Realita akadémie
Odvtedy, ako americké dieťa dosiahne 6. triedu, je vedené k tomu, že kľúčom úspechu v živote je byť usilovný na strednej škole a dostať sa tak na dobrú vysokú školu. Čím lepší prospech bude mať na strednej, tým bude mať lepšiu šancu byť prijatý na kvalitnú univerzitu.

Študentom sa navráva, že keď získajú diplom na uznávanej univerzite, čaká na nich výber akýchkoľvek zamestnaní, po ktorých túžia. Po tom, ako nájdu svoju vysnívanú prácu, budú si môcť zadovážiť taký dom a auto, aké si želajú, a žiť svoj Americký sen. Väčšina Američanov očakáva svoj budúci ekonomický úspech len od samotného vysokoškolského titulu.

Celý význam základnej školy spočíva v príprave na strednú, a celý význam strednej školy je príprava na vysokú školu. K tomu sú ešte v Amerike stovky prípravných stredných škôl, ktoré majú za cenu 25 000 dolárov ročne zvýšiť šance študenta dostať sa na najlepšie hodnotenú vysokú. Sú vychovávaní tak, že ak nepôjdu na univerzitu, sú na ceste k žiadnemu životu, v ktorom nebudú mať šancu vybudovať si úspešný pracovný život.

Zákony ako NO CHILD LEFT BEHIND (Žiadne dieťa neostane bokom, Bush, 2001) ponechali základné školy v úplných troskách. Namiesto toho, aby mali učitelia voľnosť v myslení a v tvorivých riešeniach, a pripravili tak študentov na skutočný svet, sú nútení k obmedzenosti a učeniu bezcenných informácií, ktoré nikdy študentom nepomôžu k úspešnej kariére. V súčasnosti nezostala v Amerike jediná stredná škola, ktorá by poskytovala vedomosti potrebných na vedenie vlastného podniku, vytváranie vlastných výrobkov, alebo ako používať internet a iné slobodné zdroje na vzdelanie sa bez navštevovania vysokej školy.

Priemerné školné za rok na privátnej 4 ročnej americkej univerzite je 27 293 dolárov. O 29 % viac ako v šk. roku 2005/2006, kedy cena za rok štúdia bola 21 235 dolárov. Táto suma nezahrňuje cenu učebníc, ktorá sa za posledné desaťročie strojnásobila. Škola si teraz účtuje 200 dolárov za každú jednu knihu, ktorá ani nemá žiadnu možnosť ďalšieho predaja, keďže je každý rok vydaná nová, mierne upravená verzia s novým názvom.

Vydavatelia učebníc sú dokonca dohodnutí s predajcami kníh na výrobe "zákazníckych" učebníc, takže študenti nemôžu ušetriť kúpou kníh cez internet. Vysoké školy sú vydavateľmi podplácané, aby neumožňovali trh s použitými učebnicami. Tento fakt sám o sebe ukazuje, že predstavitelia vysokých škôl majú v záujme len naplnenie vlastných vrecák a nestarajú sa o pomáhanie svojim študentom.

Musíte mať určitý druh rozumu, aby ste rozumeli tomu mŕtvemu jazyku, ktorý sa používa v učebniciach. Ale ten vám programujú do hlavy odmalička. Takže sa ľahko na ten systém naladíte. A budete mať dobré známky, tuho študovať, a stanete sa súčasťou ... celého systému - žiadna sloboda. Neviete myslieť. Pretože vás učia myslieť ICH spôsobom. Inflácia vysokoškolského školného za posledných 5 rokov dosiahla 5,15% v ročnom náraste cien.

Napriek faktu, že ceny amerických nehnuteľností klesli zo svojho maxima z júla 2006 o 26% a Dow Jonesov burzový index z maxima v októbri 2007 klesol o 18%. Dokonca aj cena ropy od klesla o 38 % svojho vrcholu v júli 2008. Počas finančnej krízy v r.2008 stratili Američania 10,2 biliónov dolárov v cenných papieroch. Vysoké školy - spolu so zdravotnou starostlivosťou - sú jediná vec v Amerike, ktorá (aspoň dočasne) neklesla na cene.

Inflácia spravila zo štúdia niečo nemožné... Keď som bol ja malý, nikdy ste nepočuli rodičov vravieť: chystáme si a odkladáme peniaze na tvoje vzdelanie, pretože nás bude stáť 100 000 dolárov tak naň musíme šetriť. A keď skončíš, nielen že nám to nesplatíš, nebudeš mať ani len prácu. Počas dvoch rokov medzi decembrom 2007 a 2009 bolo v Amerike stratených 8 363 000 zamestnaní. - 6,1% všetkých pracovných pozícií. O rok neskôr, v decembri 2010, vďaka tomu, že Federal Reserve a Americká vláda minuli 4,6 biliónov dolárov na záchranné a stimulačné programy, bolo v Amerike obnovených 1,124 miliónov zamestnaní (0.9% všetkých miest).

Čo znamená, že na každú jednu vytvorenú pozíciu pripadli 4 milióny dolárov. Ako sa prepadávame stále hlbšie do tejto veľkej recesie a inflácia bude naďalej stúpať, nasleduje realita veľkej krízy, pretože si ľudia uvedomia, že so svojimi bezcennými peniazmi si toho nemôžu moc dovoliť. Budú pribúdať ľudia - vidíme ich už dnes - ktorí veria, že štúdium na vysokej škole bude bránou k ich budúcnosti. Už to nie je to, čo bývalo.

Vysokoškolský diplom, titul - čo vám to kúpi? A milujem tú mentalitu. Takýto spôsob zmýšľania: Korporácie, firmy nezamestnajú človeka, pokiaľ nemá titul. U mňa nie... nezaujíma ma či máš titul alebo nie, neznamená to žiaden rozdiel. Chcem aby si mal rozum, rozmýšľal sám za seba a bol pohotový, energický, aby si miloval svoju prácu a bol pre ňu zapálený, robil veci inak. Nie vedieť len "vyvrhnúť" späť veci, ktoré ťa naučili.

Tak to dopadlo - ako opakovanie, reprodukovanie prijatého. Počas ekonomického poklesu, keď Američania začnú strácať prácu, ich prvotným inštinktom je zamerať sa na vyššie vzdelanie, aby boli pre zamestnávateľov atraktívnejší, a boli v lepšej pozícií dostať sa k zamestnaniu. Avšak, ako majú títo Američania zaplatiť 27 293 dolárov ročne za vysokú, keď nemajú žiadne úspory, ani príjem?

Americká vláda, krytá Federal Reserve, rovnakým spôsobom, ako vytvorila "bublinu nehnuteľností" (rapídne zvýšenie hodnoty a následný úpadok), poskytovaním hypoték všetkým Američanov cez Fannie Mae a Freddie Mac, bez ohľadu na to, či sú schopní pôžičku splatiť, požila rovnaký spôsob požičiavania na vytvorenie jednej z najväčších bublín v americkej histórií. Bublinu vysokých škôl.

