma zaujíma. Konečne znova pri stavbe chatrče. Rozhodne som lepším stavbárom ako farmárom. 38 brvien je hotových a na rade je rýňa.

Vyrezal som otvor pre veľké okno, pre dve menšie a pre dvere. 5 brvien bolo inakších. Mali dĺžku 20 stôp, budú nosičmi strechy a prekrývať verandu. Dve z nich budú aj ako rýne, dve ako nosiče strešných latiek a najrovnejšie bude nosník strechy. Keď to bolo hotové, chatrč vyzerala ako keby brvná boli na seba prilepené. Dnes som urobil kus práce. Brvná chatrče za 10 dní dosť zmenili svoju formu odkedy som s prvým začal.

7. jún, zdá sa, že obdobie rastu je v plnom prúde. Údolia a lúky zarastali rýchlo, rebarbora rástla, rovnako začali rašiť aj cibule. V pláne mám rámy pre okná. Takže s tým aj začnem. Najskôr som si vyrobil kozu na rezanie. Potom som vybral vyrezané brvná z otvorov pre okná. Ostrým dlátom som v pozdĺžnej línii rozdelil polená.

Išlo to dobre. Polená som z oboch strán vyhladil. Nakoniec z neho bola naozaj pekná doska a tak som sa pustil do ďalšej. Vložil som ich na miesto a priklincoval. Na záver dňa som poupratoval triesky dreva. Dal som ich na kopu pred dvere, ako taký bobor. Celkom pekná kopa za 11 dní práce. Dosť na to, aby som ňou zaujal aj bobra.

9. jún. Dnes si dám od stavby pauzu. Poobzerám sa po niakom dreve pre strechu. Potom, čo som ukotvil canoe som sa pustil do lesa, ktorý križujú rieky začínajúce v snežných úbočiach. Vhodného dreva nebolo tak veľa ako som si myslel ja, hľadal som však nepretržite až do obeda, kedy som mal nakoniec 48 kusov.

Do práce sa dali aj komáre. Na čistenie dreva som si vyrobil trojnožku z 3 kratších palíc. Zviazal som ich a ťahal za canoe cez jazero. Boli to dobré tyče, ale zdá sa mi, že ich je ešte stále málo. Dnes upevním strešné tyče nad stenamy. Strecha si vyžaduje svoj čas. Čoskoro môžem utesniť strešné tyče.

18. jún. Všetko sa zdá byť akoby čerstvo vykúpané. Musel to byť poriadny dážď, ja som ho však nepočul. Pozorujem život dnes ráno predtým než sa dám znova do práce na streche, zopár sobích samíc s mláďatami sem prišlo z Low Pass Creek. Nič iné. V týchto dňoch by mali byť v pohybe aj medvede! Tieto kliny by sa dali nazvať veveričkiným trápením. Pekne vyformujú predok ale dokážu zničiť strechu.

Po dokončení upevnenia strešných tyčiek som si prichystal konope. Vtlačil som ho ako tesnenie medzi brvná. Všade kam som sa dostal dlátom som sa snažil natlačiť konope. Ďalší výrobok, ktorý som mal v pláne. Poličky z okenných polien. Rozhodol som sa ich rozrezať pílou. Dokázal som prerezať 12,7 cm priemer v dĺžke 107 cm za 15 minút.

S tým som spokojný. Zdá sa, že mám narezané všetko, čo potrebujem. Vyhladím ich a môžem začať. Na polievku potrebujem rybu. Vybral som sa teda s udicou k Hope Creek. Ideálne rybárske prostredie s lipanom podhorským. Všade naokolo vidno samé plutvy. Na prvú mušku sa chytila hneď ryba. Pekný lipan podhorský. 44 cm dlhý. Mne bude bohato stačiť.

Je 2. júla. Po pokojnom výlete dolu jazerom som našiel 10 smrekových pňov. Snažil som sa vyrobiť rám na dvere. Drevo som formoval pomocou sekery a ostrého dláta. Teraz vyrežem uhly. Po 45 minútach som mal hotové rámový kĺby. Dokončil som dosky, ktoré som robil v nedeľu. Teraz z nich môžem poskladať dvere. Na mnohé veci treba neraz priveľa ľudí.

