Číňania majú také porekadlo: "Keď chceš byť šťastný jednu hodinu, tak sa opi z vína. Keď chceš byť šťastný jeden deň, tak sa ožeň. A keď chceš byť šťastný celý život, tak sa staň záhradníkom." Ja som sa stal záhradníkom a nejak v rámci tej svojej činnosti po ukončení vysokej školy, som, ako pestovateľ zeleniny na družstve, šťastie nezažíval. Najskôr som si myslel, že to bude asi tým, že nie som Číňan, ale Slovák východňar.

A keď som strácal nádej a dôveru v čínsku múdrosť a pravdivosť tohto porekadla, zmenil sa u nás systém. A zmenou tohto systému som sa aj ja dostal k informáciám, že existuje okrem agropriemyselného spôsobu pestovania aj tzv. ekologický systém. A vtedy som si akosi uvedomil, že je potrebné pre Európana, resp. príslušníka západnej civilizácie, upraviť čínske príslovie v tom zmysle, že: "Keď chceš byť šťastný celý život, musíš byť ekologicky hospodáriacim zeleninárom."

A posledných 20 rokov som išiel za tým cieľom, stať sa šťastným záhradníkom, ktorý bude ekologicky pestovať zeleninu. Po týchto 20 rokoch sa ekologické poľnohospodárstvo inštitucionalizovalo, a v tom predchádzajúcom videu som bytostne videl potvrdené to, čo vnútorne cítim, že pozor na inštitúcie! U nás je, resp. v celej Európe je už ekologické poľnohospodárstvo inštitucionalizované, ale stále tam dochádza k jednému zaujímavému aspektu, že aj keď je zelenina spotrebiteľmi najžiadanejší produkt ekologického poľnohospodárstva, v praxi sa pestuje na najmenšej výmere ekologicky obhospodarovaných plôch.

Problém sú ľudia. A problém je aj ovládač, neviem ako presunúť ďalej, aha. Problém u nás je taký, že bežná predstava o fyzickej realizovateľnosti v poľnohospodárstve je nastavená v dvoch mantineloch: Prvý je ten ezotericko- romantický, ktorý nerešpektuje fyzikálne limity a hmotnú realitu. Ono, stretol som sa s takým množstvom nádherných ľudí, ktorí s takým oduševneným výrazom v očiach hovorili o tom, ako by bolo dobre, keby sme splynuli s prírodou, ako by to bolo dobre, keby sme nikomu neubližovali a vychádzali so všetkými dobre.

V okamihu keď sa mal postarať o to, aby si večer mal kde ľahnúť, sa ukázal ako neschopný človek, ktorý žije v piatom rozmere, a pritom nezvláda tretí a túži ostatným povedať, ako majú existovať. To je ten ezotericko-romantický, ktorý skutočne nerešpektuje fyzikálne limity a hmotnú realitu. No, a potom je tu ten, ktorý som zažil 10 rokov na vlastnej koži, ten technokraticko-byrokratický, ktorý nerešpektuje biologiku života.

Moja predstava o tom, ako byť šťastným záhradníkom, je v takejto podobe, a prakticky táto podoba je po 20 ročnej práci, pri vývoji systému, ktorý som nazval Agrokruh. Jedná sa o systém pestovania a odbytu zeleniny, s dôrazom na princípy trvalo udržateľného rozvoja. Ten trvalo udržateľný rozvoj je dnes už všeobecne platný termín, a ja nemám toľko času, aby som sa zaoberal vecami, ktoré sú už teoreticky veľmi perfektne ošetrené, a preto by som vás v krátkosti zoznámil o čo vlastne ide v tom systéme AgroKruh.

Ten šťastný záhradník, aby bol celý život šťastný, skutočne nemôže byť ani ezoterický romantik, ani technokratický byrokrat, ale musí to byť človek, ktorý rieši situáciu, ktorá je momentálne tu a teraz, prostriedkami, ktorými disponuje on a ľudia, ktorí s ním sympatizujú. V mojom prípade to znamenalo zmeniť 90% doterajších poznatkov. V prvom rade som musel zabudnúť, keď chcem vyriešiť systém trvalo udržateľného pestovania zeleniny, na rovné dlhé polia.

Rovné dlhé polia, ktoré sú dnes štandardne považované za normálne, prakticky vznikli v dobách, keď sa poľnohospodárska práca zjednodušovala tým, že boli ako ťažné zvieratá použité voly. A voly, vzhľadom na to, že disponujú veľkou fyzickou silou, mali aj druhý problém: veľmi ťažko sa otáčali na konci. Takže aby sa to zvládlo, tak vznikali dlhé polia, kde stačilo za deň sa trikrát otočiť, aby to bolo akosi zvládnuteľné.

Dnes predpokladám, že nikto sa necíti za vola, Ale polia ostávajú stále dlhé a rovné a ľudia predpokladajú, že toto je normálne. Ja, čo sa určite necítim za vola, som narazil na problém, že rovné a dlhé polia mi spôsobujú také problémy, pri tom stať sa šťastným záhradníkom, že musím zmeniť prístup. Ten prístup mi pomohla zmeniť náhoda, keď v cestopisnom filme z Ladaku ukázali, aký je zhubný vplyv západnej civilizácie na samozásobovanie a existenciu samostatne existujúcich komunít dlhé tisícročie a to ma tak zobudilo.