Študenti vysokých škôl si počas šk. roka 2009/2010 požičali dokopy 106 miliárd dolárov, narastajúc oproti hodnotám 96 miliárd v r. 2008/2009, 4 miliárd v r. 2007/2008, 7 miliárd v r. 2006/2007 a 83 miliárd v r. 2005/2006. Celkový študentský dlh v Spojených Štátoch je momentálne 830 miliárd dolárov, a prevyšuje dlh kreditných kariet. Veľmi veľa som pre mňa znamenalo vzdelanie; všetko čo som v živote chcela, bolo vzdelanie.

Stále by som rada pokladala vzdelanie za dôležité, ale priať niekomu, aby si prešiel tým, čo ja? - nie. Myslím si, že v mojom prípade mi vzdelanie naozaj zruinovalo život. Vlastne by som dopadla lepšie, keby som proste šla pracovať, kopala kanály alebo čo... Toto je neuveriteľné. Toto je dlh, z ktorého sa nikdy nedostanem. Americká vláda vytvorila Fannie Mae a Freddie Mac, aby bolo bývanie prístupnejšie.

Namiesto toho tieto inštitúcie spôsobili stúpanie cien nehnuteľností do závratných výšok, čím sa kúpa domu stala pre väčšinu Američanov nemožná, pokiaľ si naň nevezmú pôžičku bez platby vopred, s úrokovou sadzbou, ktorá po roku alebo dvoch výrazne stúpne. Vláda sa po desaťročia snaží o to, aby si vysokú školu mohlo dovoliť viac ľudí, avšak jej konanie dosiahlo iba opačný efekt.

Pre väčšinu študentov je teraz nemysliteľné, aby si boli schopní zaplatiť vysokú, bez toho, aby upadli do hlbokého dlhu. Po celej krajine Američania končia školy zadlžení, predtým ako si vôbec kúpia dom. Keď som absolvoval na bakalárskom štúdiu, dlžil som v študentskej pôžičke 300 dolárov.: 300 dolárov. Za to máte teraz ledva jedlo v školskej jedálni. Keď som skončil bakalára, výmenou za štúdium bol celoživotný záväzok dlžoby a nový dom. Museli ste si vziať hypotéku.

Tak to bolo - - mali ste diplom, vyšli ste zo školy, dostali ste prácu a tým pádom si aj kúpili dom, pretože vás k tomu priviedla kultúra. Takže teraz ste v dlhu a musíte pracovať, po ďalších 20 - 30 rokov ste akoby dobrovoľným otrokom, kým dom nesplatíte. Teraz je to tak, že vysoká škola je tým novým domom. Ale pritom dom ani nedostanete. Akonáhle vyjdete zo školy, ste celoživotne v dlžobe.

Keď ste si vzali pôžičku, do akého dlhu ste sa potom dostali, koľko ste dokázali splatiť? Keď som vyšla zo dillardskej univerzity, dlžila som 136 000 dolárov, z čoho som doteraz splatila takmer 100 tisíc. Teraz povedali, že dlh je 300 000, takže zjavné, že to už zvládať nemôžem. Robím všetko, čo sa dá, aby som to vykryla, ale v určitom bode je to už naozaj nezvládnuteľné.

Jeden z úverov bol HEAL pôžička - na vzdelanie v zdravotnej starostlivosti - odkedy som ho nemohla ďalej splácať a stal sa zlyhaným, nemôžem príjmať pacientov cez Medicare/ Medicaid (program zaisťujúci starostlivosť starším/v núdzi), takže teraz v takom zariadení sa už vôbec nemôžem zamestnať. Zväzuje mi to ruky. Keby som chcela ísť pracovať na nepoplatkovú kliniku, alebo v starostlivosti v núdzi, nemôžem.

Keď mi to prvýkrát môj advokát povedal, povedala som si - fajn, je veľa iných miest, kde môžem robiť. Dlho som tomu verila, lebo aj on si to myslel. Nakoniec ale vyšlo najavo, že nemôžem vôbec pracovať s Medicare pacientmi. Keď som išla som pracovať na miesto, kde teraz robím, myslela som si, že to bude v poriadku, keďže neprijímame takých pacientov. Ale v skutočnosti nemôžem ošetrovať určitých štátnych zamestnancov, o čom som nevedela.

Keď som sa to na úrade dozvedela, a vedúci sa pýtal, o čo ide, ukázali na mňa: "ona o tom vie" Nie, ja o ničom neviem, ani advokáti, ani nikto iný... Chcem povedať, že tieto zákony sú tak neskutočne neprehľadné. Takže, teraz si musím strážiť, koho ošetrujem, a našťastie so mnou môj zamestnávateľ pracuje, inak by som sa nemala kde zamestnať. Úrady sú veľmi nejasné, nechajú vás tápať v tom samých, vôbec sa nesnažia vám pomôcť to vyriešiť, nespolupracujú.

Viem že teraz existuje odpustenie dlhu po splatení 15% do 25 rokov (IBR), čo sa na mňa nevzťahuje... Neviem, ja len nechcem vidieť, aby sa to stalo niekomu ďalšiemu. - nedostáva sa vám žiadneho súcitu, pochopenia... - nie, žiadna ochota, vôľa pomôcť Sú to proste...supy. V sedemdesiatych rokoch si mohol priemerný študent dovoliť štúdium na vysokej škole bez akejkoľvek študentskej pôžičky alebo podpory rodičov.

Školné uhradili celoročnou brigádou, alebo jednoducho prácou na plný úväzok počas letných prázdnin. A nielen to - vystačili s tým aj na výdavky na auto, niektorí dokonca na nájom bytu. Americká vláda to zničila poskytovaním ľahkých študentských pôžičiek hocikomu, kto o ňu požiadal, bez žiadnych úverových požiadaviek. Posledných 10 rokov si každý, kto dosiahol 18 rokov mohol vziať vysokú študentskú pôžičku, bez toho, aby sa ho niekto opýtal, či má prácu, aké mal výsledky na strednej, aký odbor chce študovať, alebo iné informácie, ktoré by pomohli určiť, či bude študent v budúcnosti schopný splatiť úver.

Toto je kópia dokumentu, ktorý mi dali v deň, keď som absolvovala na dillardskej univezite: je tu, aká má byť hodnota môjho príjmu, koľko pôjde na pôžičku, aké percento. Najprv som nezarobila ani na mesačnú splátku pôžičky. Preto sa stala nesplatenou. Proste stanovovali nereálne sumy splátok. Áno, úplne nesplniteľné. Nedokázala som žiadnu z nich utiahnuť. Na tento rok sa uvádza splatenie okolo 260 000 dolárov.

