Počas vysokej školy som bola v podstate bankárkou a nie je mi dané byť bankárkou, bolo to pre mňa veľmi deprimujúce, pretože som bola v kontakte s množstvom ľudí, uskutočňovala som ich transakcie a naozaj ma prekvapovalo, do akej miery vládli peniaze ich životu. Neustále sa trápim kvôli peniazom. Bol som po rozvode, ešte som nemal ani 30 rokov a už som mal dlh 60,000 dolárov. Peniaze sú ohromné lákadlo, a ste stále v pokušení získať viac. Bežný dlh: domy, autá... Súťažíme o to, kto minie čo najmenej peňazí.

Myslím, že jedného dňa som sa dostal na úroveň približne 1,50 $, a to je cena za celodennú stravu a všetko ostatné. Naozaj som nemala veľa peňazí a stále som bojovala. Kedy ma najviac trápili starosti týkajúce sa peňazí? Nuž práve teraz. Práve teraz mi peniaze naozaj robia starosti. Bola som obeťou domáceho násilia a obávala som sa, že stratím príjem. Nemáte istotu, kde vezmete na ďalšie jedlo. Modlíte sa, aby všetko dopadlo dobre. Vždy som sa obával o peniaze. Či mám dostatok (peňazí), či neutrácam priveľa.

Musíš zarobiť peniaze. Niet inej cesty. A si nútený robiť čokoľvek, okrem ilegálnych vecí, aby si ich zarobil. Myslím si, že ak by nešlo o peniaze, boli by sme úplne v pohode. Aké otázky mám o peniazoch? Ak by som mala nejaké otázky o peniazoch, čo by som chcela vedieť... Aká je v skutočnosti hodnota dolára v týchto dňoch?

THE MONEY FIX (Skrotenie peňazí)
Peniaze; peniaze sú zdrojom mnohých úzkosti, zmätku a utrpenia. Peniaze hýbu svetom. To je to, čo všetci vedia. Peniaze sú prostriedkom k vyššej kvalite života, ale akosi sa z prostriedku stal cieľ. Ľudia nazerajú na peniaze ako na zmysel života. Bežný pohľad je, že ak zbohatnete, budete sa mať lepšie a budete šťastnejší. Avšak ukazuje sa, že to nie je pravda. Absolútny životný štandard ľudí, ktorí sa dostanú nad hranicu chudoby, súvisí so šťastím len veľmi málo. Môj hrubý odhad je, že 95% rodinných sporov, problémov, rozvodov sa týka peňazí.

A tento odhad je pravdepodobne veľmi konzervatívny. V Amerike mať milión dolárov znamená že ste úspešní, ale čo to v skutočnosti naozaj znamená? Prečo to tak je? Čo je také zvláštne na peniazoch? Prečo vnímame peniaze ako niečo, čo spôsobuje rozvrat v rodine. Prečo je to tak časté? Náš vzťah k peniazom je veľmi problematický a dosť ubíjajúci, a to nielen pre tých, ktorý sa snažia vyjsť s málom, alebo sa ocitli na okraji spoločnosti. Ešte aj globálni miliardári šalejú kvôli peniazom.

Takže mať viac peňazí skutočne nerieši problémy, ktoré máme s peniazmi. Porozumenie doláru. To znamená viac než len vedieť, ako vyzerá dolárová bankovka alebo čo je to strieborný dolár. Po prvýkrát sa v podstate celý svet podriaďuje rovnakému súboru ekonomických pravidiel, či si to praje alebo nie. Peňažný systém sa stal globálnym a začal rozkladať všetky lokálne ekosystémy a všetky lokálne sociálne systémy na planéte. Na konci všetkých pravidiel je pravidlo, že zarábanie peňazí je vždy dôležitejšie ako čokoľvek iné.

Dosiahli sme, že peniaze sú dnes dôležitejšie ako ľudský život, dôležitejšie ako svet prírody, dôležitejšie ako Boh a duch, a náš vzťah k peniazom spočíva na tejto kope lží. Dnes sa nachádzame v situácii, že celá sústava ekonomických predpokladov je jednoducho nesprávna, prečo však nechávame v celej spoločnosti fungovať tento škodlivý zdrojový kód? Súčasťou problému je aj to, že iba málo ľudí uvažuje o tom, čo sú to peniaze, odkiaľ prichádzajú, ako sú vytvárané a ako sú kontrolované.

Treba vziať do úvahy, že máme za sebou 150 rokov veľmi intenzívnej propagandy a indoktrinácie, ktorá mala za úlohu vytlačiť tento typ rozmýšľania z ľudských hláv. Ak by sme mohli odstrániť všetku túto mystifikáciu, pravdepodobne by sme prišli na to, že ekonomika je taká komplikovaná práve preto, aby zmiatla ľudí, aby si nemohli toto všetko uvedomiť. Ak by každý poznal všetky fakty o tom, ako sú peniaze vydávané, ako sú vkladané do obehu, kto ich vydáva, akú majú títo ľudia moc a vládu nad ekonómiou a nad životmi ľudí, myslím, že mnohým ľuďom by sa to vôbec nepáčilo.

Často sa hovorilo o tom, že peniaze hýbu svetom alebo že peniaze sú motorom sveta, alebo o tom, že vďaka peniazom sa svet točí, ale v skutočnosti peniaze brzdia chod sveta. Obávam sa, že to je viac než si môžem dovoliť utratiť. Peniaze v dnešnej podobe nevyhovujú, obmedzujú transakcie a obchodovanie. Peniaze sú jedinou vecou, ktorá je potrebná pre ekonomickú výmenu. Je to ako Chajbarský priesmyk. Je to kanál, ktorým musí každá transakcia prejsť, aby mohla byť dokončená.

Dnes žijeme vďaka tomu, že si jeden s druhým vymieňame tovary a služby, a peniaze sú médium, ktoré na to používame. Peniaze sa tak vlastne stali ovládajúcim prvkom ekonomiky. Tí, ktorí ovládajú peniaze, ovládajú všetko. Všetko vzniklo z jednoduchého výmenného obchodu primitívnych ľudí. Hroty oštepov sa stali jedným z prvých predmetov používaných ako platidlo. Mušle tiež slúžili ako platidlo. Americkí Indiáni používali vampum a stovky ďalších predmetov boli platidlom rôznych ľudí v rôznych časoch.

Peniaze nie sú výtvorom štátu. Peniaze nevynašiel žiaden kráľ ani princ. Peniaze a peňažný obchod boli výsledkom prirodzenej potreby. Skúste si sami seba predstaviť v situácii, že prichádzate na trh za účelom výmenného obchodu s nejakým tovarom a snažíte sa vymeniť ho priamo za tovar, ktorý si chcete vziať domov a spotrebovať. Keď prídete na trh so špargľou a chcete odísť domov s tartanovými košeľami, musíte nájsť niekoho kto nielenže predáva také košele, ale zároveň potrebuje špargľu.

Takže problémom je, že je príliš ťažké nájsť obchodného partnera, ktorý má tovar, ktorý chcete, a chce tovar, ktorý máte. Alternatívnou je rozmýšľať takto: "Čo potrebuje tento chlapík predávajúci tartanové košele?" Títo obchodníci radšej vymenia svoj tovar nie za to, čo potrebujú, ale za iný tovar, o ktorom predpokladajú, že by sa dal ľahšie vymeniť za to, čo naozaj potrebujú. Najprv rôzni ľudia experimentujú s rôznymi nepriamymi výmennými stratégiami. Niekto môže obchodovať so soľou, niekto iný môže používať klince, niekto ďalší môže používať jačmeň ako medzistupeň obchodu.

Následne sa stane to, že čím viac sa obchoduje s nejakým tovarom v týchto individuálnych pokusoch, tým atraktívnejší bude tento tovar pre ďalších ľudí a začnú ho používať za rovnakým účelom. Následne nastáva efekt snehovej gule, kde sa časom malý počet tovarov alebo dokonca len jedna komodita ukáže ako jednoznačne najvhodnejší výmenný prostriedok a stane sa všeobecne prijímaným. A keď dosiahnete všeobecne prijímaný prostriedok výmeny, vznikajú peniaze. Tento proces nie je určený nejakými fyzikálnymi vlastnosťami, nie je to určený právnym povolením.

Je určený spoločenskou konvenciou, že ľudia prijali tento určitý prostriedok výmeny za účelom obchodovania. V priebehu ľudského vývoja rôzne spoločenstvá používali nespočetné množstvo rôznych predmetov ako peniaze. Je možné, že to, čo si spoločnosť vyberie ako svoje peniaze môže ovplyvňovať správanie ľudí v tej spoločnosti? Klasický, konvenčný spôsob uvažovania o peniazoch je ten, že peniaze sú pasívnym prostriedkom výmeny, ktorý sa používa ako nástroj umožňujúci výmenu medzi ľuďmi, a teda nemá skutočný dopad na druh vykonanej transakcie, len uľahčuje transakciu alebo vzťahy medzi ľuďmi, ktorí používajú ten druh peňazí.

