Narodil som sa v Den Bosch, po ktorom sa pomenoval maliar Hieronymus Bosch. A tak som mal vždy rád tohto maliara, ktorý žil a pracoval v 15. storočí. Zaujímavé na ňom vo vzťahu k morálke je to, že žil v čase, keď vplyv cirkvi oslaboval, a tak sa asi zamýšľal nad tým, čo by sa stalo so spoločnosťou, ak by neexistovalo náboženstvo alebo ak by ho bolo menej. Namaľoval tento slávny obraz, "Záhrada pozemských rozkoší," ktorý niektorí interpretovali ako ľudstvo pred prvým hriechom alebo ako ľudstvo bez prvého hriechu vôbec. A to vás privádza k otázke, čo by sa stalo, ak by sme, neboli ochutnali ovocie zo stromu poznania, a akú by sme mali morálku?

Omnoho neskôr som ako študent navštívil celkom inú záhradu, zoologickú záhradu v Arnheme, kde chováme šimpanzy. Toto som ja za mlada, ako držím mláďa šimpanza. (Smiech) A tam som zistil, že šimpanzy veľmi prahnú po moci a napísal som o tom knihu. V tom čase sa veľa výskumov zvierat sústredilo na agresivitu a súperenie. Vytvoril som si takú predstavu o celej zvieracej ríši, vrátane ľudí, že hlboko vo vnútri sme všetci súperi, sme agresívni, všetkým nám v podstate ide len o vlastný prospech. Toto je uvedenie mojej knihy. Nie som si istý, ako veľmi knihu šimpanzy čítali, ale rozhodne sa zdalo, že ich zaujala.

V priebehu výskumu moci, dominancie agresivity a tak ďalej, som zistil, že šimpanzy sa po bojoch uzmierujú. A tu vidíte dvoch samcov, ktorí bojovali. Potom sa ocitli na strome a jeden z nich naťahuje ruku k druhému. A asi sekundu po tom, čo som urobil túto fotku, prišli k sebe, pobozkali sa a objali.

Toto je veľmi zaujímavé, pretože v tej dobe bolo všetko o súperení a agresivite, a tak to nedávalo žiaden zmysel. Jediné na čom záleží je, či vyhráte alebo prehráte. Ale prečo by ste sa po boji uzmierovali? To nedáva žiaden zmysel. Šimpanzy bonobo to riešia takto. Bonobo robia všetko sexom. A tak sa aj uzmierujú sexom. Ale princíp je presne ten istý. Princíp je ten, že máte cenný vzťah, ktorý je konfliktom poškodený, takže s tým musíte niečo urobiť. Takže celá moja predstava o zvieracej ríši, a to vrátane ľudí, sa v tej dobe začala meniť.

Takže v politológii, ekonómii, humanitných vedách, vlastne aj vo filozofii, máme takú predstavu, že človek je človeku vlkom. A že hlboko vo vnútri je naša povaha v skutočnosti nevraživá. Myslím, že táto predstava je veľmi nespravodlivá voči vlkovi. Vlk je, napokon, veľmi kooperatívne zviera. Preto mnohí z vás majú doma psa, ktorý má tiež všetky tieto vlastnosti. A je to naozaj nespravodlivé voči ľudstvu, pretože ľudia sú v skutočnosti omnoho kooperatívnejší a empatickejší než sa im pripisuje. Takže som sa začal o tieto veci zaujímať a skúmať ich u ďalších zvierat.

Toto sú piliere morálky. Ak sa niekoho spýtate, "Na čom je založená morálka?" toto sú dve veci, ktoré sa tam vždy objavia. Jedna je vzájomnosť a s ňou je spojený zmysel pre spravodlivosť a zmysel pre čestnosť. A tou druhou je empatia a súcit. Ľudská morálka je viac ako toto, ale ak by ste odobrali tieto dva piliere, myslím, že by toho veľa nezostalo. A preto sú absolútne nevyhnutné.

