Čo sú peniaze?
Predtým ako začneme našu cestu ekonomikou, životným prostredím a energiami, radi by sme vysvetlili význam peňazí. Peniaze je niečo, s čím prichádzame do styku každý deň, čoho zmysel však pravdepodobne ušiel našej pozornosti. Peniaze sú základný ľudský objav, a keby zmizli, okamžite by spontánne vznikla nová forma peňazí, napríklad dobytok, tabak, chlieb alebo dokonca morské mušle.
Bez peňazí by komplexná špecializácia práce, ktorú máme dnes, neexistovala, pretože bártrový obchod je komplikovaný a obmedzujúci. Dôležitejšie je však, že každý peňažný systém má svoje pre a proti, každý produkuje určité následky, tým, že podporuje určité správanie a iné potláča. Keby sme otvorili učebnicu, tak zistíme, že peniaze by mali mať 3 charakteristiky.
Prvou by malo byť, že je uschovateľom hodnôt. Zlato a striebro spĺňalo túto úlohu perfektne, pretože je vzácne, vyžaduje si mnoho ľudského úsilia na ťažbu a nekoroduje. Na druhej strane americký dolár konštantne stráca svoju hodnotu, čo trestá sporiteľov a podporuje potrebu špekulovať.
Ďalšou charakteristikou je, že peniaze musia byť všeobecne akceptované ľuďmi ako výmenný prostriedok pri transakciách. Treťou charakteristiku je, že peniaze potrebujú byť účtovnou jednotkou, čo znamená, že peniaze musia byť deliteľné a každá jednotka musí byť ekvivalentná. Americká účtovná jednotka je dolár. Diamanty majú veľkú hodnotu, avšak nie sú dobrými peniazmi, pretože nie sú dobre ekvivalentné a delením strácajú hodnotu, čím nespĺňajú funkciu účtovej jednotky.
Bla, bla, bla... tak čo sú skutočne peniaze? Verím v jednoduchú definíciu: Peniaze sú právo na ľudskú prácu. Až na niekoľko malých výnimiek, takmer všetko, na čo pomyslíte, čo môžete kúpiť, zahrňuje ľudskú prácu. Hovorím, že sú právom na prácu, skôr ak uchovateľom práce pretože práca už mohla byť vykonaná alebo ešte len bude vykonaná. Koncept peňazí ako práva na ľudskú prácu je dôležitý a budeme na ňom stavať hlavne v kapitole o dlhu.
Takmer všetko môže byť považované za peniaze – kravy, chlieb, mušle, tabak. Avšak americký dolár, tak ako všetky moderné meny, sú však príkladom fiat peňazí. Fiat latinsky znamená “z nariadenia“. Fiat peniaze majú hodnotu, pretože vláda ustanovila, že majú hodnotu. A to nás privádza k otázke: Čo presne je americký dolár? Kedysi bol dolár určitým objemom striebra a zlata.
Na tomto príklade môžeme vidieť, že dolár pochádza od amerického ministerstva financií a bol krytý určitým množstvom striebra, ktoré bolo splatné na požiadanie. Samozrejme, to bolo v 1930s, a tie dni sú dávno preč. Teraz je dolár záväzkom FEDu, súkromnej organizácie, ktorá má právo riadiť americkú peňažnú zásobu zákonom z roku 1913. Všimnite si, že súčasné doláre neoprávňujú držiteľa dolárov k ničomu a to preto, že už nie sú kryté ničím hmotným.
Hodnota dolára je vysvetlená tu Je nezákonné odmietnuť prijatie dolárov za platbu, a dolár je jedinou akceptovateľnou formou daní. Preto je kriticky dôležité, aby bola peňažná zásoba riadená veľmi pozorne, pretože ak nie je, peňažná jednotka môže byť zničená infláciou. Vlastne je viac ako 3,800 historických príkladov papierových mien, ktoré už neexistujú. Existuje mnoho príkladov aj z USA, ktoré môžu mať zberateľskú hodnotu, avšak teraz už žiadnu monetárnu.
Samozrejme, môžeme zobraziť už nefunkčné príklady z Argentíny, Bolívie a Kolumbie a stovky iných krajín. Ako vlastne nastáva deštrukcia meny cez hyperinfláciu? Tu je nedávny príklad z Juhoslávie medzi rokmi 1988 a 1995. Dinár pred rokom 1990 mal merateľnú hodnotu za dinár ste mohli niečo nakúpiť.
Avšak v 1980s vláda Juhoslávie dosahovala neustále vládne deficity a tlačila peniaze, aby ich vykryla. Na začiatku 1990s, vláda musela použiť všetky svoje menové rezervy a začala plieniť účty svojich občanov. Na to, aby udržala veci v chode, musela stále tlačiť stále väčšie bankovky, čo nakoniec kulminovalo v tomu ohromujúcom príklade 100 miliardovej bankovke. Na svojom vrchole dosahovala inflácia v Juhoslávií 37% denne.
To znamená, že ceny sa zdvojnásobovali každých 48 hodín. Pozrime sa na to konkrétnejšie. Predstavme si, že 1. januára 2007 máte 1 cent, za ktorý si môžete niečo nakúpiť. Pri 37% inflácií denne, do 3. apríla 2007 by ste potrebovali miliardovú bankovku aby ste nakúpili tú istú vec. Naopak, pokiaľ by ste mali uloženú miliardu dolárov 1. januára, tak do 3. apríla by mala hodnotu kúpnej sily 1 centu. Očividne, pokiaľ by ste tam chceli ušetriť peniaze, všetky by ste ich stratili.
Môžeme tak bezpečne povedať, že inflačné peňažné režimy trestajú sporiteľov. Na druhej strane inflačné peňažné režimy podporujú míňanie a vyžadujú si, aby peniaze boli investované alebo bolo s nimi špekulované, aby sa držalo tempo s infláciou. Samozrejme, investovanie a špekulovanie obsahuje riziká, takže môžeme rozšíriť tento výrok, že inflačné monetárne systémy vyžadujú svojich občanov aby hazardovali so svojimi ťažko zarobenými úsporami.