Oba tieto predpoklady sa ukazujú byť nesprávne. Odlišné druhy peňazí majú veľmi odlišné vlastnosti a jednou z kľúčových vlastností je úroveň dostatku alebo nedostatku predmetu, ktorý sa používa ako peniaze. Ak je daného prostriedku výmeny dostatok, dôsledkom je rast obchodu. Ľudia budú schopní vymieňať si svoje tovary a služby prakticky bez obmedzení. Ak sú peniaze v nedostatku, vytvoríte veľmi vážny problém, pretože zabránite ľuďom vymieňať tovary a služby. Máme množstvo štúdií, ktoré ukazujú veľmi jasne, že v závislosti na tom, čo sa používa ako prostriedok výmeny sú vzťahy medzi ľuďmi rôzne.

To má obrovský, obrovský dopad. Sú rôzne druhy peňažných systémov a niektoré podporujú spoločensky veľmi zodpovedné správanie. Niektoré však podporujú veľmi antisociálne deštruktívne správanie. Môj názor na peniaze v spoločnosti, a to nielen v modernej spoločnosti, je ten že je to projekcia kolektívneho nevedomia danej spoločnosti. Toto potvrdzuje fakt, že každá spoločnosť považuje svoj peňažný systém za samozrejmosť. Ak sa pokúsite zistiť, čo si ľudia o peniazoch myslia, budete zmätení a ohromení.

Je v tom zmätok, nepresnosť, absurdnosť, poverčivosť, mýtus, náboženstvo, šialenstvo. Väčšina ľudí nemá ani tušenia, čo sú peniaze, len ich používajú. Možno by bolo presnejšie povedať, že peniaze používajú ich. Pre ľudskú myseľ je vskutku nemožné si predstaviť to množstvo všetkých peňazí, ktoré bolo potrebné vynaložiť na vybudovanie Ameriky, ako ju dnes poznáme. Odkiaľ sa teda zobrali všetky tie peniaze? A teraz prichádzame k pointe, ktorá bude pre mnohých novinkou.

Väčšina ľudí netuší, odkiaľ prichádzajú peniaze. Veľa ľudí si myslí, že peniaze vytvára vláda. Nie som si istý, či existuje nejaký konkrétny úrad, ktorý by vydával do obehu ďalšie peniaze. Viem, že exekutíva má v tomto nejaké právomoci. Mňa naozaj zaujíma len a len to, či plat, kvôli ktorému pracujem, mi príde na účet. Peniaze prichádzajú z veľkej továrne, kde ich vyrábajú. Vytvára ich vláda na to, aby nás ovládala. Nuž, mala by ich vytvárať vláda. Myslím, že by ste to v každom prípade očakávali.

Či je to skutočne vláda alebo nie, to je už iný príbeh. Konvenčné peniaze nevytvára vláda, ako si mnoho ľudí myslí a nevytvárajú ich ani centrálne banky, aj keď aj tie majú na tom svoj podiel. V skutočnosti ich vytvára bankový systém. Ľudia vidia filmy o mincovni a vládnej tlačiarni USA a vidia hárky dolárových bankoviek vychádzať z tlačiarenských strojov. Preto si myslia, že je to vláda, kto tlačí peniaze. Lenže to nie je skutočný zdroj peňazí. Skutočným zdrojom peňazí sú banky.

Banky majú úplný monopol na proces vytvárania peňazí, takže verejnosť do toho v skutočnosti nie je zahrnutá ani priamo, ani nepriamo. Centrálna banka USA (FED) je súkromná inštitúcia vlastnená komerčnými bankami, ktoré sú členmi Federálneho rezervného systému, ktorý zahŕňa všetky vnútroštátne banky. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že FED je súkromná korporácia zameraná na zisk. A v skutočnosti Federálny rezervný systém nie je vôbec federálny a nie je rezervný. V roku 1910 sa na ostrove Jeckyll v Georgii stretla skupina popredných amerických bankárov, aby prediskutovali možnosti, ako stabilizovať bankový systém krajiny.

Kongres prijal ustanovenie o Federálnom rezervnom systéme v roku 1913, udeľujúc tejto súkromnej korporácii monopol na vydávanie národnej peňažnej zásoby. Ako je teda možné, že moc vydávať niečo tak dôležité ako peniaze padlo do súkromných rúk? V minulosti boli banky miestami, kde si ľudia uchovávali svoje zlato. Prišli ste do banky, uložili si zlaté mince do trezoru a bankár Vám vydal certifikát, ktorý hovorí: Máte takéto množstvo zlata v mojej banke. Základ systému papierových peňazí vznikol, keď sa začalo obchodovať s týmito kusmi papiera (miesto zlata).

Povedzme, že máte zlato, ktoré chcete uchovať v bezpečí. Vložíte ho do banky a banka vám vydá papierové potvrdenie, s ktorým si môžete neskôr vyzdvihnúť svoje zlato. Teraz môžete obchodovať s týmto kusom papiera namiesto zlata, pokiaľ si pomocou Vášho papiera môžu ostatní vybrať v banke Vaše zlato. Dobrá povesť banky na papieri uisťuje ľudí, že ten kus papiera je krytý kusom zlata, ktorý čaká v banke na vyzdvihnutie. Ak dôvera ľudí voči banke stále rastie, človek s papierom od banky ďalej obchoduje miesto toho, aby si šiel vyzdvihnúť zlato do banky.

Papier môže byť veľakrát vymenený za tovar, kým sa opäť zamení za pôvodné zlato uložené v banke. Banky si všimli, že keď si ľudia začali navzájom platiť potvrdeniami o minciach v bankovom trezore namiesto toho, aby si tie mince vybrali, že banka nepotrebuje držať všetky mince v trezore s tým účelom, aby mala dosť na okamžité vyplácanie ľuďom, ktorí by prišli a žiadali by svoje mince. Bankár si uvedomil, že nikto si neprichádza vziať si svoje zlato. To zlato tam len leží, takže namiesto vydávania jedného kusa papiera, na ktorom sa píše, že v banke je určité množstvo zlata, môžete vydať veľa takých papierov za predpokladu, že nikto si neprichádza vyzdvihnúť fyzické zlato.

Takto môžete požičiavať peniaze. Základom tejto pôžičky je dôvera ľudí, ktorí veria, že keď prídu do banky vyzdvihnúť si svoje zlato, tak to zlato tam bude. Peniaze v banke nie sú v skutočnosti bohatstvom. Jediná vec, ktorá spôsobuje, že systém funguje je skutočnosť, že nikto neprichádza vziať si fyzické zlato. Ak by si však všetci ľudia s papiermi povedali, že si idú vybrať zlato z banky a keby tak všetci aj spravili, nebolo by dosť zlata pre každého. Často sme zažívali krachujúce banky a paniku.

Ak by ľudia prestali dôverovať určitej banke, vzali by do banky svoje papierové bankovky a požadovali by za ne svoje zlato a striebro. A pri systéme frakčných rezerv by sa banke rýchlo minuli vzácne kovy a musela by vyhlásiť bankrot. Toto je bankovníctvo na báze frakčnej rezervy: cena mincí v trezore je len zlomkom ceny bankoviek, ktorými si je možné vyzdvihnúť mince. Dôvodom, prečo to banka robí, je zisk z úrokov, ktoré inkasuje za poskytnuté peňažné (papierové) pôžičky, kde tieto peniaze (papiere) boli zároveň prísľubom, že v banke je zlato.

Zatiaľ čo dôvera ľudí v banku a jej bankovky ďalej rastie, banky čoskoro objavujú nečakaný spôsob ako zarobiť. Banka môže vytlačiť potvrdenie o zlate, ktoré v skutočnosti neexistuje. Potom môžu požičať toto potvrdenie niekomu pod podmienkou, že ho vráti späť aj s úrokom. Pokiaľ banka berie na seba riziko, že bude mať menej zlata ako vydaných potvrdení, je to takmer neobmedzený potenciál tvorby zisku z účtovania úroku za požičané zlato, ktoré v trezore nemá. Ak ľudia prídu na to, že nie je dosť zlata na vyplatenie potvrdení, všetci pôjdu naraz do banky, aby si vzali svoje zlato.

Ak sa toto stane, banka skrachuje. Banka zlyhá, pretože ju pristihli, že nemá dosť zlata na vyplatenie svojich bankoviek. V roku 1934, v snahe zabrániť ďalším bankovým krachom, série bankových reforiem pomaly vzali ľuďom možnosť zamieňať ich papierové bankovky za zlato alebo striebro. V roku 1971 Richard Nixon odstránil posledné zvyšky tejto možnosti výmeny. Dnes už nie je možné nechať si vyplatiť zlato alebo striebro za naše peniaze. Dnes sme však išli ešte ďalej v rámci toho, čomu hovoríme postmodernizmus, kde už peniaze často ani fyzicky nevidíme, nedržíme v rukách.