Dám vám pár príkladov. Toto je veľmi staré video z Yerkes Primate Center, kde trénujú šimpanzy spolupracovať. Už pred 100 sto rokmi sme robili experimenty so spoluprácou. Tu máte dvoch mladých šimpanzov a debničku. Pričom debnička je príliš ťažká na to, aby si ju pritiahol jeden šimpanz. A pravdaže, na debničke je jedlo. Inak by sa tak veľmi nesnažili. Prisúvajú si debnu. A vidíte, že sú zosynchronizovaní. Vidíte, že spolupracujú, ťahajú debnu v rovnakú chvíľu. To je už veľký pokrok oproti iným zvieratám, ktoré by toho neboli schopné. A teraz uvidíte niečo zaujímavejšie, pretože teraz je jeden zo šimpanzov nakŕmený. Takže jeden z nich už o úlohu nemá taký záujem. (Smiech) (Smiech) (Smiech) Teraz sledujte, čo sa stane na konci. (Smiech) Vezme si v podstate všetko. (Smiech)

Na tom sú dve zaujímavé veci. Jedna z nich je, že šimpanz napravo plne chápe, že potrebuje partnera - takže plné chápanie potreby spolupráce. Druhá je, že partner je ochotný pracovať, hoci nemá záujem o jedlo. Prečo tomu tak je? Nuž, pravdepodobne to má niečo spoločné so vzájomnosťou. Dokonca je množstvo dôkazov o tom, že primáty a iné zvieratá oplácajú láskavosti. Takže on si nechá láskavosť oplatiť niekedy v budúcnosti. A takto to všetko funguje.

Rovnaké úlohy robíme so slonmi. No pracovať so slonmi je veľmi nebezpečné. Ďalší problém so slonmi je ten, že nemôžete vyrobiť zariadenie, ktoré by bolo pre jedného slona príliš ťažké. Teda, pravdepodobne ho môžete vyrobiť, ale myslím, že to bude dosť chatrné zariadenie. A tak čo sme spravili v tom prípade - tieto štúdie robíme v Thajsku pre Josha Plotnika - máme zariadenie okolo ktorého je lano, jedno lano. A ak zatiahnete za jeden koniec lana, lano na druhej strane zmizne. Takže je potrebné, aby ho dva slony zdvihli presne v tú istú chvíľu a ťahali. Inak sa nič nestane a lano zmizne.

A na prvej páske, ktorú uvidíte, sú dva slony, ktoré sú vypustené spolu a prídu k zariadeniu. Zariadenie je naľavo a je na ňom jedlo. Takže sú spolu vypustené, spolu k nemu prídu, spolu zdvihnú lano a spolu ťahajú. Vlastne je to pre nich celkom jednoduché. Tu sú. A takto si to pritiahnu. Ale teraz to trochu sťažíme. Pretože účelom tohto experimentu je zistiť, ako dobre rozumejú spolupráci. Rozumejú jej tak dobre ako napríklad šimpanzy?

A tak v druhom kroku vypustíme jedného slona skôr ako druhého a ten slon musí byť dosť múdry na to, aby tam stál a čakal a neťahal za lano - pretože ak potiahne za lano, ono zmizne a celý test skončil. No ten slon urobí niečo proti predpisom, čo sme ho nenaučili. Ale svedčí to o chápaní, ktoré má, pretože svoju veľkú nohu položí na lano, stojí na lane a čaká na druhého a potom ten druhý za neho urobí celú prácu. Takže tomu hovoríme priživovanie sa. (Smiech) Ale ukazuje to inteligenciu slonov. Vyvinuli niekoľko alternatívnych techník, ktoré sme celkom neschvaľovali. Takže teraz prichádza druhý slon a pritiahne si to. Teraz si všimnite toho druhého. Nezabudne sa najesť, pravdaže. (Smiech) Toto bola spolupráca, časť o vzájomnosti.

Teraz niečo k empatii. Empatia je teraz mojou hlavnou témou výskumu. A empatia má také dve vlastnosti. Jedna je pochopenie. Toto je bežná definícia: schopnosť pochopiť a zdieľať pocity druhého. A druhá časť emocionálna. Empatia má v podstate dva kanály.

Jeden je telo. Ak sa rozprávate so smutnou osobou, prevezmete smutný výraz a smutný postoj, a skôr než ste si toho vedomí, cítite sa smutne. A to je telesný kanál emocionálnej empatie, ktorý mnoho zvierat má. Váš priemerný pes ho má tiež. Preto vlastne ľudia držia doma cicavce a nie korytnačky alebo hady a podobne, ktoré nemajú taký druh empatie. A potom je tam kognitívny kanál, ktorý je o tom, že dokážete prijať perspektívu niekoho iného. A to je viac obmedzené. Patrí sem pár zvierat - myslím, že slony a opice to dokážu - ale inak je veľmi málo zvierat, ktoré to vedia.