Zarábam okolo 80 000. Kde vzali tieto čísla? No, to si nie som istá... 80 tisíc... - áno, v roku 2015, čo nemá šancu byť reálne. Problémom je aj percento, ktoré odvádzate. Viem, že sa navrhovalo 10%, čo je podľa mňa primerané, ale niekedy ide z môjho platu na splácanie 34%, 32%, momentálne platím 25% zo mzdy na študentskú pôžičku. To je veľká suma, ak máte aj iné dlhy a účty. Veľmi vám ďakujem.

Nie, ja ďakujem, vďaka za to čo robíte, cením si vašu pomoc. Dnes 2 tretiny všetkých študentov končia vysokú školu s priemerným dlhom študentskej pôžičky 24 000 dolárov. Vláda robí situáciu mnohokrát horšou tým, že úplne preberá kontrolu nad všetkými úvermi. Skrz nový zákon, ktorý vošiel do platnosti skrytý v nedávnom návrhu zákona z oblasti zdravotníctva, schválila úplné prebudovanie systému študentských pôžičiek, kedy zrušila možnosť poskytovania pôžičiek na štúdium komerčnými bankami.

Teraz preto všetci študenti dostávajú požičané priamo od vlády, s umelo nízko stanovenou úrokovou sadzbou. Nie je absolútne žiaden dôvod, prečo by sme my, platiči daní, mali hradiť vysokoškolské vzdelanie. Keď som ja študoval, platil som 1500 dolárov. 1500 dolárov - hovoríte o inflácií? Viete, koľko ma stál jeden rok na škole? 2000 dolárov. Vrátane ubytovania a stravy. Chcete rozprávať o inflácií?

Nikdy nebudete schopný vyviaznuť z toho dlhu. Stanete sa závislým otrokom - je to tak. Dlžíte 120 000 dolárov? 80 000? 40 000? 100 000, ak ste boli dobrým žiakom a šli ste študovať právo, v študentskej pôžičke, a ste bez práce? Musíte to vrátiť späť! Nie je žiadna iná možnosť. Taký je systém. Jedným z neúmyselných následkov záchranných dotácií pre Wall Street z r. 2008 bolo, že veľa študentov bolo presvedčených, že ak si vezmú pôžičku na navštevovanie vysokej školy, ale nenájdu si na splácanie zamestnanie, zachráni ich vláda, a pôžička im bude odpustená.

NIA (Národná inflačná asociácia) si myslí, že sa to nakoniec naozaj stane, tým pádom to budú americkí platcovia daní, ktorí vyplatia umelo vysoko nastavené poplatky za štúdium vysokoškolákov, ktorí nedokážu, alebo nechcú splatiť svoje pôžičky. Nebudú to len daňoví poplatníci, ktorí utrpia. Všetci, ktorí kdekoľvek na svete vlastnia americký dolár, nakoniec zaplatia za každú študentskú pôžičku, keďže FED pravdepodobne natlačí ďalšie peniaze, aby sa z týchto dlhov dostala. To povedie k hyperinflácií, a znehodnoteniu meny dolár. Mnoho študentov doslova tento systém zneužíva.

Aj keď sa vládne študentské pôžičky posielajú priamo na vysokú školu, a vyplácajú tak študentovi školné, súkromné študentské pôžičky, garantované vládou, sa zvyčajne posielajú rovno študentovi, vo forme šeku. NIA vypočula množstvo výpovedí o tom, ako študenti využívali tieto bezplatné študentské úvery na kúpu jedla, elektroniky, oblečenia, šperkov, dokonca áut.

Priateľ jedného člena NIA použil svoju študentskú pôžičku na nájom a zariadenie bytu na Manhattane, bez toho, aby vôbec šiel na univerzitu. Dokonca aj keď požičané peniaze prichádzajú od vlády rovno na školu, často po zaplatení školného zostanú každý semester naviac tisíce dolárov. Tieto zvyšné peniaze sa šekom vyplácajú študentom. V Amerike je epidémia študentov, ktorí používajú svoje študentské peniaze na účely mimo štúdia a nepodniká sa absolútne nič, čím by sa takémuto správaniu zamedzilo.

Je to úplne šialené, a všetci Američania za toto bláznovstvo už čoskoro zaplatia. Manželka jedného člena NIA z Kansas City v Missouri, nemala z čoho zaplatiť jeden semester štúdia učiteľstva, a namiesto toho, aby si požičala priamo 8000 dolárov, potrebných na vyplatenie školného na Northwest Missouri State University, vzala si štátnu študentskú pôžičku na 13 000 dolárov, a použila zvyšných 5000 na kúpu ojazdeného auta.

Bohužiaľ krátko predtým, ako dokončila štúdium, Kansas City zavrelo niekoľko škôl, a prepustilo 300 učiteľov. Teraz pracuje v školskej jedálni, za 8,5 dolárov na hodinu. Napriek tomu, že sa od nej požadovali mesačné splátky vo výške 146 dolárov po dobu 10 rokov, po informovaní sa u štátnych úradníkov o programoch mesačných splátok z príjmu, odsúhlasili jej splátky znížiť na nulu.

S moderným technologickým pokrokom, ktorý teraz svet zažíva, by malo školné za univerzitu v Amerike zlacňovať. Dnes je zakúpenie plazmového televízora alebo notebooku lacnejšie, ako pred niekoľkými rokmi, pretože vláda nákup týchto výrobkov nespolufinancuje. Keby existovalo vysokoškolské vzdelanie so slobodným obchodovaním, školy by hľadali cenovo efektívnejšie spôsoby, ako vzdelávať pomocou moderných technológií, aby tak znížili náklady na štúdium a konkurovali medzi sebou v počte prihlásených študentov. Prisľubovaním študentských pôžičiek a poskytovaním prílišnej finančnej podpory štát zabránil fungovaniu voľného trhu medzi univerzitami.

Člen NIA, spolumajiteľ súkromnej odbornej školy, tvrdí, že bol právne nútený zdražovať školné zakaždým, keď vláda zvýšila finančnú pomoc študentom. Vládne pravidlo 90/10 nariaďuje, aby 10% príjmu ziskových škôl pochádzal z neštátnych zdrojov. Kvôli tomu musia súkromné ziskové vysoké školy zvyšovať školné poplatky, aby pravidlo 90/10 dodržali. Vláda by sa mala úplne prestať starať do financií vzdelávania a dovoliť súkromným bankám znovu sa zapojiť do trhu a súťažiť medzi sebou, aby tak poskytovali pôžičky s rozumným úrokom študentom, ktorí majú najlepšie predpoklady ich splatiť.

Realita je taká, že študenti, ktorí majú teraz nárok na úver, by naň nárok nemali. Prinútilo by to univerzity buď znížiť náklady, a účtovať prijateľnejšiu cenu školného, alebo nadobro školu zatvoriť. Americké vysoké školy v r. 2009 minuli 10.7 miliárd dolárov na stavebné projekty, menej ako 14.7 miliárd ročne za roky 2005-2007, ale aj tak, veľmi nadmerne. Školy bez rozmyslu rozhadzujú peniaze na stavbu nových knižníc, posilňovní, športvývh hál, internátov atď., všetko za účelom zapôsobenia na potencionálnych študentov a ich rodiny.