Berieme si so sebou do supermarketu kúsok plastu, nakúpime potraviny a prejdeme s ním cez čítačku kariet, ktorá sa napojí na náš bankový účet v niektorej banke. Ani predajca nevidí peniaze, však? Výsledkom je, že účet za potraviny sa vyrovná, nejaké čísla sa pripočítajú na účet supermaketu a stiahnu sa z Vášho účtu. Väčšina aktív, ktoré nazývame peniazmi, nie sú vytlačené dolárové bankovky. V skutočnosti je hotovosť iba malou časťou celkového množstva peňazí. Väčšina toho, čo nazývame peniaze, sú bankové účty.

Rovnakým spôsobom, ako banky vydávali viac papierových peňazí než mali zlata, dnes banky vydávajú viac bezhotovostných peňazí než majú hotovostnú rezervu. Tieto bankové účty vytvárajú okolo 97% toho, čo považujeme za peniaze. Ak majiteľ domu chce zistiť, koľko peňazí máte predtým, než podpíšete zmluvu, ukážete mu váš zostatok na účte a nie kufor plný peňazí. Väčšina ekonomických učebníc nehovorí o tom, čo sú peniaze. Hovoria iba o tom, ako peniaze pracujú. Popisujú peniaze ich funkciami.

Hovoria o veciach ako prostriedok výmeny, zúčtovacia jednotka, uchovávateľ hodnoty; to sú tie klasické funkcie peňazí. Toto všetko robia peniaze. Peniaze v skutočnosti žijú v odlišnom priestore. Je to dohoda. Mnoho ľudí si myslí, že peniaze sú niečo hmatateľné, skutočné, a že ich môžete uchopiť a ohmatať. V skutočnosti to tak nie je. Peniaze sú vo svojej podstate myšlienka. Je to myšlienka, že niekomu niečo dĺžite, alebo niekto dĺži niečo Vám. Tá myšlienka môže byť symbolizovaná ako účet, v ktorom Váš zostatok stúpa a môj klesá alebo naopak.

Alebo môže byť symbolizovaná výmenou papierovej meny, alebo výmenou mincí zo zlata, striebra, medi alebo z čohokoľvek. Ale to všetko sú symboly. To nie sú skutočné peniaze. Ďalšou mylnou predstavou je, že peniaze sú vec, ale v súčasnom svete peniaze sú jednoducho kredit, čo znamená, že je to informačný systém. A otázka znie: aký druh informácie vyjadruje? Je to informácia o nárokoch voči ekonomickému výkonu. Ak máte bankový účet, ktorý hovorí, že máte milión dolárov, je príjemné povedať, že mám milión dolárov, ale príjemným to robí až skutočnosť, že si môžete kúpiť v hodnote milión dolárov tovar, ktorý si chcete kúpiť.

Takže ak peniaze nie sú nič iné ako len informácia o tom, čo si vzájomne dĺžime, ako sa môžu každý deň vytvárať peniaze, ktoré používame? Peniaze sa vytvárajú pomocou procesu bankových pôžičiek. Ľudia, spoločnosti, vlády vstupujú do bankového systému a požičiavajú si peniaze. Každý dolár, každá národná mena, ktorú ste kedy videli, je niekoho dlhom. Pre každý nový dolár vytvorený v peňažnom systéme existuje zodpovedajúci dlh. To platí pre doláre z federálnej rezervy aj pre doláre z bankových depozitov, ktoré sú na nich postavené.

Peniaze sa vydávajú vždy, keď si niekto vezme bankovú pôžičku. Takže ak prídem do banky a chcem si požičať pol milióna dolárov na založenie firmy, mám dobrý podnikateľský plán a mám zákazníkov, potom banka, za predpokladu že súhlasí, mi poskytne pol milióna dolárov na založenie firmy. Tu sú vaše peniaze a toto je váš splátkový kalendár. Ďakujem. Väčšina ľudí, ak sa ich na to opýtate, Vám povie, že toho pol milióna dolárov prichádza odniekiaľ. Pochádza z úspor niekoho iného, prichádza z investícií.

To v skutočnosti nie je pravda. Keď hovorím, že peniaze sú vydávané ako dlh, myslím tým to, že oni neberú tie peniaze odniekiaľ. Oni ich v skutočnosti vytvárajú zo vzduchu a vytvoria kredit na mojom bankovom účte. A je to! John Kenneth Galbraith vo svojej knihe "Peniaze: odkiaľ prišli, kam odišli," hovorí: "Spôsob, akým sú vytvárané peniaze, je tak jednoduchý, až nad tým zostáva rozum stáť." A je to pravda. Keď hovorím ľuďom, ako banky vytvárajú peniaze jednoduchým vytvorením účtovných záznamov, nechce sa im veriť.

Súkromný bankový systém doslova vytvára naše peniaze z ničoho a požičiava ich do ekonomiky. Jediný spôsob, akým môžu nové peniaze prísť do ekonomiky a do vášho vrecka, je cez bankovú pôžičku. To znamená, že každý dolár, ktorý ste kedy videli, predstavuje niekoho dlh voči banke. Pre mnohých ľudí je jednoducho nepríjemné uvedomiť si, že ak by všetky dlhy boli splatené, tak celá peňažná zásoba by jednoducho zmizla. Neboli by žiadne peniaze, a to znamená úplný a totálny kolaps ekonomiky.

Ak by každý splatil svoje dlhy, ak by vôbec bolo možné, aby každý mohol splatiť svoje dlhy, nezostali by žiadne peniaze. V skutočnosti je však dlh vyšší ako všetky dostupné peniaze. A dôvodom je to, že peniaze na zaplatenie úroku neboli vytvorené. Háčik je v tom, že banky chcú od ľudí viac peňazí, ako im dali. Ak idete do banky a požičiate si 100000 dolárov na nákup domu, banka si overí, či máte dobrý kredit. Potom sa rozhodnú vytvoriť peniaze, elektronicky ich umiestnia na Váš účet a povedia, že máte vrátiť 200000 dolárov v priebehu dvadsiatich rokov.

100000 požičaných dolárov je vytvorených, druhých 100000 dolárov (úroková sadzba) nebolo vytvorených. Takže vás pošlú do sveta súťažiť so všetkými ostatnými, aby ste získali ďalších 100000 dolárov. Takto sa peniaze udržiavajú v nedostatku. Je to pomocou konkurencie medzi rôznymi hráčmi o možnosť zaplatiť svoj úver, na ktorý neboli vytvorené peniaze. Takže v obehu je vždy menej peňazí než je potrebné. Je to jasné? Je to celý systém. Ak prídete do banky a požičiate si peniaze, ak sa banka rozhodne poskytnúť vám pôžičku, urobia sa dva záznamy v bankovom účtovníctve.

Jeden je, že si vezmú Vašu zmluvu (nazvime to hypotekárnou zmluvou) a to bude aktívum v záznamoch banky, ktoré vyvážia rovnakým vkladom na váš účet, čo je záväzok (pasívum) v záznamoch banky. Proces vytvárania peňazí je takto jednoduchý, ale banka nevytvorí úrok, ktorý sa zaväzujete splácať rok po roku, až kým sa táto hypotekárna pôžička celá splatí. Odkiaľ sa teda berie ten úrok? Odkiaľ sa berie ten úrok? [smiech] Tak na to musím ešte prísť. Nuž, musí pochádzať z nejakej inej pôžičky, ktorá bola poskytnutá niekomu inému.

Takže máte tento zabudovaný nedostatok v peňažnej zásobe. Nie každý môže splatiť to, čo dĺži bankám. V akomkoľvek danom čase existuje viac dlhov voči bankám, ako je peňazí v obehu. To nevyhnutne znamená, že niekto musí v tejto hre prehrať. Niekto musí zbankrotovať a nijak to nesúvisí s kvalitou jeho tovarov a služieb alebo s efektivitou jeho podnikania. Vôbec nijako. Každý v ekonomike sa snaží zarobiť na úkor niekoho iného, aby mohol pokračovať v splácaní pôžičky banke.

A jediný spôsob, ako sa to dá urobiť, je súťažiť jeden s druhým o nedostatkový zdroj. Je to niečo ako hra so stoličkami a hudbou. Je zaručené, že niekto musí prehrať nezávisle na tom, ako schopný je v prevádzkovaní svojho podnikania. Peniaze, ktoré dostávame, keď získame pôžičku, sa nazývajú istina. Náš dlh však nie je splatený, keď splatíme istinu. Bankové pôžičky sú všetky založené na podmienke, že ľudia platia aj istinu aj úver, ktorý si banka účtuje. Avšak peniaze môžu byť vydané iba ako istina; nikto nevytvára peniaze na úver.