Toto stojí za chvíľu uvažovania. Dokonca, čo je dôležitejšie, história ukazuje, že bežne sú peniaze zle spravované, a preto potrebujeme prísne dozerať na správcov našich peňazí, aby sme si boli istí, že sa nesprávajú nezodpovedne vytváraním príliš veľa peňazí zo vzduchu a tým neničia naše úspory a kultúrne inštitúcie. Počkajte, nepovedali sme „tvoria peniaze zo vzduchu“? Áno, povedali. Toto je dôležitý proces pre vašu, našu, moju budúcnosť, takže najbližšie 2 kapitoly budú volané tvorbe peňazí.
Ako vznikajú peniaze?
Ak chceme zistiť o čo ide momentálne vo finančnom svete, musíme začať so skutočným porozumením toho, čo sú peniaze a ako sa tvoria. Tu si teda predstavíme proces ako vznikajú. Dovoľte mi predstaviť Johna Kennetha Galbraitha, ktorý mnoho rokov vyučoval na Harvardskej Univerzite. Bol tiež aktívny v politike a slúžil mnohým vládam od Roosvelta až po Johnsona. Takže dlhodobo uznávaný chlapík.
O peniazoch raz slávne povedal „Proces, ktorým vznikajú peniaze je tak jednoduchý, že je až zarážajúci.“ A tu si túto vec rozoberieme. Ak by ste ju nepochopili na prvý krát nevadí, tvorba peňazí je skutočne bizarný proces, ktorý sa ťažko akceptuje. Najprv sa pozrime na to, ako sa peniaze tvoria bankami. Nechajme teraz odkiaľ prišlo týchto $1000 a predstavme si, že do mesta príde človek s týmito peniazmi a náhodou sa otvorí nová banka bez depozít.
$1000 vloží do banky a teraz má osoba aktívum za $1000 (vklad) a banka má záväzok $1000. Na vklad v bankách existuje zákon, podľa ktorého môže banka požičať časť zo sumy, ktorú k nej vložili ľudia. Teoreticky môže takto požičať až 90% prostriedkov, hoci skutočne požičiava až takmer 100%. Keďže banka požičiava časť svojich depozít v rezervách, tento proces sa označuje ako „frakčný rezervný systém“. Avšak poďme späť k príkladu.
Banka nežije z toho, že drží peniaze, ale z toho, že ich požičiava za vyšší úrok ako platí. Pretože banka môže požičať až 90% z vkladov, podarí sa jej nájsť človeka, ktorý si chce $900 požičať. Tento človek minie peniaze a získa ich iný človek, ktorý peniaze vloží do nejakej banky. A je jedno, či je to tá istá alebo nová banka.
Pri tomto novom depozite $900 má banka možnosť nájsť niekoho a požičať mu 90% z tejto sumy, $810. A opäť ich získa osoba, ktorá ich minie a ďalšia osoba ich vloží do banky. Znovu sa požičia 90% z tejto sumy, $729. Tento proces bude pokračovať, až pokým z pôvodných $1000 nenarastie pôvodná suma vo veľkosti $10,000. Je týchto $10,000 skutočnými peniazmi? Verte, že áno, najmä pokiaľ ich máte na bankovom účte.
Všimnite si, že pokiaľ by každý, kto má peniaze v banke, chcel tieto peniaze naraz vybrať, banky by neboli schopné tieto čiastky vyplatiť, pretože tieto peniaze nemajú. Banky by mali v rezervách iba $1000. Bodka. Tiež si všimnite, že mechanizmus tvorby peňazí z nových depozít pracuje tak dlho, pokiaľ nikto nezbankrotuje na svoj úver. Keby sa to stalo, veci sa skomplikujú, ale to je príbeh na neskôr. Nateraz je dôležité pochopiť, že peniaze sa tvoria úverom.
Opačne, pokiaľ sa úvery splácajú, peniaze miznú. Tento proces, akým peniaze vznikajú, si môžete overiť sami a tento príklad som získal z jednoduchej príručky FEDu. Tiež ste si mohli všimnúť, že som vynechal jednu veľmi dôležitú vec – úrok. Odkiaľ prichádzajú peniaze, ktoré majú zaplatiť úrok na všetky tieto úvery? Pokiaľ by všetky úvery boli splatené bez úroku, potom môžeme celý systém transakcií odrolovať späť.
Avšak pokiaľ započítame úrok, potom zistíme, že neexistuje dosť peňazí na to, aby sa splatili všetky pôžičky. A toto je obrovská diera v našom systéme a preto musíme zistiť,odkiaľ tieto peniaze prichádzajú Prečo sme posledné minúty strávili vysvetľovaním mechanizmu vzniku peňazí. Aby sme zistili následky nášho ohromného dlhu, je dôležité pochopiť ako tento dlh vzniká. Nemenej dôležité bude pospájať si exponenciálne grafy a dať im zmysel. Avšak tam sa dostaneme až za chvíľu.
Peniaze sú dlhom
Teraz sa pozrieme na to, kde vznikajú peniaze. Proces funguje nasledovne. Predstavme si, že vláda potrebuje viac peňazí ako má. Možno spravila niečo bláznivé ako že znížila dane a zároveň vedie dve vojny. Vláda ale vlastne nemá žiadne peniaze. Takže požiadavka na ďalšie zdroje sa dostane na ministerstvo financií. Môžete byť prekvapení, ale ministerstvo financií žije z rúk do úst a bežne nemá k dispozícií hotovosť na viac ako niekoľko týždňov.
