Kdybyste byli králem světa
Keby ste boli kráľom Svet je pekne skazené miesto. Len pomyslite, aké by bolo skvelé, keby ste ho viedli vy. Ak by ste vy boli vybraní za kráľa sveta. Len pomyslite na všetko to dobro, ktoré by ste mohli spraviť, ak by vám bola zverená neobmedzená moc robiť veci správne. Svet by ste premenili na skutočnú utópiu: nakŕmili chudobných, prichýlili bezdomovcov, porazili zlých a bránili nevinných. Mohli by ste zachrániť svet! Každý by vás miloval a ďakoval vám. Keby ste len mali tú moc, všetko by mohlo byť čestné, spravodlivé a bezpečné. Vlastne... nie. Nemohli by ste.

Mohli by ste sa o to pokúsiť a myslieť to dobre, no každý veľkolepý a vznešený plán by sa zakrátko rozpadol a z vás by sa stal tyran. Nie preto, že by ste boli hlúpym alebo zlým človekom. Aj keď ste celkom inteligentný a máte najlepšie úmysly, všetka snaha využiť moc v prospech dobra by skončila absolútnym, úplným a dokonalým neúspechom. Prečo? Nuž, pozrime sa na niekoľko príkladov.

Bod č.1: Pomoc chudobným. Predpokladajme, že ako benevolentný kráľ ste sa rozhodli venovať množstvo vecí tým, ktorí ich potrebujú a pomáhať tak chudobným ľuďom.

To by bola isto vznešená vec a spoločnosť by spravila lepšou, nie? Nuž, nie. A tu je dôvod, prečo. Či je to kráľ, parlament alebo čokoľvek iné, vláda nevytvára žiadne bohatstvo. Všetko, čo rozdáva, musí najskôr niekomu inému vziať. Predtým, než by ste mohli rozdať čokoľvek chudobným ako kráľ, museli by ste to niekomu najskôr odobrať. No predpokladajme, že ten niekto to nechce odovzdať. Či si chce iba nechať pre seba, alebo sám niekomu dať, alebo si myslí, že vy to robíte zle.

Ak by z nejakého dôvodu nechcel financovať váš plán, čo by ste spravili? Ak ste kráľ, neprosíte zdvorilo ľudí. Každý tak môže spraviť, ale nikto vás nemusí počúvať alebo spolupracovať. Ako kráľ by ste rozkázali ľuďom financovať vaše nápady. A tie príkazy, ak budú viac ako len návrhmi, budú kryté hrozbou trestu pre tých, ktorí neposlúchnu. Ak sa nejaký poddaný nazdáva, že si to nemôže dovoliť alebo vám neverí, že miniete peniaze rozumným spôsobom, alebo si len chce ponechať vlastné peniaze, čo s tým spravíte? Iba to necháte vyšumieť?

Nie, ak chcete mať moc. Ak vás vaši podrobení môžu ignorovať bez vyvodenia dôsledkov, potom nemáte žiadnu moc. Takže poddaný, ktorý nechce financovať váš plán, musí byť príkladne potrestaný. Zrazu nielen zhovievavo rozdávate, ale aj ubližujete ľuďom, ktorí nechcú robiť veci po vašom. Či poddaného popravíte, uväzníte, podpálite mu dom, alebo vezmete nejaký iný jeho majetok. Budete ho poškodzovať len preto, že vám nedovolí vziať jeho vlastné peniaze. Zrazu byť kráľom nie je len o tom byť starostlivým, štedrým.

Nie je to len o dávaní a pomáhaní. Znamená to ovládať a trestať. Je to o vyhrážkach a zraňovaní ľudí. Bod č.: Slúženie všeobecnému dobru. Ďalej by ste možno chceli postaviť verejné školy, aby deti vašich poddaných dostali dobré vzdelanie. Vybudovali by ste veľkú knižnicu, verejný park a múzeá a zoologické záhrady a skvelý systém ciest a nemocnice a všetky možné veci, z ktorých budú mať prospech všetci ľudia. A oni vás budú milovať, pretože ste taký dobročinný a starostlivý.

Ale opäť, ako to zaplatíte? Králi nenadobúdajú zámky a hromady zlata tvrdou prácou. Tieto veci získavajú zdaňovaním svojich poddaných. Každý cent, ktorý miniete, či už na seba alebo tzv. "verejné projekty", musíte najskôr vziať svojim poddaným. V skutočnosti im nedávate nič, iba míňate ich peniaze za nich. Čo ak ich oni chceli minúť nejakým iným spôsobom? Nuž, ak by ste každému dovolili míňať jeho vlastné peniaze, nemali by ste žiadnu moc. Pekné poprosenie to nespraví.

Ak si nejaký poddaný bude chcieť postaviť väčší dom namiesto platenia za knižnicu, alebo chce kúpiť viac pôdy, alebo sporiť pre budúcnosť, namiesto príspevku na verejnú školu, čo spravíte? Ak nespravíte nič a dovolíte mu to, všetka vaša moc je fuč. Opäť, aby ste ostali kráľom, musíte potrestať tých, ktorí nechcú financovať váš program. Takže nielen, že kupujete veci poddaným s ich vlastnými peniazmi, namiesto aby ste im rozdali niečo, čo v skutočnosti patrí vám, ale sa tiež vyhrážate väzením alebo iným trestom, ak vzdorujú vašej snahe míňať ich peniaze.