Takže objem dlhu je v skutočnosti väčší ako množstvo peňazí dostupných na splácanie. Keď je dolár požičaný do ekonomiky, začína sa cyklus. Farmár Joe získa od banky pôžičku a zaplatí Tomovi za opravu traktora. Tom zaplatí Jane za chlieb v miestnej pekárni. A Jane zase kúpi pšenicu od Joea, ktorý teraz môže splatiť pôžičku. Problém je, že Joe dlží banke okrem istiny ešte aj úrok. Aby predišiel strate svojho majetku v prospech banky, Joe musí nájsť ďalšie peniaze tým, že vytvorí ďalší cyklus v ekonomike.

Teraz môže splatiť svoju pôžičku s úrokom, ale ľudia v tomto cykle skončia bez peňazí. Oni tiež potrebujú peniaze na to, aby mohli obchodovať, a na splácanie pôžičky, ktorou boli vydané peniaze, ktoré použili. Jediné miesto, kde ich môžu získať, je ďalší cyklus dlhov. Keďže všetky peniaze sú majú priloženú cenovku za úrok, nikdy nebude dosť peňazí na splatenie všetkých dlhov voči bankám. Preto niektorí ľudia musia zbankrotovať alebo ich majetok prepadne banke. Je to choré.

Niekedy ma to trápi, pretože čo ak by zrazu ľudia kolektívne pochopili, aké falošné sú peniaze, keď sa o tom bavíme? Čo by ľudia robili? Išli by sa búriť do ulíc? Kto propaguje tú ilúziu, ktorá je za peniazmi? Proste ma to skutočne serie. Vždy keď prší, stromy zachytia určité množstvo zrážok na kôru. Táto kôra má prichystané vzory prispôsobené na zachytenie dažďa zo všetkých smerov okolo stromu. Úžasné, skutočne? Áno. V týchto štrbinách, v ktorých žijú chrobáky a mravce a iné stvorenia, nájdete veľa vonkajšej kostry, ktorej sa hmyz zbavuje.

Tú potom rozpúšťa dažďová voda. Steká dole a dopravuje fosfáty z chrobákov a ich výkaly sem dole. Všetok tento organický materiál na úpätí je presne to, čo potrebuje strom k životu. Je to trvalá recyklácia životodarnej hmoty na nový život. Nemyslím si, že sa ekonomika týka iba ľudí. Je veľmi ľahké vidieť prírodu ako ekonomiku. Príroda neustále vytvára hodnotu v prospech všetkých jej členov, a to je to, o čom je podľa mňa ekonomika v skutočnosti. Máte tu istý druh bankovníctva zdrojov, do ktorého prispieva každý element v tomto lese.

Takže je to skôr spoločenstvo prispievateľov a Vy si vezmete, čo potrebujete, keď to potrebujete. Na spodku tejto jedle je táto zásoba zdrojov a je dostupná stromu, hubám, dážďovkám, termitom. Čomukoľvek, čo prejde okolo a potrebuje niečo z tejto zásoby. Vždy, keď si niekto niečo vezme, obvykle opäť niečím prispeje. V prírodnom systéme nie je žiadny motív zisku alebo úrok alebo čokoľvek podobné. Skutočne nie je potrebné mať viac než koľko potrebujete, tá potreba prichádza, len ak ste indoktrinovaný systémom viery, ktorá vám tvrdí opak.

Takže v ľudskej kultúre existuje akýsi strašiak nedostatku, ktorý spôsobuje, že máme pocit, že nemáme dosť alebo že to nikdy nebudeme mať dostatok, takže musíme rýchlo zhromaždiť koľko len môžeme a uložiť to niekam, kde k tomu nikto nemá prístup a nemôže nám to ukradnúť alebo nás olúpiť. A pritom skutočne nezáleží na tom, či to vôbec použijeme. Skúsenosť väčšiny ľudí s peniazmi je, že peňazí je nedostatok. A v súčasnom peňažnom systéme to tak aj je. Tieto kultúrne lži, na ktorých spočíva a na ktorých sa zakladá náš vzťah k peniazom, sú naozaj celkom ovplyvnené touto jednou zákernou tragickou lžou, ktorou je podľa mňa lož nedostatku.

Dokonca publikácie Federálneho rezervného systému tvrdia, že peniazom dáva ich hodnotu ich nedostatok. A to nie je pravda. Nie je to nedostatok, čo dáva peniazom ich hodnotu. Ak hovoríme o úverových peniazoch, ich hodnotu im dáva možnosť požadovať na trhu čokoľvek, čo chcete alebo potrebujete. My vlastne plávame v množine neprebádaných, nevedomých domnienok a povier. Pozeráme sa na svet a stále sa bojíme, že okolo nás nie ničoho dosť bez toho, aby sme o tom mali nejaké reálne dôkazy.

A to sa potom stáva pravdou. Prevládajúci model umelo vytvára nedostatok a tento nedostatok je jednou z ciest, akým systém sám seba udržiava pri živote. Nie iba hmotný nedostatok, ale aj citový, a aj duchovný nedostatok. Vlastne, čo to znamená mať dostatok peňazí? Myslím, že stále by ste chceli o trochu viac. Nie je dosť času. Nie je dosť peňazí. Nie je dosť spánku. Takže je to trvalý súboj s myšlienkami ako "nie je dostatok", "nemáme dosť", "niet dosť", "ja nie som dostatočný."

A to je stav mysle. Podvedomý, nepreskúmaný stav mysle, ktorý vytvára zvrátené správanie, ktoré nie je v súlade s tým, kým sme. Tá istá vec, ktorá bráni bohatému človeku dávať je tá istá vec, ktorá bráni chudobnému človeku niečo vytvoriť. Ten podmienený spôsob myslenia a videnia, ktorý máme by sme naozaj mali začať riešiť. Tí, ktorí sa v tejto krajine považujú za chudobných, nie sú chudobní. Myslím, že je to táto mentalita nedostatku. Myslím, že je to systém viery, ktorý všetci nesieme.

A systém viery "nie je dostatok" má ešte ďalší dôsledok. "Jednoducho nie je dosť pre všetkých, a preto niekto niekde musí ísť z kola von." A ten nevyhnutný strach alebo istota, že nie je dosť pre všetkých a niekto musí z kola von je vlastne základ nášho politického vnímania sveta, nášho systému vlády, nášho vzdelávacieho systému. Táto obava je prítomna dokonca aj v centre náboženstva. Samozrejme sú nedostatky, ktoré vznikajú prirodzene. Existujú pohromy, existujú záplavy.

Môžu sa stať rôzne veci. Ale tu máte systém umelého vytvárania nedostatku a následne máte ľudí, ktorí skutočne bojujú o korisť, a keďže zhora pochádza tak mnoho kontroly, je to spôsob, ako udržiavať nejednotnosť a zmätok tých, čo sú na spodku. Je to ako so zženštilým chlapom. Ako sa vyrovnávajú takýto muži so svojou zženštilosťou? Kompenzujú to hyper-mužnosťou. Keď necháte mužov bez možnosti voľby, stanú sa násilnými a deštruktívnymi. Nezáleží na tom, kde sa nachádzate. Choďte do Ruska.

Čo myslíte, čo sú ruské gangy? Choďte do Severného Írska. Choďte kamkoľvek na svete. Tieto devastujúce dynamiky sú umelo vytvorené. Naša skúsenosť s peniazmi, ktoré vnímame ako vzácnu a nedostatkovú komoditu, je dôsledkom peňažného systému. V dobre fungujúcom peňažnom systéme nebude nedostatok peňazí. Mentalita "nie je dostatok pre všetkých a niekto niekde musí z kola von" vytvára priestor pre túto nešťastnú možnosť "zanechať ľudí svojmu osudu".

Pretože ak niekto vždy musí ísť z kola von, potom je Vašou a mojou prácou zhromaždiť viac, než sme schopní kedy použiť alebo potrebovať, a to len preto, aby sme sa vyhli tomu, že sa staneme tým chudobným človekom zanechaným napospas osudu. Uhol pohľadu korporácie snaha mať viac zisku, stále viac a viac a viac, je poháňaná čiastočne chamtivosťou, čiastočne snahou vytvoriť zisk, kapitalizmom, ale je tiež poháňaná strachom, pretože ak nemáte veľa ziskov, ak nemôžete expandovať rýchlejšie ako iná korporácia, tak oni získajú peniaze na výskum a na marketing, porazia vás a a vytlačia vás mimo hru.

"Nie ste v tejto továrni tak rýchli a efektívni, ako by ste mali byť podľa našich predpokladov"... toto je reč bankárov, "a preto Vám zvýšime cenu úveru a prinútime vás robiť zlé veci Vašim pracovníkom alebo Vašej komunite alebo životnému prostrediu, aby sme posilnili výnosy a aby sme zvýšili cenu akcií. Požičiame Vám iba za týchto podmienok." Inak povedané "dobrí a slušní ľudia sa dostanú do cieľa ako poslední." Ak ste ľahostajní voči dopadom na iných, máte potenciál k rastu. Máte šancu vyhrať súťaž, ste konkurencieschopní. Ak však nie ste ľahostajní a ak beriete ohľad na druhých, ste v obrovskej nevýhode.