Môcť niečo dokončiť sám, ma uspokojuje. Trámy na streche sú ešte príliš vlhké pre térovy papier, takže budem pokračovať na prístavku. 4 stĺpiky s dvomy priečkami na každej strane a dva malé a dva veľké na každej strane. Vyvrtal som 5 cm diery a nabil do nich priečne kolíky. Teraz to celé zglejuem, keďže mám dostatok gleja. Zo zvyškov som si vyrobil stoličku a lavičku.

27. júna. Minulú noc dobre popršalo. Dnes budem zbierať palice. Budem ich potrebovať asi 30 pre moje police. Potom ako som dokončil odkôrovavanie palic zosilnel vietor, začalo pršať a jazero sa rozbúrilo. Toto jazero dokáže zmeniť náladu veľmi rýchlo. Ako taká žena! V jednu chvíľu úsmev a hneď na to pekelné tance. Zajtra je nedeľa. Niekam sa vyberiem. Ráno som si zbalil kamerovú výbavu a vydal sa na cestu hore na kopec.

Padlo mi vhod sa dostať mimo chatrče. Keď som sa dostal hore na suché úbočie, priblížil sa ku mne zo strany vlk. V mihu oka však znova zmizol. Vlkovi a vydaril úlovok. Všetko čo zo soba ostalo bola chrbtica a rebrá. Koža bola roztrhaná a stiahnutá cez predné nohy. Ako keď sa sťahujú gumenné rukavice. Zdá sa, že vlci nie su jediným problémom pre soby. Čo tam ten samec dole robi, nemá niaky rozrušený dych?

Komáre okolo mňa bzučali ako motorová píla. Samec mal s nimi očividne tie isté problémy. Trasením a kývaním sa ich snaží zbaviť. Rád by si aj ľahol. Avšak nenájde pokoja. Prečo nevylezie vyššie za vetrom alebo vodou? Veď nemá šancu sa s tým popasovať. Krikom a mávaním rúk som ho naplašil. Zamával parohamy a prešiel kamením cez rieku. Veľa šťastia, starec!

Je 3. júla. Chladné hmlovité ráno, hmla stúpa z úbočí ako dym z komínov. Nefúka, je teda ideálny čas na térový papier. Použil som hrubý térový papier. Potrebujem už len jeden pás, dlhý 20 stôp. Musím uznať, že chatrč vyzerá ďaleko lepšie so zakrytou strechou. Rozroloval som fóliu a konce som preložil na seba tak, aby bola 4-vrstvová. Dobre som ju našponoval. Ako ďalšie som si isiel prichystať tabule machu. Pomocou oblej lopaty som si vybral pláty machu.

Štvorce mali rozmery 18" x 36" a hrúbku 8". V dvoch vrstvách budú dobre izolovať. Žačal som ukladať mach od spodku strechy. Kvôli tomu térovému papieru a fólii som sa cítil previnilo, pretože nie su prírodným materiálom na stavbu chatrče! Ale musel som uznať, že budú lepšie slúžiť pri výkyvoch počasia. Zdá sa, že som už vyrezal 2 akry machu, a stále nie som hotový. Prekrásny tichý večer. Chatrč začína vyzerať tak ako by aj mala.

Dnes ráno som si bol zobrať 11 žrdiek. Dnes sa budem venovať stavbe kadibudky. Veľmi dôležitej výbave každej domácnosti! Výroba búdky spotrebuje veľa materiálu, narezanie lát z mojich posledných brvien. Bolo 12 hodín, keď som dokončil posledný rez. Zo 4 budú dvere, piata ich bude držať pohromade. Pánty som si vyrobil z plechu, vyzerali skoro ako z obchodu. A záver. Vyrezal som vetračku. A záchod bol hotový.

23. júl. Čas na osadenie dverí. Vložil som dvere oboch pántov. Skontroloval som polohu pántov, či sú vo vodováhe. Vyrezal som dieru pre kľučku, osadil dvere, predtým som ich v polovici priečne prerezal, tak ako som to mal v pláne. Naglejoval som pánty a priklincoval som ich. Dvere sa otvárajú ľahko a potichu, vo všetkých 4 pántoch. Nie bezvadne ale celkom solídne. Musím urobiť ešte kľučky. Nie len obyčajné páky. Potrebujem zámok.