Takže ministerstvo financií vytlačí dlhopisy, čo je spôsob ako vláda získava peniaze. Dlhopis má nominálnu hodnotu, čo je objem, za ktorý sa predáva a má uvedený úrok, ktorý získa držiteľ. Takže ak by ste kúpili dlhopis s hodnotou $100 a ten by niesol úrok 5%, potom by ste za rok dostali $105. Dlhopisy sa predávajú na pravidelných aukciách a mali by sme dodať, že väčšinu týchto dlhopisov kupujú priamo veľké banky. Na aukciách banky nakúpia dlhopisy a peniaze získa ministerstvo financií, ktoré ich distribuuje na vládne programy. Sľúbil som vám, že vysvetlím, ako vznikajú prvé peniaze, čo sa ešte nestalo.
Dlhopisy sa kupujú s peniazmi, ktoré už existujú v bankovom systéme. Peniaze sú vytvárané ďalším procesom, keď centrálna banka (FED) kupuje dlhopis od komerčnej banky. Keď toto spraví centrálna banka, tak jednoducho presunie peniaze vo výške hodnoty dlhopisu komerčnej banke a získa tak dlhopis. Dlhopis sa vymení za peniaze. A odkiaľ prichádzajú tieto peniaze? Som rád, že sa pýtate. Pochádzajú "zo vzduchu" pri tom, ako FED vytvára peniaze, keď nakupuje „dlh“.
Nové peniaze FEDu sa vždy vymieňajú za dlh. Takže teraz môžeme pridať názov: „Všetky doláre sú dlhom“. Neveríte mi? Tu je citácia z publikácie FEDu: „Keď ty alebo ja vypíšeme šek, musíme mať v banke dostatočné peniaze na jeho pokrytie. Avšak, keď šek vypíše FED, neexistuje žiadny bankový vklad, na ktorý je vystavený. Keď FED vypíše šek, vytvára peniaze.“ Wow. Toto je neobyčajná moc.
Ja alebo ty potrebujem pracovať, aby sme získali peniaze, FEDu stačí vytlačiť toľko peňazí koľko potrebuje a kedy chce. A tie nám s úrokom požičia cez americkú vládu. Keď si uvedomíme, že vyše 3,800 papierových mien (a niekoľko metalických) sa stalo bezcennými kvôli chybnému manažmentu, nestálo by za to prísne dohliadať nad tým, či sa FED správa zodpovedne k našim peniazom? Takže teraz vieme, že existujú dva druhy peňazí.
Prvým je bankový úver, ktorý vzniká pôžičkami komerčných bánk. Úver je tak typ peňazí, ktorý má vždy protistranu v objeme dlhu, ktorý je s ním spojený. Dlh, na ktorý musí byť platený úrok. Druhý typ peňazí sa tlačí zo vzduchu, a to je to, čo vidíme tu. Proces, ktorým vznikajú peniaze je jednoduchý a až zarážajúci. Pokiaľ mu rozumiete, gratulujeme, ak nie, pokojne si pozrite túto kapitolu ešte raz.
Tieto zistenia nám umožňujú sformulovať 2 kľúčové koncepcie Prvou je, že doláre sú kryté dlhom. Na úrovni komerčných bánk sú všetky doláre úverom. Na úrovni centrálnych bánk sú peniaze vytvorené zo vzduchu a vymenené za vládny dlh. V oboch prípadoch stojí za dolármi dlh. Dlh, na ktorý sa platí úrok. Z tejto kľúčovej koncepcie môžeme vyvodiť hlboký výrok, že každý rok sa musí vytvoriť minimálne toľko nových peňazí, aby sa pokryli úrokové platby všetkých existujúcich dlhov.
Ak to mierne otočíme, tak môžeme povedať, že každý rok musí existujúci dlh narásť minimálne o objem úrokov dlhu. Rok po roku, tak musí rásť určitým percentom. Pretože náš monetárny systém založený na dlhu rastie pravidelne nejakým percentom, tvorí exponenciálny systém. Dôsledok toho je, že množstvo dlhu v systéme vždy prekročí množstvo peňazí. Nechcem tvrdiť, či je to dobré alebo zlé, jednoducho je to tak.
Porozumením toho princípu sa ale môžeme lepšie pripraviť nato, že budúce následky nie sú pre ekonomiku neobmedzené ale naopak obmedzujúce. Toto všetko nás privádza k štvrtej kľúčovej koncepcií neustála expanzia je podmienkou moderného bankovníctva. Vlastne môžeme zaviesť pravidlo každý rok musia byť vytvorené nové úvery minimálne vo veľkosti splatných úrokov za daný rok.
Bez pokračujúcej expanzie peňažnej zásoby sa nedokážu splácať minulé dlhy a bankroty by otriasli a pravdepodobne zničili celý systém. Bankroty sú Achillovou pätou monetárneho systému založeného na dlhu, čo sme videli na našom príklade komerčných úverov. Kvôli tomuto, inštitucionálne a politické sily v našej spoločnosti sú zamerané na zabránenie tohto následku. Takže bankový systém musí kontinuálne expandovať.
Nie preto, že je to dobrá vec, ale preto, že je tak navrhnutý. Je to vlastnosť systému, tak ako je vlastnosť auta jazdiť na benzín. Môžem dúfať, že moje auto bude jazdiť na slamu, avšak plytval by som svojim časom, pretože tak nebolo auto navrhnuté. Tým, že porozumieme požiadavke kontinuálnej expanzie, budeme v lepšej pozícií pochopiť, čo to pre našu budúcnosť znamená a čo by sme mali pre ňu spraviť.
Kľúčová otázka je: „Čo sa stane, keď ľuďmi vytvorený systém, ktorý musí expandovať, narazí na fyzické limity našej planéty?“ Myslím, že uvidíme kolíziu počas našich životov a tá už mohla začať. Som extrémne zvedavý na to, ako to dopadne. Je to skutočne extrémne dôležitý výrok, no niektorí môžu povedať, že nie je zaujímavý a iní, že je hrozivý. Pokiaľ si myslíte, že budúcnosť bude vyzerať tak ako minulosť, tak je hrozivý.