Takže si myslím, že konkurenčná súťaž dnešnej doby, ktorá podmieňuje úspech likvidáciou konkurencie akýmkoľvek dostupným spôsobom, nie je súťažou v šikovnosti, tvorivosti, alebo inteligencii, ale skôr motorom hyenizmu, ľahostajnosti a ignorancie. Ak sa bližšie pozriete na to, ako ekonomiky pracujú, objavíte prvky súťaže, ale aj prvky spolupráce. Z toho súdim, že oba prístupy môžu koexistovať. My sme sa však zrejme priklonili viac ku konkurencii a súťaži a myslím si, že by sme mohli viac využívať spoluprácu, no jedno i druhé dotiahnuté do extrému podľa všetkého nefunguje.

Súťaženie má svoje miesto v tom, že nás núti dosahovať náš najvyšší výkon a naplnenie, ale zdravie je závislé na spolupráci. Nemáme pečeň, ktorá by súťažila so srdcom o krv a o výživu. Je tu istá vnútorná spolupráca, ktorá vedie ku zdraviu celej bytosti. Príroda, ku ktorej sa ľudia správajú s citom, civilizovane a racionálne funguje fantasticky a je v ostrom protiklade k povahe dnešných peňazí a ich princípu. Je zaujímavé, že ktokoľvek, či ste muž alebo žena, či je prirodzene agresívny a/alebo prirodzene veľmi milý/á a ochotný/á spolupracovať, ak je nútený/á zarobiť si peniaze na prežitie, predpovedám Vám, že budete o ne bojovať.

Všetci sme nútení súťažiť o ne. Je takýto prvok súťaže prítomný v prírode? Je náš svet naozaj takýto? Alebo je to peňažný systém, ktorý je medzi nami a svetom, ktorý to vyžaduje. Myslím, že pravdivé je to druhé. Je tu veľa rozmanitosti. Začíname vidieť celkom iné spoločenstvo rastlín, ktoré sa tu vyskytujú. Tu je vlčí bôb. Toto je jahoda. Malá lesná jahoda. Tento strapec so žltými kvetmi. Toto je viazač dusíka, a ten stabilizuje tieto stráne. A tu sú rozkladače. Tie žnú ten strapec.

Čo robia tieto mravce pre celé spoločenstvo? V podstate rozkladajú uhlík. Vezmú uhlík, zhromaždia ho a rozkladajú ho. Máte veľkú časť rodiny okolíkatých rastlín. Toto je myší chvost. Majú hlboké korene, takže vyťahujú na povrch mnoho minerálov z podložia, ktorá je pod týmto pieskom a ťažia z nej viac živín, ako je možné dostať z povrchovej zmesi ílu a piesku. Tým podporujú ostatné rastliny. Takže tu máte množstvo rozmanitých rastlín. Mnohé rastliny spolupracujú medzi sebou, aby vytvorili ekosystém, ktorý stabilizuje tento nestabilný piesočnatý povrch.

Ekosystémy sa zakladajú viac na spolupráci ako na súťažení. Máme sklon zbožšťovať "hrdloreznú" súťaž. Aj v prírode sa súťaží, ale je tam oveľa viac spolupráce. Druhy sa presúvajú od súťaženia k spolupráci, pretože objavujú ekonomickú výhodu spolupráce. Je to lacnejšie, efektívnejšie. Stačí sa pozrieť na rozpočet pentagonu a uvidíte, že aj drobná čiastka z neho by stačila na vybudovanie krajín, ktoré sme miesto toho zrovnali so zemou. Je cenovo oveľa efektívnejšie spriateliť si národ, než udržiavať nepriateľstvo.

Máme osem miliárd ľudí na planéte. Je tu miliarda tých, ktorí by radi pracovali, ale nemôžu. Neexistujú pre nich pracovné miesta. Niektorí by argumentovali, že títo ľudia sú nezamestnaní kvôli nedostatku skúseností alebo preto, že nechcú pracovať. A môže to byť z časti pravda, ale v prevažnej väčšine prípadov to nie je dôvod, prečo sú zbedačení. Skutočný dôvod ich chudoby je v tom, že máme tento nedostatok peňazí. Prvá otázka, ktorú sa pýtam, je: "Mám tu navždy pracovať ako upratovačka?"

A oni na to: "To nie, existuje veľa druhov príležitostí na povýšenie. Mohli by ste ísť na pohovor, môžete robiť operátora. Máte všetky možné počítačové znalosti.." A potom uplynuli štyri mesiace, a ja som ich požiadala znova a vypočula som si iný príbeh. Znelo to, akoby som nemala cenu. Moja sebaúcta poriadne klesla, pretože by som dokázala robiť omnoho viac, než len čistiť stoly na bingo a čistiť záchody. Ak máte ekonomiku, ktorá vytvára iba obmedzené množstvo dobrých pracovných miest, ste prekvapení, že rodičia považujú sa veľmi dôležité učiť svoje deti súťažiť na každej úrovni?

Chcú, aby ich deti získali práve tieto pracovné miesta. Inou odpoveďou by bolo spojiť sa a povedať: "Počkajte chvíľu. Problém je v štruktúre." My však máme veľmi individualistickú odpoveď na tento problém. Počas občianskej vojny v Spojených štátoch, čo bol veľmi zaujímavý bod obratu, uprostred priemyselnej revolúcie a priemyselnej prestavby Spojených štátov, otroctvo na Juhu bolo zjavne odsúdené na zánik. Existovalo však niečo iné pod názvom "mzdové otroctvo".

A čo to znamenalo? Znamenalo to, že nemáte žiadnu ochranu, môžete byť kedykoľvek prepustený a skončiť nezamestnaný. Môžu vás vyhodiť na ulicu a nazývali Vás "mzdový otrok". Trinásty dodatok ústavy vraví, že nemôžete zaobchádzať s ľudskou bytosťou ako s tovarom na nákup alebo predaj. Ekonomika je o tom, že nemôžete kupovať alebo predávať prácu, ale môžete si ju prenajať. Takže mzda je... že si môžete niekoho prenajať. Slovo "zamestnanie" sa objavilo v priemyselnej ére v Anglicku. Predtým neexistovalo.

A popisuje hromadu prácu, ktorú človek robí za peniaze. Práca je veľmi, veľmi starý koncept. A práca je niečo, čo robíte, pretože Vás to baví alebo pretože ste v tom dobrí alebo preto, že to robíte radi. Zamestnanie je špecificky práca, za ktorú Vás platia. Plat v národnej mene, aby sme boli presní. Povedzte mi, prečo sa zaujímate o toto pracovné miesto? Potrebujem stabilné zamestnanie, pán Wyaden, s možnosťou cestovať.

Ľudia ako Woodrow Wilson alebo Abraham Lincoln povedali, že ak sa Amerika stane tým druhom spoločnosti, v ktorej sa všetci alebo prevažná väčšina stanú "námezdnými robotníkmi", alebo "námezdnými otrokmi", ako to vtedy nazývali, môžeme stratiť slobody, ktoré urobili Ameriku úžasným národom. Ak by ste sa, povedzme, ocitli v tiesňovej situácií, že by ste nemali čo dať do úst a jediným východiskom by bolo upísať sa a vyhlásiť: "Budem Vašim otrokom." Bolo by toto Vaše slobodné rozhodnutie naozaj slobodné?

Iba ak v nejakom zvrátenom zmysle, domnievam sa. Žijeme v ekonomike/spoločnosti, ktorá osemdesiat percent každej novej generácie naučí bezducho poslúchať príkazy alebo sa nudiť a potláča ich tvorivosť, potláča ich schopnosti a ohlupuje ich. Sú systematicky zadupávaní systémom, ktorý robí čo? Vypĺňa priehradky pracovného "trhu", kde 80% ľudí vykonáva nezáživnú opakujúcu sa prácu v rámci zamestnania, a tomu sa ľudia musia prispôsobiť. Väčšinu mojich zamestnaní som nikdy skutočne nemala rada.

Nikdy som si nepovedala, "Toto je skvelá práca. Nechce sa mi veriť, že som za to ešte aj platená." Mala som jednu prácu, ktorou som veľmi opovrhovala, ale plat bol dosť slušný. Ale nebolo to zamestnanie, ktoré som chcela. A môj denný život a moja pracovná skúsenosť mi skutočne nerobili radosť. Môžete si povedať, "Viete čo, toto je hrozné zamestnanie. Nechcem to robiť." Máme voľný trh. Máte možnosť neprijať zamestnanie v takých strašných podmienkach. Ale zároveň viete, že ak také zamestnanie odmietnete, ani vy, ani vaša rodina nebudete mať čo jesť.