Rád by som vedel, ako si s ním poradí taký medveď. Ale obávam sa, že by to vyriešil vylomením dverí z pántov von. Keď som skončil, zbieral som čučoriedky na Cowgill Bench. Našiel som dobré miesto. Na chuti čučoriedok som postrehol prvé príznaky mrazu.

Niekoľko z nich bolo veľkých a zdravých. Ale aj veľa malých zmrznutých. Keď som mal takmer plný košík, zbadal som cez rieku pohyb. Niečo žlto-hnedé. Veľký medveď, len 50 yardov odo mňa! Vybral som si zlé miesto na oberanie. Na moje šťastie a rovnako i jeho, sa mu nepáčila moja vôňa.

31. júla. Upratovací deň. Výroba nádoby na vodu, na umývanie, misy. kvetináča, úskladných nádob. Kuchyňa dostáva svoju podobu. Budem potrebovať veľkú varechu na varenie. 1 lyžica = 1 palacinka. In the woodpile I found scraps of stump wood that looked suitable. Netrvalo mi viac ako hodinu na výrobu peknej varechy. I must make a wooden bowl too later on. Today is the big day. I will load all of my remaining gear into the canoe, and paddle down to my new home.

Na jazere je mrtve ticho. Ideálne na plavbu. Všetko našlo svoje miesto a ešte ostalo dosť meista pre všetko ostatné. Steny mojej chatrče sú akurát dosť hrubé. Počujem zurčanie z Hope Creek. Bude to príjemná hudba pri zaspávaní. A výhľad z môjho okna tiež nie je zlý. Najlepši možný spánok za posledné roky. Zvuk vĺn na štrkových brehoch. A nekonečné zurčanie z Hope Creek. Niet lepšieho miesta na spanie! Pozornosť si teraz zaslúži viacej píla.

Musím spíliť zopár kmeňov a doniesť ich ku chatrči. Stojaté suché drevo je najlepšie pre krb. Pri rezaní má byť tempo potiahnuť dozadu a zahryznúť sa do rezu. Ale musím priznať, že štiepanie ma baví viacej. Počul som lietadlo. Bol to Babe, konečne zásoby. Priviezol čerstvé potraviny, ktoré musia byť zmrazené. Včera som vyhrabal jamu hlbokú jednu stopu, a ostala zamrznutá, vložil som do nej debnu.

Teplomer v chladiacej bedni pod machom ukazuje 4°, cez deň je tu skoro 27°. Pri prekopávaní záhradky som vykopal zopár zemiakov, ktoré boli veľké ako vlašské orechy. Žiadne rekordy ohľadom veľkosti, mali však naozaj tenkú šupku! Úroda pri Twin Lakes pozostáva zo zemiakov, rebarbory, šalátu, cibule a mrkvy. Moja zelená cibuľa vyzerá naozaj dobre. Dostal som chuť na rybu. Po toľkých zážitkoch pri Hope Creek, bolo aj na čase.

Ťahal som ho pomaly, keďže som mal chuť na rybacinu a nechcel som toho pstruha stratiť. Už som videl ako sa smaží na panvici, jeho vnútornosti som nechal pre vtákov. Opekané zemiaky, cibuľa a ryba. Lepšie sa to nedá! Čas na výlet mimo chatrč. Dnes idem na kopce. Bolo tam veľa jahniat, oviec, pasúcich sa sem a tam. Videl som 6 silných muflónov na Black Mountain. Dva z nich mali plne zatočené rohy. Človek tam hore ľahko stratí život.

Jeden chybný krok a kotúľam sa až dole do údolia. Človek však rád riskuje. Jeden chybný krok tuná na kopcoch a človek sa tu stretne s Bohom. Na dosah sú tu naokolo trávy plné kvetov. Je to iný svet plný krásy. Ako tu tak na skalách sedím a čím viacej toho vidím, tým viacej ma očarúva to čo nevidím. Trepotajúci okamih po mojej ľavici. Zdá sa, že sa hýbu skaly, pod alpskou prepelicou a jej mláďatami. Mláďata vyzeráju rovnako zamaskované ako matka.