Žiaden z týchto projektov nezvýšil v Amerike kvalitu vysokoškolského vzdelania. Mnoho univerzít je ťažko zadlžených kvôli zahájeniu stavebných projektov, a keďže väčšina jej fondov v posledných rokoch stratila hodnotu pri kolapse cien nehnuteľností a papierov na burze, veľa škôl má slabú finančnú bilanciu, a nezvládne ani najmenší pokles v príjme nových študentov. Športovci, bývalí svalnatí borci, pardon, teraz sú to tréneri, hej coach.. zarábajúci milióny dolárov.

Čo má toto spoločné so vzdelaním? Toľké mrhanie. Toľké plytvanie. Univerzity vedú turnaje baseballových, futbalových, basketbalových tímov, kvôli čomu? Aby zabavili študentov? Áno, mohlo by sa to robiť vo veľmi bohatej spoločnosti, ak sú peniaze na rozhadzovanie. Ale nie počas veľkej recesie. Nie, keď príjem domácností v krajine klesá. A nie pri tom, ako sa deti posielajú na univerzity, aby získali diplomy bezcennosti, lebo takých je na vysokých školách veľa.

Je to strata peňazí, strata energie, a výsmech každému, komu ide o skutočné vzdelanie. Lebo to nemá nič spoločné s Asociáciou Univerzitných Športov. Celé sa to vyvíja do katastrofickej situácie... Za posledné roky sa vybudovali mnohé stavby, a ak ste riaditeľom projektu, je pekné, že je na budove vaše meno, ale vy tam nemusíte ani byť, a teraz je treba uhradiť výdavky na riadenie a údržbu, čo nebolo súčasťou pôvodných záväzkov.

Kvôli týmto zariadeniam sú potom pod finančným tlakom študenti, rodičia, školné šialene zdražuje, je to strašná kombinácia aspektov, ktoré spolu vytvárajú napätie. Na Kalifornskej Univerzite boli študentské vzbury proti 30% nárastu školného. Myslíte, že študenti budú čoraz viac rozčúlení a protestovať proti týmto cenám? Veľmi rád by som u svojich študentov videl viac aktivizmu, myslím že to zdraživanie trpia už tak dlho, že sa stalo samozrejmosťou a netrápia sa pre to.

Tiež si myslím, že osoba, ktorá má 20 rokov si neuvedomuje dôsledky toho, keď sa nedá uniknúť študentskému dlhu. Keď som sa ja pripravoval na vysokú, veľa ľudí si požičiavalo peniaze, na štúdium medicíny, práva, a po skončení jednoducho vyhlásili krach. Pred pár rokmi Kongres vo svojej múdrosti zmenil pravidlá, a tak už nemôžete využiť možnosť vypustenia dlhu v krachu, Ak sa vám aj podarí získať sociálne zabezpečenie, a stále budete dlžiť peniaze, budú vám sledovať sociálne dávky!

Keďže NIA do budúcnosti predpokladá dramatické zvýšenie úrokov, ktoré dosiahnu maximá v rámci niekoľkých desaťročí, mnoho vysokých škôl bude nútených zdvoj alebo strojnásobiť priemernú inflačnú úrokovú hodnotu školného - na 10 - 15%, len aby pokryli úrokové platby. Ako sa informácie šíria po svete a ľudia sa dozvedajú o pravde, viac študentov sa preberie a uvedomí si fakt, že vysokoškolské vzdelanie je najväčší podvod v americkej histórií.

Blížime sa k bodu, kedy študenti povedia - čo je moc, to je moc a odmietnu zaplatiť vyššie platby za štúdium. Momentálne je v Amerike 4 168 štátnych a súkromných, 2 a 4 ročných vysokých škôl. V blízkej budúcnosti, popri tom, ako začne upadať dolár, a americké rodiny budú musieť 30% svojho príjmu vynaložiť na stravu, dá sa očakávať prudký pokles počtu univerzít. NIA konzervatívne odhaduje, že 20% škôl zatvoria do r. 2020.

Na tých, ktoré ostanú, NIA očakáva 15 - 30 % pokles v zápise do konca tohto desaťročia. V skutočnosti môže počet prijatých Američanov na každej univerzite klesnúť až o 50%, kvôli čínskym študentom, ktorí využijú silnejúci yuon na štúdium v Štátoch a vytlačia Američanov z trhu. NIA tiež usudzuje, že väčšina vysokých škôl zníži počet vyučujúcich o 25 - 40 %, čím sa zväčší počet žiakov v triede a klesne tak kvalita výučby.

Ak by sme robili tak skvelú prácu, a vo vysokých školách produkovali takých géniov, myslíte si, že by sme boli v takých problémoch, ako sme teraz? Myslíte si, že by sme boli jeden z najnezdravejších národov v rozvinutých krajinách? Myslíte si, že by sme sa napchávali odpadom? Myslíte si, že by bola spoločnosť závislá na liekoch? Myslíte, že by sme boli v najväčšej recesii, ktorá smeruje k najväčšej kríze?

Myslíte, že by sme boli v Iraku a mrhali biliónmi dolárov, bojovali prehrávajúce vojny v Afganistane a Pakistane? Myslíte si, že by sme mali prezidentov, senátorov, kongresmanov a legislátorov takej nízkej mentality, akých máme teraz? Myslíte, že by tu bola nekontrolovateľná chamtivosť prosperujúcich obchodníkov na Wall Street? Ak by z univerzít vychádzalo niečo kvalitné, keď uvážime bilióny, ktoré sa na ne vynakladajú?

A desiatky miliónov vzdelávajúcich sa? "Spoznáte ich podľa ovocia." Pozrite, čo vychádza z amerických univerzít. Prostá skutočnosť je, že ktorýkoľvek z amerických stredoškolákov, ktorý si usporil peniaze na vysokú, by urobil lepšie, keby investoval peniaze do striebra. Končiaci stredoškolák, ktorý si dnes za 30 000 ušetrených dolárov kúpi fyzické striebro, si pravdepodobne bude môcť po 4 rokoch kúpiť priemerný americký dom.

Zatiaľ jeho spolužiak dokončujúci univerzitu bude bez práce a peňazí na dom zavalený niekoľkostotisícovým dlhom, s bezcenným kusom papiera zvaným vysokoškolský diplom. Takto bezcenné je vzdelanie - môj zbytočný diplom.. takúto cenu má vysokoškolský titul bezcenný diplom... toto je moja bezcenná licencia... toto je môj bezcenný diplom z informatiky tiež zbytočný to je hodnota vzdelania.