Takže synchronizácia, ktorá je súčasťou celého mechanizmu empatie je vo zvieracej ríši veľmi stará. A u ľudí ju môžeme sledovať pri nákazlivosti zívania. Ľudia zívajú, keď iní zívajú. A to súvisí s empatiou. Aktivuje to rovnaké oblasti v mozgu. Taktiež vieme, že ľudia, ktorí majú silný reflex zívania, sú veľmi empatickí. Ľudia, ktorí majú problém s empatiou, tak ako autistické deti, pre nich nie je zívanie nákazlivé. Takže je to prepojené.

U šimpanzov to skúmame tak, že im ukazujeme animované hlavy. To vidíte hore vľavo, animovanú hlavu, ktorá zíva. A tam je šimpanz, ktorý sa pozerá, ozajstný živý šimpanz sleduje monitor, na ktorom prehrávame animáciu. (Smiech) Takže nákazlivé zívanie nám je všetkým známe - a možno za chvíľu začnete všetci zívať - je to niečo, čo máme spoločné s ďalšími zvieratami. A to súvisí s celým tým telesným kanálom synchronizácie, ktorý je základom empatie a ktorý je obecne u cicavcov.

Skúmame aj zložitejšie výrazy. Toto je útecha. Toto je samec šimpanza, ktorý prehral boj a vrieska, a príde mláďa a dá okolo neho ruku a upokojí ho. To je útecha. Je to veľmi podobné ľudskej úteche. A prejav útechy je vedený empatiou. Vlastne empatia u detí ľudí sa skúma tak, že sa rodinnému členovi nariadi, aby sa správal skľúčene a potom sledujú, čo deti urobia. Takže to súvisí s empatiou a na takéto výrazy sa pozeráme.

Taktiež sme nedávno publikovali experiment, o ktorom ste možno počuli. Zaoberá sa altruizmom a šimpanzmi, pričom otázkou je, či sa šimpanzy starajú o blaho iných. A desiatky rokov sa predpokladalo, že to dokážu len ľudia, že len ľudia si robia starosti o blaho niekoho iného. My sme urobili veľmi jednoduchý experiment. Pracujeme so šimpanzmi, ktoré žijú v Lawrenceville, vo výskumnej stanici Yerkes. A takto žijú. My ich privoláme do miestnosti a robíme s nimi experimenty. V tomto prípade, sme dali dva šimpanzy vedľa seba, jeden má vedierko plné žetónov a tie majú rôzne významy. Jeden druh žetónov nakŕmi len partnera, ktorý si vyberá, druhý nakŕmi oboch,

Túto štúdiu sme urobili s Vicky Horner. A tu máte žetóny v dvoch farbách. Takže ich majú plné vedierko. A musia si vybrať jednu z dvoch farieb. Uvidíte, ako to dopadne. Takže ak sa tento šimpanz rozhodne sebecky, čo je v tomto prípade červený žetón, musí nám ho dať. Takže si ho vezmeme, dáme ho na stôl, kde sú dve jedlé odmeny, ale v tomto prípade jedlo dostane len ten napravo. Ten naľavo odchádza, pretože už vie, že toto pre neho nie je dobrý test. Ďalší je prosociálny žetón.

Takže ten, ktorý robí rozhodnutia - to je to zaujímavé - tomu, ktorý robí rozhodnutia, je to jedno. Takže teraz nám dáva prosociálny žetón a oba šimpanzy sú nakŕmené. Takže ten, ktorý sa rozhoduje, vždy dostane odmenu. Takže je to úplne jedno. A v skutočnosti by sa mal rozhodovať naslepo. Ale zistili sme, že dávajú prednosť prosociálnym žetónom. Takže toto je čiara na úrovni 50 %, čo je náhodné očakávanie. A obzvlášť ak na seba partner upozorní, zvolia si to viac.

A ak na nich partner tlačí - takže ak na nich partner začne pľuť vodu a zastrašovať ich - potom voľby klesajú. Je to akoby hovorili, "Ak sa nevieš správať, nebudem dnes prosociálny." A toto sa deje, keď tam nie je partner, keď tam nesedí partner. A tak sme zistili, že sa šimpanzy zaujímajú o blaho iných - obzvlášť, toto sú ostatní členovia ich vlastnej skupiny.