Pasú sa. Zbiehajúc sa ako kurence pri odpadkoch. Nie moc ďaleko odtiaľto som videl medvedicu s dvoma malými. Pravdepodobne to je tá istá rodinka, ktorú som videl niekoľko krát počas jari. Bola zaoblená ako sud. Musí tu byť na svahoch veľa vitamínov. Hodina pokročila a sa aj schladilo, nastal čas odísť. Vrhol som dlhý pohľad do srdca vysočiny.

Je 6. septembra. dnes by som mohol začať so stavbou krbu. Znášal som ploché kamene z Hope Creek už niekoľko dní. Zvuk gagotania zo severu ma čoraz viacej súrilo v práci. Na jazere vládlo mesačné ticho. Vhodný čas na preosievanie piesku. 4 razy. Nechcel som vyrezať príliš veľkú dieru do chatrče skôr ako budem vedieť, ako sa s tým kameňom stavia. Dnes budem staviať vonkajšiu stranu. Komín je vysoký dobrých 12" široký 9" .

Musel som rezať brvná, snažil som sa byť opatrný, bolo to však nutné urobiť. Je 8. septembra. Vysekal som si oblúk, dokončil som ho za pomoci sieťky. Vložil som ho a dobre upevnil. Všetky kamene pre krb som si zozbieral po mojich cestách popri jazere, kopcoch a dolinách. Takže reprezentujú celé okolie. Dnes, zatiaľ čo stále mrzlo, som vyrezal do prestrešnenia prierez pre komín krbu. Moja skladacia forma funovala perfektne.

Som rád, že som si dal tú prácu ju urobiť. Bude lepšie ak budem zajtra večer hotový, skôr ako sa mi minie posledné vrecko cementu. Po 2 týždňoch a doodieraných prstov, som pripravený na zimné počasie. Je jasné a bezveterné počasie, -2°. Na kroví je námraza, rovnako aj na štrku popri brehoch. Jazero je ako obrovská mláka, zrkadlenie všetkých tých farieb okolo hôr vyzerá krásne. Dnes bol na pláne výlet na canoe. Chcem ísť na dolný koniec jazera, kde začína Chilikadrotna River, je tam úzka cesta ktorá spája Molchotna a Chuchigak.

Bude to pádlovanie počas 13,5 km jedným smerom. Plavenie sa kľudným jazerom bola zábava. Pádlo som ponáral hlbšie a canoe čerilo vodu ľahšie vytvárajúc malé vlnky na obe strany. Poblíž dolného konca jazera, som stretol plávajúceho soba. Dosť sa namáhal. Keď som ho zbadal vchádzať do vody, zľakol sa ma. Chcel preplávať na druhú stranu jazera! Preteky sa začali. Ukáže mi ako rýchlo dokáže plávať sobí samec! Nechcel som sa ku nemu moc približovať.

Prevrhnúť moje canoe by pre neho nebolo problémom. Možno sa bál toho, že by sa ma na brehu nezbavil, a tak teda urobil to, čo by urobil s vlkom v pätách. Vošiel do jazera, plával a zbavil sa nepriateľa! Sob je zviera, ktoré potrebuje veľký výbeh. Zdá sa, že mu vyššie položené miesta vyhovujú kvôli silnejšiemu vetru a teda menšiemu počtu insektov. Sobieho samca som cez leto často nevidel, nezdá sa, že by sa bál mňa alebo niečoho iného.

Po niekoľkých hodinách obtierania sa a ničenia kríkov, sa zbavil samec svojej zakrvavenej zamatovej hmoty. Zdá sa, že nastal čas v roku, kedy samci prichádzajú o ostražitosť a dostávajú sa do ruje. Nemajú strach z nikoho, práve vtedy kedy sa začína lovecká sezóna. A tuná je koniec kopca. S prevapením som sa zobudil vidiac na zemi 10 cm snehu. Zdá sa, že som piecku dokončil v pravý čas. Je mrznúce ráno s -5°. A 1,7° v mojej chatrči.