Ak by sa ma teraz niekto, kto končí strednú, spýtal, či by mal ísť na vysokú školu, povedal by som, že by mal nie ísť, ale bežať odtiaľ preč. Lebo priemyselný život už dlho nepotrvá. V nijakom prípade by som nikoho nepovzbudzoval v tom, aby strávil 4 roky alebo viac vyšším vzdelaním, skončil s kopou dlhov, a naučil sa kopu nezmyslov, čo moc nepomôže v čase, keď nie nedostatok benzínu, jedla v obchodoch a pitnej vody.

Prečo by ste šli na vysokú? Len aby ste sa dostali do obrovského dlhu? Nič za to nedostať? Nič, čo by vám pomohlo k prežitiu. Teraz v neskorej ére industrializácie, by som nikoho v štúdiu na vysokej nepodporoval. Dosť dlho to bola dobrá vec, ale teraz je to určite zlá voľba. Ako rýchlo sa zvyšuje suma za študovanie na univerzite, hodnota diplomu ešte rýchlejšie klesá. Mladí dnes potrebujú, aby sa naučili sami rozmýšľať, a uvedomiť si, že titul neznamená nič, ak ho majú všetci.

Bol som v Študentskom zväze, mal som promovať, a na stene bola séria plakiet. Boli na nich zoznamy všetkých študentov, ktorí končili s priemerom na úrovni 4.0. Všetky boli plné mien, ale na prvej plakete boli študenti za prvých 50 - 60 rokov univerzity. Zaplnenie tej plakety, asi 20 menami, trvalo 50 alebo 60 rokov. Za posledných 5 rokov bolo na každý rok viacero plakiet. .0 študentov bolo každý rok niekoľko stoviek.

Kedysi to niečo znamenalo. Ak ste jediná osoba s priemerom 4.0 za 50 rokov školy, má to význam. Teraz je každý 4.0 študent. Naše štandardy tak klesli, že .. každý kto má len tep dosiahne 4.0. Je to absurdné. Americké štatistiky z r. 2010 ukázali, že v októbri 2009 nastúpilo na vysokú školu 70,1 % absolventov stredných škôl. Je to dosiahnutá najvyššia hodnota vôbec, ktorá stúpla z 68.6% zapísaných stredoškolákov z r. 2008.

Inými slovami, v Amerike už nie je ničím výnimočným mať titul, ak univerzitu navštevuje 70% všetkých ostatných. NIA pracuje na tom, aby bolo čoskoro vo verejnom povedomí, že vysokoškolský diplom vám nedá žiadnu výhodu oproti zvyšku populácie. Keď sa Američania dozvedia pravdu, vysokoškolská bublina praskne. Od 80-tych rokov počet vysokoškolákov vzrastal, ale čo nie je známe je, že od r. 1992 väčšina absolventov univerzít - 60% z nich - pracujú na nekvalifikovaných pozíciách nepožadujúcich vyššie vzdelanie.

Napr. 20% všetkých pracovných miest čašníkov/čašníčok vytvorených od r.1992 naplnili vysokoškolskí absolventi. Z 29.9% stredoškolských absolventov, ktorí za posledné roky nešli študovať na vysokú, si 70% dokázalo úspešne nájsť prácu bez univerzitného diplomu. Títo ľudia už získavajú pracovnú skúsenosť, ktorá je podľa NIA oveľa hodnotnejšia, ako akýkoľvek kus papiera. Na porovnanie iba 42.1% nedávnych vysokoškolských absolventov bolo zamestnaných.

Väčšinou sú to práce na privyrobenie, s veľmi nízkou hodnotou pracovnej skúsenosti. Zvyšných 57.9% študujúcich bez práce nielenže míňa svoje úspory a hlboko sa zadlžuje pre bezcenný kus papiera, ale prichádzajú o príjem, ktorý by za 4 roky štúdia získali. Jeden z najväčších súčasných mýtov v Amerike, ktorý slúži na oklamanie ľudí preceňovaním vysokých škôl, je predpoklad, že absolventi univerzít počas svojho života zarobia viac peňazí, ako ľudia bez titulu.

Tým pádom je štúdium výborná investícia. Podľa štúdií zaujatých organizácií, ako College Board, titulovaní Američania za svoj život zarobia o 1 milión dolárov viac, ako stredoškolskí absolventi bez diplomu. Vedeli ste, že vyššie vzdelaní majú v priemere o milión dolárov vyšší príjem, ako ľudia bez titulu? Absolventi 4-ročných vysokých škôl zarobia o 1 000 000 dolárov viac.

Väčšina univerzít používa túto miliónovú štatistiku aby sa predali. Opakuje sa toľkokrát, že býva prijatá bez otázok o jej vierohodnosti. Ale aj tak, každý vysokoškolák by mal vziať do úvahy fakty, ktoré toto číslo obklopujú a porovnať ho s výdajmi na štúdium. Za predpokladu, že ročné školné je 27 293 dolárov, k tomu 5.15% inflácia za ďalšie 4 roky, Priemerná cena za 4 ročné štúdium s bakalárskym diplomom je 117 900 dolárov.

Teda aj s momentálnou krízou inflácie vysokých škôl, sa 117 900 dolárov zdá byť dobrým vkladom, vzhľadom na miliónový zisk. Tajomstvom je, že na väčšine škôl študenti nezískajú diplom za 4 roky. Ak vezmeme do úvahy 5.15% infláciu školného za piaty a šiesty rok, celková suma za vysokú školu na získanie miliónového príjmu navyše, bude 186 349 dolárov. Tí, ktorí si celú sumu požičajú a splatia za 10 rokov, so 6 % úrokom, celkový úrok bude 61 914 dolárov.

Tak náklady na štúdium dosiahnu 248 263 dolárov. Potom musíte vziať do úvahy stratený príjem. Priemerný stredoškolský absolvent, ktorý si nájde zamestnanie bez vysokej, zarobí za prvých 6 rokov 35 400 za rok. Tá väčšina vysokoškolákov, ktorá počas štúdia nepracuje, stráca 212 400 dolárov za 6 rokov na univerzite. Keď skombinujeme cenu 6 rokov štúdia s úrokom a strateným príjmom, celková suma dosiahne 460 663 dolárov, z miliónu dolárov získaným za celý život vďaka vysokej škole.

Ďalší dôležitý fakt je, že všetky prieskumy, ktoré prezentujú celoživotný príjem vysokoškolákov o milión vyšší ako absolventov stredných škôl, zahŕňa stredoškolákov, ktorí spravili GED (skúšku všeobecného vzdelania). Títo študenti neboli dosť motivovaní, aby absolvovali na strednej, a nemali by byť v týchto štatistikách považovaná za skutočných stredoškolských absolventov.

Podľa NIA študenti s GED znižujú priemer príjmu ľudí so stredoškolským vzdelaním. Taktiež je pravdou, že veľa Američanov je viac motivovaných zarábať peniaze a budovať úspešnú kariéru. Ak je niekto odhodlaný mať veľké príjmy, pravdepodobne pôjde študovať vysokú školu, keďže je presviedčaný, že tak bude mať najlepšiu šancu to dosiahnuť, zatiaľ čo osoby ktoré nenavštevujú univerzitu, nestoja o budovanie svojej kariéry.