Avšak pokiaľ ste flexibilní vo vašom videní sveta, máte možnosť získať z tohto faktu tak veľa, ako sa len dá. Žijeme vo fascinujúcich a bezprecedentných časoch a som vzrušený z toho, že som tu a teraz. V ďalšej sekcií sa pozrieme na veľmi dôležité historické kontexty o našom peňažnom systéme, ako produkte sofistikovanej evolúcie alebo historického experimentu, ktorý trvá 37 rokov?
Dlh a budúcnosť
Teraz vstupujeme do druhej časti nášho kurzu. Tu uvidíme tie skutočné informácie, ktoré primäli mňa a moju rodinu spraviť hlboké zmeny v našich životoch. S informáciami, ktoré sme si ukázali skôr, sme teraz v pozícií, aby sme porozumeli ako 3E (ekonómia, energia a enviroment) spolu súvisia a križujú sa v najbližších 20. rokoch. Tieto údaje ma vedú k záveru, že najbližších 20 rokov bude úplne iných ako predchádzajúcich 20 rokov.
Časť 2 začneme s dlhom. Pozrieme sa na 2 ďalšie základné koncepcie, a jedna z nich je absolútne kľúčová stále rastúci dlh implicitne predpokladá, že naša budúcnosť bude väčšia ako naša súčasnosť. Pozrime sa na niekoľko definícií finančný dlh je zmluvný záväzok na splatenie nejakej čiastky peňazí niekedy v budúcnosti. Koncept dlhu je plne charakterizovaný právnym systémom a môžeme povedať, že dlh je právny kontrakt, ktorý umožní získať peniaze teraz za jeho splatenie v budúcnosti. Samozrejme s úrokom.
Dlh prichádza v rôznych formách. Úver na auto alebo nehnuteľnosť sú zabezpečené dlhy, pretože za nimi stoja aktíva, ktoré sa môžu zabrať. Dlh na kreditných kartách je nezabezpečený dlh, pretože v prípade bankrotu sa nedá zabrať žiaden špecifický majetok. Pre mňa alebo vás existujú iba 2 spôsoby ako sa zbaviť dlhu splatiť ho alebo zbankrotovať. Ak máte tlačiarenský stroj ako má vláda, potom prichádza do úvahy aj tretia možnosť tlačiť peniaze a tak platiť za dlh.
Tento spôsob je forma zdaňovania, pretože násilne znižuje hodnotu všetkých existujúcich peňazí a túto hodnotu prevádza k vlastníkom dlhu. Ja ju vnímam ako bankrot, ktorý znevýhodňuje sporiteľov. Čistá hodnota dlhu americkej vlády k aprílu 2008 stojí na úrovni 9,4 bilióna dolárov. Toto je iba dlh. Akonáhle pridáme záväzky, najmä sociálne a zdravotné, potom dostaneme číslo 5-8-krát väčšie ako je toto. Tieto záväzky budeme skúmať neskôr. Teraz sa budeme sústrediť iba na dlh, no dlh je iba časťou tohto príbehu.
Toto je graf celkového amerického dlhu – federálneho, štátneho, municipálneho, korporátneho a osobného, ktorý zobrazuje červená línia. Žltá línia zobrazuje národný dôchodok. Celkový dlh USA je viac ako 48 biliónov dolárov. To je 48 balíkov tisícdolároviek, ktorý je vysoký 67,9 míľ. Ak si tieto úrovne dlhu upravíme o veľkosť populácie a inflácie, potom v roku 1952 bol ekvivalent $76,000 dlhu na osobu, pričom teraz je to $183,000.
Pri sume $183,000 na hlavu to znamená, že priemerná rodina v USA je spojená s hodnotou dlhu vo výške $732,000. Toto je užitočný spôsob ako sa pozerať na dlhu, pretože v skutočnosti nezáleží, či dlh vlastní vláda, firma alebo jednotlivec, pretože toto sú dlhy našej krajiny a všetky dlhy sa splácajú konaním ľudí. Takže skúmaním dlhu na hlavu alebo na rodinu nám dá pohľad na realitu. Môžu vždy dlhy rásť rýchlejšie ako príjmy, ktoré ich splácajú? Nie, nemôžu. Niekde je tam matematický limit.
Hovorím že všetok dlh je zlý? Nie. Dlh, ktorý môže byť najlepšie opísaný ako investičný dlh, poskytuje príležitosť, ktorá sa splatí späť. Príkladom by mohla byť pôžička na vzdelanie, ktorá ponúka možnosť získať väčší príjem v budúcnosti. Ďalším by mohol byť úver na rozšírenie priestorov reštaurácie. Toto sú príklady samo-likvidujúcich sa dlhov, kde dlhy zvyšujú budúce príjmy a tak možnosti splatenia dlhu. Avšak čo dlhy ktoré sú spotrebiteľské vo svojej povahe?
Tie ktoré sa týkajú skrášlení auta, dovolenky alebo vojenských výdavkov? Toto sú ne-samo-lividujúce sa dlhy, pretože netvoria žiadne ďalšie budúce príjmy. Takže nie všetky dlhy sú zlé. Iba príliš veľa neproduktívnych úverov je zlých. Za posledných 5 rokov narástol americký dlh o 16 biliónov dolárov a veľmi veľká časť z neho bola ne-samo-likvidujúca sa zložka. Toto má hlboké následky pre budúcnosť.
Keďže ne-samolikvidujúce dlhy negenerujú budúce príjmy, znamená to, že sa bude musieť použiť na ich splatenie bežný príjem. A to znamená menej hotovosti na slobodné míňanie v budúcnosti. Čo je teda vlastne dlh? Dlh nám zabezpečuje peniaze na minutie dnes, môžeme si kúpiť auto a dnes si ho užívať. Avšak v budúcnosti úvery reprezentujú peniaze, ktoré nemôžeme minúť neskôr na iné účely. Takže môžeme povedať, že dlh reprezentuje budúcu spotrebu užívanú teraz.