A preto ľudia aj takúto prácu robia. Áno, naozaj som nenávidela tú prácu. Myslím, že mnohí z nás sa v týchto dňoch cítia ako Charlie Chaplin v roli, ktorú stvárnil veľmi dávno. Akoby sme uviazli v súkoliach mašinérie našej ekonomiky. Máme veľmi obmedzené možnosti voľby. Musíme pracovať od deviatej do piatej, pozrieť niečo v televízii, ísť do postele a ďalší deň bude to isté. Mám pocit, že chcem žiť plnší a uspokojivejší život. Nielen zarábať peniaze a povedať si: "Tento rok som zarobil o 10.000 viac ako minulý rok."

Myslím, že celá myšlienka strednej vrstve v tejto krajine je smiešna. Žiadna stredná vrstva neexistuje. Nič také nie je. Pracujúci sú tiež z chudobnej vrstvy, pretože celý ich život je na dlh až do smrti. Majú veľký nádherný dom, dve rozkošné autá, dávajú svoje deti na vysokú školu, ale ak ich vyhodia z ich práce, všetky tieto veci sú preč. Vždy som bol istým spôsobom cynický, a preto si myslím, že zamestnanie je len prostriedok, ako sa udržať pri živote, a to je všetko.

To, čo robíme ako prácu, robíme často len pre peniaze. A keďže sa všetci naháňame za peniazmi, úplne to (de)formuje našu spoločnosť. Ani si to neuvedomujú, ale začínajú sa dostávať do fázy nakupovania a je to ako divoká nekonečná jazda na kolotoči. Je to svet šťastia a utrácania, ktorý sa odzrkadľuje vo výkladoch nákupných stredísk na predmestí, kam chodia nakupovať. Tvrdím, že na svete je dosť práce pre všetkých do konca vekov, ale keď treba robotníkov zaplatiť národnou menou, ktorej je nedostatok, to spraví z práce zamestnanie, a to už je úplne iná otázka, pretože niekto si musí požičať tie peniaze na to, aby vás zaplatil.

Akonáhle sa budeme postupne zbavovať ďalších a ďalších zamestnaní, dostaneme sa do bodu, v ktorom prehodnotíme zmysel práce. Budeme musieť objaviť iné spôsoby, aby sa ľudia mohli postarať sami o seba. Je nekonečné množstvo vecí, ktoré môžeme robiť. Môžeme spraviť raj z každého mesta, z každej záhrady, z každého domu. Existuje nekonečné množstvo veci, ktoré treba urobiť, aby sme to dosiahli, ale neočakávajte, že budete platení v národnej mene. Tadiaľto cesta nevedie.

Je potrebné objaviť iný spôsob, ktorým sa táto cesta sprístupní ľuďom v post-industriálnej spoločnosti. - RIEŠENIA - Čo sa týka lokálnej meny, myslím, že stále viac ľudí si ju pochvaľuje, pretože začínajú viac rozumieť nedostatkom nášho federálneho ekonomického systému. Bankovky centrálnej banky nemusia dostatočne slúžiť záujmom miestnych komunít, a preto miestne meny pomáhajú vnášať rovnováhu do lokálnej ekonomiky. Niektorí ľudia sem prídu, majú so sebou RiverHOURS a nemajú pri sebe federálne peniaze.

My ich na kliniku samozrejme prijmeme. Vyhovuje to aj nám, pretože zamestnávame ľudí, ktorí si želajú dostať zaplatené v RiverHOURS. Volám sa Mark England a som registrovaný opatrovateľ a zároveň riaditeľom klinických služieb v La Clinica. Nie sme bezplatná klinika, pacienti nám platia,ale vychádzame ľuďom v ústrety, pretože chápeme, že aj oni musia zaplatiť jedlo, bývanie a ďalšie veci nevyhnutné k prežitiu, rovnako ako my. Neočakávame úplné nahradenie federálnych peňazí v našich komunitách.

Dúfame, že sa nám podarí sprostredkovať viac výmeny, než je možné pomocou federálnych dolárov. Je to iný druh viery v iný druh meny. Je to viera vo vašich susedov, je to viera v miestnu ekonomiku, je to viera vo Váš región a v to, čo Vám môže ponúknuť. To je skutočné bohatstvo, ktoré môžeme dosiahnuť. Už len málo ľudí si spomenie, že táto krajina bola vybudovaná na decentralizovanom vydávaní meny. To znamenalo, že rôzne regióny Spojených štátov sa mohli vyvíjať v úplne nezávisle, v súlade so zdrojmi a zručnosťami, ktoré boli dostupné v danom regióne.

To vytváralo veľkú rozmanitosť a ekonomické bohatstvo tejto krajiny. Doplnková mena, ako ju vnímam ja, je dohoda v rámci spoločenstva na prostriedku výmeny, ktorým može byť vlastne čokoľvek iné ako klasická národná mena. Prvá vec, ktorú treba pochopiť v súvislosti s doplnkovými menami je to, že sa môžu riadiť toľkými rôznymi pravidlami, koľkými len budete chcieť. Pri národných peniazoch je iba jedno, a to je v podstate rovnaké na celom svete. Pri doplnkových menách sa rôzne komunity dohodnú na rôznych pravidlách.

Menu nazývame doplnkovou, pretože tieto peniaze nenahrádzajú národné peniaze. Miestna mena je vydávaná tak, aby bola krytá tovarmi a službami našej komunity. Keď ľudia inzerujú v rámci spoločenstva RiverHOURS, v skutočnosti prijímajú záväzok, že ich peniaze sú kryté úplne alebo sčasti svojimi tovarmi alebo službami, ktoré ponúkajú. Tiež sa zaväzujú prijať celú platbu alebo časť platby v miestnej mene. Takže keď získate RiverHOURS, sú to peniaze kryté ľuďmi vo vašom spoločenstve, a to je hmatateľné.

Miesta mena je spôsob, ako povzbudiť ľudí k miestnej spotrebe. Je to tiež spôsob, ako povzbudiť ľudí v tom, aby podporovali jeden druhého v miestnej ekonomike, ak by aj nemali žiadne peniaze. Je to pravdepodobne tretina až polovica môjho príjmu. Či to bola inzercia v lokálnom časopise s cieľom dostať moje meno do povedomia alebo ústne podanie, odozva bola obrovská. Ich ponuky, ich tovary, peniaze sa sotva ohriali v ich pokladniach a už odtekali von z mesta do centrálnej kancelárie v Ohiu, alebo kdekoľvek inde.

Sme veľmi radi, že RiverHOURS sú tak veľmi úzko previazané s našou komunitou. Tá hodnota zostane vždy tu a myslím si, že ľudia rozumejú tomu, čo to znamená. Alan Watts v 50-tych rokoch napísal kritiku finančnej recesie, v ktorej povedal: "Pozrite, ekonomika spľasla, pretože každý zistil, že nie sú peniaze. Je tu veľa práce, ktorú je potrebné spraviť. Veľa ľudí chce pracovať. Máme veľa tovaru v obchodoch, ale nikto si ho nemôže dovoliť. Nikto zaň nemôže zaplatiť, pretože nemáme peniaze."

Túto situáciu prirovnal k stavbe budovy, kde máte všetok materiál, máte nástroje, máte schopných pracovníkov, máte výkresy, máte stavebné povolenie, máte dobré počasie, máte vôľu. Chýbajú nám metre. Do čerta! Mali sme hromadu metrov, ale potom za začal realizovať veľký projekt na druhej strane mesta a oni ich všetky použili. Nemáme žiadne metre, pretože všetky sú tam. Myslím že sme bez práce. S peniazmi je to to isté. Je nad Slnko jasnejšie, že je tu veľké množstvo práce, ktorú treba urobiť v tomto údolí a sú tu rôzni ľudia, ktorí potrebujú prácu.

Aby získali peniaze, potrebujú prácu; mohli by byť prínosom pre komunitu. Je tu naozaj mnoho vecí, ktoré treba urobiť. Takže prácu pre nich máme. A máme aj ľudí. Čo nám teda chýba? Kúsky papiera, ktoré hovoria: Urobím to výmenou za iný tovar. Ľudia sú bez peňazí a hľadajú spôsob ako sa opäť začleniť do komunity. Tento pocit vzájomnosti, tento postoj, je podľa mňa možné dosiahnuť výmenou v rámci tekéhoto lokálneho menového systému.

Keď raz pochopia, že peniaze môžeme mínať lokálne s tým, že v lokálnom obehu aj ostanú a môžu ich použiť ďalej napr. na školstvo, na budúcnosť svoju a svojich detí, ľudia opäť vezmú svoje životy do vlastných rúk. A RiverHOURS a táto možnosť, predstavujú všetko dôležité, na čom potrebujeme intenzivne pracovať. Myslím, že je to úžasné. Myslím, že RiverHOURS tu zostanú. Myslím, že budú naďalej spájať ľudí, zbližovať ich v rámci komunity. Chcel by som práve teraz povedať, že to má veľký a pozitívny ekonomický dopad, ale to nie ten najväčší prínos RiverHOURS.