5 % vysokoškolských absolventov s ročným príjmom viac ako 200 000 dolárov na opýtanie NIA odpovedalo, že ich vysokoškolské tituly nemali vôbec nič spoločné s úspechom v ich kariére. Niekolko % opýtaných tvrdilo, že by sa stali úspešnými v oveľa skoršom veku, a mali dnes ešte väčší príjem, ak by nepremrhali toľké roky života štúdiom na vysokej škole. Falošný údaj o milióne dolárov navyše, ktorý pochádza z inštitúcií vzdelávacieho priemyslu, aby podvádzal ľudí nadhodnocovaním vysokoškolského štúdia, je len jedným z mnohých klamlivých zavádzajúcich prieskumov, ktorými vytvárajú ilúziu, že univerzita je dobrá investícia, bez ohľadu na to, aké vysoké je školné.

Mainstreamové média so vzdelávacími inštitúciami spolupracujú, a pomáhajú propagovať verejnosti ich systém. Jeho súčasťou bol podvod o nedostatku farmaceutov r. 2008. Vtedy vzniklo 15 nových škôl, ktoré otvárali štúdium farmácie. Pre potrebu vytvoriť dopyt po farmaceutickom štúdiu na týchto nových školách sa vzdelávací priemysel rozhodol rozšíriť falošnú predstavu, že Amerika pociťuje obrovský nedostatok farmaceutov, ktorý bude pokračovať do konca desaťročia a do r. 2020 bude potrebných 150 000 nových farmaceutických pozícií.

Jeden prípad, kedy má ekonomika príliš veľa pracovných miest a nedostatok uchádzačov, nastal vo farmácií, pretože lekárnikov je nedostatok, a mnohí z nich sú prepracovaní dlhou pracovnou dobou. S 24-hodinovou otváracou dobou lekární a veľkou populáciou starnúcich ľudí, ktorí sa narodili počas baby boomu, teraz požívajúcich množstvo liekov na predpis, je na priemysle, aby naplnil tieto potreby, pri čom pociťuje nedostatky farmaceutov.

Naši študenti vedia, že po absolvovaní budú mať prácu. Dokonca ju majú už aj predtým, ako vôbec absolvujú. Nie je to veľká farmaceutická prax, ale už majú ponuky práce. To je jeden krok, ďalšia snaha je tlak ktorý sa vyvíja na školy, aby dosahovali také počty vyštudovaných farmaceutov, aké sú v budúcnosti potrebné. Podľa niektorých odhadov budú Štáty do r. 2020 požadovať 150 000 nových farmaceutických pracovníkov aby uspokojili potreby priemyslu.

Odborníci tvrdia, že nedostatok lekárnikov bude trvať aspoň do konca desaťročia alebo dlhšie, zatiaľ čo bude do r. 2012 otvorených 15 nových farmaceutických škôl, napriek tomu, že existujúce školy zvyšujú kapacity. NIA si vypočula veľa prípadov svojich členov a ich rodín, ktorí dokončili štúdium farmácie pred pol až jedným rokom, a ktorí poslali stovky žiadostí do lekární v celej Newyorskej metropolitnej oblasti, bez jedinej ponuky práce.

Dokonca aj skúsení lekárnici majú veľké ťažkosti získať prácu. Manžel jednej členky NIA odišiel na dôchodok pred 5 rokmi ako farmaceut v New Jersey, ale teraz sa rozhodol znovu pracovať, aby mohol svoju rodinu zabezpečiť zlatom a striebrom v prípade hyperinflácie. Bohužiaľ bol ale nútený opustiť rodinu a odísť do Alabamy, kde získal lekárnickú prácu so mzdou 18 dolárov na hodinu. Verejnosť tiež podvádzajú a udávajú mylné štatistiky školy práva.

Za posledné desaťročie sa nebývalé množstvo študentov rozhodlo vyštudovať právo, pretože sa nazdávali, že keď sa stanú právnikmi, okamžite zbohatnú. Niektoré školy presviedčajú, že 90% ich študentov sa zamestná do roka po absolvovaní. Smutná realita je, že túto štatistiku z veľkej časti napĺňajú zamestnania tých absolventov, ktorí nepracujú v oblasti práva. Môžu pracovať vo Walmarte alebo McDonalde, ale škola ich vo svojich štatistikách udáva do "90% zamestnaných do 1 roka".

Školy práva uvádzajú hodnoty, koľko percent ich absolventov po ukončení štúdia získa zamestnanie. Niekedy pri tom, ako ich vypočítajú, vidíme manipuláciu, ak nie podvod. Jedna veľká právnická škola nedávno priznala, že zamestnala skupinu absolventov práva na prácu v jej vstupnom výbore, vtedy, ako sa robil tento prieskum, takže - áno, boli v tom čase zamestnaní, ale nie v právnej profesii. Univerzity práva ročne udelia 23 000 diplomov.

Pritom od r. 2008 zmizlo 15 000 pracovných miest právnikov a advokátov. Veľa ľudí sa čuduje, prečo 60% amerického senátu a 37% snemovne reprezentantov sú právnici. Dôvodom je, že idú do Washingtonu za účelom navrhnúť a schváliť čo najviac nových škodných a deštruktívnych zákonov a regulácií, aby poskytli prácu svojim priateľom právnikom. Rozhodol som sa pre štúdium práva, v r. 2005 som ho absolvoval Chapman University, právnickú skúšku som zložil v júli toho roku.

Celkovo som nemal s právnickou školou dobré skúsenosti. Prvý týždeň vôbec nebol to, čo som očakával. Myslel som si, že právo bude o presadzovaní slobody, nezávislosti a spravodlivosti. Čoskoro som si uvedomil, že v skutočnosti je právo na to, aby ním byrokracia kontrolovala každý aspekt nášho konania. Všetky tie zbytočné nariadenia, ktoré sú každý rok schválené aby poskytli prácu právnikom majú nezamýšľané devastujúce dôsledky na ničenie toho, čo zostalo z voľného trhu.

Malé podniky sú chrbticou americkej ekonomiky, ale v súčasnosti je pre drobných podnikateľov nemožné vybudovať s obmedzenými prostriedkami prosperujúcu firmu v akomkoľvek sektore, pretože všetok kapitál určený pre rozvoj ich podniku minú na uhradenie právnych poplatkov. Právnici pre spoločnosť vytvárajú veľmi malú hodnotu. V skutočnosti je väčšina finančných a právnických pracovných miest na Wall Street vytvorených len vďaka inflácií.

Je to vďaka nulovým hodnotám úrokov FED a biliónov dolárov finančných záchran, že tieto pozície existujú. Existujú preto, že od výrobcov zo strednej triedy sa vezmú peniaze, ktoré sa predistribuujú nevyrábajúcim pracovníkom na Wall Street. Veľa ľudí, s ktorými som študoval právo, zistilo podobne ako ja, že sa nejedná o pomoc ľuďom alebo úžitok pre spoločnosť, je to len systém, kde byrokratickí právnici zarábajú peniaze vykladaním zložitých zákonov, ktoré nemajú žiaden význam.