Môžete hlasno vyhlasovať, že je to pre ich dobro a že váš plán je lepší pre ľudí ako celok. No ak to niektorí z nich nevidia rovnako, stále budete musieť vyslať žoldnierov, aby potlačili akýchkoľvek odporcov. Bod č.: Vynucovanie správnej voľby. Takže snaha byť láskavým kráľom tým, že rozdávate svojim poddaným veci, ktoré ste nakúpili s peniazmi najskôr ukradnutými od nich, sa ukazuje byť oveľa menej vznešenejšou a zábavnejšou ako ste očakávali. Preto skúsite iný prístup.

Rozhodnete sa využiť svoju moc a autoritu na to, aby ľudia žili zdravšie. Od všetkých vyžadujete, aby cvičili aspoň hodinu denne a jedli vyváženú stravu. Nepochybne by to zlepšilo zdravie mnohých vašich poddaných. Ako by sa mohli na to sťažovať? Čo by bolo na tom zlé? No tak čo by ste spravili, ak niekto neposlúchne? Ak niekto z poddaných nechce jesť zeleninu, čo s tým spravíte? Pekne poprosíte? Vedenie nie je o prosení. Je o rozkazovaní. Je o nariaďovaní. A príkaz nie je príkazom, ak neexistujú dôsledky za neposlušnosť.

To znamená, že neposlušný musí byť potrestaný. Či zoberiete z jeho peňazí a nazvete to pokutou, alebo ho posadíte do väzenia, alebo ho dáte verejne zbičovať, tak či tak ho budete musieť zámerne a verejne poškodiť, jednoducho preto, že sa neriadil vašou radou. Ak by ste zakázali fajčenie, pitie alkoholu alebo užívanie drog, alebo jedenie príliš veľa sladkostí, musia existovať nepriaznivé dôsledky pre ktoréhokoľvek poddaného, ktorý to nerešpektuje. Bez ohľadu na to, ako dobré sú podľa vás navrhované možnosti, budete musieť mať žoldnierov, násilne trestajúcich takým či onakým spôsobom tých, ktorí sa odmietnu rozhodovať tak, ako si vy myslíte, že by mali.

Rozhodnutia, ktoré im vy prikážete, aby spravili. Výsledkom je, že zrazu nie ste len nápomocným vodcom, ale aj podlým gaunerom. Aj keď sa rozhodnutia, ktoré ľuďom vnucujete aby spravili, môžu zhodovať s ich vlastnými, zrazu sa vaše dobré úmysly, v kombinácii s vykonávaním moci, stávajú násilnými činmi. Zrazu sa to vašim obetiam, teda mám na mysli poddaných, už nezdá byť vďačné. Vlastne sú na vás a váš údajne láskavý program nazlostení. Ale možno ešte stále viete nájsť spôsob, ako využiť moc v prospech dobra.

Bod č.2: Ochraňovanie nevinných Čo ak namiesto pokúšania sa donútiť vašich poddaných robiť dobré rozhodnutia alebo financovania užitočných projektov,sa budete držať niečoho základnejšieho. Iba sa budete snažiť chrániť dobrých ľudí pred mnohými škaredými podvodníkmi a násilníkmi, ktorí môžu žiť vo vašom kráľovstve. Čo je v tomto prípade celá planéta. Iste, na tom nemôže byť nič zlé. Ak existuje spôsob ako využiť moc pre dobro, musí to byť chránenie dobra pred zlom.

Tak sa tomu teda oddáte s istotou, že konečne meníte svet k lepšiemu ako kráľ. Ale opäť, vaši poddaní nemajú na výber pri financovaní. Ak si o vás myslia, že ste donucovateľ, alebo zneužívajúci alebo skorumpovaný, ak sa nazdávajú, že vaše vnímanie spravodlivosti je skreslené, ak si nemyslia, že vaše služby súvisiace s ochranou nie sú adekvátne cene, ktorú platia, dovolíte im odhlásiť sa? Nie, ak chcete zostať kráľom. Žoldnierov, ktorých najímate, väznice, ktoré staviate, armády, ktoré budujete aj s ich vojenskými strojmi.

Nie všetci poddaní to budú chcieť, alebo súhlasiť s tým, ako to funguje. Poviete len ´ja viem najlepšie, čo je pre vás dobré´ a potom uväzníte neplatičov? Vnucujete im vašu verziu spravodlivosti a bezpečnosti? Nútite ich platiť za to a čakáte, že sa im to bude páčiť a poďakujú sa? Povedať, že len ochraňujete ľudí, zatiaľ čo posielate ozbrojených násilníkov vyberať poplatky od ľudí, ktorí nechcú vašu tzv. "ochranu", to budete vyzerať skôr ako mafia než záchranca a ochranca.