Tam som uvidel taký záber, že v prostriedku námestíčka bol zapichnutý kôl, ku kolu bol priviazaný špagát, ku špagátu bol priviazaný vôl Đ nebol to vôl, bol to jak, stále sa s tými volmi človek akosi stretáva - a na zemi bolo rozprestreté obilie a ten vôl, respektíve ten jak za svätého ducha to nechcel vymlátiť takým spôsobom, ako dedinčania od neho požadovali, aby prešliapal celú plochu rovnomerne, ale tým že bol priviazaný k tomuto kolu na lano, lano mu nedovolilo, aby odišiel tam, kde chcel on.

Ale tým, že on chcel ísť tam kde chcel ísť, t.j. mimo miesta kde mal pracovať, ten vektor, tá fyzika ho donútila, že musel ísť dopredu a keď išiel dopredu, musel sa točiť dookola a to lano pri jazde dookola sa navíjalo na ten kôl a donútilo milého jaka, aby prešliapal, centimeter po centimetri, celé obilie. Vtedy som si povedal: Ty vole, Zmeň tie dlhé polia na okrúhle polia a odpadnú problémy s technikou.

Nemusím sa starať o to, či štyri družice mi dokážu zabezpečiť pozíciu stroja tak, aby neprevalcovalo susedovu parcelu a aj môj majetok, a riadok v tvare špirály mi umožní jednoduchým spôsobom zautomatizovať činnosť tak, že 70% fyzicky namáhavej práce spojenej s odstraňovaním dôsledkov predchádzajúceho brutálneho hospodárenia na pôde a fyzickej dispozície, s ktorou ja disponujem a financiami, ktoré som mal vtedy, donútilo vymyslieť zariadenie, ktoré tu vidíte.

Ide o zariadenie, ktoré pracuje v automatickom režime, obrába parcely kruhového pôdorysu, vzniká na nich riadok v tvare špirály, pohon je elektromotorom a vďaka tomuto tam nevrčí motor, nesmrdí nafta a môže to pracovať v automatickom režime. Na základe prakticky overovaných skúseností, v živote je to tak zariadené, že ten zákon schválnosti funguje na princípe, že všetky možnosti, ktoré urobíte prvé, sú nefunkčné.

Až tá nasledujúca, z ktorej keď sa poučíte a prilepíte k tomu, čo ste pred tým urobili špatne, toto čo si myslíte, že bude dobre, sa dopracuje k tomu, že to začne fungovať.

Mne po 20 rokoch sa stalo to, že z jednej strany juhovýchodnej časti Zemplínskej nížiny som skončil na západnej strane Podunajskej nížiny a vďaka priaznivým okolnostiam, keď z druhej strany republiky, po mojich predchádzajúcich súdnych sporoch a problémoch tu u nás na Slovensku, z Japonska poskytli peniaze a majiteľ pozemku daroval parcelu, aby som zrealizoval modelovú farmu, ktorou exaktne preukazujem, že je možné pre každého, kto chce, by zeleninu, ktorú dáva na stôl svojim deťom a konzumuje ju z dôvodu, aby bol podľa možností čo najzdravší, je možné mať k dispozícii počas celého roka za ceny, ktoré sú bežným štandardom.

V mojom konkrétnom prípade najväčším problémom s inštitucionalizovaným ekologickým poľnohospodárstvom je, že o bio kvalite sa hovorí, že je to vyššia kvalita a za vyššiu kvalitu je povinný, resp. mal by ochotne zaplatiť spotrebiteľ vyššiu cenu. U zeleniny je problém v tom, že zelenina je v podstate 52 botanických druhov, v rámci ktorých len u nás na Slovensku je v listine povolených odrôd zapísaných cez 2180 odrôd.

To je také široké spektrum, že prakticky sa nedá exaktne inštitucionálne preukázať bio-kvalita tak, ako je daná v zákone. Tá je možná len na základe osobného kontaktu - osobného kontaktu pestovateľa so svojím spotrebiteľom, so svojím zákazníkom, ktorý mu pozerá do očí, keď mu hovorí: "nepoužil som nič ... a snažím sa pri pestovaní čo najmenej ubližovať svojmu okoliu, kvôli tomu, že sa cítim byť súčasťou tohto okolia."

A zároveň spotrebiteľ ale musí vychádzať v ústrety tomu pestovateľovi v tom zmysle, že si uvedomuje, že hospodári pod holým nebom, a tam nemá pod kontrolou nič, len seba a aj to ešte v obmedzenej miere. Na základe tohto sa nám podarilo po troch rokoch vybudovať modelovú farmu, ktorá začína tohto roku po prvýkrát dodávať zeleninu všetkým ľuďom, ktorí o to prejavia záujem, a keď sa na nich ujde.

Z časových dôvodov tie detaily nebudeme rozoberať, ale ide o to, že sa snažíme vytvoriť sieť spotrebiteľov, ktorí definujú svoju potrebu a na základe množstva spotrebiteľov potom presvedčiť pestovateľov, aby sa vybrali touto cestou nového prístupu. Nového prístupu k vzťahu k pôde, nového prístupu k vzťahu k ľuďom a novému prístupu vo vzťahu k celkovému bytiu. Asi toľko.

Na záver by som vám chcel zdôrazniť, vzhľadom na to, že táto problematika je široká, aby ste si uvedomili to, čo už hovorili v starom Ríme: "Zelenina vypestovaná na cudzej pôde, rukami otroka nie je pre vaše zdravie prospešná." Ďakujem