A voda v jazere má 5,5°. Už ma však nič nesúri. Piecka je hotová, všetko ostatné, čo treba dokončiť sa dá urobiť za každého počasia. Je koniec septembra a ak chcem prestáť zimu budem potrebovať viacej mäsa. Dnes sa končila sezóna pre muflónov. Výhľad na 4 pekných samcov ma motivoval. Tento samec však mal dosť naponáhlo, na jeho šťastie však mne chutí viacej baranina ako jelenina. Loveckú sezónu som zahájil a ukončil jedným výstrelom.

Honba za mäsom sa skončila. Nebolo to ľahké vidieť zomierať toho muflóna, ale určite by zomrel hroznejšou smrťou. Kožuch musí mať aj takých 45 kg, keď som ho ťahal z vody. Takmer všetka krv sa z vlny vyprala. Rozpálil som v mojej údiarni a kúril v nej niekoĺko dní. Barania pečienka na cibuľke. Požehnaný deň. 23. september. Bezvetrie a vyjasnené, -6,7°. Hope Creek začal zamrzať. Vložil som do neho teplomer, -0,5°.

Ak by voda prestala tiecť zamrzla by okamžite. Dnes som rezal drevo do zásoby. Toto míňanie dreva bez toho, že by som niake aj obnovoval ma dosť trápilo. Množstvo zaveseného mäsa. Množstvo dreva. Chatrč utesnená a teplá. Pripravoval som sa na trvalý mráz. Je november, počas príprav na mrazy som si vyrobil smrekové sane. Smrekové konáre som použil na sane. Pospájané boli kolíkmi a priečkamy. Chcel som aby sane niečo vydržali a tak som použil aj glej na drevo.

Za pomoci kolíkov, priečok, klincov a priečnych latiek, budem môcť na sane naložiť dosť veľké záťaže. Škoda len, že som nemal žiadnych sobov do záprahu. Absolútne bezvetrie a -18°. Cez noc utíchol vietor i sneženie. Je dôležité, aby som si udržoval chodníčky ku jazeru. Na naplňovanie môjho vedra vodou som si vyďubal 10 cm dieru do ľadu. Za krátky čas som si vychodil chodníky na každú stranu. Dostavil sa trvalý mráz.

V mojej chatrči je teplo. Príjemných 4,5°. Nakorenené mäso tak ako ho mám rád. So všetkým, čo ponúka kuchyńa. Absolútne bezvetrie a -18°. Ľad na jazere pribral za deň 3 cm. Trvalo mi hodinu kým som sa dostal k prúdu. O dosť pomalšie oproti pádlovaniu. Videl som hlboké stopy po vlkoch v snehu. Neskôr ich bolo ešte viacej. Zlé znamenie. Asi po 90 metroch som našiel v tráve mrtve mláďa. Nenažrali sa z neho. Rozdelil som ho na kusy.

V zadných nohách malo zmrznutú krv. Mal som sa pri tom na pozore, mohli by sa znova objaviť. Urobili to len v rámci tréningu? Týmto u mňa vlci stratili niekoľko bodov. Naložil som ho na sane a odtiahol ku chatrči. Kúsok som rozsekal. Rozlamoval sa ako keby bol z ľadu. Velenie prevzala straka. Bolo tam však dosť pre všetkých. 31. december. -35,5°. Najteplejšia časť dňa. Dnes som prešiel niekoľko míľ smerom ku jazeru.

Myslím si, že zima pri Twin Lakes je krajšia ako leto. Narazil som na stopu rosomáka severného, ktorý viedol k Low-Pass-Creek. Ten týpek ma naozaj zaujíma. Na takejto túre su snehuľe nutnosťou. V bezvetrí by som mohol pohodlne kráčať celý deň aj pri -42°. Na kopcoch je teplejšie ako pri jazere. Vlhkosť prispieva k tomu rozdielu. Tvár a prsty pocítili ostrú bolesť chladu akonáhle som sa dostal k jazeru. Bol som rád, keď som sa vrátil ku chatrči.

2. januára. -42 °. Nehybná krajina. V najsilnejšej zime sa zdá byť všetko bez pohybu. Ani len konárik na strome. Ľad je hrubý 71 cm. Dlabem túto jamu vtej zime až kým z nej nie je diera. 9. január. Čo myslíš? Prichádza Babe na T-Crafte s lyžami! Priniesol mi pol vreca fazule, 50 pfundov cukru a veľkú škatuľu so sušenými jablkami. Tiež niaku poštu. Tiež mi priniesol dva páry hrubých ponožiek. Uštrikovala ich pre mňa jeho žena Mary. Bolo to ako na Vianoce.