Najväčší prínos je ten, že ľudia si postupne začínajú uvedomovať, že miestne komunity sa môžu stať oveľa nezávislejšie v každej oblasti. Pôda je tu zaujímavá, pretože kedysi to všetko boli duny, ale teraz tu máme aj humus, ktorý drží piesok pokope. Stále tu môžete vidieť zrnká piesku. Takže tieto duny boli spevnené, a preto sú úplne pokryté vegetáciou. Celá oblasť tak získala určitú mieru stability. Všetky rastliny, ktoré tu rastú, zdieľajú rhizosféru medzi sebou, ich korene sú prepletené a prispievajú rôznymi spôsobmi.

Korene tejto rastliny sa spájajú s touto hubou, ktorá dokáže čerpať dusík z atmosféry a viaže ho na svojich koreňoch. Huba ten dusík fixuje preto, aby ho mohla získať borovica. Borovica na oplátku vytvára cukry pomocou fotosyntézy, posiela ich ku koreňom a kŕmi nimi tie huby. Vidíme vzájomnú interakciu, ktorá prebieha v každom momente a ktorá je vzájomne užitočná. To, čo robíme, je vlastne znovuobjavenie týchto výmenných procesov. Potrebujeme sprostredkovať výmenu iným spôsobom, než doteraz.

Peňažný systém na báze dlhu vytvára peniaze na základe zúročeného dlhu. Nie je to dlh samotný, čo je chybou v systéme. Je to prvok úroku, ktorý je pridaný k dlhu. Ten prvok úroku nie je vytvorený, keď banky vytvárajú peniaze na báze ručenia. Niektorí ľudia zas myslia týmto spôsobom: "Mali by sme sa vrátiť k zlatu a striebru, to sú vzácne kovy, ktoré sa nemenia v priebehu vekov." To všetko je nezmysel z môjho pohľadu. Čistý nezmysel. Veľa naozaj dobrých ľudí zasvätí svoje životy pokusu dokázať, že svet sa rúti do pekla, pretože máme tieto symbolické peniaze namiesto nejakého reálneho bohatstva.

Povedal by som im: "Neplytvajte svojou mozgovou kapacitou na tieto veci." Nevedie to k ničomu, je to skôr reflex, keď sa nad tým zamyslíte. Musíme začať rozmýšľať o peniazoch ako o informačnom médiu, nie ako o hmotnej veci. Bolo to vždy iba informačné médium po celé stovky rokov v mnohých ohľadoch, ale napriek tomu si stále myslíme, že máme iba určité množstvo peňazí. To je jadro tohto konceptu. Všade okolo je mnoho biliónov dolárov, eur a jenov a my s nimi žonglujeme.

Prídu od Teba, idú mne, idú jemu, idú jej. Je to sem a tam a my s nimi žonglujeme ako s reálnou vecou. Preto budeme mať vždy nedostatok. Ako môžeme sprostredkovať naše výmeny bez toho, aby sme vytvorili prenikavý pocit nedostatku? Sú papierové meny ako RiverHOURS skutočne najlepšia cesta ako vyriešiť tento problém alebo sú iné, efektívnejšie prístupy? RiverHOURS tlačia svoju menu a akonáhle začnete tlačiť menu, práve ste v skutočnosti vytvorili základ problému podľa môjho názoru, pretože ste vytvorili obmedzený zdroj meny.

To znamená, že je iba toľko meny, koľko je v záznamoch v obehu. Potom skončíte s tým istým problémom, ktorý máme, ak máme napríklad menu krytú zlatom, čo znamená, že je iba určité množstvo zlata. V systéme vzájomného kreditu je potenciálne neobmedzené množstvo dostupnej meny, a to je jedna zo skvelých výhod. V systéme vzájomného kreditu má každá osoba účet. Niekedy Váš účet môže byť kladný, inokedy Váš účet môže byť záporný. Možnosť záporného zostatku je tou základnou vlastnosťou systému kreditného vyrovnania.

Záporný zostatok predstavuje kredit, ktorý ste od komunity získali. Volám sa Francis Ayley. Som prezidentom Fourth Corner Exchange. Predstavujeme vzájomnú výmenu času, systém výmeny vzájomného kreditu. K dnešnému dňu máme vyše 650 členov, okolo 400 z nich je v Bellinghame. Volám sa Gene Breckon. Ponúkam čítanie nahlas, spev, hru na klavír, spracovávanie textu, písanie a kancelárske práce. Ahoj, som Lynnette Allen, ponúkam dizajn a vývoj webstránok. Mám veľkú radosť z mojej obľúbenej jablone, ktorá má bohatú úrodu jabĺk, ktoré som predala za časové doláre a zmenila som predstavu štvorročného dieťaťa o tom, odkiaľ sú.

Že neprichadzajú z obchodu, ale rastú na strome a stará mama bola veľmi šťastná, že sa to naučil. V prípade systémov vzájomného kreditu existuje pravidlo, že keď ja urobím niečo pre Vás, získam kredit a vy získate debet. Súčet tých dvoch je nula. Inými slovami, celkovo nie sme nikomu nič dlžní, ale ja mám kredit a vy máte debet. Ja ako predávajúci Vám môžem poskytnúť nejaký tovar alebo službu, ktorú teraz potrebujete. Získam kredit na svoj účet. Vy máte debet na vašom účte.

Váš debet znamená, že niečo dĺžite komunite obchodníkov v rámci nášho kreditného vyrovnania. Môj kreditný zostatok znamená, že kruh dĺži niečo mne. Naozaj som si užívala mnoho vecí. Kuraciu polievku od mojej priateľky Mary Stantonovej. Nakupujem kurčatá a ona robí polievku. Je to skvelé. Použitím môjho kreditu môžem ísť a nakúpiť koláče od mojej susedky a Vy môžete pracovať v jej záhrade, aby ste splatili Váš debet. Takto sme vytvorili menu medzi nami štyrmi.

Skúste to urobiť s dolármi. Nefunguje to týmto spôsobom, či áno? Musím ísť a požičať si ich alebo ich zarobiť v rámci súťaže so všetkými ostatnými, aby som ich získal. V tejto hre si ich vytvárame sami. V systéme vzájomného kreditu má každý účet. Tento účet môže mať kladný alebo záporný zostatok. Keď Bob opravuje Andrewov hotel, Bob získa kredit a Andrej ide do debetu. Bob potom môže použiť ten kredit na nákup občerstvenia od Christine. Andrew odstráni svoj debet poskytovaním ubytovania pre Daniela.

Keď Daniel vykonáva dentálne služby pre Christine, kredit a debet sú vyrovnané. Žiadna tvrdá hotovosť nie je potrebná a každý v priebehu transakcie niečo získal. Je to ako sieť. Poskytuje mi pocit bezpečia, keďže viem, že som časťou Fourth Corner Exchange. Napríklad počas zimy časť môjho plota strhla búrka, a mne sa podarilo nájsť tesára, ktorý prišiel z ďaleka až z Mt. Vernon a postavil mi plot za pár dní. Z dlhodobého hľadiska očakávame, že každá osoba sa prispeje aspoň toľko, koľko si vezme, a vezme si toľko, koľko vloží.

Umožňujeme však tieto dočasné nerovnováhy, aby sa uľahčil tento proces výmeny. Toto je základná úloha peňazí. Keď sa viac ľudí pripojí do kruhu vzájomného kreditu, tento proces sa stane dynamickým ešte viac. Napokon nezáleží na tom, ako veľké toto spoločenstvo bude, dôležité je, aby hodnota, akou ľudia prispievajú, zodpovedala hodnote, ktorú si vezmú. Tieto peniaze nevytvára hierarchia. Je to len prostriedok výmeny, ktorý sa vytvoril medzi nami. My vytvárame prostriedok výmeny.

Po druhé, nie je tu žiadny úrok. Po tretie, nie je tu nedostatok prostriedku výmeny. Keď začnete obchodovať vo Fourth Corner Exchange, mnohí ľudia hovoria o skúsenosti zmeny rozmýšľania. Nie je tu nedostatok meny, takže je tu oveľa menej súťaženia a konkurencie. Získate tak úplne novú skúsenosť. Ľudia hovoria o tom, ako je to pre nich výhodné spolupracovať, podporovať sa... ľuďom tu naozaj záleží na Vašom blahobyte. Takže hlavný rozdiel medzi peniazmi, ktoré sú v nedostatku, vzácne, obmedzené a pochádzajú z centrálneho obehu; a peniazmi, ktoré sú voľne dostupné, je ich dostatok a prichádzajú od nás je ten, že vďaka tým prvých žijeme v strachu, chamtivosti a konkurencii a vďaka tým druhým sa k sebe správame ako citlivé ľudské bytosti.

Sme viac veľkorysí, cítime sa pohodlnejšie, viac dávame, sme ochotnejší prijímať. Naučilo ma to ochotnejšie zdieľať svoj dom a otvoriť môj priestor pre druhých. Nebojím sa ľudí tak, ako kedysi. Myslím, že táto organizácia má potenciál vytvoriť veľmi životaschopné spoločenstvo aj v tvrdých časoch v budúcnosti. A to nielen tým, že zabezpečí tovary a služby, ale zabezpečí aj prepojenie medzi členmi a vytvorenie komunity. Komunita sa potrebuje stať našou bezpečnou sieťou, pokiaľ sa centrálna ekonomika bude uberať tou cestou ako doteraz.