Pokiaľ je to moje rozhodnutie zobrať si dlh a je to iba moja zodpovednosť, tak je všetko v poriadku. Avšak pokiaľ si uvedomíme, že naše súčasné dlhy si vyžadujú úsilie budúcich generácií na splatenie dlhu, potom začíname sledovať morálny aspekt tohto príbehu. Je skutočne správne, aby jedna generácia spotrebovávala nad svoje pomery a očakávala, že nasledujúce generácie obetujú svoju spotrebu na to, aby tento dlh splatili?
Toto je presne naša súčasná situácia a tieto grafy o tom hovoria. Často rozmýšľam, či moje deti budú považovať tento obchod za dobrý. Mám obavu, že nie. Predtým sme si ukázali, že peniaze môžeme vnímať ako nárok na ľudskú prácu. Teraz sme sa dozvedeli, že dlh je iba nárok na budúce peniaze. Takže môžeme dať tieto dva výroky dokopy a prísť k ďalšej kľúčovej koncepcií dlh je nárok na budúcu ľudskú prácu.
Keď sa dostaneme k sekcií o demografií, vrátime sa k tomuto konceptu. Keď sa pozrieme historicky na pomer dlhu k HDP, súčasné úrovne dlhu sú plne bez precedensu. Tento graf ukazuje, že naše životy boli strávené v najväčšej úverovej bubline v histórií. Celkový dlh stojí teraz na úrovni 342% HDP. Ako vidíme z grafu, úrovne kedy sa celkový dlh aspoň vzdialene priblížil k súčasnej úrovni bolo v rokoch 1930.
FED spôsobil éru lacných peňazí v rokoch 1920, ktorá bola nasledovaná prasknutím bubliny, s následkami 11-ročnej Veľkej depresie. Všimnite si, že pomer dlhu k HDP začal klesať až po roku 1929. Čo je následkom toho, viac úverov? Nie, graf najprv stúpal, pretože veľkosť dlhu ostala fixná, no bola to ekonomika, ktorá prepadla a vytvorila tak nárast do hora. Okrem obdobia Veľkej depresie mala naša krajina vždy menej dlhu ako 200% HDP.
A tento vzťah bol prerušený až v polovici 80. rokov. Takže môžeme povedať, že náš experiment so súčasnými úrovňami dlhu je starý iba 23 rokov a preto historicky iba veľmi krátky jav. Je to tento graf, viac ako ktorýkoľvek iný, čo ma núti usúdiť, že najbližších 20 rokov bude úplne iných ako predchádzajúcich 20 rokov. Neviem si predstaviť ako by sme mohli potiahnuť ďalších 20 rokov tak, ako v období označenom červenou farbou.
Podľa tvaru tohto grafu môžeme usúdiť, že finančný svet má kolektívny predpoklad pre našu budúcnosť. Pretože dlh je nárok na budúcnosť, potom každé zväčšenie dlhu zahŕňa predpoklad, že budúcnosť bude väčšia ako naša minulosť. Čo znamená, že s týmto grafom sa viaže veľmi silné tvrdenie budúcnosť bude väčšia ako súčasnosť. Dlh sa vždy spláca v budúcnosti. Úvery vznikajú v očakávaní, že sa splatia s úrokom.
Ak sa poskytne v tomto roku viac úverov ako v minulom roku, znamená to, že sa predpokladá, že existuje schopnosť splatiť tieto úvery v budúcnosti. Keďže naše dlhy sú teraz viac ako 342% HDP, existuje tu skrytý predpoklad, že budúce HDP bude väčšie ako to súčasné. A to oveľa väčšie – viac predaných áut, viac spotrebovaných zdrojov, viac zarobených peňazí... Všetko z toho musí byť väčšie, aby existovala možnosť, že existujúce úvery budú splatené.
Avšak pre každý štvrťrok vidíme, že dlh rastie tempom o 5-6% väčším ako je rast ekonomiky. Dokonca aj s mierne optimistickým budúcim rastom, je táto trajektória jednoznačne neudržateľná. Naše banky, penzijné fondy, vládne štruktúry a všetko ostatné naviazané na súčasný nárast dlhu má obrovské stávky založené na jeho pokračujúcom náraste.
A tu prichádzame k 7. kľúčovej koncepcií finančné trhy predpokladajú, že naša budúcnosť bude oveľa väčšia ako naša prítomnosť. Avšak, čo sa stane, ak to nie je pravda? Čo ak sa nenájdu spôsoby splatenia tohto dlhu v budúcnosti? Potom nasleduje iba jeden následok s dvomi rôznymi spôsobmi vzniku. Následkom je, že nároky, sa musia nejako znížiť. A to sa môže stať iba pomocou bankrotu na dlh alebo infláciou.
Bankroty sa vysvetlia ľahko dlhy sa nesplatia a držitelia pohľadávok nedostanú zaplatené. Bum. Nároky sa znížia. V tomto prípade, ak budúcnosť nie je dosť veľká, potom bankroty sú spôsobom ako dlhy nesplatiť. Inflačný zmätok môže byť zavádzajúci, tak sa naň pozrime takto čo ak ste predali dom niekomu a rozhodli ste sa, že si podržíte pohľadávku v hodnote $500,000. Pohľadávka hovorí, že bude splatená naraz za 10 rokov jednou platbou v hodnote $650,000.
Čo ak v tom čase budete za $650,000 môcť kúpiť iba tento dom? Dostali ste peniaze, avšak váš nárok na budúcnosť bol značne znížený pomocou inflácie. V deflačnom scenári sú vaše peniaze stále hodnotné, no nedostanete ich späť.
V inflačnom scenári ich dostanete späť, avšak sotva niečo za na kúpite. V oboch prípadoch bola vaša budúcnosť zmenšená. Dosah je takmer identický, avšak spôsoby ako ho dosiahnuť sú značne odlišné. Takže otázka, nad ktorou by ste mali pouvažovať je existuje na budúcnosť príliš veľa nárokov? A ak áno, uvidíme infláciu alebo bankroty ako spôsob vyrovnania vecí? Dostanete tak dve úplne odlišné životné rozhodnutia podľa toho, či odpoviete áno alebo nie na prvú otázku a infláciu alebo bankroty na druhú otázku.
Takže stoja za rozmýšľanie. Tu je to, čo sme sa naučili kľúčová koncepcia číslo: dlh je nárok na budúcu ľudskú prácu. Dlh na hlavu nebol nikdy väčší, v tejto krajine sa nachádzame sa skutočne bezprecedentnom území. Dlh vzrástol o 16 biliónov za posledných 5 rokov a väčšina z neho bola spotrebný dlh. To znamená, že budúca spotreba bude musieť byť výrazne znížená alebo nastane obdobie zničenia dlhu a to buď bankrotmi alebo infláciou.
A konečne kľúčová koncepcia číslo: finančné trhy predpokladajú, že budúcnosť bude oveľa väčšia ako minulosť. Náš celý ekonomický systém a spôsob života je založený na dlhu. A dlh je vždy založený na predpoklade, že budúcnosť bude vždy väčšia ako minulosť. Preto je životne dôležité aby sme tento vzťah rozobrali podrobne, pretože ak je tento predpoklad chybný, potom je aj množstvo ostatných vecí, ktoré berieme za prirodzené.
Ropný vrchol - časť 1
Dostali sme sa ku kapitole o ropnom vrchole, ktorá je výnimočná. Na začiatku sme povedali, že spojíme 3E. V tomto videu spojíme ekonómiu a energiu. Je to jedna z najdôležitejších kapitol. Väčšina z tejto kapitoly stojí na pleciach stoviek zasvätených ľudí, ktorí pozbierali väčšinu dát a neúnavne pracujú v porozumení role energie v našich životoch. Energia je životodarnou miazgou každej ekonomiky. Avšak, keď je ekonomika založená na exponenciálnom dlhovom peňažnom systéme, a ten je založený na exponenciálnom prísune energií, potom si táto energia zaslúži našu najväčšiu pozornosť.
A keď sa pozrieme na americkú spotrebu energií, vidíme, že ropa reprezentuje vyše 50% našej ročnej spotreby energií. Pričom ropa a zemný plyn reprezentujú viac ako 75% spotreby. Ropu si rozoberieme bližšie, avšak takmer všetko, čo platí pre ropu, platí aj pre zemný plyn. Takže budeme diskutovať o viac ako 75% našej energetickej situácie.
Na to, aby sme pochopili ropný vrchol, potrebujeme pochopiť ako fungujú ropné polia a ako sa ropa ťaží. Bežná mylná predstava spočíva v tom, že sa vyvŕta ropný vrt priamo do veľkého zdroja ropy a toto jazero alebo jaskyňa sa vysaje. Avšak pravdou je, že tam dolu je najmä tvrdý kameň a ropa sa nachádza iba v pórovitých skalách ako je pieskovec, ktorý umožňuje, aby ropa prúdila cez praskliny. Dole teda neexistujú žiadne veľké jazerá alebo jaskyne ropy. Ropa musí byť veľmi pozorne ťažená z pevného kamenného ložiska. Je užitočné si predstaviť ropné pole ako margaritu, kde ropa je tequilovým mixom a skaly sú kockami ľadu.
Akonáhle narazíme na ropu, zistíme, že množstvo ťaženej ropy vyzerá ako krivka zvonu. Na začiatku je do nápoja vložená jedna slamka, avšak potom s rastúcim optimizmom je do neho vložených stále viac a viac slamiek. Avšak potom prichádza ten sŕkajúci zvuk, a je jedno koľko slamiek do neho vložíme, množstvo vypitej margarity sa začína zmenšovať až kým sa celá nevypije. To je veľmi podobné tomu ako funguje ropné pole.
Každé ropné pole zaznamenáva rovnaký základný ťažobný profil. A to, čo je rovnaké pre jedno pole, je rovnaké aj pre súčet všetkých ropných polí. Ak dosahuje vrchol jedno pole, dosahuje vrchol aj ich sumár. Ropný vrchol teda nie je abstraktná teória ale je to veľmi dobrý opis fyzikálneho procesu. Proces, ktorým sa vyčerpáva ropné pole je dobre pochopený.
Ropný vrchol je teda fakt. Ropný vrchol však nie je synonymum s minutím ropy. Pri dosiahnutí ropného vrcholu stále zostáva polovica ropy. Avšak v strede sa stáva niečo zaujímavé. Keď na začiatku ropa striekala von pod tlakom, v druhej časti sa musí ropa prácne pumpovať von pri vyšších nákladoch.
Keď pri ceste hore sa každý barel ropy ťažil lacnejšie, opak platí pre cestu dole. Každý barel sa stáva drahší, čo sa týka času, peňazí a nákladov. Nakoniec je drahšie vyťažiť barel ropy ako jeho hodnota a vtedy sa ropné pole opúšťa. Toto je naša skúsenosť s ťažbou ropy v USA. Od prvého barelu ropy vyťaženom v roku 1859 bolo až do roku 1970 stále ťaženej viac a viac ropy. Avšak po tomto roku bolo ťaženej ropy stále menej.
Hovorí sa, že ropná produkcia v USA dosiahla svoj vrchol okolo roku 1970 v objeme 10 mil. barelov denne. Dnes produkuje niečo vyše 5 mi. barelov denne. To sú fakty. Ak sa pozeráme sa spotrebu ropy, potom naše nároky v objeme 15 mil. barelov denne sú pokryté importom.
Importujeme teda 2/3 našich denných potrieb. Na to, aby sme mohli ropu ťažiť, ju musíme najprv nájsť. A tu prichádza zaujímavá časť. Vrchol objavov ropy v USA bol zaznamenaný v roku 1930. To poukazuje na medzeru medzi vrcholom v objavoch a v vrcholom v produkcií v rozmedzí 40 rokov. Pamätajte si toto číslo.
Tu je dôležitá poznámka. Predstavte si, že sme sa rozhodli byť sebestační a nahradiť import 10 mil. barelov denne nejakou inou formou energie. Týchto 10 mil. barelov reprezentuje rovnakú energiu ako 750 jadrových elektrární. Predstavte si, koľko by to pridalo k problémom súčasných 104 elektrární? Myslím, že môžem povedať, že jadrová energia nie je vhodným kandidátom na elimináciu importu ropy.
Takže o koľko by sme museli zvýšiť našu produkciu biomasy a solárnej energie? Na to by sme potrebovali zvýšiť našu súčasnú bázu 2000-násobne. Nie o 2000% ale 2000x viac. Keď sa pozrieme na svetové objavy ropy, tak zistíme, že tie rástli každú dekádu až do roku 1960. A potom každú dekádu klesali. Budúce odhady vyzerajú ešte horšie. Vrchol v objavoch bol v roku 1964, čo je pred 44 rokmi.
A to je ďalší tvrdý a neoddiskutovateľný fakt. Spomeňte si, na to, aby ste mohli ťažiť ropu, tak ju musíte najprv nájsť. Takže pre všetkých zástancov toho, že existuje množstvo nenájdenej ropy hovorím, tak ju nájdime. A tu je tretí a posledný fakt o produkcií, ktorý chcem prezentovať.
Toto je graf svetovej produkcie ropy. Bežná ropa je vysoko energetický materiál, na ktorom bolo postavených posledných 100 rokov ľudského rastu. Vidíme, že od roku 2004 bola ropná produkcia rovnomerná. Nech je dôvod akýkoľvek, nebola to cena. Cena ropy vzrástla z $50 na $120 ako je dnes. Pokiaľ by existoval silný dôvod prečo ťažiť ropu, tak by ním bola cena. Je teda možné, že tento graf nám hovorí, že bežná produkcia ropy je na vrchole?
Dvojitý signál rýchlo rastúcej ceny a vyrovnanej produkcie určite robí silný argument v prospech vrcholu. Mimochodom, globálny vrchol v objavoch bol presne 40rokov pred zarovnaním tohto grafu, čo odzrkadľuje 40-ročný rozdiel medzi objavmi a produkciou v USA. Tento graf ma znepokojuje.
Ak sme skutočne na vrchole, čo naznačujú tieto údaje, potom je možné, že máme problém. Avšak najdôležitejšia vec pred nami nie je presný moment, kedy sme dosiahli vrchol. To je iba akademický koncept, pretože ekonomické dislokácie začnú tak skoro ako vznikne medzera medzi dopytom a ponukou.
Tu je jednoduchý príklad, ako sa môžeme pozerať na problém dopytu a ponuky tak, ako ho vytvoril Jeffrey Brown. Nazýva ho model exportnej krajiny. Prestavme si, že máme hypotetickú krajinu, ktorá produkuje 2 mil. barelov ropy denne, avšak jej tempo produkcie klesá 5% ročne.
Krajina na začiatku exportuje 2 mil. barelov a po 10. rokoch by stále mohla exportovať 1,5 mil. barelov denne. Avšak teraz si predstavme, že táto krajina spotrebováva ropu sama, tak ako to robia všetky krajiny. Najprv spotrebuje 1 mil. barelov denne a jej vnútorný dopyt rastie o 2,5% ročne. Je to bežné. Čo sa ale stane s exportom? Ten poklesne na 0 za 10 rokov.
Toto je dôsledok exponenciálnych kriviek. Export je tak pojedaný z oboch strán. Z príkladu sa stáva veľmi realistický scenár, pretože môžeme vidieť, že svetový export klesá, hoci dopyt rastie. V Mexiku, treťom najväčšom exportérovi ropy do USA, produkcia klesá a dopyt sa zvyšuje, a export krajiny by sa tak mal eliminovať do roku 2011 alebo 2012. Kde na svete chce USA nájsť svojho nového tretieho najväčšieho exportéra ropy v najbližších 3. rokoch?
Kedy dosiahne svetová produkcia vrchol je vecou diskusie, pričom odhady existujú od teraz až po najbližších 30 rokov. Ale ako som povedal, presný bod vrcholu je iba akademický problém. To, čoho sa musíme skutočne obávať, je ten deň, keď svetový dopyt prevýši svetovú ponuku. Je to ten bod preťatia, kedy sa trh s ropu navždy zmení a to pravdepodobne dosť prudko. Najprv uvidíme obrovské cenové nárasty.
No pamätáte si nedostatky potravín, ktoré sa objavili v priebehu niekoľkých dní vo februári 2008? Tie boli spôsobené predstavou, že dopyt prevýši ponuku, čo viedlo k zákazu dodávok z mnohých krajín. To bude určite črtou globálneho trhu s ropou pri jej nedostatku. Keď sa to stane, potom uvidíme skutočnú obavu o jej nedostatok.
Ropný vrchol - časť 2
Na to, aby sme porozumeli, prečo je ropa tak potrebná pre ekonomiku a bežný život, musíme porozumieť tomu, čo pre nás robí. Ceníme si každú formu energie, pretože ju môžeme skrotiť, aby pracovala pre nás. Napríklad vždy, keď zapneme 100-wattovú žiarovku, je to to isté, ako by sme mali v pivnici športovca pedálujúceho tak rýchlo ako len môže. Toľko energie spotrebuje jedna žiarovka. Pokiaľ si dáte horúcu sprchu alebo zapnete vysávač, tak spotrebujete prácu 50 takýchto cyklistov.
Takýto počet „otrokov“ výrazne prevyšuje množstvo, ktorých mali králi v minulosti. Môžeme tak skutočne povedať, že všetci žijeme ako králi. Hoci často to nedoceníme, pretože to pre nás príde úplne normálne. Koľko energie obsahuje galón benzínu ako forma najobľúbenejšej energie? Ak by sme naliali galón do auta, išli tak ďaleko ako sa dá a dotlačili auto späť domov, tak by sme zistili sami.