Ak sa chce niekto chrániť sám alebo si najať niekoho iného ako vás alebo vašich hulvátov, necháte ho tak, alebo ho donútite dať peniaze na vaše predstavy o spravodlivosti a bezpečnosti? Poddanému, ktorému sa nepáči, čo robí vaše vojsko alebo ako to robí, umožníte zvoliť si finančne nepodporovať váš program? Opäť, pre udržanie moci ste nútený násilne presadzovať váš program a potlačovať akýkoľvek odpor. A všetko toto robiť v mene ich obrany pre násilníkmi a zlodejmi. A to je viac než len trochu ironické. Je ťažké cítiť sa vznešene a spravodlivo, alebo dokonca čestne, keď neustále páchate násilie na ľuďoch v mene ich ochrany.

Bod č.3: Sedieť na zámku a nič nerobiť. Zdá sa, že vaše úsilie využívať novonadobudnutú neobmedzenú moc na nápravu sveta nedopadlo nejako dobre. Snažili ste sa robiť dobré veci a byť starostlivým a súcitným, ale všetko sa ukázalo len ako hrozby a násilie. Pretože, koniec koncov, presne to je zákon a vláda. Preto sa v zúfalstve rozhodnete nerobiť nič. Necháte poddaných tak a trucujúc sa skryjete v zámku. Ale počkať. Ako ste zaplatili za zámok, stráž a všetky luxusné veci, ktoré tam máte?

Ak by ste sa aj väčšiny z toho zbavili, opäť sme pri tom, či vás poddaní budú chcieť dobrovoľne platiť za to, že sedíte na vašom lenivom zadku, zatiaľ čo oni musia čeliť vlastným problémom reality? Pochybujem. Ak máte v úmysle pokračovať v tomto luxusnom živote ako kráľ, stále budete musieť donucovať poddaných financovať ho. A to znamená, ak aj neurobíte vôbec nič pre poddaných, že opäť budete potrebovať stráž a vojsko a vyberačov daní, len aby ste ostali kráľom.

Pointa A to nás privádza k záverečnému bodu programu, ktorým ste mali začať. Keď ste boli vymenovaný za kráľa a poverený riadením všetkého, mali ste povedať "Nie!". Ak by vám núkali možnosť vládnuť a prikazovať vašim spoluobyvateľom, mali ste to odmietnuť. Ak by vám bola zverená moc nad inými, to čo by ste s ňou mali spraviť, je...nič. Absolútne nič. Pretože moc prostredníctvom hrubej sily nemôže napraviť svet. Autoritárske riadenie, či už je to vláda kráľa, volenej vlády alebo ústavnej republiky, nemôže zlepšiť spoločnosť.

Prečo nie? Pretože každá takáto moc už zo svojej podstaty nie je nič viac ako schopnosť vyhrážať sa ľuďom a ubližovať im. A akékoľvek môžu byť vaše zámery, nemôžete zlepšiť ľudskú spoločnosť, nemôžete vytvoriť mierumilovnú civilizáciu vyhrážaním sa a ubližovaním ľuďom. Nemalo by to byť samozrejmé, evidentné? Bohužiaľ, takmer všetci prepadli úplne šialenej predstave, že ľudstvo možno spraviť morálnejším a civilizovanejším tým, že vyberieme niekoľko ľudí a dáme im povolenie vyhrážať sa a ubližovať.

Násilne vládnuť a riadiť všetkých ostatných. Takáto myšlienka je čistá pomätenosť, bez ohľadu na to, ako je obľúbená a koľko rétoriky a výhovoriek na ňu navŕšite. Môžete pontifikovať čo len chcete na ústavách a voľbách, zastupiteľskej vláde, spoločenskom súhlase s vládou atď atď... Ale skutočnosť to nezmení. A každý, kto sa odváži uvažovať nad vecami päť minút, pochopí, že skutočná situácia je takáto: Autoritárska moc v akejkoľvek forme, bez ohľadu na cieľ alebo motív, nie je nič viac ako pridaním agresívnejšieho a nemorálnejšieho násilia do spoločnosti.

Nezáleží na tom, koľko pekných oblekov, prepychových klobúkov alebo grandióznych budov, pompéznych rituálov a ceremónií použijete. Či už pochádzajú od vás ako kráľa alebo bandy zvolených politikov, moc vládnuť je vždy neodmysliteľne diametrálne v protiklade k schopnosti byť človekom. Chcete napraviť svet? Odhoďte korunu. Ignorujte politiku. Nevyhrážajte sa, neútočte a neokrádajte svojho suseda a nevoľte nikoho, kto ponúka vyhrážanie, útočenie a okrádanie vášho suseda vo vašom mene.

Nenúťte, vy alebo prostredníctvom tých, ktorí sú pri moci, druhých, aby boli tým, čo si vy želáte, ani ich nenúťte financovať to, čo si vy želáte, aby financovali. Namiesto toho sa snažte jednať s vašim susedom, ako by vlastnil sám seba. Pretože... on vlastní sám seba. Ak chcete dôkladnejšie porozumieť, prečo hra nazývaná politika je vždy deštruktívna a nemorálna, zaobstarajte si výtlačok knihy "Najnebezpečnejšia povera" (The Most Dangerous Superstition), ktorá je dostupná na Amazon.com.