21. február. -3,3°. Sneží a pofukuje. 68 cm snehu. Moja lopata na sneh funguje výborne. Cestičky vyzerajú ako malé canyony s bielymi stenami. Kiežby to mohol vidieť môj brat Jake. Už je takmer koniec februára, netrvalo to tak dlho. Sneh je stále vysoký 68 cm pri mojej kontrolnej stanici. Dnes nesneží. Na ceste nazad ku chatrči som križoval stopu rosomáka severného. Toho, ktorý sa mi už tak dlho vyhýba. A zrazu sa zjavil. Ten, ktorý má taký zlý chýr.

Mne sa nezdal až taký divoký. Na slnku je veľmi teplo, ale v tieni hôr je chladno, keď kráčam v snehuľách nazad ku chatrči. Koniec marca. Slnko svieti a cencúle kvapkajú. Myslím, že sneh a ľad to majú túto zimu zrátané. Počas jednej mojej cesty som našiel odumretý smrek s veľkou hrčou. Dnes som sa vrátil nazad aby som ju využil. Rozrezal som ju 4 zolovou pílou pozdĺž pňa. Hrča bola hrubá asi 18 cm, možno z nej urobím misu.

Dva kusy na chrbte a poďme ho na obed. Z nich by mohli byť pekne dosky. Po naobedovaní sa som dal do hrnca 2 polkilové hrnčeky ostružin, ktoré som nazbieral, na uvarenie šťavy. K tomu dve hrste cukru a troška kukuričného sirupu. Keď tá zmes vychladla, naplnil som ju do fľaší. S palacinkami z kyslého cesta vytvorili slávnostné raňajky.

22. apríla. Je to dobré znamenie vidieť na kopci medveďov, matka s dvoma mláďatami vyzerali v poriadku. Dobrá to spoločnosť pre muža týchto končinách. Väčšina ľudí by si myslela, že medvedí brloh je smradľavé miesto. Práve naopak, našiel som ho čistý vôbec nesmrdel. Akokeby medveď prišiel, ľahol si, postavil sa a odišiel. S ustupujúcim sneho sa začali ukazovať prvé soby. Som si istý, že vlci za nimi nezaostávajú ďaleko. Na lúkach je veľa snežných sliepok.

Kohúti hlasno kotkodákajú, rýchlo sa zbavujú ich zimného peria. Prežil som prvú zimu v Twin Lakes. S príchodom jari mi padlo vhod sa môcť vrátiť k prácam, ktoré museli čakať. Nová búda mi slúži držať potravu bokom od medveďov a inej hávede. Dick Proenneke strávi osamote ďalších 35 rokov v divočine starostlivo zaznamenávajúci svoj život v Twin Lakes až o roku 1998.

Vo veku 82 rokov sa Dick rozhodne, že predsa len -50° v zime je pre neho príliš a nastal čas opustiť túto divočinu jedného muža. Dick zveril plnomocenstvo svojho majetku Park Servisu z Lake Clark National Park. Jeho chatrč ostane zachovaná ako historické miesto. Môže sa do nej vrátiť kedykoľvek a ostať v nej akokoľvek dlho bude chcieť. A možno keď už nebude môcť cestovať fyzicky ... tak jeho duch ostane s touto časťou prírody navždy spojený.

Henry David Thoreau - Walden aneb Život v lesích 01 - audiokniha
„Odešel jsem do lesů, protože jsem chtěl žít uvědoměle, postavit se čelem k základním skutečnostem života..." Thoreauova dnes již legendární zpráva o dvouletém pobytu ve vlastnoručně postaveném srubu v lesích poblíž massachusettského Concordu, jež se již dávno zapsala do dějin americké literatury a myšlení jako jedinečný záznam úvah o ekonomické soběstačnosti, dobrovolné skromnosti a sepětí člověka a přírody jako základu životního stylu, neztrácí ani sto padesát let po svém vzniku svou aktuálnost.