Právo už zasahuje do všetkého: chcete si niekoho vziať, potrebujete povolenie. chcete zveľaďovať majetok, ktorý ste si zadovážili, musíte ísť do mesta a získať na to povolenie a licenciu, musíte mať povolenie na všetko, čo je právne, keďže nikoho nepoškodzujete. Na založenie vlastného podniku potrebujete povolenie na založenie firmy, číslo platiča daní, všeličo možné len na to, aby ste začali fungovať a všetky tieto pravidlá, zákony a nariadenia, z ktorých mnoho nebolo schválených Kongresom, ale len úradníkmi v administratíve, zabraňujú ekonomickému rastu, a utláčajú ľudí, ktorí chcú začať sami podnikať.

Pred 75 rokmi tvorilo poľnohospodárstvo 28% amerického HDP. Dnes tvoria služby 76,9% HDP a poľnohospodárstvo len 1,2%. Jediný spôsob, ako si môže krajina zadovážiť bohatstvo je, že farmári budú pestovať plodiny, baníci budú ťažiť zlato, striebro a iné drahé kovy, vrty budú ťažiť ropu, zemný plyn a iné suroviny, a výrobcovia budú produkovať skutočný tovar, ktorý sa bude vyvážať ďalej do sveta.

Goldman Sachs nevytvoril ani cent pre bohatstvo krajiny, pričom väčšina politikov vo Washingtone tlačí ľuďom do hlavy, že pracovné pozície na Wall Street sú nevyhnutné pre silnú ekonomiku štátu. Takto ľudia, ktorý za posledné desaťročie išli na vysokú školu, sa rozhodli pre právo, finančníctvo a podobné odvetvia služieb a takmer nikto neštudoval, aby sa pracoval ako farmár, baník alebo na ropnom vrte.

Máte vysokú, učili ste sa u niekoho, kto nemá farmu, a dostali ste z toho diplom. Väčšina vyučujúcich na univerzite nemá farmu, nevie, ako ju riadiť a ani nechce mať farmu. Hovorí sa, ak sa chcete niečo naučiť, študujte u človeka, ktorý to vykonáva, najlepšie ako dokáže. Môžete mať prácu všade, musíte si ju vytvoriť. Získate zamestnanie = vytvoríte si ho. Američania už príliš dlho berú jedlo ako samozrejmosť, pretože si mohli kupovať potraviny za umelo znížené ceny, pričom priemerná americká rodina minula len 10% príjmu za jedlo.

Avšak 30. októbra 2009 vydala NIA článok, v ktorom predpokladá, že najbližšie sa inflácia prejaví v potravinách a poľnohospodárstve. Tvrdí: celosvetový nedostatok pestovateľov s kombináciou rekordne nízkych zásob potravy, vyústi do explózie cien v poľnohospodárstve. Odvtedy, ako bol tento článok vydaný, bol zaznamenaný doteraz najväčší krátkodobý nárast cien poľnohospodárskych surovín.

Cena kukurice vzrástla o 75%. Pšenica zdražela o 65%. Sója o 51%. Cukor o 45%. Pomarančový džús o 58%. Káva o 71%. A bavlna o 124%. Pretože málo Američanov išlo študovať farmárstvo, a každý potrebuje jesť, ceny poľnohospodárskych plodín budú vystupovať a farmári budú v najbližších rokoch bohatnúť, zatiaľ čo bankári a právnici pocítia pokles svojho životného štandardu. Postup voľného trhu ukazuje 50% pokles príjmov všetkých advokátov, bankárov a iných neprodukujúcich finančných pracovníkov.

Všetci nemôžu mať vysokoškolský titul, niekto musí pestovať jedlo. Nie všetci môžu poháňať voz, niekto ho musí ťahať. Niekto musí na seba vziať riziko, niekto musí rozmýšľať. Niekto sa musí spotiť. Minulé leto jedna žena prišla k nám na farmu kvôli dobytku a môj vnuk dole rúbal drevo - kúrime drevom, lebo tým mesačne ušetríme 600 dolárov, takže štiepil polená, bol august, asi 35 stupňov, a ona prišla, sadla si a povedala, že videla to dieťa rúbať drevo a pritom mu po nose tiekol pot.

Čo mu je? Nič mu nie je, proste rúbal polená, má 14, za deň narúbe 20 kubíkov, je to normálne. Jediná vec, ktorá tak dlho podporovala služobné odvetvie, je status amerického dolára ako celosvetovo používanej rezervnej meny a to, že celý svet sa zásobuje biliónmi dolárov americkej rezervnej meny, kvôli obchodovaniu s ropou a inými cennými surovinami. Americký dolár sa stal rezervnou menou, pretože bol krytý zlatom a USA boli jedným z najväčších výrobcov.

Dnes dolár predstavuje tzv. fiat peniaze - je krytý ničím. A americká výroba sa prudko zhoršuje, pričom je väčšina dnes kupovaných produktov vyrobená v Číne a iných ázijských krajinách. FED nedávno oznámila vytlačenie ďalších 600 miliárd dolárov, čo zničí kúpnu silu amerických cenných papierov, ktoré sú v područí investujúcich krajín pričom ich privedie k tomu, aby prestali používať americký dolár ako rezervnú menu.

Celá americká ekonomika funguje na tzv. Ponziho schéme, ktorá závisí na zvyšku sveta, aby nakupoval veľké množstvá amerických cenných papierov. Nielenže tento nákup čoskoro skončí, ale zbavia sa aj tých, ktoré už majú. Celý štátny deficit sa bude musieť vyplatiť len novo natlačenými peniazmi. Aj keď by vláda a média chceli, aby sme uverili, že ekonomika sa obnovuje, pravda je taká, že americká ekonomika musí byť udržiavaná pri živote.

Nie je možné mať umelo vyvolaný rozmach vytvorený umelo zníženými úrokovými sadzbami Národnej banky, bez toho, aby nasledovala veľká kríza. Bublina amerických nehnuteľností bol najväčší umelo vyvolaný rozmach v histórií. Panika v r. 2008 nastala keď sa voľný trh pokúšal napraviť nerovnováhu krachom, Ale FED zamedzila veľkej kríze tým, že vzala bilióny dolárov v bezcenných aktívach na svoj majetkový súpis.

Majetková bilancia sa nevyvážila, a ozajstná kríza má ešte len prísť. Na rozdiel od krízy v 30-tych rokoch, počas ktorej klesli ceny, však nadchádzajúca kríza bude veľkou krízou hyperinflácie, počas ktorej ceny jedla, energie, a všetkého potrebného na prežitie závratne narastú. Všetci mladí Američania by mali začať pracovať čo najskôr, aby si vytvorili dostatočný príjem, a tak si mohli zhromaždiť fyzické zlato a striebro.

Keď americký dolár padne, len tí, ktorí budú vlastniť zlato a striebro si budú môcť obstarať veci na živobytie Tí, ktorí ho budú mať najviac, majú najlepšie šance prežiť pád amerického dolára. Naša krajina sa musí zobudiť do reality, v ktorej sa svet mení, ľudia si musia osvojiť nové spôsoby prežívania. Americké myslenie je tak posadnuté myšlienkou, že vysokoškolské vzdelanie je cieľom k úspechu, že v čase, keď si ľudia uvedomia pravdu, bude neskoro.

Jeden člen NIA nedávno zobral svojho syna k lekárovi, a ten sa ho opýtal, či sa chystá študovať na vysokej. Potom, ako syn odpovedal, že nevie, čo chce robiť, spustil doktor 10 minútovú prednášku o vysokej hodnote a skvelosti univerzitného vzdelania. Náš člen mu vysvetlil realitu nového sveta a podvod vo vysokoškolskom vzdelaní, ktoré si nemá cenu zabezpečovať. Lekár nevedel, čo povedať, okrem toho, že absolventi univerzity nakoniec zarobia viac.

NIA považuje za budúcu nádej vzdelania internet. Dnes je možné zakúpiť si cez internet akýkoľvek produkt, za podstatne menej, ako v kamennom obchode, keďže internetoví obchodníci majú oveľa nižšie prevádzkové náklady. Najväčší obchodný konkurent Walmartu nie je Target, ale internetový Amazon.com, so súčasnou tržnou hodnotou 79 miliárd dolárov, rýchlo dobiehajúcou Walmart s hodnotou 204 miliárd dolárov.

Najväčšia a najziskovejšia vysokoškolská inštitúcia budúcnosti bude internetová škola, lákajúca najúspešnejších profesorov z celého sveta, umožňujúca im učiť neobmedzený počet študentov cez internet. Študenti budú mať príležitosť byť vedení tými najlepšími, v akomkoľvek odbore podľa svojho výberu, z pohodlia svojho domova. Dostane sa im oveľa kvalitnejšieho vzdelania, za zlomok ceny štúdia na tradičnej univerzite.

NIA predpokladá, že do konca tohto desaťročia dosiahnu online vysoké školy min. 25% podielu na trhu, z celého vzdelávacieho priemyslu. Budete aj vy vyučovať cez internet, myslíte si že je v tom budúcnosť? Myslím, že online vyučovanie je budúcnosť, teda ak vydrží sieť, v čo dúfam, je v záujme veľa ľudí, aby zostala, aj keď mnoho vecí môže zlyhať predtým, ako skolabuje sieť a internet, teda myslím si, že je to tá správna cesta.

Pýtam sa svojich študentov, či im to dáva zmysel, že všetci dvadsiati tu musíte prísť každý utorok a štvrtok, aby vám tu niekto rozprával o digitálnych médiách, keď by sme to pozmeniť a robiť tak, že namiesto toho, aby ste sa všetci zišli spolu, ja by som prišiel k vám, kdekoľvek by ste boli. Podľa mňa je to riešenie budúcnosti. Keď si pomyslíte, že študent každý deň minie 7 litrov benzínu aby prišiel na hodiny, krát 20 študentov, krát 15 týždňov, koľko benzínu sa minie, koľko peňazí?

Kto by nechcel tie peniaze späť? Hlavne za obdobie niekoľkých semestrov. Najmä teraz, keď máme oveľa bohatšie možnosti médií, ktoré sa môžu na výučbu použiť. Teraz môžem triede púšťať videá, napr. od NIA, a priniesť im dynamický materiál, ktorý je lepší, aj keby som bol skvelým prednášateľom. Takže aj obyčajný profesor ako ja môže priniesť do svojho vyučovania niečo zaujímavé, aj cez internet.

Povedzte mi, aký je rozdiel medzi tým, že sedíte na prednáške na Newyorskej Univerzite, s tisíckami iných ľudí, a tým, že sedíte pred svojou obrazovkou a počúvate profesora? V čom je rozdiel? Pozrite, ako je to v Indii. Podľa odhadov získalo 500 000 Indov inžiniersky univerzitný diplom cez internet. Vtedy som to volal interaktívny pohľad. Koľko to v tom čase bolo v USA? Asi 150 000. Je to budúcnosť. Budúcnosť je teraz.

Držia nás mimo tohto online digitálneho učenia, kvôli ľuďom, ktorí chcú kontrolovať systém. Tí, ktorí chcú mať všetko v rukách. Celý komplex priemyslu vzdelávania. O tom to všetko je. Je to biznis, tak ako aj vojna, vysoké školy sú biznis. Zatiaľ čo sa milióny ľudí čudujú, prečo narastajú ceny jedla a energií, malá skupina sa snaží pripraviť na pád amerického dolára. Oni nielenže prežijú krízu hyperinflácie, ocitnú sa v pozícií prosperujúcich a majetných, pričom ostatní ostanú na mizine.

V decembri 2009 označila striebro za najlepšiu investíciu v nasledujúcom desaťročí, pri cene 17,40 dolárov za uncu. Nedávno dosiahlo cenu takmer 50 dolárov na uncu, prinášajúc zisk 185%. Vo februári 2010 NIA udala, že "call" opcie striebra dosiahli v tom čase 1000 % svojej hodnoty. Udivuje ma, koľko ľudí sa s tým nedávno stretlo. Každý týždeň dostávame nespočetné množstvo e-mailov od ľudí, ktorí sa podľa nich o ekonomike naučili viac počas 1 mesiaca v NIA, ako za 4 roky jej štúdia na univerzite.

Členovia NIA dostávajú každý týždeň články, videá a aktualizácie, s ekonomickými informáciami o cenách, o ktorých sa média boja hovoriť. Po celej Amerike študentom programujú ekonomické princípy, ktoré nás dostali do terajšej krízy. Svoje problémy nevyriešime opakovaním chýb minulosti. Po finančnej kríze r. 2008 mala nasledovať veľká recesia, kedy by voľný trh od jadra vyvážil ekonomiku.

Bola by vybudovaná na pevných základoch, pre skutočnú obnovu a budúci rast. 4,2 miliónov Američanov, 14% populácie, sú v núdzi závislí od lístkov na jedlo od vlády. Pri krachu štátu budú všetky tieto programy minulosťou. 2 tretiny Američanov sa pripravujú na dôchodok, a veria, že sociálne zabezpečenie im poskytne 50% príjmu. Priznajme si, že americký dôchodkový systém sa stane minulosťou.

Aj tí, ktorí majú na účtoch milióny dolárov čoskoro zbankrotujú. Nová bohatá trieda bude z tých, ktorí sa vzdelali. Zistili pravdu o americkej ekonomike. Začnite o tom sami premýšľať. Staňte sa členom NIA bez žiadnych poplatkov na inflation.us.