Takže posledný experiment, o ktorom sa vám chcem zmieniť, je naša štúdia čestnosti. A táto štúdia sa stala veľmi známou. A teraz je mnoho ďalších, pretože po tom, čo sme ju pred 10 rokmi urobili, stala sa veľmi známou. Pôvodne sme to urobili s kapucínskymi opicami. A ukážem vám prvý experiment, ktorý sme urobili. Už to bolo urobené aj so psami a vtákmi a šimpanzmi. Ale so Sarah Brosnan sme začali s kapucínskymi opicami.

Takže sme urobili to, že sme dali dve kapucínske opice vedľa seba. Znova, tieto zvieratá žijú v skupine, navzájom sa poznajú. Vzali sme ich zo skupiny a dali do testovacej miestnosti. A musia urobiť veľmi jednoduchú úlohu. A ak im obom za úlohu dáte uhorku, týmto dvom opiciam vedľa seba, budú ochotné urobiť tú úlohu pokojne aj 25 krát za sebou. Takže uhorka, aj keď je to podľa môjho názoru len samá voda, ale uhorka im úplne stačí. Teraz keď dáte partnerovi hrozno - preferencie jedla mojich kapucínskych opíc presne korešpondujú s cenami v supermarketoch - a tak keď im dáte hrozno - je to o dosť lepšie jedlo - potom medzi nimi vytvoríte nerovnosť. Takže to je experiment, ktorý sme urobili.

Nedávno sme ho natočili s novými opicami, ktoré túto úlohu nikdy nerobili, pretože sme si mysleli, že budú mať možno silnejšiu reakciu a to sa ukázalo ako pravda. Opica naľavo dostane uhorku. Tá napravo dostane hrozno. Tá, ktorá dostane uhorku, všimnite si, že prvý kúsok uhorky je úplne v poriadku. Prvý kúsok zje. Potom vidí, že druhá dostane hrozno a uvidíte, čo sa stane. Dá nám kamienok. To je tá úloha. A my jej dáme kúsok uhorky a ona ho zje. Druhá nám musí dať kamienok. A to aj urobí. Dostane hrozno a zje ho. Druhá to vidí. Teraz nám dá kamienok, dostane znova uhorku. (Smiech) Teraz otestuje kamienok o stenu. Musí nám ho dať. A znova dostane uhorku. (Smiech) Takže tu v podstate vidíte Wall Street protest. (Smiech) (Potlesk)

Dovoľte mi, aby som vám povedal - stále mám 2 minúty, poviem vám o tomto vtipnú príhodu. Táto štúdia sa stala veľmi slávnou a dostali sme veľa reakcií, obzvlášť od antropológov, ekonómov, filozofov. Vôbec sa im nepáčila. Pretože oni sa rozhodli, myslím, že čestnosť je veľmi komplexná záležitosť a že zvieratá ju nemôžu mať. A jeden filozof nám dokonca napísal, že je nemožné, aby opice mali zmysel pre čestnosť, pretože čestnosť bola vynájdená počas Francúzskej revolúcie. (Smiech)

Ďalší nám napísal celú kapitolu o tom, že by uveril tomu, že to má niečo spoločné s čestnosťou, ak by ten, čo dostal hrozno, to hrozno odmietol. Vtipné je to, že Sarah Brosnan ktorá toto robila so šimpanzmi, mala niekoľko kombinácií šimpanzov kedy skutočne ten čo dostal hrozno, ho odmietol, kým ho nedostal aj druhý šimpanz. Takže sa dostávame veľmi blízko k ľudskému zmyslu pre čestnosť. A myslím, že filozofi potrebujú prehodnotiť ich filozofiu.

Takže to zhrniem. Verím, že je tu vyvinutá morálka. Myslím, že morálka je omnoho viac, než o čom som tu hovoril, ale bola by nemožná bez zložiek, ktoré nachádzame u ďalších primátov, ktorými sú empatia a útecha, prosociálne tendencie, vzájomnosť a zmysel pre čestnosť. A tak pracujeme na týchto konkrétnych veciach, aby sme zistili, či dokážeme vytvoriť morálku tak povediac zdola nahor, bez zásahu Boha alebo náboženstva, a zistili, ako sa dokážeme dostať k vyvinutej morálke.

A ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk)