Rodina, kde sa furt vraždilo. A je naša
Keď sme sa my, Slováci, ocitli v Uhorsku, prvou rodinou, ktorá u nás vládla, boli Arpádovci. Každému Slovákovi isto srdco stisne, že po Čechoslovákoch Mojmírovcoch sme sa nezmohli na niečo naozaj naše. Ale naozaj boli tí Arpádovci takí Maďari, ako napovedá ich meno? Máme pre vás dobré správy. Našimi respondentmi boli pán doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD., ktorý je samostatný vedecký pracovník odboru vojensko-historických výskumov Vojenského historického ústavu v Bratislave a potom pán doc. Vincent Múcska, PhD., ktorý pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ak vás zaujíma problematika uhorských vládcov podrobnejšie, niet u nás na toto lepšej publikácie, ako je Kniha kráľov od pána Segeša a kol. Dokonca sú v nej aj obrázky.

Keby nás neobsadili Maďari, neboli by sme Slováci
Príchod starých Maďarov do Karpatskej kotliny je jedna z najväčších historických udalostí v dejinách našej vlasti. Napriek tomu sa neoslavuje ani trochu tak, ako príchod Grékov – Cyrila a Metoda. Ešte horšie; okrem nákupov v Györi nemá Slovák na Maďara pekného slova. V tomto dieli teda budeme zisťovať, či to s tými Maďarmi bola hrôza a des hneď od začiatku, alebo ide len o náš povestný spomienkový pesimizmus.

Ktorý veľkomoravský panovník bol najväčší hňup?
Na vládcov Veľkej Moravy sa môžeme pozerať v zásade dvojakou optikou. Láskavo a s úctou, lebo to boli prastarí otcovia našej štátnosti, alebo štvavo a nevďačne, lebo zase povedzme si úprimne, celá Veľká Morava nestihla mať vládcov viac ako štyroch, a neudržala sa ani storočie. Preto je našou povinnosťou v tomto dieli zistiť, ktorý z panovníkov Veľkej Moravy má čo na rováši a napokon, ktorý z nich bol najväčší hňup.

Prijatie kresťanstva nebolo u nás dobrovoľné
Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu bol pekný nápad, o tom sa nebudeme hádať. Ale Michal III. nám mohol poslať aj lepšiu výpravu.

Slovania boli postrachom Európy
Nová vlastiveda je späť a témou dnešného dielu je záhada, kam mierumilovní Slovania podeli svojich avarských okupantov.

Sme kresťania. Nebolo aj lepšie?
Slovania neboli vždy v ideologickom područí Cyrila s Metodom. Kedysi dávno sme mali vlastných bohov. Tento diel Novej vlastivedy sa pozrie na pár z nich.

Slovensko si Slovanmi veľmi nepomohlo
Po Keltoch sa u nás zišlo štvoro kultúr: Rimania, Germáni, Huni a Slovania. Ostali tu tí poslední. Vyhrala to s nami naša domovina? Nedalo sa aj lepšie?
Naším respondentom bol pán PhDr. Vladimír Turčan, kurátor zbierky v Archeologickom múzeu SNM. 
(Pokiaľ v Trnkovom preslove nájdete nejaké fakty, tie sú tiež od pána doktora.) Zábery v plenéri pochádzajú z múzea Antická Gerulata Rusovce, kde sa nachádza významné nálezisko – rímsky vojenský tábor. Ak by vám múzeum v Rusovciach bolo málo, pánu Turčanovi, Margaréte Musilovej a kol. vyšla pekná knižka Rímske pamiatky na strednom Dunaji. Nájdete v nej všetky významné náleziská z doby Rímskej na území dnešného Rakúska, Slovenska a Maďarska a adresy na múzeá, kde si ich môžete pozrieť.

Za víno by prastarý Slovák aj babičku predal
V Novej vlastivede konečne úspech – podarilo sa nám konečne nájsť nejakých poriadnych prastarých Slovákov. Sú od Púchova a boli to horniaci.
Naším respondentom bol pán PhDr. Karol Pieta, DrSc., zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre. Pokiaľ v Trnkovom preslove nájdete nejaké fakty, tie sú tiež od pána doktora.
Pokiaľ vás Púchovská kultúra zaujala, viac si môžete prečítať tuto na Wikipédii o Púchovskej kultúre a troška aj o Kotínoch. Na serveri Dovrecka.sk je zase obsiahly článok o keltskom mincovníctve.
Keby ste mali cestu do Púchova, zastavte sa v miestnom Archeologickom múzeu Púchovskej kultúry, mesto Púchov tam hrdo vystavuje unikátne nálezy z tejto oblasti.
A keď sa odvážite ešte ďalej do hôr, pri Liptovskej Mare je archeologický skanzen Havránok, čo je, takpovediac, vychytávka, lebo iného takého u nás niet.

Developeri boli na Slovensku ešte pred Kristom
História sa na Slovensku začína príchodom Keltov. Čo to boli zač a čo nám sem priniesli? Dozviete sa v ďalšej časti Novej vlastivedy.
Naším respondentom bol Mgr. Radoslav Čambal, kurátor zbierky v Archeologickom múzeu SNM v Bratislave. Z Archeologického múzea sú aj zábery na exponáty.

Ako ženu nahradil dobytok
Doposiaľ sme sa v Novej vlastivede venovali len mužom. Medzi ľudí však patria aj ženy. Dnešná relácia je o ich údele v dobe kamennej.
Naším respondentom bol Prof. PhDr. Eduard Krekovič, CSc. z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Autorom máp osídlenia v dobe kamennej na Slovensku je pán PhDr. Zdeněk Farkaš a nájdete ich v Archeologickom múzeu SNM v Bratislave. Diel vznikol s láskavou pomocou Markéty Plichtovej.

Kedy Slovák k slopanici prišiel
Hľadanie najstaršieho Slováka v rozmarne historickej relácii Nová vlastiveda pokračuje dvoma najdôležitejšími atribútmi – valaškou a alkoholom. Diel vznikol s láskavou pomocou Markéty Plichtovej a Slovenského národného múzea. Naším respondentom bol PhDr. Zdeněk Farkaš z Archeologického múzea SNM v Bratislave.

Ako človek zlikvidoval poslednú konkurenciu
V dnešnom dieli rozmarne historickej relácie Nová vlastiveda budeme preberať, prečo neandertálec nepredýchal príchod homa sapiensa. Diel vznikol s láskavou pomocou Markéty Plichtovej a Prírodovedného múzea SNM v Bratislave. Našimi respondentmi boli RNDr. Alena Šefčáková, PhD., antropologička Prírodovedného múzea SNM v Bratislave a doc. RNDr. Milan Thurzo, CSc. z katedry antropológie PriFUK v Bratislave.