Myslela som si, že všetko, čo som získala, musím zaplatiť nejakým spôsobom zo svojho vrecka, teraz si však uvedomujem, že mám aj tieto možnosti, takže to vidím ako spotrebu založenú na vzťahoch. Existujú doslova tisíce sietí vybudovaných zdola, od človeka k človeku, ako Fourth Corner Exchange, po celom svete. Každopádne koncept vzájomného kreditu nie je obmedzený na štruktúry vytvorené zdola. Vzájomný kredit bol úspešne aplikovaný aj na štandardné podnikateľské prostredie.

Priemysel komerčnej výmeny má obrat 30 miliárd dolárov ročne. 240000 podnikov v USA sa podieľa na tomto systéme výmeny. Tieto siete používajú vzájomný kredit na pomoc podnikom, aby mohli lepšie využiť ich kapacity, zatiaľ čo chránia svoje výdavky v hotovosti. Volám sa Dave Wallach a bol som zapojený do komerčného barteru ako člen od roku 1972. Podnikať som začal v roku 1979 so spoločnosťou s názvom American Trade Association v Bay Area. Je to vývojový proces, je to obchodný proces.

Jednoducho povedané, umožňuje to predať veci, ktoré sú nepredajné, ignorované alebo tvoria odpad v našej ekonomike. Môj názor je, že sa vždy je prázdny stôl v reštaurácii alebo prázdna izba v hoteli, ktorú môžete obývať. Môžete to zaplniť pomocou obchodu. Ja sa na to pozerám ako na hotovosť, pretože buď si objednáte skvelú večeru, fľašu dobrého vína, a to miniem na nejakú reklamu alebo na taxík alebo na čokoľvek iné. Johnov gril sa preslávil, keď sa objavil v románe Daschle Hammetta, čo bol maltézsky sokol.

Johnov Grill podniká od roku 1908. Volám sa Kaz, to je moja prezývka. Moje skutočné meno je Richard Kasmier. Pracujem v obchode s vínom už 20 rokov. Bol som prvým organickým pestovateľom hrozna tu v Sonoma Valley a tu v meste Kenwood. Používam bartrový systém takmer pätnásť rokov. Prebytok kapacity v obchode je pojem pre taký podnik, ktorý môže niečo urobiť, ale nerobí to. Príkladom môže byť tlačiareň a jej kapacitou je čas tlače. Majiteľ tieto tlačiarne vlastní a za tlač získava hromadu peňazí, lenže polovicu času sa tam nič nedeje, fungujú len na polovičný výkon.

On má zisk, ale stroje bežia iba polovicu času. To znamená, že má 50%-ný prebytok kapacity. Toto je Club Sportiva. Sme klub, ktorý vlastní luxusné autá a ako môžete vidieť za mnou, máme tu nejaké naozaj zaujímavé autá. V Clube Sportiva majú naši členovia prístup k jazde na týchto autách, takže je to niečo ako požičovňa športových áut. Mario Andretti, slávny jazdec formula 1, je člnom Clubu Sportiva. Ďalším členom je Dick Gordon, astronaut z rakety Apollo 12, ktorý bol v správnej rade od roku 2003 do 2004.

Pripojili sme sa k BizExchange asi pred dvomi rokmi, bolo to narýchlo a dobre to vyhovovalo klubu. Bolo to jednoduché rozhodnutie pripojiť sa a počas prvého roka sme boli pre nich veľkým klientom pretože mnohým z ich členov sa zdali byť naše služby výhodné. My sme tiež urobili veľa marketingu a reklamy vďaka ich firmám, Perfektne to do seba zapadlo. Hneď ako sme sa stali pripojili do BizExchange, už to išlo všetko rýchlo. Mohli by ste kupovať veci, za ktoré v súčasnosti platíte v hotovosti.

Mohli by to byť právne služby, mohla by to byť tlač, mohla by to byť oprava automobilu; zubárske; medicínske služby. Zastúpených je mnoho tisíc rôznych položiek. Dáva zmysel, že ak by vymieňali túto prebytočnú kapacitu za tovary a služby, za ktoré platia v hotovosti, mohli by si tým vytvoriť zisk. Predám svoje víno. Za to získam služby zubára, chiropraktika, elektrikára, inštalatéra, opravára striech, tlačové služby, brožúry, navštívenky, sieťotlač na tričká; využívam celkom pestrú paletu služieb.

Vďaka malým vstupným nákladom na pripojenie sa do siete, čo bolo myslím sto dolárov alebo tak nejak, bolo to zanedbateľné. Bolo to takmer ako keby to ani nestálo za pozornosť. Je naozaj viac možností, ako môžete minúť vaše doláre, vaše BizEx doláre, akonáhle získate doláre na míňanie. Ak by to malo byť na veci, na ktoré by ste aj tak museli utrácať, alebo na veci, na ktoré chcete utrácať, ale nemôžete, nie je o čom premýšľať. Pomocou zavedenia tohto efektívneho nástroja do ekonomiky a využívaním vecí, ktoré sa stávali odpadom, alebo o ne predtým nebol záujem prinášame obrovské zefektívnenie do ekonomiky.

Ak vezmeme prebytočné zdroje a sme schopní vložiť ich do niečoho produktívneho, dosiahli sme tiež sociologický cieľ. My sme vlastne významní obchodní ekológovia. Nemôžete ani hovoriť o tom, myslíte ako ekosystém, pokiaľ si nie ste vedomí svojho miesta vo vašej kultúre, vo vašej spoločnosti, pokiaľ si neuvedomíte, že nie ste jediní, kto stojí za pozornosť, že všetko okolo Vás je Vašou súčasťou a že máte zodpovednosť za tých, ktorí sú okolo Vás. A aby ste si boli vedomí Vášho miesta, musíte sa pozrieť na to miesto a pochopiť to miesto, je to tak?

Tým miestom je Zem. Planéta Zem. Máme tu nepochybne mega-krízu, ktorej budeme čeliť v nasledujúcich rokoch. Peniaze sú tým veľkým problémom, tým slonom v obývačke. Nanešťastie väčšina ľudí, ktorí sú aktívni v hnutiach za udržateľnosť a v hnutiach za zdravé životné prostredie, nechápu podstatu tohto problému. Neurobíme žiadne významné pokroky v udržateľnosti alebo v rámci obnovy životného prostredia, pokiaľ nevyriešime problém peňazí. Charakteristickou črtou predemokratickej spoločnosti je to, že niektoré jej časti funguju ako tabu.

Máme určité predpoklady, akceptujeme ich, ale nespochybňujeme ich. Ak chcete byť súčasťou kmeňa, budete hovoriť jazykom toho kmeňa a budete sa riadiť pravidlami toho kmeňa. Myslím, že sa vyvinieme až vtedy, keď si uvedomíme problémy, ktoré nám peniaze robia. Naše peniaze sú podobné železnému prsteňu, ktorý si dávame skrz náš nos, a ten riadi naše smerovanie, ktoré nemusí byť totožné s tým, kam chceme vedome ísť. Je to ako hracie karty. Je to akoby sme o tom možno všetci trochu podvedome vedeli, že by to mohlo tak nejak byť.

Je to jedna z tých vecí, ktoré viete, ale v skutočnosti nechcete vedieť. Väčšina ľudí, väčšina z nás ráno vstáva aj pre iné veci ako len kvôli peniazom. Napríklad sa staráme o svoju rodinu, o rozvoj celistvých ľudských bytostí. Ľudia nebudú zblbnutí navždy a myslím si, že uvidíme veľmi silné reakcie na tieto problémy, pokiaľ bude rásť utrpenie a pokiaľ budú rásť ťažkosti. To bude čas, keď začneme vážne uvažovať o tom, kam chceme v budúcnosti smerovať. Myslím si, že máme príležitosť vytvoriť environmentálne udržateľnú, duchovne naplnenú a sociálne spravodlivú ľudskú spoločnosť na tejto planéte.

Myslím si, že toto je sila a možnosť našej doby. Myslím, že môžeme použiť peniaze ako nástroj, ako služobníka pre to, čo chceme, aby sa stalo, miesto toho, aby sme boli len obeťami. Nepotrebujeme mať všetko toto utrpenie súvisiace s peniazmi. Môžeme sa od toho oslobodiť. Ekonomika môže fungovať oveľa zdravším spôsobom a môže nám oveľa lepšie slúžiť. Je načase stať sa uvedomelým. Je čas uvedomiť si náš potenciál, a ten je podľa mňa nekonečný. Neobmedzujme sami seba prostriedkom výmeny. Je čas sa prebudiť. Viac informácií o komunitných menách nájdete na www.themoneyfix.org