Galón benzínu obsahuje asi 500 hodín energie alebo 12 týždňov ťažkej ľudskej práce. Takže aká je hodnota galónu benzínu? $4? $10? Pokiaľ by ste tomuto chudákovi zaplatili $15 za hodinu práce dotlačenia auta domov, tak by jeho cena bola $7500.
Ďalší príklad. Bolo vypočítané, že množstvo potravy, ktorú spotrebuje priemerný Severoameričan za rok je ekvivalentom 400 galónov benzínu na produkciu a transport. 400 galónov na jednu osobu/rok iba za jedlo. Pri $4 za galón to robí $1600, čo nie je príliš extrémne. Avšak, keď si uvedomíme, že týchto 400 galónov je energetický ekvivalent 100 ľudí pracujúcich 40 hodín do týždňa po celý rok, potom to naberie iný zmysel.
Keď to dáme do kontextu, tak produkcia a distribúcia potravy tvorí /3 našej celkovej domácej spotreby ropy. Toto je jeden z dôvodov, prečo by zastavenie importu bolo deštruktívne. Napriek tomu, že ropa neúnavne v pozadí a bezprecedentne uľahčuje naše životy, je zázrakom aj pre iné dôvody. Fotka ukazuje veci vyrobené z ropy, ktoré na požiadanie vyniesla von pred dom typická rodina.
Ako jednoducho môžeme vymeniť úlohu ropy v našej konzumne orientovanej ekonomike založenej na raste? Nie veľmi. V súčasnosti spotrebovávame ropu hlavne pre transport, a to asi 70% z jej spotreby. Ďalším veľkým sektorom je priemysel, nasledovaný domácnosťami, čo znamená vykurovanie. Posledný malý pásik je použitý na výrobu elektriny.
S výnimkou biopalív, o ktorých budeme hovoriť neskôr, všetky obnoviteľné zdroje energie produkujú teplo alebo elektrinu. To znamená, že aj keby sme nahradili všetku elektrinu alebo teplo, nahradili by sme iba tieto dva malé prúžky. V priemyselnom použití je ropa primárnym zdrojom pri hnojivách, plastoch, farbách alebo chemických procesoch. Ak zoberieme do úvahy aj ostatné potenciálne zdroje palív tak zistíme, že nie sú takmer vôbec schopné zabezpečiť tieto potreby.
Biopalivá a uhlie by mohli potenciálne naplniť nejaké z týchto funkcií, avšak nie bez reinvestícií a dlhšieho času. Takže zrekapitulujme si základné fakty Pred vyťažením ropy ju musíme nájsť. Kľúčový fakt č.: ropné objavy zaznamenali vrchol v roku 1964. Americké objavy dosiahli vrchol v roku 1930 a o 40 rokov dosiahla vrchol produkcia. Teraz sme 44 rokov po globálnom vrchole objavov. To je fakt.
Kľúčový fakt číslo 1: svetová produkcia bežnej ropy je vyrovnaná za posledné 4 roky, hoci sa cena zvýšila o 140%. Ak zoberieme fakty číslo 1 a 2, tak existuje možnosť, že sme už dosiahli ropný vrchol. Pokiaľ je to skutočne tak, mali by sme si priať, aby sme sa na tento moment pripravili už pred dekádami.
Kľúčový fakt č.2: že americký import ropy je ekvivalentom 750 jadrových elektrární, čo je 7-násobok súčasného stavu v USA lebo 2-násobok jadrových elektrární na svete. Kľúčová koncepcia číslo 9 tvrdí, že ropný vrchol je dobre zadefinovaný proces, ktorý nie je ničím viac ako fyzickým opisom starnutia ropných polí. Existujú tisíce štúdií na danú tému a jedinou témou pre diskusiu je, kedy prišlo k ropnému vrcholu.
Najskrytejšou koncepciou pre nás je koncepcia číslo 3: množstvo práce, ktorú ropa vykonáva je ekvivalentom stoviek otrokov. To je to, čo robí naše životy neuveriteľne pohodlné v historickom kontexte. Život strednej triedy v západnej spoločnosti by bol závideniahodný mnohými kráľmi.
Kľúčová koncepcia č.4: Ropa je magická substancia obmedzených zásob, avšak neobmedzenej dôležitosti. Toto sa nedá zveličiť. Transformácia jedného zdroja palív na iný je nesmierne drahá záležitosť a predstavuje obrovskú výzvu vzhľadom na náklady, veľkosť a čas. Nášmu druhu trvalo niekoľko dekád, kým prešiel z dreva na uhlie, pretože uhlie bolo lepším zdrojom paliva. R
ovnaká transformácia z uhlia na ropu nám trvala tiež niekoľko dekád. Nikto nebol zatiaľ schopný nájsť iného kandidáta ako nový zdroj energie. Technológia nie je zdroj energie, hoci nám môže pomôcť využiť energiu efektívnejšie. Avšak bolo by veľkou chybou zamieňať si technológiu so zdrojom energie. A konečne musíme dávať pozor na to, či dopyt neprevažuje ponuku a z toho vzniká koncepcia číslo 1
Export ropy trpí dvomi spôsobmi rastúcim dopytom a klesajúcou produkciou. Toto zvyšuje vyhliadky toho, že svet si môže uvedomiť oveľa skôr ako si myslíme, že nie je dosť ropy na zásobovanie každého. Exponenciálne funkcie sú problematické pre mnohých ľudí, a export ropy je stláčaný z dvoch strán, čo spôsobuje jeho výrazný pokles. Toto zakončuje veľmi krátku prezentáciu ropného vrcholu.
V ďalšej časti sa budeme zaoberať prienikom ekonómie a energie. Tam ukážem, že nie je žiadna náhoda, že náš exponenciálny peňažný systém založený na dlhu začal rásť presne v rovnaký čas, ako bol objavený nový zdroj vysokokvalitnej energie, ktorý rástol rovnako exponenciálne. V ďalšej kapitole vysvetlím dôležitosť energie pre súčasný ekonomický a monetárny systém.
